Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-114-2020.pdf
PDF · 221.81 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/114/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: HAKOM, s.r.o., so sídlom Československej armády 18, 036 01 Martin, IČO: 36 000 124, právne zastúpený: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Moyzesova 5, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101197602/2020 zo dňa 20.07.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: 100600887/2020 zo dňa 04.03.2020 vyrubil daňovému subjektu HAKOM, s.r.o., Československej armády 18, 036 01 Martin, DIČ 2020434856, IČO 36000124, IČ DPH SK2020434856 (ďalej ako HAKOM, s.r.o) rozdiel dane v sume 6.000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017. Podľa výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bola daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 24.07.2017 vo výške 14.688,00 Eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 20.688,00 Eur. Správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101366793/2018 zo dňa 16.07.2018. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017 boli vypracované dva protokoly, a to Protokol č. 101836874/2019 zo dňa 30.07.2019 za zdaňovacie obdobia január 2017, február 2017, marec 2017 a december 2017, za ktoré nebolo zistené porušené ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. a Protokol č. 101836873/2019 zo dňa 30.07.2019 za zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017 a november 2017 so zisteným porušením zákona č. 222/2004 Z. z. Daňový subjekt si v zdaňovacom období jún 2017 uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 citovaného zákona od dodávateľa RKI média, s.r.o., Košická 44, 821 08 Bratislava (ďalej ako RKI média, s.r.o.), na základe prijatej faktúry č. 6201741 zo dňa 01.07.2017, dátum dodania 30.06.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške základu dane 30.000,- Eur a daň 20 % vo výške 6.000,- Eur. Daňový subjekt k prijatým faktúram predložil:
- plán vysielania reklamných spotov Košice, Ružomberok, Dolný Kubín
- obrat na účte č. XXXXXXXXXX vedený v A. Q. a.s. zo dňa 16.06.2017 a 11.07.2017
- Zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi poskytovateľom RKI média, s.r.o. a objednávateľom HAKOM, s.r.o. zo dňa 20.04.2017
- genézu smerovania pošty medzi spoločnosťou HAKOM, s.r.o. a spoločnosťou RKI média, s.r.o.
- podklady na spracovanie reklamného spotu zo dňa 13.04.2017
- CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách
- Fotodokumentáciu umiestenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., ktorá bola umiestnená v mestách Košice, Ružomberok a Dolný Kubín. Správca dane z verejne prístupných údajov v obchodnom registri zistil, že konateľom a jediným spoločníkom RKI média, s.r.o. v období od 29.03.2017 do 19.09.2017 bol pán A. P.. Od 20.09.2017 je jediným spoločníkom občan Ukrajiny F. B.. Spoločnosť RKI média, s.r.o. nemá od 20.09.2017 žiadneho konateľa. Správca dane za účelom preverovania oprávnenosti odpočítania dane z predložených dodávateľských faktúr od spoločnosti RKI média, s.r.o. vykonal v priebehu výkonu daňovej kontroly úkony k získaniu dôkazov v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku. Z dôvodu, že zistenia, ktoré vyšli najavo u kontrolovaného daňového subjektu v zdaňovacom období jún 2017, nadväzujú na ostatné zistenia za zdaňovacie obdobie apríl až november 2017, správca dane v rozhodnutí pre celistvosť uviedol aj ostatné zistenia za zdaňovacie obdobia apríl 2017 až november 2017. V tejto časti poukázal správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia na skutočnosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období apríl 2017 za dodávku od dodávateľa R&S DESIGN, s.r.o. Košice na základe faktúry č. 4201706 zo dňa 30.04.2017 s dátumom dodania 30.04.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov vo výške 30.000,- Eur a daň 20 % vo výške 6.000,- Eur. Z verejne dostupných údajov v obchodnom registri správca dane zistil, že daňový subjekt R&S DESIGN, s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia od 28.07.2017 s právnym nástupcom BROOKBELL INTERNATIONAL s.r.o., so sídlom Trenčín, IČO: 50 741 829 a tento subjekt zanikol v dôsledku zlúčenia a dňa 04.10.2017 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť Hammerlina Trade s.r.o., so sídlom Trenčín, ktorá bola z obchodného registra ex offo vymazaná dňa 08.11.2017. Na základe vykonaných šetrení správca dane zistil, že dodania od spoločnosti R&S DESIGN, s.r.o. pre daňový subjekt HAKOM, s.r.o. malo nasledovné smerovanie: media force s.r.o. › R&S DESIGN, s.r.o. › HAKOM, s.r.o. Z kontrolných výkazov daňového subjektu media force s.r.o. za obdobie apríl bolo zistené, že údaje v kontrolnom výkaze za uvedené obdobie sa nezhodujú s údajmi, ktoré daňový subjekt media force s.r.o. uviedol v podanom daňovom priznaní na DPH za II. Q 2017. V daňovom priznaní daňový subjekt na riadku 03 dodania tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. neuviedol žiadnu hodnotu. Z uvedeného zistenia vyplýva, že daňová povinnosť z dodaní, ktoré mal daňový subjekt media force s.r.o. v mesiaci apríl 2017 zrealizovať pre odberateľa R&S DESIGN, s.r.o. a tie mali byť následne dodané odberateľovi HAKOM, s.r.o., nebola odvedená a tým došlo k neodvedeniu dane v prvom stupni obchodného reťazca. Zamestnanci správcu dane z verejne prístupných údajov podľa obchodného registra zistili, že dňa 13.07.2017 došlo k zániku spoločnosti media force s.r.o. zlúčením so spoločnosťou PADAVAN, s.r.o., následne došlo dňa 28.09.2017 k ďalšiemu zlúčeniu spoločnosti PADAVAN, s.r.o. so spoločnosťou ICHTIA s.r.o., ktorá bola dňa 28.10.2017 vymazaná z Obchodného registra SR ex offo. Správca dane vyhodnotil postupný zánik a následné zlučovanie spoločnosti R&S DESIGN, s.r.o. a media force s.r.o. ako konania, ktoré vykazujú znaky úmyselného a koordinovaného postupu. V zdaňovacích obdobiach júl až november 2017 si daňový subjekt HAKOM, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa PEJT, spol. s r.o. na základe faktúr identifikovaných na strane 8 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Správca dane z verejne prístupných údajov v obchodnom registri zistil, že od 20.11.2014 do 02.10.2017 bol konateľom spoločnosti PEJT, spol. s r.o. pán U. T. a od 02.10.2017 do 07.02.2018 pán U. W.. Daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 08.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť NEXU, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, pričom konateľom NEXU, s.r.o. bol v čase od 06.06.2014 do 28.03.2018 T. B., ktorý bol konateľom aj v spoločnosti PADAVAN s.r.o., do ktorej sa zlúčila spoločnosť media force s.r.o. Na základe získaných podkladov z kontrolných výkazov daňového subjektu PEJT, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie júl až november 2017, bolo zistené, že daňový subjekt mal okrem iného realizovať dodania pre odberateľa HAKOM, s.r.o. v celkovej výške základu dane 130.650,- Eur a DPH 20 % vo výške 26.130,- Eur (5 deklarovaných faktúr), pričom hlavným dodávateľom, ktorého daňový subjekt PEJT, spol. s r.o. uviedol v podanom kontrolnom výkaze je spoločnosť KATAMARAN, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorá mala pre odberateľa realizovať dodania v zdaňovacích obdobiach júl až november 2017 v celkovej výške 2.912.395,- Eur, z toho DPH 20 % v sume 582.479,- Eur. Na základe vykonaných šetrení bolo zistené, že dodaniu od spoločnosti PEJT, spol. s r.o. pre odberateľa HAKOM, s.r.o. malo predchádzať dodanie od spoločnosti KATAMARAN, s.r.o. nasledovne: KATAMARAN, s.r.o. › PEJT, spol. s r.o. › HAKOM, s.r.o.
Z údajov v Obchodnom registri SR správca dane zistil, že daňový subjekt KATAMARAN, s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a od 03.02.2018 sa jeho právnym nástupcom stala spoločnosť SASH promotion, s.r.o., so sídlom Nové Mesto and Váhom, pričom v spoločnosti SASH promotion, s.r.o. je jediným spoločníkom a konateľom od 12.06.2017 do 28.03.2018 T. B., ktorý bol konateľom aj v spoločnostiach PADAVAN, s.r.o. a NEXU, s.r.o. Následne rozhodnutie správcu dane mapuje komunikáciu vedenú správcom dane s vlastníkmi nehnuteľností, zistenými z verejne prístupných údajov Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, na ktorých sa mali nachádzať inštalované LED obrazovky v Dolnom Kubíne, Ružomberku a Košiciach a výsledky tejto komunikácie. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 22 sumarizoval, že vykonal úkony opísané v odôvodnení rozhodnutia pre opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených kontrolovaným daňovým subjektom v daňovej kontrole za účelom získania objektívnej pravdy o dodržaní základných pravidiel v celom obchodnom reťazci. Preveroval nielen samotný kontrolovaný daňový subjekt HAKOM, s.r.o., ale aj ostatných dodávateľov v reťazci. Zo šetrení správcu dane v súvislosti s dodávateľom RKI média, s.r.o. vyplynulo:
- konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti RKI média, s.r.o. bol v období od 29.03.2017 do 19.09.2017 pán A. P., od 20.09.2017 je jediným spoločníkom občan Ukrajiny F. B.; spoločnosť nemá od 20.09.2017 žiadneho konateľa,
- správca dane opakovane predvolával na ústne pojednávanie bývalého konateľa A. P., svedok sa k ústnemu pojednávaniu nedostavil,
- zamestnanci správcu dane opakovane zasielali daňovému subjektu výzvu na predloženie účtovných dokladov, pričom písomnosti sa vrátili späť s poznámkou „adresát neznámy“,
- daňový subjekt RKI média, s.r.o. za rok 2017 nepodal daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb
- z kontrolných výkazov DPH bolo zistené, že dodávateľom RKI média, s.r.o. bola v mesiaci máj a jún 2017 spoločnosť média force s.r.o., ktorá v daňovom priznaní DPH za II. Q 2017 na riadku 03 dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. neuviedla žiadnu hodnotu; z uvedeného zistenia vyplýva, že daňová povinnosť z dodaní, ktoré mal daňový subjekt média force s.r.o. v mesiaci máj a jún 2017 realizovať pre odberateľa, nebola odvedená, tým došlo k neodvedeniu dane na prvom stupni obchodného reťazca
- na základe skutočnosti, že spoločnosť RKI média, s.r.o. nemá konateľa a zaslané písomnosti nepreberá, nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného subjektu. S cieľom získania celistvého obrazu o realizovaných transakciách zamestnanci správcu dane preverovali aj vlastníkov nehnuteľností, na ktorých boli veľkoplošné LED obrazovky v roku 2017 umiestnené, ako aj celý reťazec dodávateľov. Zo šetrení vyplynulo, že prvotnými prenajímateľmi plochy, na ktorej boli LED obrazovky inštalované, boli spoločnosti Trides s.r.o. (Dolný Kubín), ASTAX s.r.o. (Ružomberok) a Mestská krytá plaváreň v Košiciach. Priestor umiestnenia LED obrazoviek bol označenými troma obchodnými spoločnosťami buď priamo alebo cez ďalší subjekt (u ASTAX s.r.o. cez T. A. JUTO a u Mestskej krytej plavárne cez SOCIETY s.r.o.) prenajatý spoločnosti LASER media, s.r.o. V nadväznosti na to správca dane preveroval aj subjekt LASER media, s.r.o., vo vzťahu ku ktorej bolo zistené, že najväčším dodávateľom LASER media, s.r.o. mala byť spoločnosť ELBI, s.r.o., pričom na základe daňovej kontroly DPH vykonávanej u daňového subjektu v LASER media, s.r.o. boli dodania realizované od spoločnosti ELBI, s.r.o. spochybnené a tiež bolo zistené, že odberateľmi spoločnosti LASER media, s.r.o. boli spoločnosti media force, s.r.o. a KATAMARAN, s.r.o. Správca dane na základe zistení, ktoré vyšli najavo, dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia od spoločnosti RKI média, s.r.o. pre odberateľa HAKOM, s.r.o. tak, ako bolo deklarované v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2017. Len deklarovanie uskutočnenia obchodného prípadu je bez preukázania skutočného dodania tovaru alebo vykonania služieb pre daňové účely nepostačujúce. Správca dane spochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa RKI média, s.r.o., nakoľko uvedený dodávateľ ako aj ďalší dodávatelia v preverovanom obchodnom reťazci formálne ani vecne nepotvrdili, že dodávku služby skutočne vykonali. Správca dane neprenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt HAKOM, s.r.o., ale vlastným šetrením v rámci vykonávanej daňovej kontroly preveroval celý obchodný reťazec za účelom zistenia prvotného vlastníka plochy, na ktorej boli umiestnené LED obrazovky spoločnosti, ktorá vlastnila inštalované LED obrazovky, dodávateľa softvéru, ktorý umožňoval prevádzku LED obrazoviek ako aj ostatné subjekty, ktoré sa v obchodnom reťazci nachádzali. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1, § 51 zákona o DPH. Zdôraznil, že každý podnikateľ, teda aj daňový subjekt,
ako aj dodávateľ spoločnosť RKI média, s.r.o. musia byť pri svojej činnosti dôslední a musia si byť vedomí, že každý podnikateľský subjekt je povinný dôkazmi preukázať napríklad aj v daňovom konaní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Práve z toho dôvodu je potrebné mať dostatok dôkazov (listinných dôkazov), ktoré preukazujú uskutočnenie, a teda aj prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt by sa mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov. Správca dane podrobne opísal, akým spôsobom bolo zistené a preukázané, že preverované transakcie boli spochybnené a nie sú vo vzťahu k DPH znaky rizikového konania a tiež kontrolovaný daňový subjekt nedodržal potrebnú náležitú starostlivosť. Vyhodnotením všetkých dôkazov, z ktorých niektoré získal správca dane aj bez súčinnosti s daňovým subjektom, má správca dane za to, že daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu uzavretého so spoločnosťou RKI média, s.r.o., a to aj vzhľadom na skutočnosť, že do obchodného vzťahu s uvedenou spoločnosťou vstúpil po prvýkrát, pričom spoločnosti R&S DESING, s.r.o., RKI média, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o. následne v priebehu mesiacov apríl až november 2017 dodávali totožnú dodávku - umiestnenie reklamného spotu na LED obrazovkách v mestách Dolný Kubín, Ružomberok a Košice. V rámci záverov k vyjadreniu daňového subjektu vo vyrubovacom konaní správca dane zdôraznil, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane vykonal rozsiahle preverovanie pre opodstatnené pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch predložených kontrolovaným daňovým subjektom v daňovej kontrole a za účelom získania objektívnej pravdy o dodržaní základných pravidiel v celom obchodnom reťazci. Správca dane preveroval nielen samotný kontrolovaný subjekt HAKOM, s.r.o., ale aj ostatných dodávateľov v reťazci. Dodávateľ RKI média, s.r.o., ktorý mal pre odberateľa HAKOM, s.r.o. realizovať dodania na základe okrem iného i faktúry č. 6201741 je subjektom, vo vzťahu ku ktorému správca dane zistil okrem už vyššie skonštatovaných skutočností:
- konateľom a jediným spoločníkom RKI média, s.r.o. bol v období od 29.03.2017 do 19.09.2017 pán A. P., od 20.09.2017 je jediným spoločníkom občan Ukrajiny F. B.; spoločnosť nemá od 20.09.2017 žiadneho konateľa
- správca dane opakovane predvolával na ústne pojednávanie bývalého konateľa A. P., pričom svedok sa k ústnemu pojednávaniu nedostavil
- zamestnanci správcu dane opakovane zasielali daňovému subjektu výzvu na predloženie účtovných dokladov, písomnosti sa vrátili späť s poznámkou „adresát neznámy“
- daňový subjekt RKI média, s.r.o. za rok 2017 nepodal daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb
- z kontrolných výkazov DPH bolo zistené, že dodávateľ spoločnosti RKI média, s.r.o. bola v mesiaci máj a jún 2017 spoločnosť media force s.r.o., ktorá v daňovom priznaní DPH za II. Q 2017 v riadku 03 dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. neuviedla žiadnu hodnotu; z uvedeného zistenia vyplýva, že daňová povinnosť z dodaní, ktoré mal daňový subjekt media force s.r.o. mesiaci máj a jún 2017 zrealizovať pre odberateľa, nebola odvedená daň, tým došlo k neodvedeniu dane v prvom stupni obchodného reťazca, i nasledovné skutočnosti:
- vzhľadom na to, že spoločnosť RKI média, s.r.o. nemá konateľa a zaslané písomnosti nepreberá, nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. Dodania medzi dodávateľom RKI média, s.r.o. a odberateľom HAKOM, s.r.o. mali byť na základe faktúr predložených k daňovej kontrole realizované dňa 31.05.2017 a 30.06.2017, t.j. v čase, keď už A. P. podľa jeho vyjadrenia (zistenie správcu dane z údajov evidovaných v integrovanom systéme finančnej správy o daňovej kontrole vykonávanej Daňovým úradom Prešov u RKI média, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty, kde sa oboznámili s e- mailovou informáciou na výzvu Daňového úradu Prešov od p. A. P. a Zápisom o odovzdaní a prevzatí dokladov zo dňa 02.05.2017 novým konateľom p. G. S.) nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti RKI média, s.r.o. z dôvodu, že doklady spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi. V nadväznosti na túto skutočnosť správca dane s ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť činnosti rozhodol, že nebude vykonávať ďalšie úkony smerujúce k jeho predvedeniu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania prevzal už zistené skutočnosti z vykonanej daňovej kontroly - určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2017 vykonanej u daňového subjektu RKI média, s.r.o. Z dôvodu, že u daňového subjektu RKI média, s.r.o. bolo po kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2017
ukončené vyrubovacie konanie a bolo vydané rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatné dňa 23.10.2019 a vykonateľné dňa 08.11.2019 nebol predpoklad, že by správca dane predvedením svedka A. P. dospel k inému záveru. V tejto časti odôvodnenia správca dane poukázal na skutočnosť, že v písomnosti, ktorú pán A. P. zaslal ako odpoveď na žiadosť spoločnosti HAKOM, s.r.o. a ktorá bola správcovi dane predložená pri prerokovaní pripomienok, sa A. P. dňa 03.09.2019 vyjadroval k spolupráci so spoločnosťou HAKOM, s.r.o. v období máj a jún 2017, t.j. v období, kedy už podľa svojho vyjadrenia zo dňa 19.03.2018 nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti, ktoré boli odovzdané novému konateľovi (G. S., bytom U. u. X/XX, G., E.). A. P. zároveň nepodal vysvetlenia a vyjadrenia k činnosti RKI média, s.r.o. a ani nepredložil požadované účtovné doklady spoločnosti, ktoré by boli potrebné k výkonu daňovej. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty u spoločnosti RKI média, s.r.o. bola ukončená podľa pomôcok v zmysle § 48, § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. dňa 19.08.2019 a spoločnosti bol po kontrole vyrubený rozdiel dane vo výške 267.723,20 Eur. Z uvedeného dôvodu sú vyjadrenia A. P., ktoré boli dodatočne predložené správcovi dane vo vyrubovacom konaní v rozpore so zisteniami správcu dane a vo svetle zistených skutočností sa javia ako účelové. Správca dane uviedol, že spochybňuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľov RKI média, s.r.o., R&S DESING, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o., nakoľko uvedení dodávatelia, ako aj ďalší dodávatelia v preverovanom obchodnom reťazci formálne ani vecne nepotvrdili, že dodávku tovaru skutočne vykonali. Správca dane neprenášal dôkazné bremeno na daňový subjekt HAKOM, s.r.o., ale vlastným šetrením v rámci vykonávanej daňovej kontroly preveroval celý obchodný reťazec za účelom zistenia prvotného dodávateľa tovaru, ako aj ostatné subjekty, ktoré sa v obchodnom reťazci nachádzali. Zároveň preveroval aj zaúčtovanie faktúr u jednotlivých obchodných partnerov a splnenie daňovej povinnosti na úrovni jednotlivých subjektov v obchodnom reťazci za účelom zistenia objektívnej pravdy. Bolo zistené, že daňový subjekt HAKOM, s.r.o. porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie jún 2017 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom nepreukázal (bolo spochybnené), že tento zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený spoločnosťou RKI média, s.r.o. na základe faktúry č. 6201741.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101197620/2020 zo dňa 20.07.2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Po skonštatovaní podstatného obsahu odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a postupu ako aj zistení správcu dane tak, ako je zhrnuté na strane 9 až 10 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH a podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán mal v predmetnom konaní preukázané, že hlavnými dôkazmi, z ktorých správca dane vychádzal pri vylúčení faktúry z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa RKI média, s.r.o. boli dôkazy predložené odvolávajúcim. Práve dôkazmi, a to CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách v trvaní 15 sekúnd nebolo zrejmé, na akom mieste bol tento reklamný spot umiestnený a ktoré spoločnosti (RKI média, s.r.o., R&S DESING, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.) spot umiestnili a v akom časovom období bol spot vysielaný. Tiež z fotodokumentácie umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., na ktorej bola ručne dopísaná poznámka Ružomberok, Dolný Kubín a Košice, nebolo možné zistiť časový interval odvysielania spotu, pretože z fotodokumentácie nebolo dostatočne zrejmé umiestnenie LED obrazovky a nebola uvedená ani spoločnosť, ktorá mala spot na obrazovke umiestniť. Doklady, ktoré predložil odvolávajúci správca dane preveroval v nadväznosti na dodávateľa RKI média, s.r.o. a následne na jeho subdodávateľov až po samotných majiteľov plochy, na ktorých mali byť LED veľkoplošné obrazovky umiestnené. Správca dane preveroval aj samotný daňový subjekt, akým spôsobom prijaté plnenie od dodávateľa RKI média, s.r.o. použil na dodávky zdaniteľných plnení na výstupe. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že snaha o získanie zákazníkov cestou reklamy na LED obrazovkách nepriniesla očakávané výsledky, a preto bola spolupráca s dodávateľmi ukončená, žalovaný vyhodnotil v nadväznosti na skutočnosť, že v súvislosti s prijatým plnením a následným dodaním pre potenciálnych odberateľov nepredložil daňový subjekt žiaden konkrétny dôkaz v súvislosti s realizáciou dodaní na výstupe, ktoré by správca dane mohol využiť na podporu tvrdení odvolávajúceho sa. Žalovaný zdôraznil, že zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide tu o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Žalovaný zdôraznil, že v daňovom
konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Správca dane rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, a preto tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane sa nezaoberal tým ako teda mohli byť predmetné reklamné spoty vyrobené a odvysielané, keď reálne vyrobené a odvysielané boli, je neopodstatnené. Nebolo povinnosťou správcu dane v jeho rozhodnutí uviesť skutočnosti - dôkazy, ktoré by čo i len teoreticky mohli byť k dispozícii pred uzavretím zmluvy a v čase pred realizáciou plnenia služby, ktoré by dávali dôvod na to nerealizovať tento právny vzťah. Správca dane nevykonal pri predmetnej daňovej kontrole iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na zistenie objektívneho skutkového stavu, na vecné plnenie zdaniteľného obchodu. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako fakty, pretože ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Konštatovanie daňového subjektu o selektívnom a účelovom vykonávaní dôkazov správcom dane, ktoré mali viesť k spochybneniu dodania služby, je neopodstatnené. Pokiaľ ide o námietku nevykonania dôkazu výsluchom svedka bývalého konateľa spoločnosti RKI média, s.r.o. pána A. P., správca dane tohto svedka v rámci výkonu daňovej kontroly nevypočul z dôvodu, že vykonal rozsiahle šetrenia, z ktorých vyplynulo, že RKI média, s.r.o. neposkytla odvolávajúcemu službu. S ohľadom na zachovanie práv a právom chránených záujmov odvolávajúceho pristúpil vo vyrubovacom konaní k realizácii viacerých úkonov smerujúcich k vypočutiu tohto svedka, ktoré nevyústili do realizácie jeho vypočutia. Správca dane pri zabezpečení vypočutia svedka postupoval podľa daňového poriadku a využil všetky zákonné možnosti na jeho predvedenie. Uvedený svedok prostredníctvom emailu reagoval na výzvu správcu dane a uviedol v ňom, že on s danými vecami už nedisponuje (tu sa má na mysli súbor dokladov, na predloženie ktorých bol vyzvaný - poznámka správneho súdu) a v prílohe zaslal aj Zápis o odovzdaní a prevzatí dokladov z 02.05.2017, podľa ktorého účtovníctvo spoločnosti RKI média, s.r.o. prevzal dňa 02.05.2017 nový konateľ spoločnosti G. S.. Pravosť podpisov na zápise o odovzdaní a prevzatí účtovníctva bola osvedčená u notára T.. P. U., dňa 02.05.2017. Na základe skutočnosti, že pán A. P. už podľa jeho vyjadrenia v čase realizovania dodania služieb pre HAKOM, s.r.o. nebol konateľom spoločnosti a nedisponoval účtovnými dokladmi spoločnosti RKI média, s.r.o., sa správca dane s ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť činnosti rozhodol, že nebude vykonávať ďalšie úkony smerujúce k jeho predvedeniu. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania prevzal už zistené skutočnosti z vykonanej daňovej kontroly - určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2017 vykonanej u daňového subjektu RKI média, s.r.o. V nadväznosti na to skonštatoval, že nie je predpoklad, že by správca dane opätovným predvedením svedka pána A. P. dospel k inému záveru. Pri svojom rozhodovaní bral správca dane do úvahy všetky zistené skutočnosti, t.j. dôkazy vykonané správcom dane, ako aj dôkazy predložené odvolávajúcim sa. V kontexte zistených skutočností považoval správca dane vyjadrenie svedka pána A. P., ktoré boli predložené dodatočne vo vyrubovacom konaní za vyjadrenie v rozpore so zisteniami správcu a vo svetle zistených skutočností sa javí ako účelové. V nadväznosti na to, tvrdenie odvolávajúceho sa o nezákonnosti dokazovania, ktoré malo spočívať v spôsobe vykonania dokazovania týkajúceho sa výsluchu svedka pána A. P., ktorý správca dane podľa názoru odvolávajúceho sa odmietol vykonať, považuje žalovaný za zavádzajúce a nezakladajúce sa na zistených skutočnostiach. V súvislosti s odvolacou námietkou, ktorou odvolávajúci sa namietal procesný postup správcu dane pri dokazovaní, keď tento prevzal do daňovej kontroly z iných konaní časť dôkazov, pričom odvolávajúci sa nemal možnosť k nim vyjadriť, žalovaný skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania neboli vznesené žiadne námietky proti postupu správcu dane. Správca dane pri prevzatí dokladov do tohto konania postupoval v súlade s úpravou § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorej ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odvolávajúci zároveň k nezákonnosti získania dôkazov zo strany správcu dane neuvádza konkrétne, v rozpore s ktorým ustanovením zákona, mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly konať. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane uvádza tento aj zistenia, ktoré sa netýkali len predmetného zdaňovacieho obdobia, žalovaný poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania vykonané úkony správcu dane a z nich vyplývajúce zistenia nasvedčovali tomu, že došlo k spochybneniu dodaní, ktoré mali realizovať spoločnosti R&S DESIGN, s.r.o. v období apríl 2017, RKI média, s.r.o. v období máj a jún 2017 a PEJT, spol. s r.o. v období júl až november 2017, preto nebolo možné jednotlivé šetrenia správcu dane uvádzať samostatne za zdaňovacie obdobia apríl až november 2017. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenia celého
obchodného reťazca dodávateľov a v protokole z daňovej kontroly ako aj vo svojom rozhodnutí uviedol všetky písomnosti, dôkazy a kontrolné zistenia, ktoré ho viedli k prijatým záverom, teda aj zistenia o iných daňových subjektoch, pričom postupoval v súlade s úpravou § 24 daňového poriadku a jeho procesný postup nebol v rozpore s daňovým poriadkom. Daňový subjekt bol s prevzatými zisteniami oboznámený v písomnosti Výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017, zistenia boli uvedené aj v samotnom protokole a rozhodnutí. Splnomocnený zástupca daňového subjektu zároveň nahliadal do spisu daňovej kontroly, ktorého súčasťou sú aj prevzaté písomnosti z iných kontrol. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie DPH, má základnú povinnosť preukázať, že má naň právny nárok. Rovnako je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody či úľavy z platenia daní. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Aj z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba na základe predloženia faktúry a zmluvy, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Žalobca ako odvolávajúci sa nepreukázal, že zo strany dodávateľov bolo uskutočnené dodanie služieb, pri ktorom podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne odberateľovi uvedenému na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Odvolávajúci sa napriek tomu, že správca dane mu umožnil splniť svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľom na spornej faktúre a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa RKI média, s.r.o.
3. Podaním zo dňa 16.09.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného a tieto zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby vymedzil žalobca nasledovné žalobné body: · 1.Správca dane a žalovaný neuviedli vo svojich rozhodnutiach relevantné dôvody a skutočnosti, na základe ktorých by žalobca mal dôvod špekulatívne predpokladať, ako sa zachovajú jeho dodávatelia a ich subdodávatelia v budúcnosti. Spôsob, akým sa správca dane a žalovaný vysporiadali s vykonanými dôkazmi vedie žalobcu k záveru o vopred určených výsledkoch daňovej kontroly. Účelovosť konania správcu dane a žalovaného vyplýva z ich záveru o nepreukázaní existencie o vysielaní reklamných spotov na LED veľkoplošných obrazovkách v Dolnom Kubíne, Ružomberku a v Košiciach, i keď konštatovali, že tieto LED obrazovky existovali, boli majiteľmi nehnuteľností na základe zmlúv na nehnuteľnostiach umiestnené, vysielala sa na nich reklama, i spoty vyhotovené a vysielané pre žalobcu. Pri preukázaní existencie, prevádzky a vysielania na LED obrazovkách nie je podľa správnych orgánov preukázané kedy, v akom čase (že v čase podľa vystavených faktúr a na miestach podľa dokumentov predložených žalobcom) bola reklama vysielaná. · 2.Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku usudzuje, že správca dane a žalovaný vydali svoje rozhodnutia na základe skonštatovania pochybností o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dokladov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia, zanikali dodávatelia žalobcu. Je však podstatné, že k tomuto dochádzalo po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca o týchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť a ani ich nemohol predpokladať. Žalobca v tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku ES EÚ C-80/11, C-142/11 vec Mahagében a Dávid, ktoré citoval a skonštatoval v nadväznosti na ne, že toto rozhodnutie je aplikovateľné na prejednávanú vec v plnej miere. · 3.Žalobca reklamné služby bez pochybnosti objednal, uzavrel na ich poskytnutie zmluvy, služby mu boli preukázateľne dodané, a preto za ne zaplatil. Žalobca správcovi dane predložil: o plán vysielania reklamných spotov v Košiciach, Ružomberku a Dolnom Kubíne, o obrat na účte č. XXXXXXXXXX v A. Q. zo dňa 16.06. až 11.07.2017, o zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru medzi RKI média, s.r.o. a žalobcom, o genézu smerovania pošty, o podklady pre spracovanie reklamného spotu z 13.04.2017, o CD k reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách a
o fotodokumentáciu umiestnenia LED obrazoviek v Košiciach, v Ružomberku a v Dolnom Kubíne. Týmito dôkazmi žalobca preukázal právo na odpočet z faktúry dodávateľa - RKI média, s.r.o. z 01.06.2017 za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“ vo výške 30.000,- Eur za zdaňovacie obdobie jún 2017. · 4.Žalobca trvá na odvolacích dôvodoch a poukazuje na ne, neopakuje ich v správnej žalobe a žiada, aby boli súčasťou odôvodnenia správnej žaloby. · 5.Žalobca poukazuje na rozsudok SD EÚ C-255/02 vo veci Halifax, pričom uvádza, že služba bola žalobcovi poskytnutá a jej poskytnutie nebolo prostriedkom získania daňovej výhody, malo ekonomicky nespochybniteľný dôvod, ktorým bolo získanie nových zákazníkov. · 6.Kým žalobca vstúpil do obchodného vzťahu so subjektom RKI média, s.r.o. neboli pochybnosti o serióznosti tohto subjektu, nebol dôvod pochybovať, že tento subjekt dokáže služby, ktoré si žalobca objednal dodať, realizovať, a to sa i nastalo, a preto žalobca za takéto plnenie zaplatil. Ak dodávateľ svoj záväzok nesplnil, záväzok zaplatiť žalobcovi by nezanikol. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú žiadne konkrétne zistenia a skutočnosti a ani dôkazy, ktoré by dávali dôvod nerealizovať predmetný právny vzťah, správne orgány neuviedli, v čom mala „neopatrnosť“ žalobcu spočívať, na základe čoho sa mal žalobca domnievať, že konanie dodávateľa je neobvyklé, to platí aj pre subdodávateľov. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010. · 7.Žalobca tvrdí, že pokiaľ správca dane zistil nejakú formu neobvyklého správania subjektov zahrnutých v reťazci dodávok nemôže bez ďalšieho používať čiastkové, možno len prvotné zistenia z iných daňových konaní, z ktorých nie je zistiteľný záver týchto konaní a to, či sa v ďalšom štádiu takéhoto iného konania a dokazovania v tom ktorom konaní ukázali takéto zistenia ako pravdivé alebo vyšlo najavo niečo iné. Správny orgán má konať v rámci jeho kompetencií rešpektujúc úpravu podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR a nesmie prenášať zodpovednosť za prevzatie nekompetentných záverov zo správneho konania, ktoré je chránené daňovým tajomstvom na občana alebo iný subjekt súkromného práva tým, že mal vzniesť námietku vo vzťahu k postupu správneho orgánu. · 8.Správca dane len formálne pristúpil k akceptovaniu návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka pána A. P., v ktorom názore je žalobca utvrdený, pretože žalovaný sa uspokojil s odôvodnením upustenia od výsluchu svedka zo strany správcu dane. Žalobca navrhol v správnej žalobe tohto svedka vypočuť v správnom súdnom konaní. Súhrnne žalobca v závere namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre nedostatok dôvodov, skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
4. Podaním zo dňa 22.09.2020 žalobca doplnil odôvodnenie žaloby. Uvedené podanie bolo správnemu súdu doručené dňa 22.09.2020, teda pred uplynutím lehoty na včasné podanie žaloby v zmysle úpravy podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok - ďalej len SSP). V podaní zo dňa 22.09.2020 žalobca poukázal na úlohy finančnej správy a princípy štátnej správy príslušníkov finančnej správy. Príslušník finančnej správy by mal postupovať podľa úpravy § 3 ods. 1, 2, 3, 6, § 24 ods. 1, 2 daňového poriadku, § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH. Podmienky priznania odpočtu podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie odpustiť možné nie je, nakoľko to zákon neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a pri dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. V danom prípade ide o fiškálne záujmy štátu. Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Z obsahu žaloby je zrejmé, že správca dane porušil práva kontrolovaného platiteľa, keď nepostupoval v súlade s rozsudkami SD EÚ a nevyhodnotil tieto výsledky v daňovej kontrole v prospech kontrolovaného platiteľa, nevyzval kontrolovaného platiteľa na vyjadrenie sa k pochybnostiam na strane správcu dane v priebehu dokazovania, pretože správca dane má povinnosť postupovať podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku a § 24 ods. 2 daňového poriadku v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku a § 3 ods. 3 daňového poriadku.
5. K žalobe sa podaním zo dňa 17.02.2021 vyjadril žalovaný. K námietkam uvedeným v správnej žalobe zaujal nasledovné závery: Hlavnými dôkazmi, z ktorých správca dane pri svojom rozhodnutí vychádzal boli dôkazy predložené žalobcom. Z CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách v
trvaní 15 sekúnd nebolo zrejmé, na akom mieste bol tento reklamný spot umiestnený a ktoré zo spoločností (RKI média, s.r.o., R & S DESIGN, s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.) spot umiestnili a v akom časovom období bol spot vysielaný. Tiež z fotodokumentácie umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky s reklamou spoločnosti HAKOM, s.r.o., na ktorej bola ručne dopísaná poznámka Ružomberok, Dolný Kubín a Košice, nebolo možné určiť časový interval odvysielania spotu a z tejto fotodokumentácie nebolo dostatočne zrejmé umiestnenie LED obrazovky a nebola uvedená ani spoločnosť, ktorá mala spot na obrazovke umiestniť. Žalovaným a správcom dane nebola spochybnená skutočná realizácia reklamy žalobcu na veľkoplošných LED obrazovkách, ale bolo spochybnené, že realizáciu reklám zabezpečili osoby na predložených faktúrach. Správca dane požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by potvrdili, že reklamy boli realizované spôsobom a osobou uvedenou na sporných faktúrach. Žalovaný poukázal na procesnú povinnosť znášať dôkazné bremeno u podnikateľov v nadväznosti na úpravu § 135a Obchodného zákonníka v spojení s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku a v spojení so zásadou poctivého obchodného styku, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj podnikateľská obozretnosť a primeraná starostlivosť pri získavaní všetkých dostupných informácií, vrátane právnych a daňových, týkajúcich sa zdaniteľného obchodu. Žalovaný poukazoval v tejto časti na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 5Sžf 97/2009 a sp. zn. 1Sžf 61/2012. Uviedol, že je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku si žalobca ako daňový subjekt zabezpečil od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov, ale aj budúcu procesnú spoluprácu, aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb sa realizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba dodané nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej je nepostačujúce pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobu uvedenou na faktúre. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že pri uplatnení odpočítania dane znáša dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý musí preukázať, že zákonom stanovené podmienky odpočítania dane boli splnené. Ak správca dane spochybní na základe vykonaných dôkazov deklarované zdaniteľné obchody je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobca má za to, že splnil všetky podmienky pre uplatnenie si správa na odpočítanie dane. Postup správcu dane, kedy tento výpovede svedkov vypočutých v rámci iných daňových konaní prevzal v súlade s úpravou § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkazy v predmetnom daňovom konaní je žalovaným hodnotený ako súladný s označenou právnou úpravou. V tejto súvislosti žalovaný zároveň zdôraznil, že žalobca takýto postup správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nenamietal. Povinnosťou správcu dane v daňovom konaní nie je zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre. Správca dane a následne ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že v predmetnom konaní sa jednalo o podvodné konanie resp. že žalobcom došlo k zneužitiu práva a získaniu daňovej výhody žalobcu, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dodanie služieb nebolo zrealizované podľa predložených faktúr, preto žalovaný so žalobnou námietkou, že je potrebné sa zaoberať aj otázkou, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa podvodného konania resp. na podvode participuje, nesúhlasí. Tu žalovaný poukázal na rozsudok SD EÚ C-80/11 a C-142/11. Správca dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, žiadne ustanovenie daňového poriadku nepojednáva o povinnosti správcu dane preukazovať úmysel daňového subjektu. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. K rozsudkom, ktoré žalobca v žalobe označil a na ktoré poukazuje žalovaný uviedol, že je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov. Prečo správca dane nevypočul osobu D. C. a A. P. vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil a žalovaný na tomto závere zotrváva. S odvolacími námietkami sa žalovaný vysporiadal vo svojom
odvolaní a na závery podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia v nadväznosti na to poukazuje. Pokiaľ ide o doplnenie žaloby, správca dane postupoval podľa vyjadrenia sa žalovaného k žalobe v súlade s princípmi daňového konania, podľa daňového poriadku a zákona o DPH. Pokiaľ žalobca len vo všeobecnosti uvádza, že správca dane porušil práva kontrolovaného platiteľa, keď nepostupoval v súlade s rozsudkami ESD a tieto nevyhodnotil v daňovej kontrole v prospech žalobcu, žalovaný sa k uvedenému nevie vyjadriť.
6. Na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 22.04.2021, podľa obsahu ktorej zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Zdôraznil opäť, že na základe dokazovania vykonaného v daňovom konaní a jeho vyhodnotenia žalovaným je dôvodné usudzovať, že správca dane a žalovaný vydali správnou žalobou napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že mali pochybnosť o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dôkazov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia a zanikali dodávatelia, ktorí sa mali podieľať na poskytnutí služby žalobcovi. Žalobca zdôrazňuje, že podstatnou okolnosťou celého obchodného prípadu je to, že k uvedeným udalostiam dochádzalo až po poskytnutí služby a žalobca o týchto udalostiach v čase poskytovania zdaniteľného plnenia nemohol mať vedomosť a ani nemal na základe akých informácií, indícií či iných skutočností takéto udalosti predpokladať. Opätovne žalobca citoval z rozhodnutia SD EÚ C-80/2011 a C-142/11 a zdôraznil, že z citácie vyplývajúce závery predstavujú podstatný aspekt celej veci, ktorý sa vynie rozhodnutím, ktorého nezákonnosť žalobca napadá. V právnom štáte je neakceptovateľná prax nútiť podnikateľa, aby v rámci eliminovania rizika, že mu štát neprizná nárokovateľné plnenie, kontroloval a zisťoval informácie o subdodávateľoch jeho dodávateľov, ich solventnosti, plnení si daňových a odvodových povinností, povesti a úmysloch ich majiteľov a osôb, ktoré v ich mene konajú a najmä, aby musel predpokladať ako sa zachovajú v budúcnosti. Žalobca aj keby chcel takéto informácie získať, nemá jeho dodávateľ žiadnu právnu povinnosť oznamovať mu totožnosť jeho subdodávateľov. Neexistuje na to žiaden právny nárok a navyše v niektorých prípadoch môže mať takáto informácia povahu predmetu obchodného tajomstva či podnikateľskej stratégie, kedy dodávateľ nemá záujem prezentovať identitu svojich subdodávateľov napríklad z dôvodu, aby jeho klient/obchodný partner túto informáciu nevyužil jednostranne vo svoj prospech.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 26.01.2022. Za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 114 SSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý podľa podania zo dňa 21.12.2021 súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalobca cestou právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na už uvedených vyjadreniach, na návrhu na vypočutie svedkov netrval. Správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, rozhodnutie žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietnuť.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 30.06.2017 (ďalej len „zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú tieto čo do podstatného obsahu zachytené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ďalej skutočnosť vydania protokolu o daňovej kontrole č. 101836873/2019 z 30.07.2019, ako aj existenciu vystavenia daňového dokladu - faktúry č. 6201741 dodávateľa RKI média, s.r.o., Košická 44, 821 08 Bratislava, zo dňa 01.07.2017, s dátumom dodania 30.06.2017, za dodanie - odvysielanie reklamných spotov „HAKOM“, vo výške základu dane 30.000,- Eur a dane 20% vo výške 6.000,- Eur.
10. Pokiaľ žalobca v rámci prvého žalobného bodu, v rámci šiesteho žalobného bodu a tiež v rámci druhého žalobného bodu namietal, že správne orgány neuviedli relevantné dôvody a skutočnosti, na základe ktorých by žalobca mal dôvod špekulatívne predpokladať ako sa zachovajú jeho dodávatelia a ich subdodávatelia v budúcnosti, že správne orgány založili svoje rozhodnutia na základe skonštatovania pochybností o skutočnom plnení podľa žalobcom predložených dokladov, pretože následne boli prevádzané obchodné podiely, menili sa konatelia, zanikali dodávatelia žalobcu, pričom je však podstatné, že k tomuto dochádzalo po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca o takýchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť a ani ich nemohol predpokladať a keď žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s RKI média, s.r.o. neboli pochybnosti o jeho serióznosti, nebol dôvod pochybovať, že dokáže služby, ktoré si žalobca objednal dodať, realizovať, a to i nastalo, a preto žalobca za takéto plnenie zaplatil a pokiaľ by dodávateľ svoj záväzok nesplnil, záväzok zaplatiť by žalobcovi nevznikol, a teda správne orgány neuvádzajú vo svojich rozhodnutiach žiadne konkrétne zistenia, skutočnosti a dôkazy, ktoré by dávali dôvod nerealizovať predmetný právny vzťah a neuviedli v čom mala „neopatrnosť“ žalobcu spočívať a na základe čoho sa mal žalobca domnievať, že konanie dodávateľa je neobvyklé, a to platí aj pre subdodávateľov, správny súd konštatuje nasledovné závery: Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje závery, ktoré boli základom ich rozhodnutí o nepriznaní práva žalobcu na odpočet DPH na skutočnostiach, ktoré by boli spojené s prostredím subjektov zapojených v dodávateľskom reťazci, ktoré by boli spojené so subjektami v dodávateľskom reťazci. Základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je záver o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom ohľadom skutočností, vo vzťahu ku ktorým ťaží dôkazné bremeno primárne práve daňový subjekt a ktoré skutočnosti vymedzuje relevantná právna úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o DPH. Obsahom dôkaznej povinnosti daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia produkovaním dôkazov, ktoré sú spôsobilé relevantne spochybniť alebo vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. V prejednávanej veci išlo o dôkazy vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a jeho bezprostredným, priamym dodávateľom, teda o dôkazy z obchodnoprávneho vzťahu realizovaného pod plnou kontrolou a dosahom žalobcu ako daňového subjektu. Z uvedeného priestoru pre získanie dôkazov o realizácii zdaniteľného plnenia potom vyplýva pre daňový subjekt efektívna možnosť obstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia v rámci daňového konania realizovaného správcom dane i s časovým odstupom od času, kedy malo byť plnenie medzi daňovým subjektom a jeho priamym dodávateľom uskutočnené. To je spojené s naplnením požiadavky na postup žalobcu ako podnikateľského subjektu konať pri výbere obchodného partnera a pri vstupe do obchodnoprávneho záväzkového vzťahu s dostatočnou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, a tým minimalizovať podnikateľské riziko zaťažujúce každý podnikateľský subjekt podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podnikateľské riziko v uvedených súvislostiach zahŕňa i stav, kedy daňový subjekt v rámci daňového konania nebude schopný náležite splniť uvedenú dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažuje v daňovom konaní a v rámci daňového konania, ktoré sa pravidelne uskutočňuje s časovým odstupom vo vzťahu k času uskutočnenia zdaniteľného plnenia a pre nedostatok hodnoverných dôkazov preukazujúcich priebeh zdaniteľného obchodu tak, ako je po formálnej stránke uvedené vo faktúre, preukázať skutočnosti vyvracajúce pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Uvedené platí i v prípade, že v čase realizácie plnenia sa priamy dodávateľ daňového subjektu a subdodávatelia javia ako fungujúce, bezproblémové subjekty. Správny súd poukazuje na závery podľa napríklad uznesenia
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 01.03.2012, rozsudkov NS SR sp. zn. 5Sžf 25/2011 z 27.10.2011 alebo sp. zn. 4Sžf 25/2011 z 13.09.2011. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, podľa ktorej skutočnosti, ktoré založili pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia (prevody obchodných podielov, zmeny konateľov, zánik subjektov dodávateľov) nastali po poskytnutí zdaniteľného plnenia a žalobca ich teda nemohol v čase realizácie zdaniteľného plnenia predpokladať, ako nedôvodnú. V tejto časti odôvodnenia správny súd zdôrazňuje zistené skutočnosti v rámci postupu správcu dane, na základe ktorých mal správca dane pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia, a to predovšetkým zistenie, že spoločnosť RKI média, s.r.o. rovnako ako R&S DESIGN s.r.o. a PEJT spol. s r.o. v priebehu mesiacov apríl až november 2017 dodávali totožnú dodávku - umiestnenie reklamného spotu na LED obrazovkách v Dolnom Kubíne, Ružomberku a Košiciach, z verejne dostupného obchodného registra zistený postupný zánik a zlučovanie spoločností R&S DESIGN s.r.o. a media force s.r.o., skutočnosť, že spoločnosť RKI média, s.r.o. od 20.09.2017 mala jediného spoločníka občana Ukrajiny F. B.; spoločnosť nemá od 20.09.2017 žiadneho konateľa, správca dane opakovane predvolával na ústne pojednávanie bývalého konateľa A. P., svedok sa k ústnemu pojednávaniu nedostavil, zamestnanci správcu dane opakovane zasielali daňovému subjektu výzvu na predloženie účtovných dokladov, pričom písomnosti sa vrátili späť s poznámkou „adresát neznámy“, skutočnosť, že daňový subjekt RKI média, s.r.o. za rok 2017 nepodal daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb, z kontrolných výkazov DPH bolo zistené, že dodávateľom RKI média, s.r.o. bola v mesiaci máj a jún 2017 spoločnosť média force s.r.o., ktorá v daňovom priznaní DPH za II. Q 2017 na riadku 03 dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. neuviedla žiadnu hodnotu a z čoho vyplýva, že daňová povinnosť z dodaní, ktoré mal daňový subjekt média force s.r.o. v mesiaci máj a jún 2017 realizovať pre odberateľa, nebola odvedená, tým došlo k neodvedeniu dane na prvom stupni obchodného reťazca. Na základe skutočnosti, že spoločnosť RKI média, s.r.o. nemá konateľa a zaslané písomnosti nepreberala, nebolo správcovi dane umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti, teda bolo znemožnené overiť tvrdenia kontrolovaného subjektu (správny súd v tejto časti poukazuje napríklad na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžfk 40/2017, 4Sžfk 38/2017, 1 Sžfk 1/2017 alebo uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 705/2017).
11. Pokiaľ žalobca v rámci druhého žalobného bodu poukazoval na závery podľa rozsudku SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011 vo veci Mahagében a Dávid, v rámci piateho žalobného bodu za závery podľa rozsudku SD EÚ C-255/2002 vo veci Halifax a v rámci šiesteho žalobného bodu na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2020, správny súd konštatuje, že tieto odkazy žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk 16/2018 zo dňa 13.09.2019, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk 22/2018 zo dňa 21.01.2020), vplýva že odpočítanie dane nenastáva zo zákona (ex lege), ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prijaté, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené plnenie, a teda ho dokladujú ako plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, či rozhodujúci dôkaz. Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH. V tejto časti správny súd odkazuje na závery napríklad podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 1Sžfk/16/2018 z 13.09.2019. V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom, rovnako ako aj daňový podvod v daňovom konaní preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu môže dôjsť len pokiaľ je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V predmetnej veci však tak žalovaný ako aj správca dane dospeli k záveru, podľa ktorého dodanie tovaru (služby) dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že nebolo preukázané dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, potom
nie sú dôvodné ďalšie úvahy žalobcu ohľadne dôkazného bremena správcu vo vzťahu ku podvodnému, resp. právo zneužívajúcemu konaniu žalobcu s poukazom na žalobcom označené rozhodnutia SD EÚ a NS SR. Rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní tovaru/služby dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Uvedené dôvody nie je možné vzájomne zamieňať, ako to učinil žalobca. Pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situáciu, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je, aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam alebo získal daňové zvýhodnenie. Podstatou teda je, že dodané plnenie nie je využívané daňovým subjektom na podnikateľský cieľ, t.j. že služba nebola využitá zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných plnení (služba totiž musí vykazovať istú výmennú majetkovú hodnotu pre zdaniteľnú osobu). Elementárnym predpokladom rozvinutia úvahy o zneužití práva daňovým subjektom (v zmysle nevyužitia dodaného plnenia na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení žalobcom) je nevyhnutý predpoklad, že k plneniu (dodaniu plnenia) dodávateľom uvedeným na faktúre vôbec dôjde. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry SD EÚ nutné rozlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je tiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však Súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenie na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu a bolo tomu tak i v prejednávanej veci, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel resp. podvodným konaním zaťažuje správcu dane. Správca dane v prípade podvodného a právo zneužívajúceho konania musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom, a to tak materiálnych spočívajúcich v preukázaní reálneho dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností posudzovaného prípadu by bolo zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) vytvorením umelých podmienok (t. j. podmienok odporujúcich pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom.
12. Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány neuviedli v čom jeho „neopatrnosť“ pri uzatváraní a realizácii obchodov spočívala, správny súd opätovne zdôrazňuje, že správca dane a žalovaný nezamietli právo na priznanie odpočtu DPH z dôvodu okolností na strane subjektov v dodávateľskom reťazci, ale prioritne z dôvodu, že sám žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikácie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk 81/2018 zo dňa 28.04.2020, v ktorom Najvyšší súd zdôrazňuje zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení medzi bezprostredným dodávateľom a jeho odberateľom je ekonomická činnosť, ktorá je plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý dobrovoľne vstupuje do obchodného vzťahu a zachováva pri tom opatrnosť obvyklú v obchodnom styku. Daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preukazuje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry SD EÚ. Je rozumné očakávať, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhšom časovom úseku, si žalobca ako daňový subjekt zabezpečí od druhej strany nielen dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov (teda takých dôkazných prostriedkov, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu), ale aj budúcu procesnú spoluprácu, aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či sa samotné dodanie tovaru a služieb zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre.
13. Pokiaľ žalobca ťažiskovo v treťom žalobnom bode namietal, že dôkazmi, ktoré predložil v daňovom konaní (plán vysielania reklamných spotov, obrat na účte č. XXXXXXXXXX v A. Q. zo 16.06. až 11.07.2017, zmluva o poskytovaní reklamného priestoru medzi RKI média, s.r.o. a žalobcom, genéza smerovania pošty, podklady pre spracovanie reklamného spotu z 13.04.2017, CD s reklamným spotom premietaným na LED obrazovkách a fotodokumentáciou umiestnenia LED obrazoviek v Košiciach, v Ružomberku a v Dolnom Kubíne) preukázal svoje právo na odpočet z faktúry od dodávateľa RKI média, s.r.o. pod č. 6201741 zo dňa 01.07.2017 a v rámci prvého žalobného bodu poukazoval na spôsob, akým sa správca dane a žalovaný vysporiadali s vykonanými dôkazmi, čo vedie žalobcu k záveru o vopred určenom výsledku daňovej kontroly, o účelovosti konania správcu dane a žalovaného, hodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako nedôvodné. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu a zároveň opakovane judikovanú pozíciu správcu dane v daňovom konaní, kedy správca dane dokazovanie vedie a vykonané dôkazy hodnotí aplikujúc pritom zásadu voľného hodnotenia dôkazov v nadväznosti na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane teda nemá zákonnú dôkaznú povinnosť, tá vo vzťahu k uplatnenému právu na odpočet ťaží primárne daňový subjekt. Správca dane v predmetom daňovom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie a nevychádzal len z dôkazných návrhov daňového subjektu, ale preveroval obchodnoprávne vzťahy žalobcu ako odberateľa a dodávateľa RKI média, s.r.o. tak, aby bol naplnený účel dokazovania - zistenie skutočností, ktoré majú význam pre riadne určenie dane. Z dôvodov, ktoré jednoznačne a zrozumiteľne správca dane vyjadril a oznámil pri plnení zákonnej povinnosti § 46 ods. 5 daňového poriadku ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu - výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie sa s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017 zo dňa 14.06.2019, správca dane oznámil daňovému subjektu svoje pochybnosti o realizácii zdaniteľného plnenia, formálne dokladovaného predmetnou faktúrou od dodávateľa RKI média, s.r.o. a vytvoril i po uvedenom vyjadrení pochybností daňovému subjektu svojim zákonným postupom dostatočný priestor tieto pochybnosti vyvrátiť a preukázať spoľahlivo realizáciu zdaniteľného plnenia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, III. ÚS 93/2016.
14. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dôvodne spochybnil realizáciu predmetného zdaniteľného plnenia, pretože výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že plnenie bolo realizované tak, ako o tom má svedčiť predmetná faktúra. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i to, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúry. Z takto definovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrou (prílohou ktorej bol plán vysielania reklamných spotov). Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne, bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre. Tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V danom prípade takýmto dôkazom bez ďalšieho nie je zmluva o poskytnutí reklamného priestoru a ani obrat na účte, pretože tieto dôkazy nepreukazujú dodanie konkrétnej služby tak, ako je uvedené na spornej faktúre. Zmluva o poskytnutí reklamného priestoru je dôkazom len o existencii zmluvného záväzkového vzťahu medzi označenými účastníkmi zmluvy a nie je dôkazom o tom, že zmluvné strany reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na priameho dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry je v prípade pochybností správcu dane spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode, a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar alebo služby (s iným tovarom a službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného dodávateľa, v konkrétnom rozsahu v zdaňovacom období, to znamená, že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Samotná existencia tovaru alebo služby tiež nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania práva na odpočítanie
DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru alebo služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24.01.2017. Z uvedeného dôvodu preto ani ďalšie žalobcom predložené dôkazy - CD s reklamným spotom, fotodokumentácia umiestnenia LED obrazovky - neboli spôsobilé preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH, a to vo vzťahu k dodaniu konkrétnej služby konkrétnym dodávateľom v relevantnom zdaňovacom období. Správny súd sa plne stotožnil so záverom žalovaného, že CD s reklamným spotom nie je spôsobilé preukázať, ktorý z dodávateľov reklamných služieb pre žalobcu, teda ktorý zo subjektov RKI média, s.r.o., R & S DESIGN, s.r.o., PEJT spol. s r.o. spot na LED obrazovke umiestnil a v akom relevantnom čase sa tak stalo. Rovnako z fotodokumentácie umiestnenia LED obrazovky s reklamou žalobcu nie je možné ustáliť časový interval odvysielania spotu resp. konkrétneho dodávateľa reklamného spotu.
15. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku účelovosti postupu správcu dane a žalovaného a účelovosti hodnotenia dôkazov správcom dane. Zdôrazňuje, že žalovaný dospel k záveru o porušení ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 51 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre a že podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby uvedenej na faktúre. Táto právne relevantná skutočnosť nemôže byť preukázaná samotnou existenciou LED veľkoplošných obrazoviek, zmluvami s majiteľmi nehnuteľností resp. zistením, že reklama žalobcu sa na LED obrazovke zjavila, nakoľko tieto zistenia sú spôsobilé len preukázať, že určitá služba bola žalobcovi poskytnutá, nie je však naďalej zrejmé v akom rozsahu, ktorým dodávateľom, ani v ktorom preverovanom zdaňovacom období sa tak stalo. Správny súd teda vychádza z názoru, podľa ktorého zo žalobcom označených záverov žalovaného nemožno vyvodiť účelovosť hodnotenia dôkazov žalovaným, ani účelovosť jeho postupu. Správca dane odôvodnene požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by potvrdili, že reklamy boli realizované spôsobom a osobou uvedenou v preverovanej faktúre. Správny súd konštatuje, že listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil a z jeho pohľadu majú preukazovať dodanie zdaniteľného plnenia od dodávateľa RKI média, s.r.o. túto skutočnosť nepreukazujú. Správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre v preverovanom zdaňovacom období. Práve naopak pochybnosti o dodaní služby spoločnosťou RKI média, s.r.o. sa u správcu ešte zvýraznili.
16. Pokiaľ žalobca v rámci siedmeho žalobného bodu namietal, že správca dane nemôže bez ďalšieho používať čiastkové, možno prvotné zistenia z iných daňových kontrol, z ktorých nie je zistený záver týchto konaní a to, či sa v ďalšom štádiu konania a dokazovania v tom ktorom konaní ukázali takéto zistenia ako pravdivé alebo vyšlo najavo niečo iné, správny súd uvádza: Správca dane a žalovaný založili svoje rozhodnutia na závere o porušení úpravy podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 51 zákona o DPH, t.j. na závere o nesplnení podmienok pre priznanie odpočtu žalobcovi, nie primárne z dôvodu existencie pochybností v dodávateľskom reťazci, ale z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dodaní služby dodávateľom označeným na faktúre. Dôkazy, ktoré žalobca predložil (faktúra, plán vysielania, obrat na účte, zmluva o poskytnutí reklamného priestoru, CD s reklamným spotom, fotodokumentácia umiestnenia LED veľkoplošnej obrazovky), neboli spôsobilé samé o sebe preukázať dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Práve z tohto dôvodu, že dôkazy označené žalobcom boli nedostatočné sa správca dane z úradnej moci vykonaným dokazovaním pokúšal preveriť posudzované plnenie tak u priameho dodávateľa žalobcu, teda u subjektu RKI média, s.r.o. a následne aj u subdodávateľov až po majiteľov nehnuteľností, na ktorých mali byť LED obrazovky umiestnené. Ako je však zrejmé zo skutkových zistení správcu dane, ktoré v súlade s obsahom administratívneho spisu vzhľadom na zánik týchto spoločností a nekontaktnosť oprávnených osôb, mu to nebolo umožnené. Pokiaľ za takejto skutkovej situácie správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 4 daňového poriadku použil dôkazy týkajúce sa tých istých účastníkov konania z iných daňových konaní, nemožno voči tomuto postupu správcu dane nič namietať. Je potrebné zohľadniť, že výpočet dôkazných prostriedkov obsiahnutých v úprave § 24 ods. 4 daňového poriadku je len demonštratívneho charakteru, pričom správca dane môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pokiaľ správca dane ako podklad rozhodnutia použije napríklad zistenia plynúce zo svedeckých výpovedí osôb vypočutých v pozícii svedka v iných daňových konaniach, môže tieto zistenia správca dane hodnotiť ako zistenia plynúce z listinných dôkazov (zápisníc o výsluchu svedkov). Pre úplnosť správny súd dodáva, že dokazovanie je vo všeobecnej rovine procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach
dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane v danej veci nebol pri dokazovaní viazaný iba návrhom daňového subjektu, ale bol povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. I v tejto časti správny súd zdôrazňuje, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím (sp. zn. III.ÚS 401/09, III. ÚS 93/2016). V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. V prejednávanej veci správny súd z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nemal preukázané, že by správca dane resp. žalovaný svojvoľne a účelovo nakladali so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Správca dane hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedá zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Je potrebné poznamenať, že zásada objektívnej pravdy, ktorá daňové konanie ovláda nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
17. Pokiaľ žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že trvá na odvolacích dôvodoch, poukazuje na ne, neopakuje ich v správnej žalobe a žiada, aby boli súčasťou odôvodnenia správnej žaloby správny súd konštatuje, že vymedzenie konkrétnych a relevantných námietok musí byť súčasťou obsahu žaloby adresovanej súdu resp. tieto dôvody musia byť žalobcom doplnené do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Žalobcovi bolo rozhodnutie žalovaného oznámené dňa 23.07.2020. Zákonom stanovená lehota na zmenu rozsahu a dôvodov žaloby v nadväznosti na úpravu § 62 ods. 1 SSP resp. § 183 SSP žalobcovi tak márne uplynula dňa 23.09.2020. V tejto lehote žalobca žalobné dôvody o obsah odvolacích dôvodov nedoplnil. Správny súd v nadväznosti na úpravu podľa § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto nakoľko žalobca výslovne tieto dôvody nevymedzil priamo v texte správnej žaloby a ani ich v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, nemôže na ne správny súd prihliadať. Je potrebné zdôrazniť, že z uvedených dôvodov nie je prípustné, pokiaľ ide o vymedzenie žalobných bodov, nahrádzať tieto odkazom na iné podanie žalobcu učinené vo vzťahu k samotnému orgánu verejnej správy v administratívnom konaní.
18. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam na strane správcu dane v priebehu dokazovania, správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu, a to z podania správcu dane zo dňa 14.06.2019 mal správny súd preukázané, že správca dane v súlade s citovaným ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a súčasne v uvedenom podaní dôsledne a podrobne oboznámil žalobcu s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Podanie správcu dane teda neobsahovalo len formálne a všeobecne koncipované poučenie, ale detailne popisovalo všetky zistenia a pochybnosti, ktoré správca dane počas daňovej kontroly nadobudol tak, aby vytvoril reálnu možnosť žalobcovi vzniesť konkrétne námietky, resp. vysvetliť správcovi dane konkrétne nejasnosti a vzniesť v tejto súvislosti prípadné ďalšie dôkazné návrhy.
19. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v ôsmom žalobnom bode a v rámci ktorých žalobca namietal, že správca dane len formálne pristúpil k akceptovaniu návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka A. P. a zároveň navrhol tohto svedka ako aj svedka D. C. vypočuť v správnom súdnom konaní správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým, ale súdom právnym a pre správny súd je v nadväznosti na úpravu podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. Hoci správny súdny poriadok priamo legitimuje správny súd v každom jednotlivom prípade vykonať dôkazy nielen potrebné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj na rozhodnutie vo veci, je súčasne potrebné zdôrazniť, že vždy ide o možnosť a nie povinnosť správneho súdu, pričom ide o nenárokovateľné procesné právo účastníkov konania. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že neboli splnené podmienky podľa úpravy § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie, to znamená podľa mienky správneho súdu dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, v prejednávanej veci správny súd nerozhodoval podľa § 192 SSP a ani nerozhodoval v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že žalobca ani vo vzťahu k návrhu na výsluch svedka P. a svedka C. nevymedzil konkrétne skutkové okolnosti relevantné pre prejednávanú vec, na ktoré navrhuje týchto svedkov vypočuť. Naviac správny súd poukazuje na vyjadrenie sa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, kedy tento na výzvu predsedníčky senátu uviedol, že na návrhu na výsluch označených svedkov netrvá.
20. Sumárne v správnej žalobe namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu, ktorý nebol dostačujúci na riadne posúdenie veci a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správny súd uvádza, že uvedené dôvody zakladajúce zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného vo veci skonštatovať vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu pri hodnotení jednotlivých konkrétnych námietok žalobcu obsiahnutých v žalobných bodoch ako naplnené nehodnotí. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom dôsledne preveriť reálnosť zdaniteľných plnení deklarovaných po formálnej stránke predloženou faktúrou, vykonal úkony za účelom úplného a presného zistenia skutočností významných pre vyhodnotenie uplatneného práva žalobcu na odpočet, pričom svoje zistenia po ich vyhodnotení v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov správne právne posúdil. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného je odôvodnené v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z úpravy § 63 ods. 5 daňového poriadku. Odôvodnenia týchto rozhodnutí sú dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí. Rozhodnutie žalovaného reagovalo náležite na všetky odvolacie námietky žalobcu ako odvolateľa. V nadväznosti na to nie je správnym súdom ako dôvodná hodnotená ani námietka nepreskúmateľnosti, vznesená vo všeobecnej rovine, bez náležitej konkretizácie v závere správnej žaloby. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a tak ako je uvedené vyššie bol správne právne posúdený. Na základe skonštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
21. Žaloba bola zamietnutá, v nadväznosti na čo účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalovaný. Žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe skonštatovania nepreukázania splnenia podmienky výnimočnosti situácie podľa § 168 SSP a contrario.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.