Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/233/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C. e. i., so sídlom S. M. X.,

B., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač, s.r.o. so sídlom Lovinského 22,

Bratislava, proti žalovanému: Obec Krná, so sídlom Krná č.49, Uhorské, o preskúmanie

zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 28. januára 2014, č. k. -27, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. januára 2014, č. k. -27 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením z 28. januára 2014,

č. k. -27, podľa veta prvá zastavil konanie z dôvodu,

že konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou

je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. Bolo preukázané,

že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií sa na základe žiadosti

žalobcu nezačalo, a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom

súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho

súdneho poriadku preto neboli splnené. Krajský súd vec právne posúdil v súlade s názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v jeho rozhodnutí, sp. zn.

. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa v spojení

2

s a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie krajského

súdu potvrdiť.

Podľa , (ďalej

len „SSP“) konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Odvolacie konania podľa piatej časti začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s vety prvej , ) preskúmal napadnuté uznesenie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 212 ods. 1

v spojení s vety prvej , ) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

Predovšetkým treba uviesť, že v priebehu súdneho konania Ústavný súd Slovenskej

republiky uznesením č. k. -14 zo dňa 21. mája 2014 vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť C. e. i., S. m. X., B.

odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Po oboznámení

sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší

súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie

3

veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom

na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych

zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené.

Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. z 27. novembra 2013 právne

vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých právnych

úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo

dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať

nemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla

poskytnúť informáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne

zákonné ustanovenia príslušných právnych predpisov, a to predovšetkým

Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe

k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených práv

sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej

stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni

orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil

(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce

zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je

orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá

povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol

byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už na začiatku

samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu ani

nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie

iným technicky prijateľným spôsobom.“

Odvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho

konania je obdobná ako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu,

v ktorom rozhodol uznesením sp. zn. z 27. novembra 2013.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom

uznesení č. k. -14 zo dňa 21. mája 2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej

problematike, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je

potrebné považovať za záväznú judikatúru pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté

4

uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 250ja ods. 3 druhá veta v spojení s § 219 ods. 1, 2

a s , s potvrdil.

Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní nie sú dôvodné, lebo krajský súd

dostatočne odôvodnil prečo konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode

informácií nezačalo, a jeho rozhodnutie je súladné s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vyplývajúcim z rozhodnutia z 27. novembra 2013, sp. zn. .

Aj námietka žalobcu o nenariadení pojednávania krajským súdom nie je dôvodná, lebo súd

nepripravuje pojednávanie, ak odmieta návrh z procesných dôvodov alebo rozhoduje

o zastavení konania podľa alebo osobitného predpisu,

čo vyplýva z a . Nebolo teda potrebné nariaďovať pojednávanie,

lebo splnenie podmienok konania súd skúma prv než rozhoduje vo veci samej, a pojednávanie

sa nariaďuje na prejednanie veci samej.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1

v spojení s a s , . Žalobcovi náhradu trov

tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nemal úspech.

Rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 30. novembra 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková