Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-36-2020.pdf
PDF · 146.97 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 720,72 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 720,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 15.10.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“) doručenom príslušnému súdu žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 720,72 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 15.10.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že dňa 25.09.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČV: Y., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: I. R., H.: U. XXXX/XX, Y.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorého vlastník (ďalej len „vinník“) mal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (poisťovňa). Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a zaevidovaná pod č. 9851345075. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autoservise, u žalobcu, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. 2019317 cenu, náklady za opravu motorového vozidla, vo výške 5.092,85 EUR bez DPH. Žalobcovi bolo Listom - Oznámením o poistnom plnení zo dňa 31.10.2019 oznámené, že dňa 30.10.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný neuznal faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške, nepriznaná suma vo výške 720,72 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie týkajúce sa daného krátenia: „ Dňa 25.09.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla. Neautorizovaný servis. Priznaná normohodina za prácu v hodnote 20,00 EUR bez DPH“
2.1. Žalobca svoj nárok v časti žalovanej istiny vo výške 720,72 EUR odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2020 od postupcu, poškodeného. 2.2. Žalobca uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je účelovo vyhnúť sa plneniu náhrady škody v plnom rozsahu, na ktorý má žalobca, resp. jeho právny predchodca a teda poškodený nárok. Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) týkajúce sa náhrady škody (kedy vzniká) a nároku na jej náhradu (uplatnenie a preukázanie). Poukázal na nedôvodnosť krátenia uplatneného nároku zo strany žalovaného uvádzaného v jeho Oznámení (zníženie ceny za NH práce autoservisu) z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis a poukázal na to, že oprava poškodeného motorového vozidla má byť vykonaná účelne tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska spôsobilé prevádzky a nie je dôležité aký servis opravu vykonal (aj s pohľadu nariadení EÚ, tzv. všeobecná bloková výnimka); poukázal na to, že žalovaný v danom prípade má povinnosť uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a ktorej výšku poškodený preukazuje faktúrou od osoby, ktorá vykonala opravu poškodení. Zároveň porovnal cenu za normohodinu práce účtovanú žalobcom, t.j. autoservisom vo faktúre s cenami iných autoservisov s cenou, ktorá bola nakoniec priznaná žalovaným v jeho Oznámení a poukázal, že cena za Nh práce vo faktúre je cenou primeranou. 2.3. Žalobca uviedol, že ku škodovej udalosti došlo v Košiciach, na ulici Zimná a preto uviedol súd v prípade pokračovania v konaní - Okresný súd Košice I ako súd miestne príslušný. 2.4. Zároveň odôvodnil svoj nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky s poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.
3. Ako prílohy k žalobe, žalobca doložil listinné podklady preukazujúce jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla v spojení s uplatnením nároku na náhradu škody (faktúra 2019317 a kalkulácia vypracovaná AUDATEX - ZP000782); cenníky autoservisov pre mechanické, klampiarske a lakovnícke práce a katalóg Kategorizácia motorových vozidiel; vyrozumenia o poistnom plnení; Zmluva o postúpení pohľadávky; Správu o nehode (z ktorej je zrejmé, kde došlo ku škodovej udalosti a kto je vinníka a poškodený).
4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 29. júla 2020 platobný rozkaz, sp. zn. 19Up/626/2020, ECLI:SK:OSBB:2020:6120271678.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. 5.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov. 5.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu v spojení s otázkou platnosti/ neplatnosti právneho úkonu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. K uvedenému uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorou mu postupca (poškodený) mal postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom, ktorou si poškodený u žalovaného uplatňoval svoj nárok. Poukázal na to, že poškodený bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebol jeho veriteľ, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon a tiež z dôvodu, že v nej absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky; prejav vôle podľa jeho názoru nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností (vznikla krátením fakturovanej sumy) 5.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k vecným dôvodom uviedol, že v zmysle Oznámení o poistnom plnení zaslaného žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi - poškodenému, bolo riadne a dostatočne zdôvodnené vykonanie krátenia poistného plnenia a teda mal vedomosť, že bola priznaná normohodina vo výške 20,00 EUR z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis.
5.4. K otázke žalobcom žiadaného príslušenstva uviedol, že aj v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný, nakoľko si splnil všetky povinnosti voči poškodenému a to, že sa nestotožnil s výškou nároku na náhradu škody uplatneného poškodeným, nemožno vykladať tak, že si nesplnil povinnosť a tým sa dostal do omeškania; takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. 5.5. V závere uviedol, že nároky žalobcu nad priznané poistné plnenie sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné a preto žalobu žiada zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.
6. K skutkovým okolnostiam uvádzaných v odpore žalovaný nedoložil žiadny listinný dôkaz.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore. 7.1. Poukázal na to, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti a taktiež, že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním v žalobe tvrdených skutkových okolností v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. 7.2. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vzniku práva postupcu na plnenie od žalovaného titulom nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že postupca si svoj nárok uplatnil u žalovaného; žalovaný uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nároku na náhradu škody, keďže z uplatňovaného nároku (fakturovanej sumy) časť uhradil; z nároku vo výške 5.092,85 EUR uznal a uhradil sumu vo výške 4.372,13 EUR a teda uznal, že má dlh voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi a preto tvrdenia žalovaného, že voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nemá dlh je tvrdenie arbitrárne, v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom a žalobcom má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka: označenie účastníkov zmluvy; identifikáciou pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou (postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku) a tiež na to, že pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2008, sp. zn. I.ÚS 242/07); neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou (Uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/132/2007). Na základe uvedeného má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je zmluva platná s riadnymi účinkami postúpenia len tých práv, ktoré v čase prechodu z nej vyplývali (žalovaným čiastočne neuhradený uplatnený nárok poškodeného za poistenca žalovaného) a žalovaným vznesenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za irelevantnú. Zároveň uviedol početné množstvo súdnych rozhodnutí súdov prvej inštancie, odobrenú odvolacími súdmi, ktoré vyslovili právny názor zodpovedania danej právnej otázky týkajúcej sa vecnej legitimácie žalobcu tak, že žalobca je v danom spore (spor týkajúci sa nároku na náhradu škody vzniknutej škodovou udalosťou, dopravnou nehodou v zmysle ust. zákona o PZP a postúpenia pohľadávky cez Zmluvu o postúpení pohľadávky) aktívne legitimovaný. 7.3. K vyjadreniam žalovaného ohľadom jeho nároku uviedol, že žalovaný v odpore len poukázal na odôvodnenie nepriznania nároku na náhradu škody, avšak bez bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného, a teda neuviedol žiadne skutočnosti (napr. cenníky autoservisov z daného regiónu), ktoré by spochybnili uplatnený nárok poškodeného, a teda žalobcu, preto súd by mal prihliadať na zásadu koncentrácie konania. Obranu žalovaného považuje za obranu v teoretickej rovine vychádzajúcej zo subjektívneho názoru, že poskytnuté plnenie je dôvodné, v maximálne možnej výške. 7.4. K tvrdeniam žalovaného ohľadom príslušenstva uplatnenej pohľadávky a určenia začiatku omeškania s plnením uviedol, že sa s ním nestotožňuje a poukázal na to, že aj v žalovaným uvádzanom súdnom rozhodnutí NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 je rozlišované medzi nepeňažnou povinnosťou poisťovne (§ 11 ods. 6 zákona o PZP) ako ochranou poškodeného pred nečinnosťou poisťovne a peňažnou povinnosťou; nemožno ale prijať záver tvrdený žalovaným, že ak poisťovňa povinnosť prešetrenia splní, tak poškodený nemá nárok na úrok z omeškania. Žalobca opakovane uviedol, že úrok z omeškania nežiada v zmysle ust. zákona o PZP, ale v zmysle predpisov občianskeho práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poukázal aj na to, že súdna prax už reagovala aj na danú problematiku a vyslovila právny názor, že žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie uplatnené v lehote, bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP (nesplnil si nepeňažnú povinnosť riadne); poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie aj touto formou;
uviedol viacero súdnych rozhodnutí (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/60/2013; rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/31/2018; Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/193/2015), ktoré sa danou problematikou zaoberali.
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, na Okresnom súde Košice I z dôvodu, ktorý uviedol v návrhu (pododsek 2.3.).
9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 02.06.2020 s priradením sp. zn. 32Cb/36/2020.
10. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dupliky v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP, a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa. Žalovaný aj napriek poučeniu (prevzal dňa 15.06.2020) sa v lehote nevyjadril.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 29.09.2021 bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a písomne súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný spolu s ospravedlnením a súhlasom s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti v zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. zaslal aj písomnú záverečnú reč, v ktorej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
12. Súd poukazuje na to, že žalovaný v odpore namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP.
13. V zmysle ust. § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V zmysle ust. § 132 CSP, V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. K námietke žalovaného uvedenej v odseku 12. je potrebné uviesť, že podanie sa posudzuje podľa obsahu; žalobcov návrh na začatie konania (žaloba) spĺňa kritéria v zmysle citovaných procesných ustanovení a súdu z ním opísaných rozhodných skutočností je zjavné čoho sa žalobca domáha (akým právnym titulom). Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáha zaplatenia istiny titulom neuhradenia celej ním, resp. jeho právnemu predchodcovi vzniknutej škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody na motorovom vozidle: ŠKODA OCTAVIA COMBI s EČV: Y., ktoré v tom čase patrilo právnemu predchodcovi žalobcu, poškodenému, p. I. R., H.: U. XXXX/XX, Y.V., pričom škoda na motorovom vozidle bola spôsobená poistencom žalovaného. Žalovaný o škodovej udalosti mal vedomosť, zaregistroval ju ako poistnú udalosť pod č. 9851345075. Žalovaný, po uplatnenom nároku na náhradu škody, oznámením o poistnom plnení sčasti uhradil žalobcovi (poverená osoba) uplatnený nárok na náhradu škody (žalovaný nazval poistné plnenie), ktoré vzniklo v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto má súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
15. Súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež to, že v spore bola doložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú žalovaný považuje za neplatnú. Z uvedeného dôvodu sa súd najprv zaoberal touto žalovaným vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z pohľadu neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom pre zodpovedanie daných otázok vykonal nasledujúce dokazovanie.
16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom, I. R., H.: U. XXXX/XX, XXX XX Y. a postupníkom, H Point s.r.o., IČO: 43 838 296, zo dňa 03.03.2020 a z jej obsahu vyplýva, že predmetom je postúpenie pohľadávky vo výške 720,72 EUR. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi, a to poisťovni : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 pohľadávku z dôvodu poistenej udalosti č. 9851345075 vo výške 720,72 EUR. V článku II. postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna a je identifikovateľná aj z Listu poisťovne o ukončení šetrenia, ktorá tvorí prílohu zmluvy. 16.1. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 31.10.2019 (príloha k Zmluve) súd zistil, že žalovaný (poisťovňa) poškodenému oznámila, že dňa 30.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia, ktoré poukázal na účet žalobcu (autoservisu). Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že poškodený výšku svojho nároku preukázal faktúrou za opravu vozidla č. 2019317 vystavenú žalobcom (suma s dph), nárok vo výške 5.092,85 EUR a žalovaný mu nepriznal sumu vo výške 720,72 EUR s uvedením neprimerane účtovaná cena za prácu.
17. Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
18. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
20. V zmysle ust. § 420 v spojení s ust. § 427 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
21. Podľa ust. § 488 v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. V zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
24. V zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením veci; účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pís. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v
rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
26. Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka, Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
27. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
28. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a teda aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy, predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
29. Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený je dlžníkom žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení časti pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedená pohľadávka nebola žalobcovi uhradená poškodeným), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktoré v zmysle vystavenej faktúry 2019317 predstavuje práve pohľadávku žalobcu.
30. K týmto tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca, resp. jeho právny predchodca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. 30.1. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla a poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody, škodovej udalosti), ale v prípade, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri lex generalis (Občiansky zákonník) aj lex specialis (zákon o PZP), ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ) existoval poistný vzťah. Z uvedeného teda vyplýva, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatní, či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca poisťovateľa, alebo priamo u poisťovateľa poistenca
- poisťovne označenej ako žalovaný. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení priamo u poisťovateľa, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému subjektu - poisťovateľovi, žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že priamo zo zákona vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom, pričom poškodený ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou) od dlžníka, poisťovateľa, má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj postúpiť na iný subjekt, postupníka a teda v tomto prípade na žalobcu. 30.2. Výška nároku na náhradu škody, resp. poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry má plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky, ktorú má voči žalovanému a jej špecifikácia vyplýva z prílohy zmluvy (z listu žalovaného). Ide o časť škody, ktorá vznikla poškodenému
momentom vzniku škodovej udalosti, uplatnenou a preukazovanou žalovanému prostredníctvom faktúry č. 2019317. V danom prípade nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
31. Vzhľadom na uvedené, že medzi poškodeným, postupcom a žalovaným ako poisťovateľom existuje právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone, súd námietku žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka považuje za nedôvodnú, pričom poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi a preferenciu platnosti právnych úkonov. Súd poukazuje aj na totožný právny názor súdov prvej inštancie odobrený právnym názorom odvolacích súdov vyslovený vo viacerých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných skutkových a právnych sporov napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach vydaných pod sp. zn. 3Cob/48/2020; 3Cob/5/2021; 2Cob/25/2020; 4Cob/84/2019. V závere súd poznamenáva, že žalovaný uvedenú námietku vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na neplatnosť Zmluvy o postúpenie pohľadávky uvádza v každom obdobnom skutkovom spore a vzhľadom na jej posúdenie (právne zodpovedanie) a zhodnotenie súdmi prvej inštancie a odvolacími súdmi vo svojich rozhodnutiach (ustálená judikatúra) ju súd považuje za nadbytočnú až šikanózne vznášanú námietku v takýchto sporoch.
32. Vzhľadom na uvedené, že žalobca má nárok na náhradu škody a sporná ostala výška uplatneného nároku, súd k uvedenému vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom zistenia skutkového stavu, pričom poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali a ktoré považuje súd za nesporné, pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 720,72 EUR titulom nevyplatenia časti uplatneného nároku na náhradu škody súvisiaceho s poškodeným motorovým vozidlom Škoda Octavia Combi, EČV: Y.. 32.1. Na základe uvedeného súd považuje za nesporné tieto skutočnosti:
- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase dopravnej nehody;
- vznik škody na motorovom vozidle Škoda Octavia Combi, EČV: Y.;
- zavinenie dopravnej nehody poistencom žalovaného;
- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a zaevidovanie poistnej udalosti žalovaným pod č.9851345075;
- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom, t.č. žalobcom;
- uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného cez predloženie faktúry č. 2019317, poistné plnenie za jeho poistenca;
- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení k poistenej udalosti č. 9851345075, ktorá bola v nižšej sume, ako bola uplatnená vo faktúre č. 2019317;
- vyplatenie sumy 4372,13 EUR na účet žalobcu (autoservisu).
33. Súd poukazuje na to, že žalobca si v žalobe uplatnil sumu vo výške 720,72 EUR, čo znamená, že si uplatňuje žalovaným nevyplatený nárok na náhradu škody vo výške 720,72 EUR, ktorý definoval v Oznámení o poistnom plnení ako neprimerane účtovaná cena za prácu.
34. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 31.10.2019 súd zistil, že žalovaný (poisťovňa) poškodenému oznámila, že dňa 30.10.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia, ktoré poukázal na účet žalobcu (autoservisu). Súd zistil, že žalovaný plnil na základe poistnej zmluvy 6578883441 uzavretej s vinníkom dopravnej nehody. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie súd zistil, že: „Dňa 25.9.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla. Neautorizovaný servis. Priznaná normohodina za prácu v hodnote 20,0 EUR bez DPH.“ K výpočtu plnenia žalovaný uviedol (k poistnej udalosti č. : 9851345075)
faktúra za opravu vozidla 2019317 vystavenú žalobcom (suma s dph) 5.092,85 EUR neprimerane účtovaná cena za prácu - 720,72 EUR
spolu priznané 4.372,13 EUR;
Poistné plnenie/doplatok celkom 4.372,13 EUR.
35. Z faktúry č. 2019317 a z kalkulácie č. ZP000782 vypracovanej pomocou programu AUDATEX žalobcom, súd zistil, že autoservis, t.j. žalobca, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval cenu prác vo výške 34,00 EUR/NH bez DPH.
36. Z cenníkov (platné v roku 2018, 2019) autoservisov košického kraja doložených žalobcom súd zistil, že cena za Nh práce, ktorú uviedol a účtoval autoservis je v rozmedzí cien pre kategóriu motorových vozidiel, kde sa v zmysle kategorizácie zaraďuje aj poškodené motorové vozidlo, resp. v cene výhodnejšej.
37. Vzhľadom na žalovaným neuznaný nárok na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (vzniku nároku na úrok z omeškania), súd sa oboznámil s viacerými súdnymi rozhodnutiami súdov prvej inštancie a odvolacích súdov v obdobných skutkových a právnych veciach; zároveň sa oboznámil so stanoviskom obchodného kolégia odvolacieho súdu v Košiciach k danej právnej otázke.
38. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
39. Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
40. Podľa ust. § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
41. Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
42 Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
43. V zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlh, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
46. V zmysle ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Osobitným predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
47. V zmysle ust. § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
48. V zmysle ust. § 799 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
49. V zmysle ust. § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody, má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti, poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
50. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
51. Podľa ust. § 825 Občianskeho zákonníka, Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
52. V zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“).
53. V zmysle ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), d), ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. V zmysle ust. § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
55. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., Priamy nárok poškodeného, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
56. V zmysle ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).
57. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
58. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
59. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
60. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.
61. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody a hodnoverným spôsobom tento nárok aj preukázal. Ďalej je na žalovanom, aby počas svojho šetrenia (v zmysle zákona o PZP), zistil, či škoda je v danej výške oprávnená, alebo nie. Ak si túto svoju povinnosť riadne a včas v zmysle zákonných ustanovení nesplní, tak sa dostáva do omeškania. Súd sa stotožnil s názorom prezentovaným žalobcom v konaní, že ak si poškodený uplatní nárok na náhradu škody priamo u poisťovne, tak omeškanie s peňažným plnením sa riadi podľa ustanovení Občianskeho práva, pretože ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP má motivovať poisťovne, aby vykonali šetrenie v lehote, ktorú v zmysle judikatúry a smerníc Európskej únie je možné chápať ako lehotu primeranú pri ochrane práv poškodených osôb, a nemôže byť v neprospech osoby voči ktorej poisťovňa nesprávne vyhodnotila rozsah svojej zákonnej povinnosti. Súd poukazuje na to, že žalovaný ako poisťovateľ si čiastočne splnil svoju nepeňažnú povinnosť uloženú mu zákonom, ale nesplnil si ju riadne, pretože z písomného oznámenia zaslaného poškodenému nie sú dôvody krátenia uplatneného nároku na náhradu škody odôvodnené a preukázané spôsobom zrozumiteľným a taktiež poukazuje na to, že dôvody krátenia žalovaný nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) ani počas súdneho konania.
62. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako poisťovateľ si nesplnil svoju nepeňažnú povinnosť v zmysle zákona o PZP riadne a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona o PZP a Občianskeho zákonníka v spojení s právnym názorom vysloveným vo väčšine súdnych rozhodnutí súdov prvej inštancie a odvolacích súdov podporený stanoviskom obchodného kolégia Krajského súdu v Košiciach, a uvádzaným žalobcom v odseku 7. odôvodnenia súd dospel k záveru, že žalobca v takýchto prípadoch má nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
63. Súd vykonal dokazovania na oprávnenosť krátenia uplatneného nároku na náhradu škody posúdiac dôvody krátenia uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení a má preukázané, že žalovaný vo svojom Oznámení o poistnom plnení, ba dokonca ani počas sporu hodnoverným spôsobom, nepreukázal, prečo krátil uplatnený nárok na náhradu škody faktúrou č. 2019317 v danej výške a z uvedených dôvodov (zníženie ceny za normohodinu, neautorizovaný opravca). Súd poukazuje na to, že vysvetlenie krátenia uplatneného nároku na náhradu škody (žalovaný nazýva na poistné plnenie) zo strany žalovaného je vágne, nie je ničím preukázané, nie je dostatočne vysvetlené (neautorizovaný servis - neoprávnená deľba autoservisov v zmysle nariadení EÚ) tak, aby bolo pochopené stranou, ktorej je adresované a tiež na to, že nárok právneho predchodcu žalobcu, poškodeného, je reálny, žalobcom preukázaný a žalovaným v celom konaní nebol spochybnený, namietaný. Na základe uvedeného súd krátenie uplatneného nároku na náhradu škody vo výške žiadanej žalobcom 720,72 EUR v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.10.2019 považuje za nedôvodné a to aj z toho titulu, že ide o
hradenie uplatneného nároku na náhradu škody, kde poškodený na určenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená, využil spôsob predloženia faktúry, ktorou preukázal, že pri oprave poškodeného motorového vozidla do stavu pred poškodením mu vznikli iba účelne a nevyhnutne vynaložené náklady priamo súvisiace s dopravnou nehodou zavinenou poistencom žalovaného; z dôkazov doložených žalobcom súd má preukázanú oprávnenosť výšky ceny účtovanej za normohodinu práce.
64. Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a právnym názorom vysloveným súdmi v ich rozhodnutiach týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných veciach, súd nárok žalobcu považuje za dôvodný v rozsahu nevyplatenie krátenia určeného žalovaným vo výške 720,72 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s vyplatením nároku žalobcu dostal do omeškania, žalobca má v zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 517 Občianskeho zákonníka) nárok aj na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške . Súd teda o celkovom nároku uplatneného žalobou žalobcom rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.
65. V zmysle ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
66. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.