Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobcu: BuGra spol. s r.o.., Duklianska 34, 085 01 Bardejov, IČO: 36 754 358, zo dňa 25.09.2018, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Kollárikovou, so sídlom Stará Prešovská 10, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5890-O-573/2018 zo dňa 20.12.2018 takto:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach 27.02.2019 vo veci správneho trestania, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5890-O-573/2018 zo dňa 20.12.2018 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 200/18/0 zo dňa 10.09.2018.

I. Administratívne konanie

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa a zákona č. 125/200b Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej prací a nelegálnom zamestnávaní (ďalej zákon o inšpekcii prúce"), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 200/18/0 zo dňa 10.09.2018, ktorým ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa bod. 1 zákona o inšpekcii práce pokutu v sume 6.000,- eur, za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci") a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu prace Košice č.: 200/18/0 zo dňa 10.09.2018. 3. Prvostupňový správny orgán označeným rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu v sume 6.000,- eur za porušenie v nadväzností na ust. zákona o nelegálnej práci, 19.04.2018 o 11:40 hod., tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb identifikovaných ako M. N., V. W., W. Q., ktoré pre neho vykonávali práce pri oprave schodov pred obchodným centrom Profit vo Svidníku, a s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa . 4. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý vychádzal zo záverov a zistení Inšpektorátu práce Košice a vykonanej inšpekciu práce u žalobcu na označenom pracovisku, zameranej na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce dňa 19.04.2018 o 11:40 hod. bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení povinnosti stanovenej právnym predpismi upravujúcimi zákaz

nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, bližšie špecifikovaný v protokole č.: -32-2.4/ P-B28-18 zo dňa 29.05.2018 (ďalej „protokol"). Obsah protokolu bol dňa 18.06 2018 prerokovaný s konateľom žalobcu, ktorý uviedol, že sa vyjadri do 3 dni a dňa 19.06.2018 a namietol postup, akým inšpektorát práce vykonal kontrolu, ďalej obsah protokolu a jeho prerokovanie, priložil tri zmluvy o dielo (č. 1/2018. č. 2/2018 a č. 3/2018) zo dňa 19.04.2018 uzavreté medzi účastníkom konania ako objednávateľom a zhotoviteľmi - M. N., V. W.. W. Q.Á. tvrdiac, že u kontrolovaných osôb nejde o závislú prácu. Potom Inšpektorát práce Košice, po posúdení jeho vyjadrenia k protokolu vypracoval dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 22.06.2018, v ktorom uviedol svoje stanovisko a zotrval na zistenom nedostatku uvedenom v protokole doručenom žalobcovi 28.06.2018. Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt, porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, bolo žalobcovi oznámené v zmysle ust. § 33 správneho poriadku s výzvou na vyjadrenie. Žalovaný sa stotožnil v prvom rade so závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý mal za to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané 19.04.2018, na pracovisku žalobcu pred obchodným centrom Profit vo Svidníku a vyplýva z viacerých podkladov zistených a vypracovaných z priebehu inšpekcie práce, najmä však z výpisu z obchodného registra, zo zápisnice o podaní informácie spísanej s fyzickými osobami identifikovanými ako W. Q. zo dňa 19.04.2018 o 11:40 hod., F. V. W.Ý. zo dňa 19.04.2018 o 11:50 hod., a zo zápisnice o podaní informácie spísanej s fyzickou osobou M. N. zo dňa 19.04.2018 o 11.55 hod., ako i z prerokovaného protokolu, a vyjadrenia žalobcu k prerokovanému protokolu, z jeho príloh ako aj z vyjadrenia žalobcu k začatiu správneho konania. Do zápisnice o podaní informácie W. Q. 19.04.2018 uviedol, že: „Pred objektom OC Profil vo Svidníku vykonávam pomocné stavebné práce kopanie, zbíjame, pri rekonštrukcii schodov, pred vstupom do objektu. Dnes dňa 09. 04.2018 tu pracujem prvý deň od cca 8:00 hod. Na práci som sa dohodol s B. Q. konateľom BuGra spol. s r.o.. Už som pre neho robil v minulosti teraz ešte nemám so spoločnosťou BuGra spol. s r.o., uzavretý žiaden pracovnoprávny vzťah. Mám tu byť cca do 16.00 hod. Ešte neviem ako ma budú vyplácať, to bude všetko v zmluve, dali mi pracovné oblečenie/ mám na sebe tričko BuGra, dali i pracovne nástroje - zbíjačka lopata, fúrik sú firemné. Na tuto stavbu ma poslal B. Q.." Do zápisnice o podaní informácie spísanej s fyzickou osobou identifikovanou ako M. N. zo dňa 19.04.2018. táto osoba uviedla: „na stavbe pri oprave schodov pred OC Profit Expressso pracujem ako pomocný robotník od pondelka 16 04. 2018.. Na práci som sa dohodol s B. Q., konateľom žalobcu, on mi dáva príkazy, čo mám robiť. Dnes tu pracujem od 8:00 hod., mám uzavretú dohodu materiál je firemný, nie je môj. Nie som SZČO." Do zápisnice o podaní informácie spísanej s fyzickou osobou identifikovanou ako V. W. zo dňa 19.04.2018 „Na stavbe pri oprave schodov pred OC Profit - Expressso pracujem ako pomocní robotník oddnes od 7.00 hod, na práci som sa dohodol s p. Petrom Gracom, konateľom BuGra spol. s r. o., Bardejov. On mi dáva pracovné príkazy. " 5. Žalobca vo vyjadrení k protokolu i vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania zastával názor, že skutkový stav bol nepresne, nedostatočne a neobjektívne zistený a zadokumentovaný. Žalobca namietal, že inšpektor práce nepripustil zmluvy o dielo priložené k jeho vyjadreniu k protokolu ako dôkaz, že nevyužíval závislú prácu kontrolovaných osôb, ale s uvedenými osobami mal uzatvorený obchodnoprávny vzťah na základe ich živnostenských oprávnení z 19.04.2018. Žalobca poukazoval na nezrozumiteľnosť protokolu a dodatok č. 1 k protokolu, ktorý neobsahuje jeho vyjadrenia k protokolu, namietal, že dodatok nebol s ním prerokovaný a pri výkone inšpekcie neboli nepoužité technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie čo správny orgán neodôvodnil. Považoval zabezpečenie informácii od fyzických osôb v mieste výkonu inšpekcie práce za nesprávne a nezákonné, ku ktorými sa nemal možnosť riadne vyjadriť a došlo k porušenie jeho práva na obhajobu v správnom konaní. Súčasne tvrdil, že vyžadoval nariadenie ústneho pojednávania a vypočutie svedkov, ale správny organ sa ani nevysporiadal z predloženými zmluvami o dielo, ani necitoval obsah týchto zmlúv o dielo. Žalobca preto odôvodnenie pokladal za nepreskúmateľné. V odvolaní žalobca namietal, obdobne ako v jeho vyjadrení k začatiu správneho konania a poukázal na vyhotovenie dvoch protokolov ktoré neobsahujú zákonné náležitosti, ani dobu trvania nelegálneho zamestnávania zistenú dňa 19. 04 2018 o 11 40 hod., „keď sme začali inšpekciu práce na pracovisku pred OC Profit vo Svidníku,“ nepovažoval, za dobu trvania porušenia. 6. Žalovaný sa po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia stotožnil s obsahom jeho skutkových a právnych záverov. Pokiaľ ide o protokol, ako podklad pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o tom s odkazom na ust. § 7 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona o inšpekcii prace/ konštatoval, že obsahuje zistenia a všetky rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z podkladov inšpekcie prace, ktorý bol vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti potrebné pre vydanie rozhodnutia. K námietkam týkajúcim sa dodatku k protokolu poukázal žalovaný na § 14 zákona o inšpekcii práce a mal za to, že dodatok

protokolu je súčasťou už prerokovaného protokolu a to s odkazom na rozsudky Krajského sudu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31. 01. 2018 a sp. zn. zo dňa 08. 03. 2018. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením zápisníc, konštatoval spoľahlivo zistený a zachovaný princíp materiálnej pravdy a uviedol, že tieto boli vyhotovené hneď pri príchode na kontrolovane miesto, a ako bezprostredné majú charakter jedinečného dôkazu. Toto hodnotenie vyplýva aj zo súdnych rozhodnutí tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23. augusta 2018. Konštatoval, že obstaranie týchto dôkazov v priebehu inšpekcie práce sa riadi osobitným režimom zákonom o inšpekcii práce, a čl. 12 a 13 dohovoru MOP č.181/1947, čl. 16 a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969 /pravo voľne vstupovať do priestorov a na pracoviska podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu tykajúcu sa pomerov na pracovisku. Podľa žalovaného menované a kontrolované fyzické osoby vykonávali pomocné práce pri oprave schodov a oprave chodníka na pracovisku žalobcu a sami uviedli, od kedy, na základe čoho a prečo tam pracujú ako pomocní robotnici a po dohode s kým. Z podaných informácií bolo preukázané, že práce vykonávané menovanými fyzickými osobami vykazujú znaky závislej prace v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka prace, vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti týchto fyzických osôb ako zamestnancov, ktorý im zadával pokyny na prácu. Konštatoval, že ani jedna fyzická osoba v čase inšpekcie práce neuviedla, že vykonáva prace na oprave chodníka samostatne, vo vlastnom mene, na vlastné náklady a za účelom dosiahnutia získa, resp, na základe živnostenského oprávnenia alebo iného obchodnoprávneho, či občianskoprávneho vzťahu. 7. Žalovaný zopakoval že vysvetlenia zachytené v priložených zápisniciach, sú jedinečným dôkazom nakoľko všetky osoby ich podali bezprostredne na mieste inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravene a napokon dopytované osoby boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie prace, čo potvrdili svojim podpisom.

8. Žalovaný uviedol, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, v zmysle ust. v spojení s ust. . Preto je podľa jeho názoru naplnená skutková podstata nelegálneho zamestnávania podľa ust. v nadväznosti na ust. zákona o nelegálnej práci. Pretože z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny organ v priebehu správneho konania a pri vydávaní napadnutého rozhodnutia neporušil zásady správneho konania, /zásadu legality, materiálnej pravdy a princípu legitímneho očakávania, vyhľadávaciu zásadu, zásadu písomnosti a neverejnosti konania, a voľného hodnotenia dôkazov. Zo zmlúv o dielo predložených žalobcom podľa správnej úvahy žalovaného vyplývajú relevantné závery, ktoré urobil správny orgán na posúdenie skutkovej a právnej stránky. Zmluvy o dielo ako i živnostenské oprávnenia s dátumom dňa kontroly nepokladal za relevantný dôkaz, ktorým by žalobca preukázal obchodný vzťah kontrolovaných osôb a žalobcu.

9. Žalovaný s prihliadnutím na vyššie uvedené sa stotožnil aj s výškou pokuty tak, ako ju uložil prvostupňový správny orgán a poznamenal, že výška uloženej sankcie je zákonná, dôvodná, minimálna, primeraná a náležíte odôvodnená, obligatórne uložená v rozsahu, ktorý je upravený v ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona o inšpekcii prace. Pretože správny orgán nemá možnosť od uloženia pokuty upustiť alebo ju znížiť pod zákonný rozsah (od 5.000,- do 200.000,- eur), žalovaný uviedol, že pri určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zohľadnil preventívne pôsobenie sankcie a zároveň prihliadal na všetky kritériá, vzťahujúce sa na porušenie nelegálneho zamestnávania podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ako sú počet nelegálne zamestnaných 3 fyzických osôb a veľkosť zamestnávateľa v čase inšpekcie práce a rizika, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, ktorý sa ho dopustil len prvýkrát, ako i poľahčujúcich okolností. Preto správne podľa žalovaného, uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby (5.000,- eur) za nelegálne zamestnávanie súčasne dvoch a viac fyzických osôb. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 6.000,- eur sledoval preventívne a výchovné pôsobenie na žalobcu i iné zamestnávateľské osoby. 10. K aplikácii ust. , žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol skutkový stav náležíte zistený a ďalšie dokazovanie výsluchom označených osôb by k ďalšiemu objasneniu veci neprispelo. K námietkam o výkone inšpekcie práce a k protokolu o jej výsledkoch žalovaný uviedol, že správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vydané v súlade so zákonom a napokon protokol, pre nezákonnosť nebol napadnutý správnou žalobou.

II. Správna žaloba

11. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a Inšpektorátu práce Košice č. 200/18/0 zo dňa 10.09. 2018 a postup ktorý jeho vydaniu predchádzal a z dôvodov uvedených v , zrušil rozhodnutie žalovaného č. PO/ BEZ/2018/5890 0-573/2018 zo dňa 20.12.2018, aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy. Žalobca namietal porušenie svojich práv a oprávnených záujmov porušením podstatným porušením ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože inšpektor práce zabezpečoval dôkazy o znakoch závislej práce z ústnych vyjadrení kontrolovaných osôb, ale žalobca nemal možnosť do doby zapísania ich vyjadrenia vypočuť menované osoby tak, ako ich vypočul správny orgán prostredníctvom inšpektora práce. Žalobca pokladal napadnuté rozhodnutia za nezákonné, pretože skutkový stav bol nedostatočne a neobjektívne zistený. Už samotný protokol ani v znení jeho dodatku č.1 neobsahuje zákonné náležitosti, dôkazné prostriedky, čo ani samotný žalovaný nebral do úvahy.

12. Žalobca namietal, obdobne ako v odvolaní nezákonnosť postupu inšpektora práce spočívajúcu v tom, že inšpektor práce vyhotovil z jednej kontroly dva protokoly s rôznymi závermi a tvrdil, že pretože inšpektor práce nemal zákonnú možnosť ukladať povinnosti pre kontrolovanú osobu vo výzve na prerokovanie protokolu, ak nešlo o iný, ako vzťah zo závislej činnosti. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť protokolu, pretože kontrolovaná osoba bola oprávnená navrhnúť vykonať na podporu svojich tvrdení dôkazy, ale správny orgán sa s uvedenými námietkami žalobcu v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

13. Žalobca namietal, že oprávnenia a povinnosti inšpektora práce sú dané v ustanoveniach , 14 , a namietal ukladanie povinnosti inšpektorom práce v doručenej výzve na prerokovanie protokolu. Namietal, že inšpektor práce bez právneho dôvodu vypracoval o výsledku inšpekcie práce dva protokoly s tým istým číslom s rôznymi závermi, jeden bez právneho dôvodu zaslal žalobcovi, spolu s výzvou na prerokovanie protokolu poštou a druhy protokol neprerokoval so žalobcom.

14. Inšpektorát práce podľa žalobcu nevykonal žiadne dokazovanie v správnom konaní a neprihliadal k jeho vyjadreniu k oznámeniu o začatí správneho konania. Inšpektorát práce nepreskúmal zákonnosť protokolu v znení jeho dodatku č.1, a vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu 6.000,- eur, za porušenie povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)bod 4 zákona o inšpekcii práce, v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom spočívajúce v tom, že žalobca mal porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.04.2018 o 11:40 hod. mal využívať závislú prácu fyzických osôb M. N., V. W., W. Q., ktoré pre neho mali vykonávať práce na označenej stavbe, pričom nemal s týmito osobami založený pracovno-právny vzťah.

15. Žalobca poukázal na skutočnosť, že už vo svojom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že podľa , , došlo k posúdeniu písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa a nie podnikateľa. Správne orgány podľa žalobcu nevyhodnotili predložené zmluvy o dielo uzavreté žalobcom s kontrolovanými osobami, ktoré majú obchodný charakter a boli uzavreté pre vykonanie diela na základe oprávnení kontrolovaných osôb, a teda tieto neboli v postavení zamestnancov a preto zistenia o nelegálnom zamestnávaní z vykonanej kontroly nie sú dôvodné a správne.

16. Žalobca namietal, že protokol neobsahuje dobu trvania nelegálneho zamestnávania, podľa požiadaviek , a i žalovaný mal za preukázané nelegálne zamestnávanie, hoci „nelegálne zamestnávanie zamestnanca bolo zistené dňa 19.04.2018 o 11:40 hod. keď sa začala inšpekciu práce , čo nepostačuje, lebo do protokolu sa mala uviesť aj doba nelegálneho zamestnávania. Žalovaný, ktorý potvrdil zákonnosť konania inšpektorátu práce, všetkých jeho záverov o zistení skutkového stavu a právneho posúdenia i obsahu protokolu ako i postupu podľa zákona o inšpekčnej činnosti, vrátane vyvodenia administratívnej zodpovednosti, prispel k jeho nezákonnosti. Žalobca dôvodil žalobným dôvodom podľa a e / .

17. Žalobca namietal tiež že, oba správne použili na trestanie žalobcu výsluch kontrolovaných osôb

- svedkov M. N., V. W., W. Q., ale žalobca nemal možnosť vypočuť týchto svedkov a nedozvedel

sa akým spôsobom inšpektor práce zaobchádzal s osobami, ktoré svedčili proti žalobcovi a použil ich výpovede na jeho trestanie, čo bez ďalšieho pokladal za nezákonné, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: , zo dňa 25.01.2012, 5. strana, 4. a 5. odsek, napr. právoplatný rozsudok Krajského súdu Prešov Ss. zn.: zo dňa 21.07.2017, ( napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, zo dňa 09.09.2010 č.j.: -73, publikovaný pod č. 2208/2011 Sb. NSS ČR ).

18. Žalobca žiadal o nariadenie ústneho pojednávania, na ktorom žiadal o výsluch M. N., V. W., W. Q., aj za prítomnosti žalobcu, za účelom objasnenia ich vyjadrenia pri a objasnenia konania inšpektora práce pri kontrole a prerokovaní protokolu, objasnenia formy a spôsobu kladenia otázok menovaným osobám a oboznámenie jeho námietok k povahe vzťahu medzi žalobcom a kontrolovanými osobami. Žalobca uviedol, že vec bola posúdená bez riadneho prejednania veci s odkazom na ustanovenie z. o správnom konaní. Žalobca je toho názoru, v zmysle zásad č. 6 a odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, je potrebné, aby sa zásady správneho trestania aplikovali v správnom trestaní. Žalobca namietal, že, analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená (in malom parteus) a poukázal na porušenie zásady uplatňovanej v trestnom konaní (pravidlo in dubio pro reo).

III. Vyjadrenie žalovaného, repblika, duplika

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.05.2019 žiadal s poukazom na ust. , žalobu žalobcu zamietnuť. Reagoval na žalobné námietky žalobcu a uviedol, že v predmetnom administratívnom konaní prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení , , a , , a a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok'1'). 20. Pokiaľ ide o žalobcom predostreté dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom, ktorými spochybňuje výkon inšpekcie práce, skutkový stav zistený počas inšpekcie práce a jeho právne posúdenie, dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správneho konania, ktoré mu predchádzalo, žalovaný uviedol, že tieto obsahovo korešpondujú s dôvodmi obsiahnutými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom správnom konaní a vysporiadal sa s nimi už v napadnutom rozhodnutí.

21. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca mal založený pracovnoprávny vzťah s troma menovanými fyzickými osobou, u ktorých išlo o faktický výkon práce pre žalobcu, ktorý vykazuje znaky závislej práce a porušil ust. zákona o nelegálnej práci. Trval na závere, že pracovnoprávny vzťah možno založiť písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, podľa ust. a na základe dohôd o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru, podľa ust. a a ods. 2 dohodou o pracovnej činnosti, podľa ust. dohodou o vykonaní práce, ktoré je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Pri posúdení právneho stavu veci sa žalovaný dôvodne oprel aj o aplikačnú prax súdov a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -77 zo dňa 22.11.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.09.2017 pod sp.zn.: 3Sžo/l 1/2016, Krajský súd v Prešove sp. zn.: - 77 zo dňa 22.11.2018. 22. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu konštatoval, že Inšpektorát práce Košice pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty správne posúdil potrebu nariadenia ústneho pojednávania, pretože disponoval dôkazmi, na základe ktorých bol skutkový stav náležíte zistený a ďalšie vypočutie už vypočutých osôb v priebehu inšpekcie práce, by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. Konštatoval, zaobstarané podklady, predovšetkým zápisnice z výkonu inšpekcie práce a vyjadrenie žalobcu ku protokolu, vydané rozhodnutia postačujúce a jednoznačne preukazujúce predmetné porušenie. Uvedený postup má oporu aj v aplikačnej praxi Krajského súdu v Košiciach, a odkázal na vec vedenú pod sp. zn. zo dňa 23.08.2018:„ Správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že vysvetlenia o dôvode prítomnosti fyzických osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach zo dňa 31. 03. 2017 majú charakter jedinečného dôkazu, dotknuté fyzické osoby objektívnym a logickým spôsobom zdôvodnili svoju prítomnosť na predmetnom pracovisku. ...

23. Žalovaný zvýraznil, že obstaranie týchto dôkazov v priebehu inšpekcie práce sa riadi osobitným režimom zákona o inšpekcii práce, na ktorý sa nevzťahuje správny poriadok ani trestnoprávne predpisy a uviedol, že inšpektor práce má v súlade so zákonom o inšpekcii práce a s čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č.'81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969 právo kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúcu sa pomerov na pracovisku..... Žalobný dôvod podľa a g / žalovaný komentoval s tým, že správne konanie sa riadi správnym poriadkom, ale na výkon inšpekcie práce a protokol, na sa správny poriadok nevzťahujú. Preto ak žalobca mal pochybnosti o samotnej inšpekcii práce a protokole o výsledku inšpekcie práce, bolo možné tento preskúmať v samostatnom súdnom konaní na základe správnej žaloby, ktorú mal možnosť žalobca podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia opatrenia orgánu inšpekcie práce.

24. Žalovaný uviedol, že Inšpektorát práce spoľahlivo zistil skutočný stav veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj správne vec právne posúdil a následne uložil pokutu, tak ako to predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Uloženú sankciu vo výšku 6.000,- eur za nelegálne zamestnávanie troch fyzických osôb súčasne považoval za primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú a v súlade so svojou rozhodovacou praxou. 25. Žalobca 18.6.2019 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného z dôvodu, že žalobca v správnom konaní namietal spôsob zaobchádzania so svedkami, a ktorých výpovede žalovaný použil v rozhodnutiach, preto nesúhlasil s vyjadrením žalovaného. Podľa žalobca inšpektori, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa nezaoberali obsahom zmlúv o dielo, ktoré žalobca predložil a tieto nevyhodnotili. Žalobca napokon vyslovil názor, že podpis nad menom Ing. N. K. a funkcia generálny riaditeľ, nie je k podpisu osoby uvedená a žalobca nepozná z listiny osobu, ktorá rozhodnutie žalovaného podpísala.

26. Žalovaný reagujúc dňa 19.07.2019 v duplike na repliku žalobcu opätovne uviedol, že podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Fyzické osoby nachádzajúce sa v tomto čase na pracovisku u žalobcu neboli v postavení svedkov ani obvinených, ale v postavení osoby nachádzajúcej sa na kontrolovanom pracovisku. V rámci výkonu inšpekcie práce ide o podanie informácií potrebných pre riadny výkon inšpekcie práce, pri ktorom je fyzická osoba a právnická osoba na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce podľa ust. zákona o inšpekcii práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. (s výnimkami podľa o ochrane utajovaných skutočnosti). V posudzovanej veci kontrolované osoby boli počas kontroly nelegálneho zamestnávania riadne poučené v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Ten nedáva možnosť odoprieť výpoveď a obsah zápisníc označené osoby na znak jej pravdivosti a hodnovernosti potvrdili podpismi. 27. K obsahu protokolu žalovaný uviedol, že žalobca nepožiadal o súdny prieskum protokolu a výkonu inšpekcie práce. Uviedol, že zákon o inšpekcii práce neustanovuje povinnosť zaslať protokol kontrolovanému subjektu a správne orgány zvolili postup v prospech kontrolovaného subjektu, ktorá sa s jeho obsahom môže oboznámiť bez časovej tiesne a písomne vyjadriť, ak neodmietne jeho prerokovanie, môže sa osobne dostaviť k jeho prerokovaniu a vyjadriť sa k prerokovanému protokolu, prípadne následne si ešte vyžiadať lehotu na písomné vyjadrenie. 28. Uviedol, že v predmetnej veci totiž neboli vydané dva protokoly s iným dátumom, ale bol vydaný jeden protokol, ktorý bol vedený pod registratúrnym číslom IKO-82-32-2.4/P-B28-18 s dátumom vydania dňa 29.05.2018, a v čase jeho osobného prerokovania bol tento len doplnený o záver, resp. o informáciu, že bol prerokovaný so žalobcom, ktorý sa dňa 18.06.2018 dostavil k jeho prerokovaniu a požiadal o lehotu na vyjadrenie sa k protokolu. V deň 18.06.2018 sa tak protokol doplnil, a ten konateľ žalobcu podpísal. Žalovaný pripomenul, že pri výkone kontroly ani jedna fyzická osoba v čase inšpekcie práce neuviedla, že vykonáva práce na základe živnostenského oprávnenia, vo vlastnom mene, na vlastné náklady a za účelom dosiahnutia zisku, alebo iného obchodnoprávneho vzťahu. M. N. výslovne uviedol, že nie je SZČO. Preto žalovaný má za to, že menované fyzické osoby v rozhodujúcom čase nemali žiadnu vedomosť o zmluvách o dielo a neuviedli, že sú živnostníci. Pri posúdení právneho stavu veci sa žalovaný oprel aj o aplikačnú prax súdov, o rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.:

- 77 zo dňa 22.11.2018, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.09.2017 pod sp. zn. ako i rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: - 77 zo dňa 22.11.2018.

IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

29. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa ( účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil jednak v právnych medziach žaloby a taktiež podľa procesnoprávnych zásad pre prejednanie správnej žaloby vo veciach správneho trestania ( a nasl. ) a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu pre prieskum podľa , aby išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ resp. „zákon o inšpekcii práce“) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Podľa Národný inšpektorát práce,s) vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktorév predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Podľa v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe zaporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá Správny poriadok správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

30. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného z 20.12.2018 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 200/18/0 zo dňa 10.09.2018, ktoré žalobca ako nezákonné žiadal zrušiť. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa a zákona č. 125/200b Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej prací a nelegálnom zamestnávaní (ďalej zákon o inšpekcii práce"), zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č.: 200/18/0 zo dňa 10.09.2018, ktorým ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa bod. 1 zákona o inšpekcii práce pokutu v sume 6.000,- eur, za porušenie v nadväznosti na o nelegálne; práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o nelegálnej práci") a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu prace Košice č.: 200/18/0 zo dňa 10.09.2018.

31. Úlohou súdu bolo preskúmaním zákonnosti a postupu správneho orgánu posúdiť, či orgán verejnej správy ako orgán príslušný na výkon kontrolnej činnosti v oblasti Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) správneho orgánu je podmienená aj zákonnosťou postupu správneho orgánu pred vydaním napadnutého opatrenia.

32. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým z námietok žalobcu uvádzaných v priebehu administratívneho konania poukazuje na jednoznačné znenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu, ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že novelizácia ( účinný od 01.01.2018) sa pri definícii nelegálneho zamestnávania dotkla iba znenia uvedeného zákona, a to v súvislosti s neprihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote. Súd dáva do pozornosti účastníkov konania predmetnú odlišnosť v právnej definícii nelegálneho zamestnávania podľa na jednej strane a podľa uvedeného zákona na strane druhej. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, aj podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie inšpektorov

Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie kontrolované osoby vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaní informácie podľa Napriek námietkam žalobcu produkovaným v priebehu administratívneho konania a uvedeným aj v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný.

33. Žalobná námietka ohľadom nesprávnosti postupu inšpektora práce, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti podkladov pre rozhodnutie je nedôvodná, pretože podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa dôjde následne k začatiu správneho konania procesným postupom podľa správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku. Takýto následný dôkazný postup by mal povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade, ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho dokazovania odstrániť. K takémuto stavu však aj podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej právnej veci nedošlo, a to vzhľadom na jednoznačnosť obsahu a záverov vyplývajúcich zo zápisnice o podaní informácie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný správny orgán pritom tak v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe podrobným spôsobom argumentoval v súlade s obsahom administratívneho spisu, na základe akých hodnotiacich právnych záverov nebolo možné očakávať od prípadných ďalších dôkazov a ich hodnotenia iný právny záver, než ten ku ktorému dospel pri vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi. Správny súd preto nezistil pochybnosti v logickej a vyčerpávajúcej argumentácii žalovaného k tejto námietke žalobcu.

34. Pokiaľ ide o ďalší obsah námietok žalobcu uvedených v žalobe, súd sa podrobne zaoberal tak výhradami žalobcu spochybňujúcimi správnosť právneho posúdenia veci, tvrdeniami o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ako aj posúdením ďalšej procesnoprávnej výhrady žalobcu týkajúcej sa administratívneho konania vytýkajúcej správnym orgánom oboch stupňov nenariadenie ústneho pojednávania v preskúmavanej právnej veci podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z obsahu dotknutých právnych úprav obsiahnutých v a v upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky. Podľa , prvá veta správneho poriadku (ústne pojednávanie) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení správneho poriadku vyplýva právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvodov, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie. Je však pritom zrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie riadiť ustanovením Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe vychádzať z

konkrétnych okolností prípadu a má povinnosť nariadiť ústne pojednávanie iba v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t.j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t.j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (správny poriadok, Komentár Doc. Soňa Košičiarová, PhD.. Takýto dôkazný stav však správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil.

35. Správny súd ďalej považuje za potrebné k veci uviesť k žalobnej námietke týkajúcej sa povinnosti nariadiť ústne pojednávanie v administratívnom konaní, že obsah žaloby, tak ako bola koncipovaná v danej časti žalobných námietok (nenariadenie ústneho pojednávania) je nesporne motivovaný aj judikatúrou správnych súdov v Slovenskej republiky, opierajúcou sa o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -38 z 25.08.2010. Predmetné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa následne premietlo do obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.: z 25.11.2010, v ktorom správny súd formuloval závery, právne viazaný obsahom uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.08.2010. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku č.k. z 25.11.2010 okrem iného konštatoval:

„Názorom ústavného súdu je najvyšší súd viazaný, a to i napriek tomu, že pri prejednávaní správneho deliktu nemal správny orgán v zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a že od ústneho pojednávania ani nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav veci bol považovaný za náležite a dostatočne zistený.“

36. Súd v preskúmavanej právnej veci dáva do pozornosti účastníkov konania predovšetkým dve dôležité právne významné skutočnosti. V prvom rade už zo samotného obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 25.11.2010, vyplýva prinajmenšom opatrný právny postoj k požiadavke na nariadenie ústneho pojednávania v konaní o správnom delikte, ak nie postoj odmietavý, najmä za situácie, ak od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, resp. keď skutkový stav veci je náležite zistený. Predmetný rozsudok uvádza aj žalobca v správnej žalobe na podporu svojich tvrdení, ale v jeho ponímaní dospel k opačnému záveru, čo správny súd považuje za zavádzajúce, keďže jeho obsahové závery naopak poukazujú na skutočnosť, že pri dostatočnom objasnení veci nie je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Druhou, nie menej významnou skutočnosťou je vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opierajúcej sa aj o iné, následne vydané rozhodnutia Ústavného súdu SR v právnych veciach týkajúcich sa administratívneho trestania a posudzovania otázky povinnosti nariadenia ústneho pojednávania. V tomto rozsahu právnej argumentácie súd poukazuje napr. na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 23.02.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci týkajúcej sa administratívneho trestania nesúhlasil so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci ústne pojednávanie, došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vyslovil záver, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku č.k. z 23.02.2017 zároveň poukázal na obsah uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -19 z 05.02.2014, v ktorom ústavný súd argumentoval nasledovne:

„Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci sťažovateľke nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.“

37. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. z 23.02.2017 pri plnom rešpektovaní článku 6 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 3, 5 a 8 /právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom premietnuté do sféry administratívneho trestania/ dospel k záveru, že „pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu žalobcu, nepostupovali v konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať z úradnej povinnosti.“

38. Správny súd konštatuje, že právne otázky a námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti postupu kontrolného orgánu pri zisťovaní, vyhotovovaní a prejednávaní protokolu je v konaní o preskúmanie opatrenia ako potencionálneho právneho základu na vyvodenie administratívnej zodpovednosti uložením pokuty za správny delikt zásadnou otázkou. V prejednávanej veci hlavnými žalobnými námietkami sú predovšetkým námietky týkajúce sa žalobcom vytýkaného nedostatočne, nespoľahlivo a neobjektívne zisteného skutkového stavu a nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť protokolu a oboch rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd s prihliadnutím na žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe poukazuje na jednoznačné znenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a z neho vyplývajúcu povinnosť zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. Pokiaľ ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre možnosť vyvodenia administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie inšpektorov Inšpektorátu práce Košice. Podľa ich záveru v čase vykonania inšpekcie bolo zistené porušenie v nadväzností na ust. zákona o nelegálnej práci, 19.04.2018 o 11:40 hod., tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb identifikovaných ako M. N., V. W., W. Q., ktoré pre neho vykonávali práce pri oprave schodov pred obchodným centrom Profit vo Svidníku, a s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa . Uvedené osoby pritom v čase vykonania inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu zápisníc o podaní informácie podľa Napriek námietkam žalobcu produkovaným v správnej žalobe považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalobná námietka žalobcu ohľadom nedostatočne a nespoľahlivo zisteného stavu je nedôvodná.

39. Z obsahu dotknutých právnych úprav obsiahnutých v a v upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky. Podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním.

40. Ak na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa dôjde následne k možnému začatiu správneho konania procesným postupom podľa správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku. Takýto následný dôkazný postup by však mal povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade, ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho dokazovania odstrániť.

41. Správny súd nezistil pochybnosti v logickej argumentácii žalovaného obsiahnutej v jeho protokole z kontrolnej činnosti, týkajúcej sa porušenia právnych predpisov pri nelegálnom zamestnávaní osôb. Na druhej strane z obsahu opatrení prijatých žalovaným v predmetnom protokole o inšpekcii práce, vzhľadom na ich právnu povahu nevyplýva žiadny právne neadekvátny postih žalobcu na jeho subjektívnych právach v tomto štádiu danej administratívnoprávnej veci. Preto správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa neobjektívne zisteného skutkového stavu uvádza, že žalobca zakladá svoje tvrdenia na formálnom konštatovaní bez vecného podloženia tvrdení. Podľa správneho súdu bolo jasne preukázané, že práce boli vykonávané, čo bolo v zápisniciach o podaní informácií kontrolovanými osobami. Námietka žalobcu v tomto ohľade sa nezakladá na reálnom podklade.

42. Správny súd pripomína, že kontrolóri správneho orgánu vykonávali kontrolu nelegálneho zamestnávania so zistením troch osôb na pracovisku žalobcu, ktoré sami prvotne uviedli, že ide o osoby, ktoré pracujú na pokyn konateľa za úhradu s jeho prostriedkami a materiálom, bez súčasne aktuálneho písomného dokladu, pracovné zmluvy dohody o pracovnej činnosti a pod. Žalobca pokladal zistenia kontrolného orgánu za nedostatočné a ma za to, že v skutočnosti nešlo o závislú prácu, ale išlo vzťah s týmito tromi osobami na základe predložených obchodných zmlúv, ktoré majú obchodný charakter. Nešlo podľa neho o obdobné ako zamestnanecké vzťahy a tvrdil, že nemal možnosť inak ako v procese prejednania protokolov a nariadenia ústneho pojednávania svoje vyjadrenia presadiť do záveru o obchodnom vzťahu s kontrolovanými osobami. Takto predkladal márne obchodné zmluvy, lebo správny orgán prvého stupňa uložil pokutu žalobcovi za zistené porušenie predpisov upravujúcich nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ako je to uvedené vo výrokovej časti z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 43. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa obsahuje aj argumenty žalobcu uvedené v protokole a ani písomnosti - obchodné zmluvy zaslané na preukázanie obchodného charakteru vzťahu žalobcu ku kontrolovaným osobám neobstoja, lebo v potvrdení zaslanom živnostenským úradom, na základe prevzatej informácie o začatí správneho konania týkajúcej sa charakteru obchodného vzťahu kontrolovaných subjektov nie sú hodnotenia vzťahov závislej činnosti kontrolovaných osôb na pracovisku žalobcu vyvrátené a dôvodne správny orgán mal za to, že menovaný vykonávali charakter závislej práce na pracovisku žalobcu bez pracovnoprávneho dokladov. Žiadosti o ich živnostenské oprávnenia boli zaregistrované na mieste príslušnom živnostenskom úrade po začatí výkon ich práce pre žalobcu a po zahájení inšpekčnej činnosti u žalobcu. 44. Správny súd pripomína, že nelegálne zamestnávanie je znakmi popísané v . Uvedené osoby boli vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti a ich zamestnanie charakterizované ako práce pre žalobcu s jeho prostriedkami z jeho materiálom. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa sa tak dôvodne domnieva, že ide o porušenie predpisov o zákaze nelegálneho zamestnávania preto, že závislá práca bola zistená z prvotných kontaktov s kontrolovanými osobami, jeho správna úvaha sa tak opiera o závery a poznatky, ktoré správny orgán prvého stupňa zistil bezprostredne od kontrolovaných osôb a mal za to, že bol zistený skutkový stav a nepovažoval za potrebné na jeho doplnenie nariaďovať ústne pojednávanie podľa zákona o správnom konaní. 45. Správny súd pripomína i to, že protokol bol zaslaný na prerokovanie, potom, čo uviedol, že sa k tomuto vyjadrí, a Inšpektorát práce Košice ho zaslal žalobcovi. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť nepreskúmateľnosť podkladov pre rozhodnutie nesprávne právne posúdenie vyplývajúc z toho, čo bolo zapísané v protokole, ktorá je výsledkom kontrolnej činnosti. Správny orgán nevykonal dokazovanie a vychádzal z protokolu kontrolného orgánu, lebo nemal pochybnosti o zisteniach o nelegálnom zamestnávaní. Ako správne súd hodnotí jeho skutkové závery založené na prvotne získaných dôkazoch, bez potrebnosti vykonania dokazovania na pojednávaní. V konečnom hodnotení správny súd nepokladá za zásah do práva na súdnu a inú právnu ochranu, ak žalobca mal a využil možnosť sa vyjadriť k zisteniam v protokole, čím bola zabezpečená rovnosť postavenia v konaní správneho orgánu, ako aj žalobcu s poukazom, len na možnosť ustanovenia zákona o správnom konaní. Nemožno tiež prisvedčiť ani názoru o procesných pochybeniach spôsobených neprerokovaním dodatku k protokolu, ktorý označil za „druhý“ protokol čím, ale nedošlo k zásahu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ani porušenie povinnosti kontrolóra prerokovať protokol ani povinnosti správneho orgánu prvého stupňa nariadiť pojednávanie na prerokovanie veci ústne. 46. Podľa správneho súdu znaky závislej práce boli naplnené, a preto skutok, ktorý bol voči ktorému bolo vyvodená administratívna zodpovednosť napriek námietkam žalobcu, ku ktorým sa správne orgány vyjadrili už svojich v odôvodnení rozhodnutí. V opatrení protokolu bola uložená povinnosť žalobcovi, ktorý zamestnával kontrolované osoby. Žalobcom tvrdený rozpor s právom na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nedôvodný. Protokol môže

byť iba právnym podkladom pre konanie a rozhodnutie o vyvodení administratívnej zodpovednosti, vychádzajúc najmä z obsahu zákona č o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to bez ohľadu na už existujúci stav vyvodenia administratívnej zodpovednosti. Výšku sankcie odôvodňuje správny orgán prvého stupňa a zákonnou dikciou, že ide o kritérium, ktoré je povinné počtu kontrolovaných osôb základná riziko nelegálneho zamestnávania vo vyššej miere aj ako sankcia na základe zistení inšpektorov práce pre protiprávnosť stavu a závažnosť spoločenskej nevhodnosti a aj spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania zamestnávateľov. 47. Z podania Okresného úradu Bardejov odbor živnostenského podnikania z 23.07.2019 je zjavné, že kontrolované osoby pracujúce u žalobcu podali po zahájení inšpekcie a po zahájení prác na stavbe žalobcu, hoci 19.04.2019, ale až o 14.04 hod. o 13.54 hod. a 14.13 hod. svoje žiadosti o vydanie živnostenského oprávnení, na ktoré sa odvoláva žalobca, predkladajúc následne zmluvy obchodného charakteru s týmito kontrolovanými osobami s tvrdením, že ich vzťah tak bol obchodný nie pracovnoprávny. Správny súd uzatvára hodnotiac argumentáciu žalobných dôvodov žalobcu, že mal postavenie zamestnávateľa a teda sa zamestnávaním v stave ako bol zistený dopustil nelegálneho zamestnávania.

48. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto protokol ako výsledok kontrolnej činnosti treba považovať za zákonný. Správny súd zhodne s argumentáciou žalovaného konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že zamestnanci nemali uzavretú žiadnu dohodu o pracovnej činnosti, ani pracovnú zmluvu Sami tieto uviedli, že pracujú po dohode s konateľom spoločnosti, a poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, a preto možno dôvodne nepredpokladať, že sú nepravdivé. Pracovné, alebo iné pracovnoprávne zmluvy by zakladali povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“).

49. Na viac správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na sféru administratívneho trestania v oblasti inšpekcie práce a právnej kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V preskúmavanej právnej veci ide o preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie práce podľa v znení neskorších predpisov, len v konaní o preskúmanie následných rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: -158 z 26.10.2017, v ktorom konštatoval, že protokol a jeho dodatok č. 1 môžu byť podkladom pre postup inšpektorátu práce podľa (správne delikty) . V uvedenej súvislosti uviedol, že obsah protokolu musí byť dostatočne jasný, zrozumiteľný, presvedčivý a aj pravdivý. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva právny záver, že protokol ako podklad pre rozhodnutia správnych orgánov, podľa názoru správneho súdu vo všetkých jeho častiach spĺňa kritéria zákonnosti. Správny súd tak poukazuje i na neopodstatnenosť žalobnej námietky, že v posudzovanej veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a zachovaný princíp materiálnej pravdy. Správny súd pripomína, že dôkazy zistené pri výkone kontrolnej činnosti majú charakter jedinečného dôkazu, ako to vyplýva aj zo súdnych rozhodnutí ( napr. sp. zn. zo dňa 23. augusta 2018) a získanie týchto dôkazov v priebehu inšpekcie práce sa riadi nielen zákonom o inšpekcii práce, ale i čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č.181/1947, čl. 16a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969 /pravo voľne vstupovať do priestorov a na pracoviska podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu tykajúcu sa pomerov na pracovisku. Z informácií menovanými fyzickými osobami bolo preukázané, že ich činnosť na pracovisku u žalobcu vykazovala znaky závislej prace v zmysle ust. , ods. 2 Zákonníka prace, vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti týchto fyzických osôb ako zamestnancov, ktorý im zadával pokyny na prácu. Žiadna kontrolovaná fyzická osoba v čase inšpekcie práce neuviedla, že vykonáva prace na oprave chodníka samostatne, vo vlastnom

mene, na vlastné náklady, a za účelom dosiahnutia zisku, resp, na základe živnostenského oprávnenia alebo obchodnoprávneho vzťahu.

50. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd konštatuje, že žiadny zo žalobných dôvodov namietaných žalobcom nie je daný, preto správnu žalobu zamietol procesným postupom podľa .

51. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania.

52. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).