Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., sídlo: Podhrunkovská , 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 122,71 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 122,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 4.8.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) doručenom príslušnému súdu žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 122,71 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 04.08.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že dňa 16.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: Škoda Octavia, EČV: I., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: S. X., v tom čase bydlisko: N. K. XXX, XXX XX N.Q. K.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorého vlastník (ďalej len „vinník“) mal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (poisťovňa). Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a zaevidovaná pod č. 9527386166. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autoservise, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. 1810 61320 cenu, náklady za opravu motorového vozidla, vo výške 336,42 EUR bez DPH. Poškodený si svoj nárok uplatnil u žalovaného vo výške vyplývajúcej z opravy (faktúry). Poškodenému bolo Listom - Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.07.2018 oznámené, že dňa 19.07.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný neuznal faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške, nepriznaná suma vo výške 122,71 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie týkajúce sa daného krátenia: „ Krátenie za predchádzajúce poškodenie nárazníka /neodborná oprava -50% z lakovania nárazníka.

2.1. Žalobca svoj nárok v časti žalovanej istiny vo výške 122,71 EUR odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2018 od postupcu, poškodeného. 2.2. Žalobca uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je účelovo vyhnúť sa plneniu náhrady škody v plnom rozsahu, na ktorý má žalobca, resp. jeho právny predchodca a teda poškodený nárok. Poukázal na ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) týkajúce sa náhrady škody (kedy vzniká) a nároku na jej náhradu (uplatnenie a preukázanie). Poukázal na to, že žalovaný v danom prípade (uplatnenie nároku v zmysle ust. ) má povinnosť uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a ktorej výšku poškodený preukazuje faktúrou od osoby, ktorá vykonala opravu poškodení. Uviedol, že žalobca, resp. jeho právny predchodca žiadal zaplatenie sumy za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu; k dôvodom krátenia uvádzané žalovaným, žalobca uviedol, že na motorovom vozidle bol v roku 2011 vymenený predný nárazník (oprava v autoservise žalobcu) spolu s jeho lakovaním a do dňa škodovej udalosti (16.04.2018) bol predný nárazník v poriadku bez známok poškodenia (napr. olupovanie laku); k jeho poškodeniu (ďalšiemu) došlo až v danom okamihu škodovej udalosti, kedy začal lak praskať a olupovať sa - po náraze v roku 2018. Poukázal aj na to, že žalovaný svoje tvrdenie uvádzané ako dôvod krátenia uplatneného nároku musí aj podoprieť a nie iba „účelovo“ uvádzať. 2.3. Zároveň odôvodnil svoj nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky s poukazom na ust. a ust. titulom omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.

3. Ako prílohy k žalobe, žalobca doložil listinné podklady preukazujúce jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla v spojení s uplatnením nároku na náhradu škody (faktúra 1810 61320); vyrozumenia o poistnom plnení; Zmluva o postúpení pohľadávky.

4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 25. apríla 2019 platobný rozkaz, sp. zn. , ECLI:SK:OSBB:2019:6119260424.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. 5.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov. 5.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu v spojení s otázkou platnosti/ neplatnosti právneho úkonu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. K uvedenému uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou mu postupca (poškodený) mal postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúry, vystavenej autoservisom, ktorou si poškodený u žalovaného uplatňoval svoj nárok. Poukázal na to, že poškodený bol dlžníkom autoservisu, a teda nemohol so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebol jeho veriteľ, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku a ani pohľadávku autoservisu nikdy neuhradil a teda mu táto pohľadávka nikdy nevznikla. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon a tiež z dôvodu, že v nej absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky; prejav vôle podľa jeho názoru nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností (vznikla krátením fakturovanej sumy). 5.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k vecným dôvodom uviedol, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné a preto žalobu žiada zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

6. K skutkovým okolnostiam uvádzaných v odpore žalovaný nedoložil žiadny listinný dôkaz; poukázal na rozhodnutia súdov ohľadom ním vznesenej námietke vecnej legitimácie subjektu - žalobcu (rozsudok NS SR sp.zn. ; sp. zn. ).

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore.

7.1. Poukázal na to, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti a taktiež, že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním v žalobe tvrdených skutkových okolností v zmysle ustanovení . 7.2. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa vzniku práva postupcu na plnenie od žalovaného titulom nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že postupca si svoj nárok uplatnil u žalovaného; žalovaný uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nároku na náhradu škody, keďže z uplatňovaného nároku (fakturovanej sumy) časť uhradil a teda uznal, že má dlh voči postupcovi a preto tvrdenia žalovaného, že voči postupcovi nemá dlh je tvrdenie arbitrárne, v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom a žalobcom má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení : označenie účastníkov zmluvy; identifikáciou pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou (postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku) a tiež na to, že pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2008, sp. zn. ); neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou (Uznesenie NS SR, sp. zn. ). Na základe uvedeného má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je zmluva platná s riadnymi účinkami postúpenia len tých práv, ktoré v čase prechodu z nej vyplývali (žalovaným čiastočne neuhradený uplatnený nárok poškodeného za poistenca žalovaného) a žalovaným vznesenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za irelevantnú. 7.3. K vyjadreniam žalovaného ohľadom jeho nároku uviedol, že žalovaný v odpore len poukázal na odôvodnenie nepriznania nároku na náhradu škody, avšak bez bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného, a teda neuviedol žiadne skutočnosti (napr. cenníky autoservisov z daného regiónu), ktoré by spochybnili uplatnený nárok poškodeného, a teda žalobcu, preto súd by mal prihliadať na zásadu koncentrácie konania. Obranu žalovaného považuje za obranu v teoretickej rovine vychádzajúcej zo subjektívneho názoru, že poskytnuté plnenie je dôvodné, v maximálne možnej výške. Poukázal na to, že v zmysle zákonných ustanovení a judikatúry sa uhrádza skutočná škody a to, čo poškodenému ušlo, čo v danom prípade znamená hlavne zistenie, či oprava motorového vozidla bola prevedená tak, aby bolo motorové vozidlo prinavrátené do stavu pred poistnou udalosťou. Žalovaný teda nemôže svojvoľne krátiť poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody, ale musí krátenie uplatneného nároku riadne preukázať a zdôvodniť, čo v danom prípade neurobil. Iba vágne konštatovanie, bez riadneho preukázania, že predchádzajúca oprava bola vykonaná neodborne, nie je spôsobilé na to, aby žalovanému vzniklo oprávnenie krátiť uplatnený nárok. Zároveň poukázal na ustanovenia týkajúce použitia prostriedkov procesnej obrany a útoku.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , na Okresnom súde Košice I.

9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 02.06.2020 s priradením sp. zn. .

10. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení (ďalej len „“), dupliky v zmysle ust. , a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa. Žalovaný aj napriek poučeniu (prevzal dňa 08.06.2020) sa v lehote nevyjadril.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.01.2022 bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a písomne súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný spolu s ospravedlnením a súhlasom s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. zaslal aj písomnú záverečnú reč, v ktorej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

12. Súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

13. V zmysle ust. (ďalej len „“), Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V zmysle ust. , V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14. K námietke žalovaného uvedenej v odseku 12. je potrebné uviesť, že podanie sa posudzuje podľa obsahu; žalobcov návrh na začatie konania (žaloba) spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení a súdu z ním opísaných rozhodných skutočností je zjavné čoho sa žalobca domáha (akým právnym titulom). Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom neuhradenia celej ním, resp. jeho právnemu predchodcovi vzniknutej škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle: Škoda Octavia, EČV: I., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: S. X., v tom čase bydlisko: N. K. XXX, XXX XX N.Q. K.. Žalovaný o škodovej udalosti mal vedomosť, zaregistroval ju ako poistnú udalosť pod č. 9527386166. Žalovaný, po uplatnenom nároku na náhradu škody, oznámením o poistnom plnení sčasti uhradil poškodenému, resp. ním poverenej osobe (autoservis vykonávajúci opravu) uplatnený nárok na náhradu škody (žalovaný nazval poistné plnenie), ktoré vzniklo v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok poškodeného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto má súd za to, že žalobca ako právny nástupca poškodeného uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

15. Súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež to, že v spore bola doložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú žalovaný považuje za neplatnú. Z uvedeného dôvodu sa súd najprv zaoberal touto žalovaným vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z pohľadu neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom pre zodpovedanie daných otázok vykonal nasledujúce dokazovanie.

16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa a nasl. medzi postupcom: S. X., v tom čase bydlisko: N. K. XXX, XXX XX N. K. a postupníkom: AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., IČO: 43 884 849, zo dňa 14.09.2018 a z jej obsahu vyplýva, že predmetom je postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 122,71 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 336,42 EUR a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 213,71 EUR z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi, a to poisťovni : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 122,71 EUR; táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 181061320, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9527386166. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.

17. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.07.2018 súd zistil, že žalovaný (poisťovňa) poškodenému, postupcovi, oznámil, že dňa 19.07.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia, ktoré poukázal na účet autoservisu, ktorý vykonal opravu a vystavil faktúru č. 181061320. Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodený výšku svojho nároku preukázal faktúrou za opravu vozidla č. 181061320 vystavenú autoservisom, ktorý vykonal opravu (suma s DPH), nárok vo výške 336,42 EUR a žalovaný mu nepriznal sumu vo výške 122,71 EUR s uvedením krátenie -50% lakovacia práce + lakovací materiál; žalovaný uznal a vyplatil sumu vo výške 213,71 EUR.

18. Podľa ust. , Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

19. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. , Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

21. V zmysle ust. v spojení s ust. , Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa ust. v spojení s ust. , Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa ust. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. V zmysle ust. , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

25. V zmysle ust. , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením veci; účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v pís. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa ust. , priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

27. Podľa ust. , Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

28. Podľa ust. , Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

29. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a teda aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky,

vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy, predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

30. Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený je dlžníkom inej osoby (autoservisu), nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení časti pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedená pohľadávka nebola autoservisu uhradená poškodeným), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry 181061320 predstavuje pohľadávku autoservisu voči poškodenému, postupcovi.

31. K týmto tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený, právny predchodca žalobcu nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak ako faktúrou. 31.1. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza, že právo na poistné plnenie, v zmysle ust. a , vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody, škodovej udalosti), ale v prípade, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri lex generalis () aj lex specialis , ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ) existoval poistný vzťah. Z uvedeného teda vyplýva, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatní, či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca poisťovateľa, alebo priamo u poisťovateľa poistenca - poisťovne označenej ako žalovaný. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení priamo u poisťovateľa, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému subjektu

- poisťovateľovi, žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že priamo zo zákona vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom, pričom poškodený ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou) od dlžníka, poisťovateľa, má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj postúpiť na iný subjekt, postupníka a teda v tomto prípade na žalobcu. 31.2. Výška nároku na náhradu škody, resp. poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla vystavil autoservis poškodenému, teda na základe tejto faktúry má plniť poškodený žalobcovi. Autoservis nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má on voči žalovanému a jej špecifikácia vyplýva aj z listu žalovaného uvedeného v odseku 17. odôvodnenia. Ide o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti (u žalovaného evidovanou pod č. 9527386166), uplatnenou a preukazovanou žalovanému prostredníctvom faktúry č. 181061320. V danom prípade nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

32. Vzhľadom na uvedené, že medzi poškodeným, postupcom a žalovaným ako poisťovateľom existuje právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone, súd námietku žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka považuje za nedôvodnú, pričom poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi a preferenciu platnosti právnych úkonov. Súd poukazuje aj na totožný právny názor súdov prvej inštancie odobrený právnym názorom odvolacích súdov vyslovený vo viacerých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných skutkových a právnych sporov napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach vydaných pod sp. zn. ; ; ; . V závere súd poznamenáva, že žalovaný uvedenú námietku vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na neplatnosť Zmluvy o postúpenie pohľadávky uvádza v každom obdobnom skutkovom spore a vzhľadom na jej posúdenie (právne zodpovedanie) a zhodnotenie súdmi prvej inštancie a odvolacími súdmi vo svojich rozhodnutiach (ustálená judikatúra) ju súd považuje za nadbytočnú až šikanózne vznášanú námietku v takýchto sporoch.

33. Vzhľadom na uvedené, že žalobca má nárok na náhradu škody, sporná ostala výška uplatneného nároku. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom zistenia skutkového stavu, pričom poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali a ktoré považuje súd za nesporné, pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 122,71 EUR titulom nevyplatenia časti uplatneného nároku na náhradu škody súvisiaceho s poškodeným motorovým vozidlom Škoda Octavia, EČV: I.. 33.1. Na základe uvedeného súd považuje za nesporné tieto skutočnosti:

- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase dopravnej nehody;

- vznik škody na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: I.;

- zavinenie dopravnej nehody poistencom žalovaného;

- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a zaevidovanie poistnej udalosti žalovaným pod č. 9527386166;

- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom;

- uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného cez predloženie faktúry č. 181061320, poistné plnenie za jeho poistenca;

- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení k poistenej udalosti č. 9527386166, ktorá bola v nižšej sume, ako bola uplatnená vo faktúre;

- vyplatenie sumy 213,71 EUR na účet autoservisu.

34. Súd poukazuje na to, že žalobca si v žalobe uplatnil sumu vo výške 122,71 EUR, čo znamená, že si uplatňuje žalovaným nevyplatený nárok na náhradu škody vo výške 122,71 EUR, ktorý definoval v Oznámení o poistnom plnení ako krátenie -50% lakovacie práce + lakovací materiál.

35. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.07.2018 súd zistil, že žalovaný (poisťovňa) poškodenému oznámil, že dňa 19.07.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia, ktoré poukázal na účet autoservisu, ktorý vykonal opravu a vystavil faktúru č. 181061320. Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodený výšku svojho nároku preukázal faktúrou za opravu vozidla č. 181061320 vystavenú autoservisom, ktorý vykonal opravu (suma s DPH), nárok vo výške 336,42 EUR a žalovaný mu nepriznal sumu vo výške 122,71 EUR s uvedením krátenie -50% lakovacia práce + lakovací materiál; žalovaný uznal a vyplatil sumu vo výške 213,71 EUR. Súd zistil, že žalovaný plnil na základe poistnej zmluvy 6587446606 uzavretej s vinníkom dopravnej nehody. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie súd zistil, že: „Krátenie za predchádzajúce poškodenie nárazníka / neodborná oprava - 50% z lakovania nárazníka.“

36. Z faktúry č. 181061320 vystavenej autoservisom, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla, súd zistil, že autoservis účtoval cenu lakovacích prác vo výške 35,00 EUR/NH bez DPH ( odrátal zľavu vo výške 6%) a cenu za lakovací materiál v celkovej výške 103,4? EUR.

37. Z vyjadrení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, súd zistil, že poškodené motorové vozidla Škoda Octavia, EČV: I., malo opravovaný predný nárazník v roku 2011 (oprava vykonaná riadne, bez vád) a následne malo opravovaný predný nárazník až po škodovej udalosti v roku 2018 (oprava vykonaná v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou), pretože došlo k jeho poškodeniu.

38. Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

39. Podľa ust. , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

40. Podľa ust. veta prvá , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

41. Podľa ust. a uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

42. Podľa ust. , splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

43. V zmysle ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa ust. nariadenia vlády , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

46. V zmysle ust. , osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Osobitným predpisom je o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

47. V zmysle ust. , poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

48. V zmysle ust. , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

49. V zmysle ust. , z poistenia zodpovednosti za škody, má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti, poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

50. Podľa ust. , Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

51. Podľa ust. , Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.

52. V zmysle ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“), tento zákon upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“).

53. V zmysle ust. , , , , sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. V zmysle ust. , , , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

55. V zmysle ust. , Priamy nárok poškodeného, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

56. V zmysle ust. , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).

57. Podľa ust. , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

58. Podľa ust. v spojení s ust. , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

59. Podľa ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

60. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.

61. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody a hodnoverným spôsobom tento nárok aj preukázal. Ďalej je na žalovanom, aby počas svojho šetrenia (v zmysle ), zistil, či škoda je v danej výške oprávnená, alebo nie. Ak si túto svoju povinnosť riadne a včas v zmysle zákonných ustanovení nesplní, tak sa dostáva do omeškania. Súd sa stotožnil

s názorom prezentovaným žalobcom v konaní, že ak si poškodený uplatní nárok na náhradu škody priamo u poisťovne, tak omeškanie s peňažným plnením sa riadi podľa ustanovení Občianskeho práva, pretože ust. má motivovať poisťovne, aby vykonali šetrenie v lehote, ktorú v zmysle judikatúry a smerníc Európskej únie je možné chápať ako lehotu primeranú pri ochrane práv poškodených osôb, a nemôže byť v neprospech osoby voči ktorej poisťovňa nesprávne vyhodnotila rozsah svojej zákonnej povinnosti. Súd sa oboznámil aj s právnym názorom prezentovaný v iných súdnych rozhodnutiach súdmi vyššej inštancie ohľadom nároku žalobcov (resp. ich právnych predchodcov, poškodených) na žiadané príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania v zmysle ustanovení . Z právneho názoru vyplýva, že žalobca (resp. poškodený, postupca) má nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí, bezdôvodne, plnenie uplatnené v lehote, bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. (nesplnil si nepeňažnú povinnosť riadne); poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie aj touto formou; uvedený právny názor vyplýva napr. z týchto súdnych rozhodnutí - rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. ; rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ; Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. .

62. Súd z vykonaného dokazovania zameraného na oprávnenosť krátenia uplatneného nároku na náhradu škody, posúdiac dôvody krátenia uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení, má nepochybne preukázané, že žalovaný vo svojom Oznámení o poistnom plnení, ba dokonca ani počas sporu hodnoverným spôsobom, nepreukázal, prečo krátil uplatnený nárok na náhradu škody faktúrou č. 181061320 v danej výške a z uvedených dôvodov (krátenie -50% lakovacie práce + lakovací materiál; za predchádzajúce poškodenie nárazníka / neodborná oprava). Súd poukazuje na to, že vysvetlenie krátenia uplatneného nároku na náhradu škody (žalovaný nazýva na poistné plnenie) zo strany žalovaného je vágne, nie je ničím preukázané, nie je dostatočne vysvetlené tak, aby bolo pochopené stranou, ktorej je adresované a tiež na to, že nárok právneho predchodcu žalobcu, poškodeného, je reálny, žalobcom preukázaný a žalovaným v celom konaní nebol spochybnený, namietaný. Na základe uvedeného súd krátenie uplatneného nároku na náhradu škody vo výške žiadanej žalobcom 122,71 EUR v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.07.2018 považuje za nedôvodné a to aj z toho titulu, že ide o hradenie uplatneného nároku na náhradu škody, kde poškodený na určenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená, využil spôsob predloženia faktúry, ktorou preukázal, že pri oprave poškodeného motorového vozidla do stavu pred poškodením mu vznikli iba účelne a nevyhnutne vynaložené náklady priamo súvisiace s dopravnou nehodou zavinenou poistencom žalovaného; z dôkazov doložených žalobcom súd má preukázanú oprávnenosť vykonanej opravy (nakoniec žalovaný opravu nespochybnil ani vo svojom Oznámení o poistnom plnení).

63. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako poisťovateľ si čiastočne splnil svoju nepeňažnú povinnosť uloženú mu zákonom, ale nesplnil si ju riadne, pretože z písomného oznámenia zaslaného poškodenému nie sú dôvody krátenia uplatneného nároku na náhradu škody odôvodnené a preukázané spôsobom zrozumiteľným a taktiež poukazuje na to, že dôvody krátenia žalovaný nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. ani počas súdneho konania. Vzhľadom na uvedené (žalovaný ako poisťovateľ si nesplnil svoju nepeňažnú povinnosť v zmysle riadne) v zmysle citovaných zákonných ustanovení a v spojení s právnym názorom uvedený v odseku 61. a vysloveným vo väčšine súdnych rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích súdov, súd dospel k záveru, že žalobca v takýchto prípadoch má nárok aj na príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania v zmysle ustanovenia .

64. Súd žalobcom uplatnený nárok považuje za dôvodný v rozsahu „krátenia určeného žalovaným“ vo výške 122,71 EUR; vzhľadom na to, že žalovaný sa s vyplatením nároku žalobcu dostal do omeškania, žalobca má v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( ) nárok aj na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške; preto súd o celkovom nároku uplatneného žalobou žalobcom rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.

65. V zmysle ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. V zmysle ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje, po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [ (ďalej len „“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V zmysle ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.