Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/83/2017

Identifikačné číslo spisu: 7110203193 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7110203193.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcov 1/ D. A., bývajúcej v X., 2/ M. A., bývajúceho v X., obaja zastúpení JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej MAXIMA FINANCE, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Orlia 3, IČO: 36 589 055, zastúpenej JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o určenie neplatnosti zmlúv, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2016 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. januára 2015 č.k. - 201 určil, že zmluva o pôžičke č. 82/2008 uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15. augusta 2008 je absolútne neplatná; ďalej určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP 82/2008 uzatvorená medzi stranami sporu dňa 15. augusta 2008 je absolútne neplatná a žalobu o určenie, že „zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti registrovaný pod číslom V 1287/08 Správou katastra Košice - okolie dňa 20. augusta 2008 nie je“, zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v sume 2814,08 € a na účet súdu sumu 99,50 € na súdnom poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle nasl. , obsahujúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku odporujúcu dobrým mravom v podobe ustanovenia o dojednanom úroku v zmluvy a zmluvnej pokuty. Vzhľadom k existencii viacerých ustanovení zmluvy, ktoré sú absolútne neplatné ( ) a ktoré sa dotýkajú podstatných náležitostí zmluvy, bol súd toho názoru, že je neplatná zmluva ako celok ( ) a z dôvodu akcesorickej povahy zmluvy o zabezpečení záväzku vyhodnotil aj

túto zmluvu ako neplatnú. O trovách konania rozhodol podľa a o súdnom poplatku podľa

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 23. novembra 2016 sp.zn. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcich výrokoch, vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie ( ). Rozsudok súdu prvej inštancie považoval odvolací súd v časti neplatnosti zmluvy ako celku za neodôvodnený a právne posúdenie sporu v ostatnej časti za nesprávne, keď súd prvej inštancie na vec aplikoval právny predpis v neaktuálnom znení. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že neprimerane vysoký zmluvný úrok spôsobil neplatnosť tejto časti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Takýto postup totiž odporoval v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Záver súdu prvej inštancie o neoddeliteľnosti zmluvy týkajúcej sa istiny od častí týkajúcich sa jej príslušenstva považoval za neodôvodnený, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť správnosť úvah súdu prvej inštancie v tejto časti. S poukazom na subsidiárnu povahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k úverovej zmluve, bol predčasný aj výrok, ktorý sa týkal neplatnosti tejto zmluvy. Zároveň odvolací súd zrušil aj nadväzujúce a vecne súvisiace výroky o trovách konania a súdnom poplatku.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalobcovia (ďalej aj ,,dovolatelia“). Prípustnosť ako aj dôvodnosť dovolania odvodzovali od ustanovenia (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Dovolatelia namietali, že odvolací súd im znemožnil realizáciu procesných práv priznaných im v ustanovení . Nesúhlasili s právnymi názormi odvolacieho súdu a trvali na tom, že zmluva o pôžičke bola absolútne neplatná ako celok. Následne v dovolaní podrobne rozobrali právne a skutkové aspekty sporu, zároveň poukázali na neprimeranú dĺžku súdneho konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že nie je v zmysle prípustné a navrhla dovolanie odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V danom prípade bolo dovolanie podané za účinnosti nového civilného procesného kódexu. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , a ). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu ( viď napríklad , , , , , ).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

8. Žalobcovia v dovolaní uplatnili dovolací dôvod v zmysle .

9. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. O takéto rozhodnutie ale v prejednávanej veci nejde.

10. Dovolatelia totiž napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolací súd už v uznesení z 19. januára 2017 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19, ročník 2017, dospel k záveru, že kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia . Dovolací súd na toto rozhodnutie odkazuje a konštatuje, že nemal žiaden dôvod v tejto veci sa od jeho záverov odchýliť.

11. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcov smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie, nie je podľa prípustné. Preto najvyšší súd procesne neprípustné dovolanie žalobcov odmietol podľa bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľmi namietanej procesnej nesprávnosti. 12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.