Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/108/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, adresa sídla Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, proti žalovanému: MGDS, a.s., IČO: 34 109 358, adresa sídla Dunajská Streda, Hlavná 677, zastúpený advokátom : Mgr. Zsolt Baranyay, adresa sídla Žihárec 801, o zaplatenie 32.062,68 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 24. júna 2020 č.k. -331 a uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 13. augusta 2020 č.k. -336, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacích konaní v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 32.102,68 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 32.062,68 eur od 22.12.2016 do zaplatenia (výrok I.).

1.2.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu žalovaným, ktorého výšku nebolo možné určiť (vypočítanej podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom), na odberných miestach Dunajská Streda, Hlavná ulica 35 za obdobie od 29.04.2016 do 28.10.2016, Dunajská Streda, Hlavná ulica 677 za obdobie od 09.12.2015 do 28.10.2016 a Ňárad 434 za obdobie od 14.06.2016 do 23.11.2016.

1.2.2 Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože s plynomerom nemanipuloval a zabezpečenie meradla neporušil dôvodiac, že poškodenie zabezpečenia neznamená poškodenie meradla, preto žalobcovi nemôže automaticky vznikať škoda. Znalec vyjadruje len pravdepodobnosť porušenia zabezpečenia. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal zaplatenie nákladov zisťovania neoprávneného odberu.

1.2.3 V konaní mal za nesporné a z dokazovania za dokázané, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete na distribúciu zemného plynu, do ktorej sú pripojené odberné miesta žalovaného na adrese Hlavná ulica 35 (polyfunkčný dom - fitness & bowling) a Hlavná ulica 677 (reštaurácia Fontána a predajňa Yasmin) v Dunajskej Strede a v obci Ňárad 434 (penzión Platan a reštaurácia). Na odberné miesto na adrese Hlavná ulica 35, Dunajská Streda, umiestil žalobca dňa 22.12.2011

plynomer s výrobným č. 4134352 s východiskovým stavom meradla „2“. Na odberné miesto na adrese Hlavná ulica 677, Dunajská Streda, umiestil žalobca dňa 03.01.2014 plynomer s výrobným č. 07356994 s východiskovým stavom meradla „0“. Na odberné miesto na adrese Ňárad 8, umiestil žalobca dňa 10.01.2015 plynomer s výrobným č. 7381303 s východiskovým stavom meradla „1“. Plynomery s výrobným číslom 07356994 a 7381303 boli kalibrované výrobcom, spoločnosťou Elster, s.r.o., v roku 2014 a boli zabezpečené logom tejto spoločnosti. Tretí plynomer bol zabezpečený plombou z roku 2012, ktorú na neho umiestňovalo osobitné pracovisko žalobcu, ktorý v tom čase pôsobil ako autorizovaná osoba.

1.2.4 Bezprostredne po kontrole vykonanej na odberných miestach žalovaného na adrese Hlavná 35, Dunajská Streda a Hlavná 677 dňa 28.10.2016 žalobca demontoval plynomery a meradlá v zapečatenej krabici odoslal na expertízu. Žalobca zároveň vyhotovil fotodokumentáciu a namontoval nové meradlá, na ktoré umiestnil nové plomby. Rovnako postupoval pri kontrole na odbernom mieste žalovaného na adrese Ňárad 434 dňa 23.11.2016, kde demontoval plynomer so stavom 15.351 m3 a meradlo odoslal v zapečatenej krabici na expertízu. Vyhotovil fotodokumentáciu a namontoval nové meradlo, na ktoré umiestnil novú plombu.

1.2.5 Znalec Ing. P. Leška opticky pod mikroskopom preskúmal plomby zo všetkých troch plynomerov a odtlačky na nich porovnal vždy s niektorou z 32 sád v podstate identických kontrolných odtlačkov, ktoré výrobca vtlačil do nitových plomb v plechu a takto ich prevzal od žalobcu v rokoch 2012 a 2015. Plomby pred skúmaním demontoval, čím došlo k ich poškodeniu, ale bez toho, aby sa znehodnotili mechanoskopické znaky. Znalec konštatoval, že odtlačky na plombách na plynomeroch od žalovaného a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Výsledkom porovnania odtlačkov znalcom bol vo všetkých troch prípadoch záver o „veľkej pravdepodobnosti“ predpokladu, že pôvodné plomby plynomerov boli porušené, resp. že boli odstránené a nahradené inými plombami. Obdobne postupoval aj znalec Ing. M. Ondrejka, ktorý sporné odtlačky prevzal osobne od znalca Ing. Lešku a porovnal ich jednak s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští s označením M43/12, ktoré prevzal od žalovaného a tiež s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští s logom „ELSTER“, ktoré prevzal od spoločnosti Elster, s.r.o. Znalec Ing. Ondrejka konštatoval, že závery znaleckých posudkov Ing. Lešku vychádzajú z komparácie znalcovi predložených sporných a kontrolných odtlačkov a v tomto zmysle ich je možné považovať za jednoznačné. Zo všetkých znaleckých posudkov vyhotovených znalcami Ing. Leškom a Ing. Ondrejkom je tak jednoznačný skutkový záver, že sporné odtlačky sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami.

1.2.6 Logo spoločnosti Elster s.r.o. vyobrazené na razníkoch do plombovacích klieští je jedinečné a neexistujú jeho iné alternatívy, razníky s týmto označením sú vyrábané na CNC strojoch a sú zhodné a pri ich používaní môže dôjsť k ich opotrebovaniu, ktoré sa prejaví hĺbkou odtlačkov s tým, že štruktúra a vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi, ako aj tvar jednotlivých častí znakov je zachovaný a nedochádza k ich posunutiu.

1.2.7 Výrobca razníkov na plombovanie plynomerov, spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o., vyrába razníky s presnosťou výroby na 0,01 mm, ktorá zahŕňa aj prípadné opotrebovanie stroja a ľudský faktor a je vylúčené, aby stroje vyrobili razníky, pri ktorých by boli rozdiely v tvare, veľkosti, či umiestnení jednotlivých znakov.

1.2.8 Žalobca dňa 22.11.2016 vyúčtoval žalovanému náhradu škody 14.590,85 eur, ktorú tvorila hodnota zemného plynu vyčíslená podľa vyhlášky č. za obdobie od 29.04.2016 do 28.10.2016 na odbernom mieste Hlavná 35, Dunajská Streda v sume 14.256,54 eur a náklady zisťovania v sume 334,31 eur pozostávajúce z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eur, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Ing. Lešku v sume 35 eur, nákladov na overenie plynomeru v sume 32,63 eur a nákladov na opravu plynomeru v sume 121,76 eur a dátum 06.12.2016 určil ako deň splatnosti dlhu.

1.2.9 Následne dňa 23.11.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody 8.551,57 eur, ktorú tvorila hodnota zemného plynu vyčíslená podľa vyhlášky č. za obdobie od 09.12.2015 do 28.10.2016 na odberných miestach reštaurácia Fontána a predajňa Yasmin v sume 8.336,04 eur a náklady zisťovania v sume 215,53 eur pozostávajúce z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eur, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Ing. Lešku v sume

35 eur, nákladov na overenie plynomeru v sume 20,39 eur a nákladov na opravu plynomeru v sume 15,22 eur a dátum 07.12.2016 určil ako deň splatnosti dlhu.

1.2.10 Napokon dňa 07.12.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody 8.920,26 eur, ktorú tvorila hodnota zemného plynu vyčíslená podľa vyhlášky č. za obdobie od 14.06.2016 do 23.11.2016 na odbernom mieste Ňárad 434 v sume 8.704,73 eur a náklady zisťovania v sume 215,53 eur pozostávajúce z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eur, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Ing. Lešku v sume 35 eur, nákladov na overenie plynomeru v sume 20,39 eur a nákladov na opravu plynomeru v sume 15,22 eur a dátum 21.12.2016 určil ako deň splatnosti dlhu.

1.2.11 Predpokladom pre výpočet náhrady škody bola vo všetkých troch prípadoch skutočná spotreba spotrebičov v rámci vymedzenej doby prevádzky ohraničenej otváracími hodinami a v prípade penziónu 16 hodinami denne.

1.2.12 Žalovaný nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní neuhradil.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok prevádzkovateľa distribučnej siete plynu (žalobcu) na náhradu škody spôsobnej mu neoprávneným odberom plynu odberateľom (žalovaným) podľa , , a , ZoE (zákon číslo o energetike v znení od 01.09.2012, ďalej len „ZoE“ ),, a ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „“), ZoM (zákon číslo o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 29.12.2015, ďalej len „ZoM“) a nárok veriteľa na úrok z omeškania peňažného plnenia podľa a a ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) a dospel k záveru, že nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní voči žalovanému sú plne dôvodné, a preto žalobe vyhovel.

1.4.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania plynie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba) bolo na všetkých troch plynomeroch namontovaných na odberných miestach žalovaného porušené, čím je tento predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu škody splnený. Na tom nič nemení ani to, že znalecké posudky Ing. Lešku bolo možné pre chýbajúcu doložku podľa považovať len za listinné dôkazy. Neznamená to totiž, že by tieto listiny mali menšiu dôkaznú silu ako súkromný znalecký posudok podľa (pozri ). Rozdiel v danom prípade spočíva len v tom, že v prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa ) súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, kým v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku, ale aj správnosť odborných záverov. V tomto smere ale žalovaný opomína, že odborné závery obsiahnuté v posudkoch Ing. Lešku výslovne potvrdil aj znalec Ing. Ondrejka v súkromnom znaleckom posudku, ktorý obsahoval doložku podľa a ktorého odborné závery preto súd nemôže prehodnocovať. Žalovaného pochybnosti o hodnovernosti znaleckých posudkov Ing. Lešku boli vyvrátené nielen tým, ale aj výsluchom tohto znalca, ktorý v postavení svedka vypovedal, že asi v 20-30 % prípadov nekonštatuje porušenie zabezpečenia a žalobca napriek tomu vždy jeho odmenu zaplatí . Z hľadiska právneho posúdenia podstatnou a zároveň spornou skutkovou otázkou teda zostalo, či možno z nezhody sporných a kontrolných odtlačkov vyvodiť záver, že sporné odtlačky nezodpovedajú odtlačkom, ktoré na plynomery umiestnil výrobca a autorizované stredisko žalobcu. Žalovaný takýto záver spochybňoval na tom základe, že všetky kontrolné odtlačky predložené znalcovi Ing. Leškovi majú pôvod u žalobcu, ktorý ich mohol jednoducho zameniť a pokiaľ by mu boli predložené pôvodné plomby s pôvodnými odtlačkami, možno by sa zistila ich zhoda so spornými odtlačkami. Táto žalovaného domnienka však neobstojí. Opäť treba žalovanému pripomenúť, že so závermi znalca Ing. Leška v časti výsledku porovnania kontrolných odtlačkov so spornými odtlačkami sa stotožnil aj žalovaným poverený znalec Ing. Ondrejka, ktorý podľa vlastného vyhlásenia v znaleckom posudku prevzal kontrolné odtlačky s logom „ELSTER“ priamo od spoločnosti Elster, s.r.o., teda od výrobcu, ktorý plomby umiestňoval na plynomery č. 07356994 a 7381303 namontované na odberných miestach žalovaného v Dunajskej Strede. Čo sa týka kontrolných odtlačkov s označením „M43/12“, ktoré znalec Ing. Ondrejka porovnával so spornými odtlačkami z

plynomeru č. 4134352 osadeného na odbernom mieste žalovaného v obci Ňárad, tieto zase znalec Ing. Ondrejka prevzal priamo od zadávateľa znaleckého posudku č. 2/2019, ktorým bol podľa úvodnej strany posudku žalovaný. Ovplyvňovanie tohto znaleckého skúmania žalobcom je preto vylúčené.

1.4.2 Znalec Ing. Leška pri posudzovaní sporných odtlačkov s logom spoločnosti Elster, s.r.o., ako aj s označením „M43/12“ konštatoval „tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov“ a toto svoje zistenie potvrdil aj počas výsluchu, v ktorom tiež vysvetlil, že pri demontáži plomb z plynomerov plomby síce poškodil, ale bez toho, aby to malo vplyv na mechanoskopické znaky na týchto plombách. K rovnakému záveru dospel aj znalec Ing. Ondrejka, ktorý dodal, že „žiadny z kontrolných odtlačkov nezodpovedá tvaru, rozmerom, vzdialenostiam medzi okrajmi jednotlivých znakov a ich vzdialenostiam ku ohraničeniam, aké majú sporné odtlačky“. Znalec Ing. Leško uviedol počas výsluchu aj to, že sporné odtlačky boli zrejme vyhotovené s použitím zahriateho termoplastu, ktorý ale zanecháva prinajmenšom viditeľné okraje pri vtlačení do plomby, na rozdiel od klieští výrobcu, čím odkazoval na okraje viditeľné na sporných odtlačkoch. Ani námietka žalovaného, že odlišnosti môžu byť spôsobené aj vonkajšími vplyvmi, napr. boľavou rukou zamestnanca, ktorý nasadil plombu, sa neukázala ako odôvodnená. Znalec Ing. Ondrejka síce v odpovedi č. 2 uviedol, že odlišnosť môže byť spôsobená rôznymi vplyvmi, ale povahu odlišností (obsahové, tvarové, či rozmerové) nekonkretizuje ani žalovaným položená otázka, ani odpoveď tohto znalca. Z výsluchu znalca Ing. Lešku je ale zrejmé, že nedostatočným tlakom na plombovacie kliešte môže dôjsť len k zmene hĺbky vytlačenia znakov. Zo znaleckých posudkov, ale ani z výsluchu znalca Ing. Lešku teda nemožno dospieť k tomu, že by sa žalovaným uvádzané a bližšie neopísané vonkajšie vplyvy prejavili práve v tvarovej a rozmerovej nezhode špecifických znakov, ktoré obaja znalci inak konštatovali. Plomby používané výrobcom meradiel alebo žalobcom boli vyrobené z olova, teda z materiálu, ktorý sa vyznačuje svojou stálosťou a odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Nekoroduje a k jeho topeniu dochádza až pri teplote 327,46 °C, teda striedanie ročných období nemá na ne nijaký vplyv. Navyše, z fotodokumentácie znalca Ing. Lešku je zrejmé, že všetky plynomery boli umiestnené v skrinkách, čo takéto vplyvy vylučuje. Na tom nič nemení ani žalovaného výhrada prednesená až v záverečnom návrhu, že znalec Ing. Leška nemohol totožnosť materiálu, z ktorého boli vyhotovené sporné a kontrolné odtlačky, potvrdiť a že preto nie je zrejmé, či pri inom materiáli nedochádza k rôznym odtlačkom a rôznemu opotrebeniu. Táto totožnosť, teda že vo všetkých prípadoch ide o olovo, bola predsa konštatovaná už v znaleckom posudku Ing. Ondrejku, ktorý predložil sám žalovaný podaním zo 07.10.2019. Voči tomuto posudku žalovaný nijako nenamietal a nenavrhoval ani žiadne ďalšie dokazovanie, preto súd jednak nemá dôvod pochybovať o správnosti odpovede tohto znalca a jednak je na mieste na túto obranu žalovaného neprihliadnuť v zmysle , pretože napriek poučeniu nebola uplatnená včas.

1.4.3 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti boli pochybnosti o tom, že na základe nezhody sporných a kontrolných odtlačkov možno usúdiť, že sa sporné odtlačky nezhodujú ani s odtlačkami na pôvodnom zabezpečení, v dostatočnej miere rozptýlené. Čo sa týka pravdepodobnosti porušenia zabezpečenia, možno sa stotožniť s poznámkou žalovaného, že názor znalca na pravdepodobnosť porušenia zabezpečenia je nepodstatný (v konečnom dôsledku ani žalobca, ani znalec Ing. Leško nepopierali, že znalec nebol prítomný pri odstránení pôvodného zabezpečenia), no na základe vyššie opísaných zistení o nezhode sporných a kontrolných odtlačkov možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou uzavrieť, že pôvodné zabezpečenie - plomby boli odstránené a nahradené inými plombami. Vo výsledku to znamená, že pôvodné zabezpečenie bolo porušené, z čoho aj súd preto pri posudzovaní žalovaného nároku vychádzal.

1.5 Nebolo tiež sporné, že žalovaný v rozhodnom období plyn odoberal. Keďže sa tak dialo prostredníctvom meradiel s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, je splnená aj požiadavka vzniku škody. Príčinná súvislosť medzi porušením zabezpečenia a vznikom škody je zjavná v tom, že pokiaľ by meradlá neboli porušené, odoberanie plynu by nebolo v rozpore so zákonom [nebolo by neoprávnené podľa z. č. ] a nedošlo by preto k vzniku škody podľa z. č.

1.6.1 Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je škoda skutočná ( z.č. ). Podľa dnes už ustálenej súdnej praxe spočíva táto škoda v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré

by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo (uznesenia NS SR z 29.11.2018, sp. zn. , bod 43 a z 26.09.2019, sp. zn. , bod 13.1). Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, cit. Hoci zákon bližšie neurčuje, čo sa má považovať za objektívne a spoľahlivé podklady, t. j. podklad, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (výšku skutočnej škody), judikatúra spresnila, že takýmto údajom nemôže byť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba, ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie (uznesenie NS SR z 29.11.2018, sp. zn. ). Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť s použitím na tento účel prijatej č. , ktorá zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste v nehnuteľnosti, v ktorom k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

1.6.2 Žalobca si ako škodu uplatnil hodnotu neoprávnene odobratého množstva zemného plynu s tým, že do úvahy vzal len skutočné spotrebiče, ich skutočnú spotrebu a dobu prevádzky, čo predpokladá aj , a č. Žalovaný voči tomuto spôsobu výpočtu nevzniesol žiadne relevantné námietky. Jeho obrana spočívajúca v tom, že takto určená výška škody je nespravodlivá, pretože výška škody presahuje cenu plynu odobratého za minulé obdobia, nemôže byť úspešná z rovnakého dôvodu, aký súd uviedol vyššie v predchádzajúcom bode. Tak, ako nemôže byť spotreba za minulé obdobia smerodajná pri riešení otázky, či existujú objektívne a spoľahlivé údaje na určenie výšky škody, nemôže byť spotreba za minulé obdobia dôvodom hodnotenia výsledku výpočtu vykonaného na základe citovanej podzákonnej normy.

1.6.3 K poznámke žalovaného, že žalobca mohol použiť typový diagram dodávky, súd poukazuje na z. č. , ktorý síce umožňuje použiť takýto postup, no len v prípade odberateľa plynu v domácnosti, ktorým môže byť podľa bodu 12 cit. zákona len fyzická osoba.

1.6.4 Žalobcom vyúčtovanú náhradu škody v podobe hodnoty zemného plynu (14.256,54 + 8.336,04 + 8.704,73 = 31.297,31 eur) tak treba považovať za vypočítanú v súlade s cit.

1.7 Ako je zrejmé z vyššie citovaných rozhodnutí, škoda zahŕňa aj náklady, ktoré by žalobca nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Žalobca si v tejto súvislosti uplatnil náklady zisťovania neoprávneného odberu vrátane dopravy, náklady na posudky znalca Ing. Lešku, náklady na overenie plynomerov a náklady na ich opravu. Žalovaného námietka, že žalobca nepreukázal ich vynaloženie, neobstojí, pretože zaplatenie odmeny za znalecké posudky potvrdil samotný znalec a v prípade ostatných položiek ide o činnosť spojenú so zisťovaním neoprávnených odberov vykonávanú prostredníctvom vlastných zamestnancov žalobcu, ktorú nemožno preukázať účtovným dokladom a následne výpisom z účtu preukazujúcim zaplatenie sumy, ktorá by bola žalobcovi vyúčtovaná. Žalovaný však žiadne ďalšie výhrady proti základu, ani výške jednotlivých položiek tvoriacich sporné náklady nevzniesol, hoci vyjadrenie žalobcu obsahujúce ich podrobné vysvetlenie mu bolo riadne a včas doručené. Keďže súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti týkajúce sa zisťovania neoprávneného odberu na viacerých odberných miestach, demontáže plynomerov a ich odoslania na expertízu a súvisiacich opráv a opätovného overenia plynomerov nemal o vynaložení týchto nákladov dôvodné pochybnosti, žalobou uplatnený nárok (144,92 eur + 35 eur + 32,63 eur + 121,76 eur + 144,92 eur + 35 eur + 20,39 eur + 15,22 eur +144,92 eur + 35 eur + 20,39 eur + 15,22 eur = 765,37 eur) treba aj v tomto rozsahu považovať za opodstatnený.

1.8 Žalobca teda postupoval správne, keď výšku škody žalovanému vyčíslil vyúčtovaním č. 9000236791 sumou 14.590,85 eur, vyúčtovaním č. 9000239367 sumou 8.920,26 eur a vyúčtovaním č. 9000236943 sumou 8.551,57 eur, t. j. celkovo 32.062,68 eur. Keďže žalovaný zo svojho dlhu doposiaľ neuhradil ani časť, je žaloba v tomto rozsahu dôvodná.

1.9 S odkazom na vyššie uvedené úvahy je zjavné, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojho dlhu podľa prvým dňom po dni splatnosti vyúčtovaní, ktoré treba považovať za výzvu veriteľa na úhradu dlhu a podľa toho mu vznikla podľa povinnosť zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania. Keďže tento nebol medzi stranami dohodnutý, žalovaný je v zmysle povinný platiť úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. V dôsledku omeškania žalovaného vzniklo žalobcovi podľa aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si tento nárok uplatnil v sume 40 eur, teda vo výške stanovenej nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Nie je pritom podstatná obrana žalovaného, že žalobca vynaloženie tohto nákladu nepreukázal, pretože zmyslom „paušálnej náhrady“ (ktorá je inak nárokom vznikajúcim priamo zo zákona) je, že sa neskúma jej skutočná výška, ktorú preto ani nie je potrebné preukazovať. Žalobca si tak nárok na príslušenstvo pohľadávky uplatnil v súlade s vymedzeným právnym rámcom, a preto je aj tento nárok dôvodný.

1.10 Na základe vyššie uvedených úvah súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).

1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a a vecne potrebou priznania žalobcovi nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

1.12 Uznesením z 13.08.2020 súd svedkovi Ing. Petrovi Leškovi, Severná 26, Banská Bystrica priznal voči žalovanému nárok na 100 % svedočného.

1.13 Vec právne posúdil ako nárok svedka na svedočné podľa článku 4 ods. 1, , , , a dospel k záveru, že nárok svedka na svedočné je dôvodný, nakoľko svedok si po poučení v rámci výsluchu na pojednávaní konanom dňa 24.07.2020 uplatnil nárok na svedočné (za účasť na pojednávaní súdu) v stanovenej lehote vyúčtovaním z 28.07.2020, podaným na poštovú prepravu 30.07.2020, a to vo výške 25,10 eur (tvorené cestovným vo výške 20 eur a stravným vo výške 5,10 eur), na náhradu ktorých mu vznikol právny nárok voči strane, ktorá v konaní nebola úspešná.

2.1 Rozsudok ako aj uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu, priznaním nároku svedka na svedočné voči žalobcovi a priznaním žalovanému plnej náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania, viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že záver súdu v prvej inštancie o preukázaní porušenia zabezpečenia meradiel nemožno považovať za správny, keďže znalecké posudky Ing. Lešku a Ing. Ondrejku nemajú v tomto smere žiadnu relevanciu, nakoľko podklady pre ich vyhotovenie mal možnosť jednostranne ovplyvniť žalobca. Demontované plynomery, na ktorých sa nachádzali plomby s takzvanými spornými odtlačkami, boli znalcovi Ing. Leškovi dodané žalobcom a rovnako aj kontrolné odtlačky, s ktorými porovnávali sporné odtlačky majú prinajmenšom v prípade odtlačku obsahujúceho nápis „M 43/12“ pôvod u žalobcu. Ani jeden zo znalcov nepotvrdil jednoznačný záver o porušení meradiel, Ing. Leška sa obmedzil na vyslovenie pravdepodobnosti s tým, že za predložené a kontrolné odtlačky nesie zodpovednosť žalobca. Rovnako aj Ing. Ondrejka vo svojom posudku na strane 4 taktiež uviedol, že za predložené kontrolné odtlačky zodpovedá žalobca a spoločnosť Elster s.r.o., pričom ako takzvané sporné odtlačky posudzoval odtlačky obsiahnuté v znaleckých posudkoch znalca Ing. Lešku.

2.3 Súd pri svojom závere o vylúčení ovplyvňovania znaleckého posudku žalobcom nesprávne interpretoval konštatovania znalca Ing. Ondrejku, ktorý pri označení pôvodu kontrolných odtlačkov s nápisom „M 43/12“ na stane 2 znaleckého posudku omylom označil žalovaného, keď ďalej v texte znaleckého posudku na strane 4 ako pôvodcov kontrolných odtlačkov výslovne uvádza žalobcu a spoločnosť Elster s.r.o.

2.4 Znalcovi Ing. Leškovi ani znalcovi Ing. Ondrejkovi neboli žalobcom poskytnuté originálne plombovacie kliešte použité pri vyhotovení pôvodných odtlačkov nachádzajúcich sa na meradlách umiestnených u žalovaného, ale len takzvané kontrolné odtlačky.

2.5 Vo veci kontrolných odtlačkov s logom Elster sa vyjadrenia znalcov nezhodujú, Ing. Leška v znaleckom posudku uvádza, že ich obdržal od žalobcu, kým Ing. Ondrejka si ich podľa svojho znaleckého posudku vyžiadal od spoločnosti Elster.

2.6 Z uvedených dôvodov žalovaný naďalej nepovažuje za preukázané, že takzvané kontrolné odtlačky použité pri vyhotovení znaleckých posudkov vo veci sú práve odtlačkami z originálnych plombovacích klieští, t. j., ktoré by bolo možné relevantne posudzovať so spornými v otázke ich totožnosti.

2.7 V priebehu dokazovania nebolo dokázané, že sporné odtlačky sú totožné s odtlačkami na pôvodnom zabezpečení a vysvetlenie takéhoto záveru nie je možné nájsť ani v odôvodnení rozsudku. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v čase od demontáže meradiel až po ich dodania znalcovi Ing. Leškovi, meradlami a na nich sa nachádzajúcom zabezpečení disponoval len žalobca, kedy mohlo dôjsť k ovplyvneniu znaleckého dokazovania žalobcom a to výmenou pôvodných zabezpečovacích plômb za plomby, ktorých odtlačky neskôr vo svojich znaleckých posudkoch označil Ing. Leška za takzvané sporné odtlačky .

2.8 Z uvedeného dôvodu je záver prvostupňového súdu o tom, že sa sporné odtlačky zhodujú s odtlačkami na pôvodnom zabezpečení predčasný a ničím nepodložený a rozsudok nejasný a nezrozumiteľný.

2.9 Podľa názoru žalobcu, rozhodujúce skutočnosti, o ktoré žalobca opiera svoj nárok nemôžu byť posúdené na základe znaleckých posudkov, ktorých závery mala možnosť ovplyvniť jedna a tá istá strana sporu, ktorou je v danej veci žalobca. Prijatím záveru obsiahnutého v znaleckých posudkoch Ing. Leška, bez preukázania rozhodujúcich, žalovaným vyššie namietaných okolností, by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, a to najmä v otázke rovnosti účastníkov konania. Žalovaný je jednoznačne toho názoru, že v predmetnom konaní nemožno odhliadať od skutočnosti, že pri vyhotovení znaleckých posudkov v predmetnej veci boli znalcom Ing. Leškovi ako aj Ing. Ondrejkovi poskytnuté také podklady (sporné kontrolné odtlačky), ktoré pochádzali od žalobcu, a teda mal možnosť ich ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu akýkoľvek záver znaleckých posudkov možno akceptovať len v otázke totožnosti alebo odlišnosti takzvaný sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami.

2.10 Rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený, čím sú porušené základné zásady spravodlivého súdneho konania.

2.11 K dôvodom odvolania voči uzneseniu žalovaný uviedol len to, že toto podáva len z dôvodu, že podal odvolanie voči samotnému rozhodnutiu vo veci samej s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby a v prípade vyhovenia jeho odvolaniu by náhradu trov svedka mal znášať žalobca, vzhľadom na jeho neúspech v spore.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané ( ), proti rozsudku a uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťal (, a ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

5.1 Predmetom konania je žaloba o 32.102,68 eur s 9 %-ným ročným úrokom s omeškania počítaným zo sumy 32.062,68 eur od 22.12.2016 do zaplatenia, titulom nároku prevádzkovateľa distribučnej siete plynu na náhradu škody vzniknutej mu neoprávneným odberom plynu, meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii voči takémuto odberateľovi. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Zároveň svedkovi priznal nárok na svedočné voči žalovanému v plnom rozsahu.

5.2 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil takej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru o plnej dôvodnosti žaloby žalobcu a vzniku nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania a nároku svedka na svedočné voči žalovanému v plnom rozsahu.

6.1 Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

6.2 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7.1 Neobstojí len všeobecná námietka žalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o preukázaní porušenia zabezpečenia meradiel z dôvodu, že podklady pre vyhotovenie znaleckých posudkov Ing. Lešku a Ing. Ondrejku mal teoreticky možnosť jednostranne ovplyvniť žalobca (demontované plynomery, na ktorých sa nachádzali plomby s takzvanými spornými odtlačkami, boli znalcovi Ing. Leškovi dodané žalobcom a rovnako aj kontrolné odtlačky), že znalcovi Ing. Leškovi ani znalcovi Ing. Ondrejkovi neboli žalobcom poskytnuté originálne plombovacie kliešte a napokon, že nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie, že takzvané kontrolné odtlačky použité pri vyhotovení znaleckých posudkov vo veci sú práve odtlačkami z originálnych plombovacích klieští, a to z dôvodu jej neopodstatnenosti, nakoľko takýto záver vyplynul aj podľa názoru odvolacieho súdu s nesporných skutkových tvrdení žalobcu, prípadne z vykonaných dôkazov.

7.2 Nespornosť skutkového tvrdenia (v tomto prípade skutkového tvrdenia žalobcu o uložení plynomerov bezprostredne po ich odobratí v prevádzkach žalovaného v stave v akom sa v tom čase nachádzali do kartónových krabíc a ich zapečatenia za účelom znemožnenia prístupu k nim tretím osobám a ich doručenie znalcovi v nepoškodených obaloch znemožňujúcich manipuláciu s nimi a o odovzdaní originálnych kontrolných odtlačkov plombovacích klieští znalcom) v zmysle je daná buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De jure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka upravená v . Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila) alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napríklad o tom, že žaloba je nedôvodná, resp. v prejednávanej veci - že žalobcom predložený posudok nepreukazuje poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, prípadne že dôkazné prostriedky predložené znalcom sú pre dokazovanie nepoužiteľné, lebo ich predložil žalobca), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

7.2 Žalobca v konaní skutkovo tvrdil (a tieto tvrdenia podopieral aj dôkazmi), že všetky žalobcom demontované plynomery boli bezprostredne po ich demontáži umiestnené do papierovej krabice, ktorá bola okamžite zapečatená, pričom znalec konštatoval neporušenosť zabezpečenia obalov, v ktorých mu boli plynomery dodané. Žalovaný práve uvedené skutkové okolnosti o zabezpečení plynomerov

pred možným zásahom do ich zabezpečenia proti neoprávnenému odberu plynu po ich demontáži nesporoval, nehovoriac o tom, že by takéto skutkové tvrdenia žalobcu a znalca Ing. Lešku účinne popieral s uvedením vlastných skutkových tvrdení a predložením dôkazov na ich preukázanie ( ods 1 ). Skutkové tvrdenia žalobcu o umiestnení plynomerov do papierových krabíc bezprostredne po ich demontáži v stave v akom sa nachádzali bezprostredne po ich demontáži a ich zapečatenie za účelom zabránenia manipulácie s nimi a následné zistenia znalca o neporušenosti takéhoto zabezpečenia bolo preto potrebné považovať za nesporné ( ). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalovaný na jednej strane v konaní v rámci procesnej obrany nikdy netvrdil, že by žalobca manipuloval, prípadne umožnil manipulovať s plynomermi pred ich odovzdaním znalcovi na znalecké skúmanie, a to spôsobom, že by pôvodné plomby nachádzajúce sa v čase ich demontáže v prevádzke žalovaného nahradil falošnými plombami, prípadne, že by disponoval falošnými kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré by taktiež predložil znalcom za účelom znaleckého skúmania a tak tu ani nebol dôvod na adekvátnu obranu žalobcom, prípadne dôvod na vysporiadanie sa s takouto obranou súdom prvej inštancie a na druhej strane takéto jeho námietky vznášané až v odvolacom konaní, odvolací súd hodnotí ako neprípustné novoty ( ) a bez ďalšieho (dôkazov preukazujúcich takéto konanie žalovaného) aj účelové a vysoko nepravdepodobné z dôvodu, že odporujú logicky očakávanému spôsobu bežného správania sa žalovaného. Žalovaný je totiž právnickou osobou, ktorá svoju činnosť zabezpečuje prostredníctvom svojich zamestnancov plniacich povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, prípadne plniacich pokyny jeho riadiacich pracovníkov, ktorých by podľa tvrdení žalovaného mal žalovaný (ako osoba, ktorá ako jediná by z takéhoto konania mohla mať údajne prospech) poveriť, či už nahradením plomb nachádzajúcich sa na meracích prístrojoch odobraných z prevádzok žalovaného falošnými plombami ešte pred ich odoslaním na znalecké skúmanie, prípadne vyhotovením falošných kontrolných odtlačkov plombovacích klieští a ich predložením znalcom za účelom znaleckého skúmania. Takéto správanie sa žalovaného sa bez ďalšieho javí odvolaciemu súdu ako vysoko nepravdepodobné. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že je ešte menej pravdepodobným, aby zamestnanci poverení žalovaným bežnou komunikáciou so znalcom konali spôsobom opísaným vyššie v prospech svojho zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy. Okrem už uvedeného odvolací súd dodáva, že v civilnom sporovom konaní je bežné, že sporové strany na preukázanie svojich skutkových tvrdení predkladajú dôkazy, ktorých hodnovernosť teoreticky môžu svojim účelovým konaním ovplyvniť, avšak pokiaľ v konaní nie je preukázané, že sa tak skutočne stalo, len všeobecná námietka o možnej manipulácii strany sporu s predkladaným dôkazom nemôže (v civilnom sporovom konaní) obstáť. Obdobne neobstojí ani námietka žalovaného, že súd pri svojom závere o vylúčení ovplyvňovania znaleckého posudku žalobcom nesprávne interpretoval konštatovania znalca Ing. Ondrejku, ktorý pri označení pôvodu kontrolných odtlačkov s nápisom „M 43/12“ na stane 2 znaleckého posudku omylom označil žalovaného, keď ďalej v texte znaleckého posudku na strane 4 ako pôvodcov kontrolných odtlačkov výslovne uvádza žalobcu a spoločnosť Elster s.r.o., nakoľko takáto mylná konštatácia či už znalca, alebo následne aj súdu o tom, od koho si znalec zabezpečil kontrolné odtlačky nemá vplyv na samotnú hodnovernosť znaleckého posudku, a to predovšetkým z dôvodu, že v konaní bolo nesporným, že výrobca razníkov na plombovanie plynomerov - spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o., vyrába razníky s presnosťou výroby na 0,01 mm, ktorá zahŕňa aj prípadné opotrebovanie stroja a ľudský faktor a je vylúčené, aby stroje vyrobili razníky, pri ktorých by boli rozdiely v tvare, veľkosti, či umiestnení jednotlivých znakov a že logo spoločnosti Elster s.r.o. vyobrazené na razníkoch do plombovacích klieští je jedinečné a neexistujú jeho iné alternatívy, razníky s týmto označením sú vyrábané na CNC strojoch a sú zhodné a pri ich používaní môže dôjsť k ich opotrebovaniu, ktoré sa prejaví hĺbkou odtlačkov s tým, že štruktúra a vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi, ako aj tvar jednotlivých častí znakov je zachovaný a nedochádza k ich posunutiu. Pre rozhodnutie potom nebolo rozhodným, že vo veci kontrolných odtlačkov s logom Elster sa vyjadrenia znalcov nezhodujú, keď Ing. Leška v znaleckom posudku uvádza, že ich obdržal od žalobcu, kým Ing. Ondrejka si ich podľa svojho znaleckého posudku vyžiadal od spoločnosti Elster (ako to v odvolaní namieta žalovaný), nakoľko vzhľadom na nespochybnené vyjadrenie spoločnosti Elster s.r.o., plombovacie kliešte nimi vyrábané vyhotovujú identické a nezameniteľné odtlačky. Preto je nepodstatné, či takýmito kliešťami zhotovené odtlačky poskytol znalcovi žalovaný alebo spoločnosť Elster, s.r.o. V konaní nebolo tvrdené a ani vyvrátené, že kontrolné odtlačky použité pri znaleckom skúmaní znalcami boli neidentické s odtlačkami, ktoré vyhotovili plombovacie kliešte na plombách plynomerov pôvodne namontovaných v prevádzkach žalovaného spoločnosťou Elster, s.r.o. ako výrobcom predmetných plynomerov.

8. Obdobne neobstojí námietka žalovaného, že ani jeden zo znalcov nepotvrdil jednoznačný záver o porušení meradiel (a tak žalobcovi nevznikol nárok na náhradu uplatnenej škody), a to pre jej

právnu irelevanciu pre rozhodnutie vo veci a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce zdôvodnenie predpokladov, ktoré je potrebné v konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vykonaným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii zohľadniť, a to bod 17. až 20. rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že porušenie funkčnosti meradla medzi ne nepatrí. Len pre poriadok v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že týmito predpokladmi sú protiprávny úkon, za ktorý ZoE považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (kedy je nerozhodné či bolo meradlo funkčné, alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný, alebo nižší odber plynu) ďalej, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla s porušeným zabezpečením a napokon, že je tu príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným ZoE a vznikom škody. V tejto súvislosti je potom potrebné na vysvetlenie dodať, že ak podľa znaleckých posudkov bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na tom ktorom plynomeri, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu, a teda nie je možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť. Meradlá za rozhodné obdobie síce vykazovali určité množstvo odobratého plynu, avšak vzhľadom na charakter porušenia platnosť ich overenia zanikla ( o metrológii v znení účinnom k 29.11.2015, ale aj k 23.11.2016), preto nie je možné použiť tieto meradlá na účely vyfakturovania spotrebovaného plynu, pričom z rovnakého dôvodu nie je potrebné preukazovať, či meradlá merali správne, a teda či údaj na číselníku toho ktorého meradla je alebo nie je možné akceptovať. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nebolo možné v zmysle o metrológií v spojení s ust. zákona o energetike použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného plynu na odberných miestach žalovaného prostredníctvom MHSR č. , ktorá zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Pre poriadok sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že na takomto závere dovolacieho súdu nemení nič ani odvolaciemu súdu známy aj ojedinelý (odkláňajúci sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR) názor Ústavného súdu SR o potrebe skúmania, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené (nález ÚS SR ), nakoľko už ustálená rozhodovacia súdna prax NS SR dospela k opačným záverom (tu pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorým NS SR odkazuje aj na svoje predošlé rozhodnutia, príp. rozhodnutie sp. zn. ) a odvolaciemu súdu je z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe, že po odstránení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii umiestneného na meračoch plynu na to oprávnenými/licencovanými osobami odlišnými od žalobcu, je totiž možné číselníkom meradla manipulovať, a to tak v smere dopredu ako aj dozadu (teda aby v konečnom dôsledku vykazovalo inú ako skutočnú spotrebu), čo však nemusí mať žiaden vplyv na presnosť ďalšieho následného merania tohto meradla. Nie je preto účelné zaoberať sa otázkou, či meradlo v čase zistenia neoprávneného odberu správne zaznamenávalo spotrebu, ak zároveň nemožno hodnoverne zistiť, prípadne vylúčiť, že meradlo bolo „pretočené“ a v kladnom prípade v akom rozsahu.

9.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016).

9.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí súčasne aj právo účastníka konania/sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania/sporová strana bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozsudok a uznesenie) ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením , a rozhodol i o náhrade trov konania a ako aj o nároku svedka na svedočné.

11. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania/stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania/stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania/strany sporu, ktorý ju nastolil/a. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania/strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

12.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

12.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

12.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).