Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/102/2016

Identifikačné číslo spisu: 1309213145 Dátum vydania rozhodnutia: 16.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1309213145.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N.., bývajúceho v X., zastúpeného JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Liptovská 2/A, proti žalovanej MARKÍZE-SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Bratislavská 1/A, Bratislava, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 13. januára 2013 č. k. -281 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zverejniť ospravedlnenie a uložiť jej náhradu nemajetkovej ujmy 15 000,- eur. Žalobca sa uvedeného nároku domáhal na tom skutkovom základe, že televízia Markíza 16. marca 2009 odvysielala v publicistickej relácii Paľba nepravdivé a znevažujúce informácie o žalobcovi ako predsedovi predstavenstva Bytového družstva „Centrum“ v Bratislave, spočívajúce v hodnotení konania jeho činnosti jemu podriadených pracovníkov ako vydieranie a zastrašovanie, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetným príspevkom nebolo zasiahnuté do práv žalobcu, ale do práv právnickej osoby - Bytového družstva „Centrum“ v Bratislave, nakoľko v celom príspevku, ako aj v napadnutých výrokoch redaktorky žalovanej sa hovorilo vždy len o činnostiach označenej právnickej osoby. Dospel tak k záveru, že predmetným príspevkom nebolo zasiahnuté do práv žalobcu ako fyzickej osoby. Žalobu preto s poukazom na , , , zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania 106,97 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej. Potvrdzujúci rozsudok odôvodnil vecnou správnosťou preskúmavaného rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

na posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie žalobcu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z hľadiska nárokov, ktorých sa v konaní domáha z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. Odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia za správny.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý prípustnosť a dôvodnosť dovolania videl v odňatí možnosti konať pred súdom ( v spojení s ), keď rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo odôvodnené v zmysle Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentujúce názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu treba považovať za vadu konania, ktorou sa odníma účastníkovi riadne konať pred súdom. Ak všeobecný súd riadne rozhodnutie neodôvodnil, treba takéto rozhodnutie považovať za arbitrárne, svojvoľné a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [( (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobca, ďalej aj dovolateľ) zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti , dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia a , na základe ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a O.s.p v znení účinnom do 1. júla 2016.

7. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v až 3 Dovolanie žalovaného nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z až 3 nevyplýva.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené Žalobca poukazoval vo svojom dovolaní, že konanie je zaťažené vadou, ktorá bola uvedená v , jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo.

9. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa , spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď odvolací súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozpore s

10. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach uvádzal, že pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je významný subjektívny názor strany, ktorá namieta, že sa súdy nižších inštancií dopustili takej vady, rozhodujúcim je len záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , , , , , , , ).

11. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež ).

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“) nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , a ).

14. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu neposkytuje žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny dôvod, aby na preskúmavanú vec bola aplikovaná druhá veta uvedeného stanoviska.

15. V danom prípade treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd sa stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

16. Pokiaľ dovolateľ namietal, že súdy nižších inštancií sa nesprávne vyporiadali s otázkou jeho vecnej aktívnej legitimácie v spore, dovolací súd poznamenáva, že ak súd prípadne aj nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorý by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamietla (porovnaj R 34/1993). Dovolacím súdom posúdenie správnosti riešenia tejto otázky však prichádza do úvahy len v procesnom prípustnom

dovolaní.

17. V preskúmavanej veci tak dovolateľ nedôvodne namietal, že mu v dôsledku ním tvrdených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku bola odňatá možnosť pred súdom konať.

18. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ako procesne neprípustné odmietol.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.