Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/173/2016

Identifikačné číslo spisu: 8714206954 Dátum vydania rozhodnutia: 30.08.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8714206954.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu UK Profit, s.r.o., so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 1 8 , proti žalovanej U. M., bývajúcej v M., o zaplatenie sumy 264,94 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. februára 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. mája 2015 č. k. -54 žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Po právnej stránke aplikoval o ochrane spotrebiteľa, , až 4, , a , a . Mal za preukázané, že dňa 20. mája 2008 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalovaná zmluvu o kreditnej karte na sumu 10 000 Sk, teraz sumu 331,93 eur. Dňa 15. decembra 2010 uvedená banka odstúpila od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou od 31. decembra 2010 a vyzvala žalovanú na vrátenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorá bola postupne dvakrát zmluvne postúpená, a to najprv zmluvou z 27. septembra 2013 na pôvodného žalobcu, ktorý podal žalobu na súd dňa 11. júna 2014 a potom zmluvou z 8. septembra 2014 na terajšieho žalobcu. Predmetom konania je zaplatenie postúpenej pohľadávky pozostávajúcej z istiny 264,94 eur, vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov z omeškania ku dňu 27. septembra 2013 v sume 13 eur a k dlžnej istine si žalobca uplatňoval aj 5 % úrok z omeškania ročne od 28. septembra 2013 do zaplatenia. Okresný súd posúdil ex offo premlčanie žalovaného nároku pre uplynutie zákonnej premlčacej lehoty, pretože žalovaná mala povinnosť vrátiť nesplatenú pohľadávku do 15 dní od účinnosti odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte, t. j. do 15. januára 2011. Konštatoval, že od tej doby začala žalobcovi plynúť zákonom určená premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia po zrušení zmluvy o kreditnej karte a premlčacia lehota uplynula skončením 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, a to k 15. januáru 2013. Pôvodný žalobca podal žalobu na súd oneskorene, a to až dňa 11. júna 2014, k čomu súd prihliadol ex offo. Akcentoval, že opakovaným

postúpením žalovanej sumy s príslušenstvom nezačala plynúť nová premlčacia lehota, ale táto začala plynúť od zrušenia zmluvy a uplynutia lehoty na vrátenie dlžnej sumy u pôvodného veriteľa, v ktorej pôvodný žalobca a terajší žalobca v zmysle práva len pokračovali a včas nevyužili svoje právo na podanie žaloby. 2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 25. februára 2016 sp. zn. ako vecne správny podľa a potvrdil rozsudok okresného súdu a uviedol vo výroku, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej ich náhradu nepriznal. V odôvodnení konštatoval, ž e v o vec i s a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, na ktorom sa ani v priebehu odvolacieho konania nič nezmenilo, preto odkázal na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia akcentoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvác h, a l e a j vš etky i n é ustanovenia o odstúpení o d zmluvy s a použijú vždy, a k j e t o n a prospech spotrebiteľa. Inštitút odstúpenia od zmluvy a inštitút premlčania boli odlišne upravené v Obchodnom a . S poukazom na v znení účinnom v č as e uzavretia zmluvy uviedol, že ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s citovaným ustanovením. Dodal, že správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keď v poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na , teda odstúpenie od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu mohlo byť posúdené iba podľa . Obdobná situácia existuje aj pri právnej úprave premlčania, keďže premlčacia doba podľa pri právach vzniknutých odstúpením od zmluvy je 4-ročná. Podľa je pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od zmluvy stanovená 2-ročná subjektívna premlčacia doba a 3-ročná objektívna premlčacia doba, preto výhodnejšia právna úprava premlčania podľa občianskeho práva je dôvodom, prečo sa jej žalovaná ako spotrebiteľ nemôže vzdať. Poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci . O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie na pošte dňa 27. apríla 2016 žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutia súdov nižších inštancií v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil Odňatie možnosti pred súdom konať dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci ( ). Podľa názoru dovolateľa jeho nárok na vrátenie dlžnej pohľadávky zo Zmluvy o kreditnej karte nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, svojho práva sa domáhal pred uplynutím 4- ročnej premlčacej doby upravenej ustanoveniami , ktorá zmenila tretia veta s účinnosťou od 1. apríla 2015. Dôvodil, že žaloba bola podaná 11. júna 2014, čiže pred účinnosťou danej novely - pred uplynutím premlčacej doby. 4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila. 5. Podľa prechodného ustanovenia , (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobca), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ods. l ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, ž e dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (27. apríla 2016), t. j. za účinnosti , účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „“), dovolací súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle , a

8. Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho žaloby, nejedná sa teda o prípad prípustného dovolania podľa až 3 , predovšetkým (ale) ide o neprípustné dovolanie s poukazom na ustanovenie (tzv. bagateľný spor), lebo zamietnutá žaloba v danej veci o zaplatenie 264,94 eur s príslušenstvom bola podaná na súde (Okresný súd Poprad) 11. júna 2014, kedy bola výška minimálnej mzdy 352,00 eur v zmysle v platnom znení, z čoho je zrejmé, že žalovaná suma nedosahuje výšku ani trojnásobku minimálnej mzdy peňažného plnenia. Na základe uvedeného dovolanie žalobcu nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 v zmysle umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v Žalobca procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. 10. K námietke dovolateľa, že mu v konaní pred súdmi nižšej inštancie bola odňatá možnosť konať ( ) dovolací súd uvádza, že odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení [v zmysle mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )], čo sa v danom prípade nepotvrdilo. 11. K námietke nesprávnosti právnych záverov najvyšší súd konštatuje, že ak súdy nižšej inštancie dospeli k nesprávnym právnym záverom, uvedená skutočnosť môže mať za následok nesprávne právne posúdenie veci, nie však odňatie možnosti pred súdom konať. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), čo nie je daný prípad, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , a ). 12. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “ (viď ). 13. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd jeho dovolanie podľa ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. 14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie ( ). 15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.