Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: JALLA s. r. o., Vojkovce č. 4, 053 61 Vojkovce, IČO: 47 565 471, právne zast.: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ , O-202/2019 zo dňa 24.06.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5806, O-202/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa konajúc podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č.188/18/O-1 zo dňa 20.03.2019, ktorým uvedený správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu vo výške 8.000,- Eur, podľa pre porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Inšpektorát práce Košice prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.03.2019 oprel o výsledky inšpekcie práce vykonanej u žalobcu dňa 26.03.2018 podľa a konštatoval porušenie povinnosti dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania: „porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ JALLA s.r.o., Vojkovce č. 4, 053 61 Vojkovce, IČO: 47 565 471, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 26.03.2018 o 12.10 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: E.Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, XXXXX C. - O., C. XX a O. I., nar. XX.XX.XXXX, XXXXX Ď. XXX, ktoré vykonávali stavebné práce - stierkovanie na pracovisku Národná trieda 81, Košice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).“

3. Inšpektorát práce Košice v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.03.2019 uviedol nasledovné dôkazné zistenia a z nich vyplývajúce právne závery:

„Na základe zistených skutočností vypracoval inšpektor práce protokol č. IKO-128-59-2.4/P- A28-18 zo dňa 10.05.2018, ktorý bol 10.05.2018 prerokovaný so zamestnávateľom. Štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu bolo umožnené v lehote 5 pracovných dní od prerokovania protokolu sa vyjadriť k obsahu prerokovaného protokolu. Dňa 18.05.2018 bolo Inšpektorátu práce Košice doručené vyjadrenie kontrolovaného subjektu k Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-128-59-1.2/P-A28-18 zo dňa 10.05.2018, na základe ktorého vypracoval inšpektor práce dodatok č. 1 ku protokolu. V dôsledku porušenia právnych predpisov Inšpektorát práce Košice začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené účastníkovi konania 02.08.2018. V zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov mal účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie alebo navrhnúť zvolanie ústneho pojednávania.“

4. Prvostupňový správny orgán ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol:

„Práca, ktorú menovaní vykonávali, mala charakter závislej práce. Podľa , závislá práca je práca vykonávaná 1. vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. 2. osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, 3. podľa pokynov zamestnávateľa, 4. v jeho mene, 5. v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Ad 1: Je zrejmé, že stavebné práce na konkrétnej zákazke je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko zamestnanci si nemohli sami stanoviť kedy, ako, v akom rozsahu prácu vykonajú. Že vykonávali prácu pre účastníka konania je zrejmé z ich výpovedí. O. I. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že na práci sa dohodol s p. B. Č., konateľom JALLA s.r.o. On im povedal, čo majú robiť a dal im materiál. E. Z. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že na práci sa dohodol s B. Č., konateľom JALLA s.r.o. On ich tam poslal, bol im to tu ukázať. kde a čo majú robiť. Boli tu aj s Č., on ich tu chodí kontrolovať. Dnes sme tu prišli dorobiť na hodinku. V tomto vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Z tohto hľadiska má zároveň postavenie strany nadriadenej a druhá strana (zamestnanec) má postavenie strany podriadenej. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, ktorého účelom je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval, čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom. Ad 2: Osobným výkonom práce je skutočnosť, že zamestnanec sám pracoval, vykonával prácu (plní normy, odovzdával výsledky práce). Je nespochybniteľné, že zamestnanci vykonávali prácu osobne. Ad 3: Prácu podľa pokynov nemožno vykladať tak, že ide výlučne o priame pokyny pri práci - je jasné, že iba málokedy osobne zamestnávateľ priamo ukladá jednotlivé, konkrétne dielčie úkony - čo presne odniesť, čo kam položiť a podobne. Práca podľa pokynov znamená, že zamestnávateľ určí, čo, kedy a v akom rozsahu je potrebné urobiť. Prácu na konkrétnom pracovisku, jej postup, si už zamestnanec určuje sám, resp. pokyny mu ukladá poverená osoba, ktorá nemusí byť zamestnancom zamestnávateľa, napr. stavbyvedúci na veľkej stavbe, majster a podobne. Uvažovať inak by znamenalo, že na každom pracovisku a pri každom zamestnancovi by musel byť priamo štatutárny orgán zamestnávateľa, resp. že by zamestnanec ani nemohol na pracovisku pracovať sám. Je zrejmé, že základný pokyn zamestnanci museli dostať, inak by nevedeli ani o samotnej práci, ani o pracovisku. Navyše, aj zo zápisníc o podaní informácie je zrejmé, že pokyn na prácu dostali od účastníka konania. Ad 4: Zamestnanci pracovali v mene zamestnávateľa, nakoľko on bol účastníkom právnych vzťahov s objednávateľom prác, práca sa vykonávala na jeho pracovisku. O výkon závislej práce pre zamestnávateľa pôjde aj vtedy, ak je výsledok výkonu práce priamo určený tretej osobe a za výsledok práce nesie právnu zodpovednosť zamestnávateľ, čiže práca sa realizuje v mene zamestnávateľa. Ad 5: Nie je nevyhnutné, aby zamestnávateľ konkrétne rozvrhol pracovný čas v súlade s . Napríklad pri dohodách o vykonaní práce túto povinnosť nemá. Pri dohode o vykonaní práce má zamestnávateľ povinnosť dohodnúť iba dobu, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, pri dohode o pracovnej činnosti rozsah pracovného času. Pracovný čas môže zamestnávateľ určiť aj nepriamo, napríklad otváracími hodinami prevádzky, dovezením zamestnanca na pracovisko a podobne. Ak sú splnené ostatné znaky závislej práce a zamestnávateľ nerozvrhne pracovný čas, poruší tým príslušné ustanovenia . Bolo by paradoxné, ak by zamestnávateľ následne

argumentoval absenciou pracovného času ako dôvod na výkon práce mimo pracovnoprávneho vzťahu. Pretože správny orgán má za to, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Čo sa týka podkladu na rozhodnutie, pri rozhodovaní inšpektorát práce vychádzal najmä z nasledovných dôkazov: • O. I. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že na stavbe Národná trieda 81, Košice robí stierkovanie. Robí tu od 11:00 cca., a to s E. Z.. Robia spolu 26.03.2018 od cca. 11:00 hod. Na tejto práci sa dohodol s p. B. Č., konateľom JALLA s. r. o. On im povedal, čo majú robiť a dal im materiál. • E. Z. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že v objekte bytového domu Národná trieda 81, Košice vykonáva stavebné práce - stierkovanie stropov na prízemí bytového domu. Robí tu dnes 26.03.2018 od 11:00 hod. Na práci sa dohodol s B. Č., konateľom JALLA s.r.o. On ich tam poslal, bol im to tu ukázať, kde a čo majú robiť. Boli tu aj s Č., on ich tu chodí kontrolovať. Dnes sme tu prišli dorobiť na hodinku.

Všetky uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú, že zamestnanci vykonávali prácu pre účastníka konania, a to bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol správny orgán o uložení pokuty vo výške 8000,- €. Inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadňoval všetky kritéria, ktoré stanovuje zákon o inšpekcii práce: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb d) či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku e) doba protiprávnosti f) či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel.

Jednotlivé kritériá správny orgán vyhodnotil nasledovne, pričom pri ich hodnotení bol vedený nasledovnými úvahami:

a) Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. Preto správny orgán považuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za závažné porušenie povinnosti. b) V súlade so zákonom o inšpekcii práce, správny orgán musel prihliadnuť aj na celkový počet zamestnancov zamestnávateľa. Účastník konania v čase výkonu inšpekcie práce zamestnával len 2 zamestnancov, a teda vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu jeho podnikania a do počtu jeho zamestnancov. V tomto bode je potrebné aj uviesť, že stavebné práce patria z hľadiska rizika pracovného úrazu k tým, kde je takéto riziko vysoké. Je preto absolútne neprípustné, aby zamestnanci vykonávali prácu bez riadne uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu a sociálneho poistenia. c) Vzhľadom ku skutočnosti, že účastník konania nelegálne zamestnával práve dve osoby, správny orgán je toho názoru, že v súlade so Zákonom o inšpekcii práce je správne uložiť pokutu blízku minimálnej výške. d) Nakoľko ide o opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania, rozhodnutím 107/18/O zo dňa 21.5.2018 bola účastníkovi konania právoplatne uložená pokuta vo výške 5000,- eur za nelegálne zamestnávanie dvoch osôb, nepovažuje správny orgán za možné uložiť pokutu v minimálnej výške, nakoľko predchádzajúca sankcia nesplnila preventívnu funkciu. e) V prospech účastníka konania hovorí skutočnosť, že protiprávny stav trval iba krátku dobu.

Správny orgán zvážil, ktoré zo zákonných kritérií pre ukladanie sankcií hovoria v prospech účastníka konania, ako aj to, ktoré naopak vedú k zvýšeniu sankcie. Nakoľko správny orgán musel vziať v úvahu všetky kritériá stanovené Zákonom o inšpekcii práce, nie je možné uložiť sankciu v minimálnej výške. Správny orgán pri ukladaní sankcie postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a teda sú povinné objektívne podobné prípady rozhodovať zhodne. Konal tak v súlade so zásadou materiálnej rovnosti, predchádzajúcou rozhodovacou praxou a rešpektoval kontinuitu práva a rozhodovania. Pokuta, ktorú môže správny orgán za tieto nedostatky uložiť až do výšky 200 000 eur, je v uloženej výške stále v spodnej polovici sadzby a správny orgán ju považuje aj s ohľadom na všetky uvedené

skutočnosti za primeranú zisteniam inšpekcie práce a konaniu účastníka konania. Uloženie pokuty je odôvodnené zistenými nedostatkami a je prostriedkom do budúcnosti, aby účastník konania dodržiaval pracovnoprávne predpisy a zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a odstránil zistené nedostatky. Uloženie pokuty za uvedený správny delikt je obligatórne. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Uložená sankcia má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnávania. Uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu takéhoto konania účastníka konania, ale zároveň aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na zamestnávateľov. Máme za to, že ukladaný postih bude motivovať postihovaného k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti. V dôsledku vyššie uvedených skutočností inšpektorát práce rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia."

5. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 15.04.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 20.03.2019 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Nasledovne uviedol: „Účastník konania je toho názoru, že vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správneho orgánu je porušením ústavoprávne a medzinárodne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánu verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Napadnuté rozhodnutie bolo vypracované na základe myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že správny orgán sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami.“

6. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 24.06.2019 po zhrnutí výsledkov a záverov vyplývajúcich z inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Košice u žalobcu, reagujúc na jeho námietky uvedené v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, dospel k záverom odôvodňujúcim potvrdenie prvostupňového rozhodnutia a zamietnutie odvolania žalobcu.

7. Žalovaný správny orgán konštatoval, že správny orgán prvého stupňa preukázal, že počas výkonu inšpekcie práce zameranej na nelegálne zamestnávanie dňa 26.03.2018 žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Tento záver vyplýva najmä zo zápisnice spísanej dňa 26.03.2018, ktorá bola spísaná inšpektormi práce. V danej veci ďalej žalovaný argumentoval nasledovne: „Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri inšpekcii práce konanej dňa 26. 03. 2018 u účastníka konania na pracovisku Národná trieda 81, Košice. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania vyplýva z viacerých podkladov obsiahnutých v odvolacom spise, najmä však z výpisu z Obchodného registra, zo zápisnice o podaní informácie spísanej s fyzickou osobou identifikovanou ako O. I. dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že na stavbe Národná trieda 81, Košice robí stierkovanie, a to dňa 26. 03. 2018 od cca 11:00 spolu s pánom E. Z.. Zo zápisnice vyplýva, že na tejto práci sa dohodol s pánom B. Č., konateľom JALLA s.r.o., ktorý im povedal, čo majú robiť a dal im materiál. Ďalej zo zápisnice o podaní informácie spísanej s druhou fyzickou osobou identifikovanou ako E. Z. zo dňa 26. 03.2018, z ktorej vyplýva, že v objekte bytového domu Národná trieda 81, Košice vykonáva stavebné práce - stierkovanie stropov na prízemí bytového domu, a to dňa 26. 03. 2018 od 11:00 hod. Na tejto práci sa tiež dohodol s B. Č., konateľom JALLA s.r.o. Zo zápisnice vyplýva, že B. Č., konateľ JALLA s.r.o., ich na pracovisko poslal, bol im to tam ukázať, kde a čo majú robiť, chodí ich na pracovisko kontrolovať. Dňa 26. 03. 2018 prišli na pracovisko dorobiť na hodinku. Účastník konania vo svojom odvolaní poukazuje na videozáznam, ktorý bol vyhotovený počas inšpekcie práce, s ktorým sa odvolací orgán zaoberal a zistil, že skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa bol náležite zistený a zodpovedá skutočnostiam zachyteným na vyhotovenom zvukovoobrazovom zázname. Z videozáznamu z miesta výkonu inšpekcie práce jednoznačne vyplýva, že inšpektori práce boli očitými svedkami toho, ako na kontrolovanom pracovisku vykonávali spoločne stavebné práce, konkrétne stierkovanie stropu, dve fyzické osoby, ktoré boli identifikované ako O. I. a E. Z.. Z videozáznamu, na ktorom je zachytený priebeh výkonu inšpekcie práce je zrejmé, že inšpektori práce postupovali v zmysle zákona o inšpekcii práce, fyzické osoby nachádzajúce sa na mieste výkonu boli poučené v zmysle ust. § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce o povinnosti poskytnúť inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o následkoch podania nepravdivých

alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Z priebehu kontroly je zrejmé, že dopytované osoby podávali informácie do zápisníc slobodne, bez nátlaku a vyhrážok a po poučení. Inšpektori práce im nahlas čítali obsah zápisnice, tieto fyzické osoby nemali k ich obsahu žiadne námietky a na znak pravdivosti a hodnovernosti ich potvrdili svojimi podpismi. Taktiež boli upozornené na to, že sa z výkonu bude vykonávať videozáznam. K uvedenému odvolací orgán uvádza, že vyhotovenie videozáznamu je v súlade s ust. zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého používať technické prostriedky na zhotovenie videodokumentácie pri výkone inšpekcie má oporu v tomto zákone, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy ( o ochrane utajovaných skutočností). Inšpektor práce pri príchode na kontrolované pracovisko vyzval obe pracujúce osoby, aby odpovedali či sú zamestnanci alebo živnostníci, na čo mu bola poskytnutá informácia, že sú na dohodu. Z videozáznamu vyplýva, že tieto osoby označili obchodným menom spoločnosť, pre ktorú tam pracujú, konkrétne JALLA- a meno osoby, s ktorou sa na práci dohodli „Č.“, žiadna z týchto osôb neoznačila spoločnosť VEHRA s.r.o., ako firmu, pre ktorú túto prácu vykonáva alebo jej konateľa alebo inú osobu, s ktorou sa na tejto práci dohodla. Z videozáznamu je zrejmé, že inšpektor práce si vyžiadal informáciu aj o tom, či majú niečo podpísané so spoločnosťou JALLA s.r.o., na čo dostal odpoveď, že „dohodu.“ Odvolací orgán po preskúmaní obsahu videozáznamu z výkonu inšpekcie práce, ktorý je súčasťou odvolacieho spisu zistil, že v skutkových otázkach nenašiel žiadny rozpor medzi namietaným obsahom zápisníc o podaní informácie a vyhotoveným videozáznamom. Zo zápisníc o podaní informácie ako aj z vyhotoveného videozáznamu jednoznačne vyplýva, že fyzické osoby identifikované ako O. I. a E. Z. vykonávali spoločne na kontrolovanom pracovisku dňa 26. 03. 2018 od 12:10 hod závislú prácu spočívajúcu v stavebných prácach pri stierkovaní stropu a to pre účastníka konania, nakoľko tieto osoby výslovne označili účastníka konania jeho obchodným menom, ako aj štatutárny orgán účastníka konania, pána Č., s ktorým sa na tejto práci dohodli a ktorý im zadal pracovné pokyny. Zo zaobstaraných podkladov je zrejmé, že dotyčné fyzické osoby nevykonávali túto prácu samostatne, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia vlastného zisku, ale ju vykonávali v mene účastníka konania. Druhostupňový správny orgán preto dospel k záveru, že zo zaobstaraných informácií je teda jednoznačne preukázané, že práce vykonávané menovanými fyzickými osobami vykazujú znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ust. , a to vo vzťahu nadriadenosti účastníka konania ako zamestnávateľa a podriadenosti týchto fyzických osôb ako zamestnancov, nakoľko účastník konania im zadal pokyny na prácu, ktorú vykonávali osobne pre účastníka konania a v jeho mene, nakoľko výsledok nimi vykonávaných prác - stavebné práce

- stierkovanie bol určený účastníkovi konania, avšak účastník konania založenie pracovnoprávneho vzťahu s týmito fyzickými osobami nepreukázal. Práca, ktorá vykazuje znaky závislej práce môže byť podľa vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Odvolací orgán má za to, že z administratívneho spisu je jednoznačne preukázané, že účastník konania nemal založený pracovnoprávny vzťah s dvoma fyzickými osobami, u ktorých išlo o faktický výkon práce pre účastníka konania, ktorý jednoznačne vykazuje znaky závislej práce, čím porušil ust. zákona o nelegálnej práci. Podľa ust. zákona o nelegálnej práci: „Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu." Osobitným predpisom je v tomto prípade , podľa ktorého v pracovnom práve platí obmedzená zmluvná sloboda, pokiaľ ide o výber zmluvných typov, ktorými možno pracovnoprávny vzťah založiť (numerus elausus zmluvných typov). Pracovnoprávny vzťah možno založiť pracovným pomerom, ktorý sa podľa ust. zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo pracovnoprávny vzťah možno založiť niektorou z dohôd o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru. Podľa ust. dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa ust. dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa ust. dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Navyše je potrebné podotknúť, že v elektronickom systéme Sociálnej poisťovne, do ktorej majú správne orgány prístup, boli obaja títo zamestnanci prihlásení zamestnávateľom JALLA s.r.o. (účastníkom konania) nasledujúci deň po výkone inšpekcie práce, t. j. dňa 27. 03. 2018 (od 28. 03. 2018 do 29. 03. 2018) na dohodu o vykonaní práce - nepravidelný príjem. Taktiež je z neho zrejmé, že ide

o zamestnancov, ktorí boli týmto zamestnávateľom prihlásení do Sociálnej poisťovne aj v rovnakých predchádzajúcich obdobiach na dohody o vykonaní práce - nepravidelný príjem (od 01. 09. 2016 do 08. 12.2017, od 12. 12. 2017 do 15.12.2017, od 06.03.2018 do 09. 03.2018, od 12.03. 2018 do 16. 03. 2018, od 20.03.2018 do 23.03.2018), avšak v rozhodujúcom čase, dňa 26. 03.2018, títo zamestnanci neboli prihlásení v Sociálnej poisťovni a účastník konania s nimi nepreukázal ani založenie pracovnoprávneho vzťahu. K spôsobu zaobstarania podkladov z výkonu inšpekcie práce odvolací orgán uvádza, že inšpektor práce je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu na úseku inšpekcie práce a pri jej výkone má postavenie verejného činiteľa a vystupuje ako nestranná osoba. Z obsahu administratívneho spisu nevplýva, že by zo strany účastníka konania bola v čase inšpekcie práce alebo správneho konania vznesená námietka zaujatosti voči konkrétnym inšpektorom práce. Správny orgán druhého stupňa sa stotožňuje s vyhodnotením zápisníc obstaraných počas inšpekcie práce inšpektorátom práce, podľa ktorých informácie v nich uvedené možno považovať za spoľahlivé, nakoľko fyzické osoby ich podali bezprostredne, bez možnosti ovplyvňovania podaných informácií účastníkom konania alebo inými osobami, menované fyzické osoby presne označili práve osobu konateľa účastníka konania ako svojho zamestnávateľa a aj obchodné meno spoločnosti a boli zároveň poučení o právnych následkoch podania nepravdivých informácií, a ako také slúžia ako hodnoverný a pravdivý dôkaz pre zistenie skutkového stavu veci. Dôkazy, ktoré sú získané v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom je zistiť, či došlo k porušeniu zákona, a teda, či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, preto v začatom správnom konaní nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie alebo vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom osôb o tých istých skutočnostiach, ktoré už boli zo zaobstaraných dôkazov správnemu orgánu známe a jednoznačné. Nakoľko je zrejmé, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený, bol v správnom konaní zachovaný princíp materiálnej pravdy. To, že zápisnice vyhotovené hneď pri príchode na kontrolované miesto majú charakter jedinečného dôkazu vyplýva aj z judikatúry súdnych rozhodnutí (napr. sp. zn. zo dňa 23. augusta 2018). Obstaranie týchto dôkazov v priebehu inšpekcie práce sa riadi osobitným režimom, zákonom o inšpekcii práce, na ktorý sa nevzťahuje Správny poriadok ani trestnoprávne predpisy. Inšpektor práce má v súlade so zákonom o inšpekcii práce a s čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969 právo kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúcu sa pomerov na pracovisku. Odôvodňujúc v napadnutom rozhodnutí prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť jeho následkov, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (v počte 2), na veľkosť zamestnávateľa v čase inšpekcie práce a na riziká ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa. Ďalej na skutočnosť, že ide o ojedinelý výskyt zisteného nedostatku, ktorého sa účastník konania dopustil opakovane a na krátkosť trvania protiprávneho stavu. Správny orgán po posúdení zákonných kritérií, priťažujúcich a 4 poľahčujúcich okolností, uložil účastníkovi konania pokutu v blízkosti spodnej hranice zákonnej sadzby (5000 eur) za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, avšak nie v jej najnižšej možnej výške, nakoľko prihliadal aj na to, že ide o opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.“

II.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

8. V správnej žalobe zo dňa 26.07.2019 žalobca formuloval zásadné žalobné námietky vytýkajúce žalovanému a správnemu orgánu prvého stupňa a to, že :

- napadnuté rozhodnutie a postup inšpektorátu ako aj žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,

- inšpektor práce nepostupoval správne a objektívne

- rozhodnutie žalovaného a inšpektorátu práce sú nezákonné, pretože boli vydané nesprávnym, nezákonným úradným postupom, pričom za nezákonný dôkaz považuje aj vyhotovený videozáznam inšpektormi práce,

- došlo k porušeniu práva byť vo svojej veci vypočutý a dať vypočúvať svedkov proti sebe, aj v prospech seba,

- žalobca nevykonal dôkazy z dôkazných prostriedkov a správne orgány nerešpektovali pokyny odvolacieho orgánu,

- odôvodnenie rozsudkov bolo nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné,

- podpis oprávnenej úradnej osoby na písomnom vyhotovení rozhodnutia chýbal,

- odôvodnenie výšky pokuty bolo nedostačujúce a nepreskúmateľné,

- nedostatočné a nepresvedčivé je aj odôvodnenie rozhodnutia.

Ďalej namietal, že vydané rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, žalovaný ani inšpektorát nepostupovali podľa , keď konali v rozpore so zákonom o správnom konaní a inšpekcii práce, keď porušili ustanovenia ,, , SP, SP, SP, a ods. 1,, SP, SP, zákona, zákona, , SR, čl. 6 Dohovoru, postupom žalovaného bola porušená zásada materiálnej pravdy v správnom konaní, rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu boli vydané bez vykonaného dokazovania z dôkazných prostriedkov.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.09.2019 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky argumentoval nasledovne:

„K namietanému skutkovému stavu veci žalovaný opätovne uvádza, že z informácií uvedených v zápisniciach, zachytených na vyhotovenom videozázname a zaznamenaných v prerokovanom protokole vyplynulo, že inšpektori práce boli očitými svedkami toho, ako na kontrolovanom pracovisku „v objekte bytového domu Národná trieda 81, Košice" vykonávali spoločne stavebné práce, konkrétne stierkovanie stropov na prízemí tohto bytového domu dve fyzické osoby, ktoré boli inšpektormi práce legitimované ako O. I. a E. Z.. Z podaných informácií vyplynulo, že tieto osoby vykonávajú stierkovanie stropov pre spoločnosť JALLA s.r.o., konateľa Č., hoci bolo pracovisko pri vstupných dverách do tohto bytového objektu označené spoločnosťou VEHRA s.r.o. Žiadna z týchto osôb neoznačila spoločnosť VEHRA s.r.o. ako firmu, pre ktorú túto prácu vykonáva alebo jej konateľa alebo inú osobu, s ktorou sa na tejto práci dohodla. Z videozáznamu je zrejmé, že inšpektor práce si vyžiadal informáciu aj o tom, či majú niečo podpísané so spoločnosťou JALLA s.r.o., na čo dostal odpoveď, že „dohodu." Žalobca však toto tvrdenie o založení pracovnoprávneho vzťahu počas správneho konania nepreukázal, a to aj napriek tomu, že v elektronickom systéme Sociálnej poisťovne, do ktorej majú správne orgány prístup, boli obaja títo zamestnanci prihlásení zamestnávateľom JALLA s.r.o. (žalobcom) nasledujúci deň po výkone inšpekcie práce, t. j. dňa 27. 03. 2018 (od 28. 03.2018 do 29. 03. 2018) na dohodu o vykonaní práce - nepravidelný príjem. Taktiež je z elektronického systému Sociálnej poisťovne zrejmé, že ide o zamestnancov, ktorí boli týmto zamestnávateľom prihlásení do Sociálnej poisťovne v rovnakých predchádzajúcich obdobiach na dohody o vykonaní práce - nepravidelný príjem (od 01. 09. 2016 do 08. 12. 2017, od 12. 12. 2017 do 15. 12. 2017, od 06. 03. 2018 do 09. 03. 2018, od 12. 03. 2018 do 16. 03. 2018, od 20. 03. 2018 do 23. 03. 2018), avšak v rozhodujúcom čase, dňa 26. 03. 2018, títo zamestnanci neboli prihlásení v Sociálnej poisťovni a žalobca nepreukázal, že mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa (písomnou pracovnou zmluvou alebo písomnou dohodou o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru.) Žalovaný má za to, že sa s jednotlivými námietkami žalobcu náležite vysporiadal a jeho rozhodnutie je riadne odôvodnené a odpoveď na to, ktoré skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami sa riadil inšpektorát práce ako aj žalovaný pri hodnotení podkladov pre vydanie rozhodnutia vrátane námietok žalobcu a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, aké relevantné závery urobil správny orgán o tom, do akej miery mala/nemala argumentácia žalobcu a vplyv na posúdenie veci zo skutkovej aj právnej stránky a oba napadnuté administratívnoprávne akty disponujú všetkými zákonnými náležitosťami stanovenými v ust. Správneho poriadku. Počas inšpekcie práce inšpektori práce postupovali v zmysle zákona o inšpekcii práce, fyzické osoby nachádzajúce sa na mieste výkonu boli poučené v zmysle ust. zákona o inšpekcii práce o povinnosti poskytnúť inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. V predmetnom ustanovení sa koncipuje povinnosť, na základe ktorej je akákoľvek fyzická osoba a právnická osoba povinná poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce informácie, ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. Ide o veľmi široký rozsah informácií (verbálnych, písomných, na elektronických nosičoch), ktorý je limitovaný len odôvodnenými potrebami inšpekcie práce a o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov. Informačná povinnosť sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby disponujúce potrebnými informáciami, nie len na zamestnávateľov, ale aj na zamestnancov a na akúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na kontrolovanom pracovisku. Videozáznam bol vyhotovený v súlade s ust. zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého používať technické prostriedky na zhotovenie videodokumentácie pri výkone inšpekcie má oporu v tomto zákone, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy ( o ochrane utajovaných skutočností). Žalovaný sa zaoberal protokolom ako jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia vydaného podľa ust. v nadväznosti na a až 5 zákona o inšpekcii práce zistil, že sú v ňom zaznamenané všetky skutočnosti, vyplývajúce z podkladov zaobstaraných počas inšpekcie práce, je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia. Priložený protokol v súlade s ust. zákona o inšpekcii práce obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu, označenie kontrolovaného subjektu (účastníka konania) podľa platného výpisu z obchodného registra. Ďalej v protokole je riadne uvedené miesto a dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania. V protokole nebol opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých nedostatok v ňom uvedený bol zistený a taktiež samotný popis zisteného nedostatku nachádzajúci sa v časti B) predmetného protokolu. Popis nedostatku jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, čas a miesto výkonu inšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol žalobcom porušený, s presným uvedením času a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu dotknutých osôb tak, aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. Doba nelegálneho zamestnávania vyplýva z celého kontextu jeho obsahu, z ktorého vyplýva, že dňa 26. 03. 2018 o 12:10 hod. preukázateľne vykonávali všetky dotknuté fyzické osoby, ktoré boli kontrolované inšpektormi práce, závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Taktiež bol do protokolu jednotlivo vo vzťahu ku každému jednému nelegálne zamestnávanému zamestnancovi premietnutý obsah zápisnice o podaní informácie, ktoré preukazujú zistený nedostatok. V nariaďovacej časti protokolu inšpektor práce v súlade s ust. v nadväznosti na ust. nariadil účastníkovi konania prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Inšpektorát práce nie je povinný a ani oprávnený podľa zákona o inšpekcii práce konkretizovať spôsob, akým má účastník konania nedostatky odstrániť, resp. im v budúcnosti predchádzať, nakoľko už je na samotnom zamestnávateľovi, akým spôsobom zamedzí porušeniam zisteným inšpekciou práce a bude dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z právnych predpisov, pričom v predmetnej veci má zistený nedostatok taký charakter, pri ktorom ani nie je možné uložiť zamestnávateľovi povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah s osobami, ktoré v čase kontroly nelegálne zamestnával, nakoľko by tým došlo k porušeniu zásady zmluvnej voľnosti uplatňujúcej sa v pracovnoprávnej oblasti. Je na zamestnávateľovi, ako bude postupovať, či prestane nelegálne zamestnávať fyzické osoby a založí s nimi pracovnoprávny vzťah, resp. nájde iné riešenie v súlade so zákonom. Z administratívneho spisu vyplýva, že protokol bol osobne prerokovaný s konateľom žalobcu, ktorý nesúhlasil s obsahom protokolu a požiadal o lehotu na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole. Inšpektorát práce poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa, ktorú žalobca využil a zaslal inšpektorátu práce list, po posúdení ktorého inšpektorát práce zaujal svoje stanovisko a zotrval na zistenom nedostatku tak, ako to uviedol v dodatku č. 1 k protokolu. Odvolací orgán k námietkam týkajúcim sa dodatku k protokolu poukazuje na právnu úpravu zákona o inšpekcii práce, z ktorej nevyplýva pre inšpektorát práce povinnosť prerokovať aj dodatok k protokolu, nakoľko dodatok protokolu je súčasťou už prerokovaného protokolu a jeho doručením kontrolovanému subjektu je inšpekcia práce ukončená. Doba nelegálneho zamestnávania vyplýva z celého kontextu protokolu o výsledku inšpekcie práce. Vyššie uvedené má oporu aj v aktuálnej právoplatnej judikatúre Krajského súdu v Košiciach napr. sp. zn. zo dňa 31. 01. 2018 a sp. zn. zo dňa 08. 03. 2018 vo veciach smerujúcich proti protokolu z výkonu inšpekcie práce. Žalovaný vykonal opravu výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj v jeho ďalšom texte spočívajúcu v zrejmej chybe v písaní podľa ust. Správneho poriadku, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a to text v znení „Kovačská 16" opravil na text v znení „Kovaľská 16" tak, aby uvedená adresa fyzickej osoby - E. Z. bola v súlade so zaobstaranými podkladmi (zápisnicou spísanou s menovanou fyzickou osobou a s vyhotoveným videozáznamom). Správny orgán po posúdení zákonných kritérií, priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, uložil účastníkovi konania pokutu v blízkosti spodnej hranice zákonnej sadzby (5000 eur) za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, avšak nie v jej najnižšej možnej výške, nakoľko prihliadal aj na to, že ide o opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Týmto inšpektorát práce v rámci diskrečnej

právomoci zachoval princíp legitímneho očakávania upravený v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. S ostatnými relevantnými námietkami týkajúcimi sa odôvodnenia výšky pokuty sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, Žalovaný v závere uvádza, že zotrváva vo svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a uloženú sankciu vo výške 8 000 eur za nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne považuje za primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú a súladnú s rozhodovacou praxou inšpektorátu práce. Vo svojom závere žalovaný dodáva, že pokiaľ ide o samotné žalobné dôvody, žalovaný nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj správne vec právne posúdil a následne uložil pokutu, tak ako to predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný potom v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že tak, ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, ústavne aj zákonne konformným, zachovávajúcim zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe."

10. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa vyjadril dňa 21.10.2019 právny zástupca žalobcu. Vo svojom vyjadrení opätovne uviedol, že zotrváva na všetkých žalobných bodoch, tak ako sú uvedené v žalobe a poukazuje napr. na skutočnosť, že ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe sa žalobca a ani súd nedozvedel ktorá osoba vlastne podpísala oznámenie o začatí správneho konania a najmä, ktorá osoba podpísala rozhodnutie žalovaného. Na záver uviedol, že k veľmi jednostranným kontrolným zisteniam, k nedostatočnému a neobjektívnemu konaniu žalovaného pristupuje aj vyjadrenie žalovaného k žalobe rovnako jednostranne a príliš formálne.

III.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

11. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa ( účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil jednak v právnych medziach žaloby podľa a taktiež podľa procesnoprávnych zásad pre prejednanie správnej žaloby vo veciach správneho trestania ( a nasl. ) a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť, preto v konaní bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

12. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

15. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu pre prieskum podľa , aby išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

17. Podľa závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť

vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

18. Podľa zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

19. Podľa , o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ resp. „zákon o inšpekcii práce“) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

20. Podľa Národný inšpektorát práce, vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

21. Podľa v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

22. Podľa inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

23. Podľa Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

24. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

25. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

26. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

27. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie je v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, pretože prvým rozhodnutím zo dňa 12.12.2018 žalovaný zrušil rozhodnutie

Inšpektorátu práce Košice zo dňa 03.09.2018. V prvom rozhodnutí číslo: PO/BEZ/2018/5806 zo dňa 12.12.2018 žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.09.2018 je nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a v rozpore s obsahom spisu a správne konanie, ktoré mu predchádzalo má vady, nakoľko účastníkovi konania boli v správnom konaní upreté jeho procesné práva. Následne prvostupňový správny orgán vo svojom druhom rozhodnutí č.188/18/O-1 zo dňa 20.03.2019 doplnil žalovaným požadované údaje a opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- Eur. Výšku pokuty odôvodnil najmä tým, že v prípade žalobcu nepovažuje správny orgán za možné uložiť pokutu v minimálnej výške, nakoľko v jeho prípade ide o opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (rozhodnutie 107/18/O zo dňa 21.05.2018). Pokutu správny orgán uložil v zmysle zákonného ustanovenia (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce), podľa ktorého prvostupňový správny orgán môže uložiť pokutu v minimálnej výške 5.000,- Eur, keďže došlo k nelegálnemu zamestnávaniu viacerých osôb. Prvostupňový správny orgán uloženie pokuty vo výške 8.000,- Eur správne odôvodnil už opakovaným porušením zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, pričom poukazoval na protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 10.05.2018. Predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce potvrdil svojím rozhodnutím zo dňa 24.06.2019.

28. Predmetom prieskumu v danej veci je teda rozhodnutie žalovaného č. PO/ , O-202/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k.: 188/18/O-1 zo dňa 20.03.2019. Predmetným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté o uložení pokuty vo výške 8.000,- EUR na základe ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za porušenie v nadväznosti na

29. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým z námietok žalobcu uvádzaných v priebehu administratívneho konania poukazuje na jednoznačné znenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením , tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu (26.03.2018), ako aj v čase rozhodovania správneho súdu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že novelizácia ( účinný od 01.01.2018) sa pri definícii nelegálneho zamestnávania dotkla iba znenia uvedeného zákona, a to v súvislosti s neprihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote. Súd dáva do pozornosti účastníkom konania predmetnú odlišnosť v právnej definícii nelegálneho zamestnávania podľa na jednej strane a podľa uvedeného zákona na strane druhej. Pokiaľ teda ide o hodnotenie hmotnoprávneho dôkazného stavu veci, aj podľa názoru správneho súdu je prvoradým pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie inšpektorov Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie dňa 26.03.2018 o 12.10 hod. žalobca nemal s osobami E. Z. a O. I. uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Uvedené osoby pritom v čase vykonania inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne vyplýva z obsahu oboch zápisníc o podaní informácie podľa Napriek námietkam žalobcu produkovaným v priebehu administratívneho konania a uvedeným aj v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, považoval správny súd dôkazný stav za nespochybniteľný. Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že žalobca prihlásil do Sociálnej poisťovne E. Z. a O. I. nasledujúci deň po výkone inšpekcie práce, t. j. dňa 27. 03. 2018 (od 28. 03.2018 do 29. 03. 2018) na dohodu o vykonaní práce - nepravidelný príjem. Taktiež z elektronického systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že ide o zamestnancov, ktorí boli žalobcom prihlásení do Sociálnej poisťovne v rovnakých predchádzajúcich obdobiach na dohody o vykonaní práce - nepravidelný príjem (od 01. 09. 2016 do 08. 12. 2017, od 12. 12. 2017 do 15. 12. 2017. od 06. 03. 2018 do 09. 03. 2018, od 12. 03. 2018 do 16. 03. 2018, od 20. 03. 2018 do 23. 03. 2018), avšak v čase kontroly, dňa 26. 03. 2018, títo zamestnanci neboli prihlásení v Sociálnej poisťovni a žalobca nepreukázal, že mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa (písomnou pracovnou zmluvou alebo písomnou dohodou o vykonávaní prác mimo pracovného pomeru).

30. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu ( ). Rovnako je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo ide o štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (, uvedeného zákona).

31. K žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnosti protokolu č. IKO-128-592.4/P-A28-18 zo dňa 10.5.2018 správny súd dospel k záveru, že z dikcie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce vyplýva taxatívne vymedzenie obsahových náležitostí protokolu s tým, že napadnutý protokol všetky zákonné náležitosti obsahuje, vrátane žalobcom namietanej doby trvania nelegálnej práce, ktorá bola žalobcovi zistená dňa 26. 03. 2018 od 11,00 hod., pričom o 12,10 hod. preukázateľne obidve dotknuté fyzické osoby kontrolované inšpektormi práce vykonávali závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Zároveň správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2017 v zmysle ktorého: „Kasačný súd zdôrazňuje svoj názor vyjadrený vyššie (protokol ako výsledok inšpekcie práce nepodlieha súdnemu prieskumu), avšak zároveň dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.08.2011, v zmysle ktorého možno dospieť k záveru, že protokol o vykonanej inšpekcii v zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale je v prvom rade správou, či záznamom o tom, že bola vykonaná inšpekcia a aké boli jej zistenia.“

32. Žalobná námietka ohľadom nesprávnosti postupu inšpektora práce, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti podkladov pre rozhodnutie je nedôvodná, pretože podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení sa koncipuje povinnosť, na základe ktorej je akákoľvek fyzická osoba a právnická osoba povinná poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce informácie, ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. Podmienkou poskytnutia týchto informácii je odôvodnená žiadosť zo strany inšpektorátu práce alebo inšpektora práce. Informačná povinnosť sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby disponujúce potrebnými informáciami. Nejde teda len o zamestnávateľa, zamestnancov alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ale aj o akúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na pracovisku zamestnávateľa (svedok pracovného úrazu, výrobca, predajca, osoba, ktorá sa vyskytuje na pracovisku zo súkromných alebo služobných dôvodov). V tejto súvislosti sú osoby nachádzajúce sa na pracovisku zamestnávateľa povinné na žiadosť inšpektora práce preukázať svoju totožnosť a odôvodniť svoju prítomnosť na pracovisku, najmä pre účely kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom, ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v rámci inšpekcie práce, je o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa dôjde následne k začatiu správneho konania procesným postupom podľa Správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi, ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní alebo iným dôkazným postupom podľa Správneho poriadku. Takýto následný dôkazný postup by mal povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade, ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho dokazovania odstrániť. K takémuto

stavu však aj podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej právnej veci nedošlo, a to vzhľadom na jednoznačnosť obsahu a záverov vyplývajúcich zo zápisnice o podaní informácie z 26.03.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný správny orgán pritom tak v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe podrobným spôsobom argumentoval v súlade s obsahom administratívneho spisu, na základe akých hodnotiacich právnych záverov nebolo možné očakávať od prípadných ďalších dôkazov a ich hodnotenia iný právny záver, než ten ku ktorému dospel pri vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi. Správny súd preto nezistil pochybnosti v logickej a vyčerpávajúcej argumentácii žalovaného k tejto námietke žalobcu. Žalobcom namietaná nesprávnosť uvedenia zlej adresy (Kovaľská 16) bola riadne žalovaným v rozhodnutí opravená, keďže zjavne došlo len k chybe v písaní.

33. Pokiaľ ide o obsah námietok žalobcu uvedených v žalobe zo dňa 26.07.2019, súd sa podrobne zaoberal tak výhradami žalobcu spochybňujúcimi správnosť právneho posúdenia veci, tvrdeniami o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ako aj posúdením ďalšej procesnoprávnej výhrady žalobcu týkajúcej sa administratívneho konania, vytýkajúcej správnym orgánom oboch stupňov nenariadenie ústneho pojednávania v preskúmavanej právnej veci podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z obsahu dotknutých právnych úprav obsiahnutých v a v upravujúcich právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli ním sledovaný zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky.

34. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku (ústne pojednávanie), správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení správneho poriadku vyplýva právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvodov, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie. Je však pritom zrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má povinnosť nariadiť ústne pojednávanie iba v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t. j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t. j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (správny poriadok, Komentár Doc. Soňa Košičiarová, PhD.). Takýto dôkazný stav však správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil.

35. Správny súd ďalej považuje za potrebné k veci uviesť k žalobnej námietke týkajúcej sa povinnosti nariadiť ústne pojednávanie v administratívnom konaní, že obsah žaloby, tak ako bola koncipovaná v danej časti žalobných námietok (nenariadenie ústneho pojednávania) je nesporne motivovaný aj judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, opierajúcou sa o uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -38 z 25.08.2010. Predmetné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa následne premietlo do obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 25.11.2010, v ktorom správny súd formuloval závery, právne viazaný obsahom uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.08.2010. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku č. k. z 25.11.2010 okrem iného konštatoval:

„Názorom Ústavného súdu je Najvyšší súd viazaný, a to i napriek tomu, že pri prejednávaní správneho deliktu nemal správny orgán v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku zákonnú povinnosť nariadiť ústne

pojednávanie a že od ústneho pojednávania ani nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav veci bol považovaný za náležite a dostatočne zistený.

36. Súd v preskúmavanej právnej veci dáva do pozornosti účastníkov konania predovšetkým dve dôležité právne významné skutočnosti. V prvom rade už zo samotného obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 25.11.2010, vyplýva prinajmenšom opatrný právny postoj k požiadavke na nariadenie ústneho pojednávania v konaní o správnom delikte, ak nie postoj odmietavý, najmä za situácie, ak od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, resp. keď skutkový stav veci je náležite zistený. Predmetný rozsudok uvádza aj žalobca v správnej žalobe na podporu svojich tvrdení, ale v jeho ponímaní dospel k opačnému záveru, čo správny súd považuje za zavádzajúce, keďže jeho obsahové závery naopak poukazujú na skutočnosť, že pri dostatočnom objasnení veci nie je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Druhou, nie menej významnou skutočnosťou je vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opierajúcej sa aj o iné, následne vydané rozhodnutia Ústavného súdu SR v právnych veciach týkajúcich sa administratívneho trestania a posudzovania otázky povinnosti nariadenia ústneho pojednávania. V tomto rozsahu právnej argumentácie súd poukazuje napr. na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 23.02.2017, v ktorom Najvyšší súd SR v právnej veci týkajúcej sa administratívneho trestania nesúhlasil so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci ústne pojednávanie, došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vyslovil záver, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku č. k. z 23.02.2017 zároveň poukázal na obsah uznesenia Ústavného súdu SR - 19 z 05.02.2014, v ktorom Ústavný súd argumentoval nasledovne:

„Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru Najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci sťažovateľke nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku Najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.“

37. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. z 23.02.2017 pri plnom rešpektovaní článku 6 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom premietnuté do sféry administratívneho trestania) dospel k záveru, že „pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu žalobcu, nepostupovali v konaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať z úradnej povinnosti.“

38. Správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia považuje za neopodstatnenú, pretože žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce prvým svojím rozhodnutím zo dňa 12.12.2018 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, z dôvodu doplnenia odôvodnenia. V druhom rozhodnutí prvostupňového orgánu zo dňa 20.03.2019 boli tieto prekážky odstránené a následné rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.06.2019 napĺňalo všetky zákonom požadované údaje.

39. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje pečiatku správneho orgánu, meno a priezvisko T.. U. Y. a funkciu: hlavný inšpektor práce s tým, že podpis nad menom a priezviskom T.. U. Y., nie je podpis tejto osoby v rozhodnutí uvedenej ako oprávnenej podpisovať rozhodnutia inšpektorátu, správny súd uvádza, že v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku

a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Popri obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a účastníkov konania. Označenie správneho orgánu tvorí jeho oficiálny názov. Ďalšími náležitosťami vo vzťahu k správnemu orgánu je odtlačok úradnej pečiatky, podpis oprávnenej osoby s uvedením mena, priezviska a funkcie. Kto sa považuje za oprávnenú osobu na podpisovanie rozhodnutí, ustanovujú vnútorné organizačné predpisy. Prípadné prekročenie právomoci zamestnancom správneho orgánu samo osebe nespôsobuje neplatnosť správneho rozhodnutia. Táto skutočnosť vo vzťahu k účastníkovi je právne irelevantná, pretože vo vzťahu k adresátovi ide o správny akt vydaný správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia.

40. Na záver správny súd poznamenáva, že žalobcom uvádzaná námietka ohľadne nedostatočne odôvodnenej výšky pokuty je nedôvodná, keďže žalovaný správny orgán správne vyhodnotil dôkazný stav a to, že žalobca sa opakovane dopustil nelegálneho zamestnávania a v predmetnej veci nelegálne zamestnával dve fyzické osoby. Za takýto protiprávny stav môže žalovaný udeliť pokutu v sume od 5.000,- Eur a môže sa vyšplhať až do výšky 200.000,- Eur, čo znamená, že správne orgány neudelili žalobcovi najvyššiu možnú pokutu, hoci na to boli oprávnené.

41. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa .

42. O trovách konania súd rozhodol podľa a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania.

43. V preskúmavanej právnej veci rozhodnutie senátu Krajského súdu v Košiciach bolo prijaté v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).