Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4Cob-84-2019.pdf
PDF · 139.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 612,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.: 31Cb/79/2018
- 118 zo dňa 25.4.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 612,31 eur, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 612,31 eur od 10.6.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 27.7.2018 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 612,31 eur, 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 612,31 eur od 10.6.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.3.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. V., EČV: Y., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Y. W.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase uvedenej škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (ďalej len PZP). Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť k žalobcovi. Náklady na opravu vo výške 1.203,92 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 180021. Poškodenému bolo oznámené, že dňa 25.5.2018 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti č. 9565649174 a bola mu predložená rekapitulácia výšky plnenia. Suma uznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 591,61 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na opravu vzhľadom na to, že opravu vykonal neautorizovaný servis a preto bola priznaná normohodina 16,67 eur bez DPH a za nepreukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác. Celková nepriznaná suma bola vo výške 612,31 eur. Neuznanú pohľadávku 612,31 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018 na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné
úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvedených v Oznámení o poistnom plnení s poukazom na svoju kalkuláciu č. 9565649174 vypracovanú systémom AUDATEX.
4. Žalobca tvrdenie žalovaného, že neeviduje predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, považoval za klamlivé. Žalovaný totiž už v Oznámení o poistnom plnení, pri výpočte výšky plnenia, sám uvádzal faktúru za opravu motorového vozidla. Ďalej žalobca poukázal, že uvádzal v žalobe iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Faktúra je hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného spočívajúcu v nákladoch za opravu poškodeného motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla čiastočne plnil žalobcovi. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň v článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu,
postúpiť. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. bod 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nijako neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok. Dôvodom krátenia, resp. nevyplatenia náhrady škody bolo, že faktúra za opravu daného motorového vozidla presiahla výšku oprávnených nákladov na opravu, ktorú stanovil žalovaný v kalkulácii, ktorá bola vypracovaná v kalkulačnom programe AUDATEX. Dôvodom neuhradenia škody bolo taktiež rozlišovanie medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi. Takýto postup je protizákonný, keďže žalovaný nepreukázal na základe akých skutočností považuje výšku normohodiny 16,67 eur bez DPH za primeranú a obvyklú, pričom žalobca predložil cenníky z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za normohodinu lakovacích a mechanických prác vo výške 30,- eur bez DPH je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch vozidiel primeraná. Ku kalkulačnému programu AUDATEX uviedol, že v právnom poriadku Slovenskej republiky tento kalkulačný program nie je určený ako záväzný, na základe ktorého má poisťovňa uhrádzať náklady poškodenému za opravu motorového vozidla. Tento kalkulačný program ani nezohľadňuje všetky parametre, najmä konkrétnu značku a typ vozidla potrebné pre riadne ocenenie opravy, keďže upravuje pri všetkých vozidlách rovnaké kritériá pri tvorbe časových noriem, teda vychádza iba z priemerných cien lakovania a nezohľadňuje všetky účelne vynaložené náklady. Žalovaný má oprávnenie do daného programu vstupovať, teda meniť parametre ako je napríklad cena náhradných dielov, alebo navýšiť počet normohodín a teda rozsah prác nie podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla, ale závisí od ľubovôle likvidátora. Rovnako rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované je v rozpore s európskou legislatívou, ktorá stanovuje tzv. blokovú výnimku, ktorá má zabezpečiť, že všetky servisy majú mať rovnaké postavenie, preto nie je možné zvýhodňovať, resp. nezvýhodňovať niektorý servis.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 34, 35, 37, 39 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú definíciu právneho úkonu, výklad právneho úkonu, náležitosti právneho úkonu a nedovolenosť právneho úkonu, §§ 442 ods. 1, 443, 524, 526, 797 ods. 3, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., upravujúce povinnosť uhradiť skutočnú škodu, povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia, postúpenie pohľadávky, splatnosť poistného plnenia, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 11 ods. 6, až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi, povinnostiach poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo ku škodovej udalosti, v dôsledku ktorej bolo poškodené predmetné motorové vozidlo HYUNDAI IX20. Škodová udalosť bola riadne ohlásená u žalovaného, s ktorým mal v čase škodovej udalosti škodca ako poistený uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si dal opraviť motorové vozidlo v servise žalobcu.
7. Náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu 1.203,92 eur z faktúry č. 180021, kde žalobca účtoval práce vo výške 633,60 eur a dodaný materiál 570,32 eur. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.5.2018 uviedol, že dňa 25.5.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že priznal poistné plnenie vo výške 591,61 eur, keďže bola priznaná Nh pre neautorizovaný servis 16,67 eur bez DPH a došlo ku kráteniu nepreukázanému navýšeniu lakovacieho materiálu a prác. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 1.6.2018 bola postúpená pohľadávka voči žalovanému na žalobcu vo výške 612,31 eur.
8. Súd prvej inštancie mal cenníkmi autoservisov preukázanú výšku cien autoopravárenských prác v regióne pri porovnateľných motorových vozidlách a to v rozmedzí od 28,- eur do 46,68 eur s DPH/Nh.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v konaní, keďže žalobcom uplatnená pohľadávka predstavuje nárok na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola vyjadrená Zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie poukázal, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V prejednávanom spore ide o jasnú špecifikáciu postupovaných pohľadávok v predloženej Zmluve o postúpení pohľadávky, teda platný právny úkon. Postupca mal pohľadávku voči žalovanému práve na poistné plnenie. Išlo pritom o nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Pohľadávka poškodeného, ktorú postúpil na žalobcu, sa pritom týkala tej časti sumy uvedenej v tejto faktúre, ktorá predstavovala časť poistného plnenia, vo výške špecifikovanej v Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá ostala zo strany žalovaného neuhradená. Táto časť, vyjadrená číselne a aj slovne, bola následne postúpená na žalobcu a preto Zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť neplatným právnym úkonom.
10. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by poškodený porušil akúkoľvek svoju povinnosť. Poškodený mal preto nárok na úhradu skutočnej škody v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodením motorového vozidla iným vozidlom, ktorého vlastník mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného mu totiž vznikla majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Žalovaný je pritom povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný nepreukázal reálnu dôvodnosť krátenia poistného plnenia a teda prečo nebolo poskytnuté v celej výške. Žalovaný ani len nepreukázal, že by poškodeného vyzval na preukázanie tej časti škody, ktorú žalovaný následne krátil. Z faktúry číslo 18002, vystavenej žalobcom poškodenému nepochybne vyplýva fakturácia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla v celkovej výške 1.203,92 eur. Z nej zároveň nepochybne vyplýva vyúčtovanie vykonaných prác vo výške 633,60 eur s DPH a za dodaný materiál 570,32 eur s DPH. Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 28.5.2018 adresovaného poškodenému iba vyplýva suché konštatovanie o priznaní normohodiny v tam uvedenej výške, vôbec z neho nevyplýva riadne zdôvodnenie a preukázanie výšky krátenia poistného plnenia. Ničím nepreukázané, riadne neodôvodnené krátenie ceny práce uvedené iba v Oznámení žalovaného o poistnom plnení súd prvej inštancie považoval za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným. Ak mal žalovaný za to, že poškodený dostatočným spôsobom nepreukázal vyčíslenie danej opravy, mal ho vyzvať na toto preukázanie aj s riadnym odôvodnením požadovaných dokladov.
11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z cenníkov predložených žalobcom nepochybne vyplýva, že tieto monitorujú ceny normohodín obvyklé v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla a že servis vykonávajúci opravu daného motorového vozidla neprekročil cenu normohodín obvyklú v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 612,31 eur, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s uvedeným plnením dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Pritom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak mohol dostať do omeškania až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že napádaný rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Poukázal, že súd prvej inštancie sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným skutočnostiam. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že je potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovaného a vzťah poškodeného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom konania je nárok na krátené náhrady škody z poistnej udalosti postupcu, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, teda predmetom konania je vzťah poškodeného a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Pre konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poškodeným uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako doň vstupovať. Spor sa vedie o pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá vznikla momentom vzniku predmetnej poistnej udalosti, a ktorá bola postúpená žalobcovi. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni - žalovanému, a to nárok na náhradu škody. Nárok na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda ak nastane poistná udalosť. Právo na plnenie škody ako poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Navyše, časť nároku na náhradu škody bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie jej účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu, pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Ďalej žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku NS SR zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti,
ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 30.7.2019.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
21. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
22. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.
25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:
28. Ako predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2018 medzi postupcom Y. W. a postupníkom - žalobcom, bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 612,31 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 180021, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565649174. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 612,31 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi faktúrou a poistným plnením už zaplateným dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
29. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody z poistnej udalosti, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti a to v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
30. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
31. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku škody voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe povinného zmluvného poistenia. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku vzniknutej škody vo výške 612,31 eur. Žalovaný požadované plnenie krátil s poukazom na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu rozdielu medzi účtovanou a priznanou normohodinou a nepreukázania ceny uplatneného lakovacieho materiálu a prác, čo je uvedené v Oznámeniach o poistnom plnení.
32. Odvolací súd udáva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania povinného zmluvného poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil. Toto plnenie však nemá povahu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
33. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
34. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
35. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
36. Je nepochybné, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, k čomu však z ich strany nedošlo.
37. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
38. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. To znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 612,31 eur, keď za dôvodnú považoval len sumu vo výške 19,17 eur/Nh bez DPH, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 19,17 eur/Nh bez DPH a nie fakturovaná odmena vo výške 30,- eur/ Nh bez DPH, teda 36,- eur/Nh s DPH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Nové auto lakuje robot, preto je vrstva laku tenšia, opravované auto lakuje človek a môže sa stať, že vrstva laku bude hrubšia. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.
39. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými
servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.
40. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 612,31 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí od 28,- eur do 46,68/Nh eur s DPH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom výške 36,- eur/Nh s DPH bola primeraná.
41. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.
42. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 612,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 612,31 eur od 10.6.2018 do zaplatenia, ktorú výšku a dobu omeškania žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
43. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
44. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
45. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 ZoPZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP.
46. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).