Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-76-2018.pdf
PDF · 118.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35910739, Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, proti žalovanému: MGDS, a.s., IČO: 34 109 358, Hlavná 677, Dunajská Streda, zast.: Mgr. Zsolt Baranyai, advokát so sídlom v Žihárci, o 32.062,68 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 32.102,68 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 32.062,68 € od 22.12.2016 do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.04.2018, postúpeným na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní tunajšiemu súdu dňa 02.07.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku z dôvodu, že žalovaný neoprávnene odoberal plyn na odberných miestach J. M. XX a J. M. XXX v Z. C. a Ň. XXX, na ktorých bola v dňa 28.10.2016 a 23.11.2016 vykonaná kontrola. Svoje tvrdenie podložil znaleckými posudkami, ktoré vyslovili pravdepodobnosť, že vo všetkých troch prípadoch bolo porušené zabezpečenie meradla. Žalobca si v dôsledku toho podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“) vyúčtoval voči žalovanému náhradu škody, pretože výšku skutočnej škody nie je možné zistiť.
2. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č. l. 152) žiadal žalobu zamietnuť, pretože s plynomerom nemanipuloval a zabezpečenie meradla neporušil. Poškodenie zabezpečenia neznamená poškodenie meradla, preto žalobcovi nemôže automaticky vznikať škoda. Znalec vyjadruje len pravdepodobnosť porušenia zabezpečenia. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal zaplatenie nákladov zisťovania neoprávneného odberu.
3. Žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní (č. l. 196) predniesol, že znalec nebol fyzicky prítomný pri meradlách v čase, keď neznáma osoba odstraňovala originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, preto môže uviesť len mieru pravdepodobnosti. Táto sa ale vzhľadom na jednoznačné konštatovanie o nezhode kontrolných a sporných odtlačkov približuje istote. Poukázal na aktuálnu judikatúru, podľa ktorej k škode dochádza už samotným odoberaním plynu s meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie, takže nie je nevyhnutné skúmať, či meradlo meralo správne. S výnimkou nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov sú náklady spojené s kontrolou vynaložené zamestnancami žalobcu a vychádzajú z cenníka uplatňovaného voči všetkým odberateľom zemného plynu.
4. V ďalšom vyjadrení (č. l. 230) žalovaný spochybnil hodnovernosť znalca a považoval za potrebné poznať pôvod a okolnosti vzniku kontrolného odtlačku. Na tento účel navrhol kontrolné znalecké dokazovanie ním povereným znalcom. Súkromný znalecký posudok predložil spolu s ďalším vyjadrením (č. l. 238), podľa ktorého odlišnosti medzi spornými a kontrolnými odtlačkami môžu byť spôsobené aj vonkajšími vplyvmi, napr. boľavou rukou zamestnanca, ktorý nasadil plombu a všetky posudky vychádzajú z komparácie tých istých kontrolných a sporných odtlačkov a možno z nich vyvodiť len to, že neidentifikované kontrolné odtlačky sa rozmerovo a tvarovo líšia od tých odtlačkov, ktoré boli umiestnené na plynomeroch na odberných miestach žalovaného. Namietol, že žalobcom predložené znalecké posudky neobsahujú doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, znalec v posudku v rozpore s § 17 ods. 5 z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nerozoberal podstatu poškodenia plomby a metodiku porovnania odtlačkov a upozornil, že účel znaleckého posudku je „potvrdenie neoprávneného odberu plynu“, čo spochybňuje objektivitu znalca.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti strán vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
6. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s výsluchom znalca Q.. I.. V. v postavení svedka (zápisnica z pojednávania, č. l. 324 rub) a vykonanými listinnými dôkazmi založenými v spise: zápis (č. l. 8), montážny list (č. l. 9), fotografie (č. l. 10 až 17), znalecký posudok č. 720 (č. l.18 až 22), vyúčtovanie škody (č. l. 23), vyúčtovanie č. 720/2016 (č. l. 24), výpočet škody (č. l. 25), zápis (č. l. 26), montážny list (č. l. 27), fotografie (č. l. 28 až 35), znalecký posudok č. 760 (č. l. 36 až 44), vyúčtovanie škody (č. l. 45), výpočet škody (č. l. 46 a 47), vyúčtovanie č. 760 (č. l. 48), zápis (č. l. 49), montážny list meradla (č. l. 50), fotografie (č. l. 51 až 62), znalecký posudok č. 719 (č. l. 63 až 71), vyúčtovanie škody (č. l. 72), výpočet škody (č. l. 73 a 74), vyúčtovanie (č. l. 75), záznam (č. l. 76 a 77), list žalobcu (č. l. 78), cenník (č. l. 79 až 83), korešpondencia strán (č. l. 157 až 170), výpis z účtu (č. l. 199), znalecký posudok č. 2/2019 (č. l. 239 až 242), montážne listy (č. l. 280 až 282), list ELSTER (č. l. 283 až 285), vyjadrenie TECHGRAPH (č. l. 286 až 288), emailová komunikácia (č. l. 303 až 308) ustálil tento skutkový stav:
7. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete na distribúciu zemného plynu, do ktorej sú pripojené odberné miesta žalovaného na adrese J. M. XX (polyfunkčný dom - fitness & bowling) a J. M. XXX (reštaurácia X. a predajňa D.) v Z. C. a v obci Ň. XXX (penzión I. a reštaurácia) (nesporné skutočnosti). Na odberné miesto na adrese J. M. XX, Z. C., umiestil žalobca dňa 22.12.2011 plynomer s výrobným č. XXXXXXX s východiskovým stavom meradla „2“ (montážny list č. l. 282). Na odberné miesto na adrese J. M. XXX, Z. C., umiestil žalobca dňa 03.01.2014 plynomer s výrobným č. XXXXXXXX s východiskovým stavom meradla „0“ (montážny list č. l. 280). Na odberné miesto na adrese Ň. X, umiestil žalobca dňa 10.01.2015 plynomer s výrobným č. XXXXXXX s východiskovým stavom meradla „1“ (montážny list č. l. 281). Plynomery s výrobným číslom XXXXXXXX a XXXXXXX boli kalibrované výrobcom, spoločnosťou Elster, s.r.o., v roku 2014 a boli zabezpečené logom tejto spoločnosti (nepopreté tvrdenie žalobcu, č. l. 301; kalibračné certifikáty, č. l. 305 až 307). Tretí plynomer bol zabezpečený plombou z roku 2012, ktorú na neho umiestňovalo osobitné pracovisko žalobcu, ktorý v tom čase pôsobil ako autorizovaná osoba (nepopreté tvrdenie žalobcu; zápisnica z pojednávania č. l. 274).
8. Bezprostredne po kontrole vykonanej na odberných miestach žalovaného na adrese J. XX, Z. C. a J. XXX dňa 28.10.2016 žalobca demontoval plynomery a meradlá v zapečatenej krabici odoslal na expertízu (zápis, č. l. 8 a 49). Žalobca zároveň vyhotovil fotodokumentáciu (čl. 10 až 17 a č. l. 51 až 62) a namontoval nové meradlá, na ktoré umiestnil nové plomby (montážne listy, č. l. 9 a 50). Rovnako postupoval pri kontrole na odbernom mieste žalovaného na adrese Ň. XXX dňa 23.11.2016, kde demontoval plynomer so stavom 15.351 m3 a meradlo odoslal v zapečatenej krabici na expertízu (zápis, č. l. 26). Vyhotovil fotodokumentáciu (čl. 28 až 35) a namontoval nové meradlo, na ktoré umiestnil novú plombu (montážny list, č. l. 27).
9. Znalec Q.. I.. V. opticky pod mikroskopom preskúmal plomby zo všetkých troch plynomerov a odtlačky na nich porovnal vždy s niektorou z 32 sád v podstate identických kontrolných odtlačkov,
ktoré výrobca vtlačil do nitových plomb v plechu a takto ich prevzal od žalobcu v rokoch 2012 a 2015. Plomby pred skúmaním demontoval, čím došlo k ich poškodeniu, ale bez toho, aby sa znehodnotili mechanoskopické znaky. Znalec konštatoval, že odtlačky na plombách na plynomeroch od žalovaného a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Výsledkom porovnania odtlačkov znalcom bol vo všetkých troch prípadoch záver o „veľkej pravdepodobnosti“ predpokladu, že pôvodné plomby plynomerov boli porušené, resp. že boli odstránené a nahradené inými plombami. (znalecké posudky, č. l. 18 až 22, 36 až 44 a 63 až 71; zápisnica z výsluchu, č. l. 324 rub a 325). Obdobne postupoval aj znalec Q.. N.. W., ktorý sporné odtlačky prevzal osobne od znalca Q.. V. a porovnal ich jednak s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští s označením M43/12, ktoré prevzal od žalovaného a tiež s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští s logom „ELSTER“, ktoré prevzal od spoločnosti Elster, s.r.o. (čl. I ods. 4 znaleckého posudku, č. l. 239 rub). Znalec Q.. W. konštatoval, že závery znaleckých posudkov Q.. V. vychádzajú z komparácie znalcovi predložených sporných a kontrolných odtlačkov a v tomto zmysle ich je možné považovať za jednoznačné (čl. III ods. 5 znaleckého posudku, č. l. 241 rub). Zo všetkých znaleckých posudkov vyhotovených znalcami Q.. V. a Q.. W. je tak jednoznačný skutkový záver, že sporné odtlačky sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami.
10. Na tom nič nemení ani to, že znalecké posudky Q.. V. bolo možné pre chýbajúcu doložku podľa § 209 ods. 2 CSP považovať len za listinné dôkazy. Neznamená to totiž, že by tieto listiny mali menšiu dôkaznú silu ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP (pozri čl. 15 ods. 2 CSP). Rozdiel v danom prípade spočíva len v tom, že v prípade znaleckých posudkov (aj súkromného podľa § 209 ods. 2 CSP) súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z hľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, kým v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku, ale aj správnosť odborných záverov. V tomto smere ale žalovaný opomína, že odborné závery obsiahnuté v posudkoch Q.. V. výslovne potvrdil aj znalec Q.. W. v súkromnom znaleckom posudku, ktorý obsahoval doložku podľa § 209 ods. 2 CSP a ktorého odborné závery preto súd nemôže prehodnocovať. Žalovaného pochybnosti o hodnovernosti znaleckých posudkov Q.. V. boli vyvrátené nielen tým, ale aj výsluchom tohto znalca, ktorý v postavení svedka vypovedal, že asi v 20-30 % prípadov nekonštatuje porušenie zabezpečenia a žalobca napriek tomu vždy jeho odmenu zaplatí (zápisnica z výsluchu, č. l. 325). Z hľadiska právneho posúdenia podstatnou (pozri časť B nižšie) a zároveň spornou skutkovou otázkou teda zostalo, či možno z nezhody sporných a kontrolných odtlačkov vyvodiť záver, že sporné odtlačky nezodpovedajú odtlačkom, ktoré na plynomery umiestnil výrobca a autorizované stredisko žalobcu. Žalovaný takýto záver spochybňoval na tom základe, že všetky kontrolné odtlačky predložené znalcovi Q.. V. majú pôvod u žalobcu, ktorý ich mohol jednoducho zameniť a pokiaľ by mu boli predložené pôvodné plomby s pôvodnými odtlačkami, možno by sa zistila ich zhoda so spornými odtlačkami. Táto žalovaného domnienka však neobstojí. Opäť treba žalovanému pripomenúť, že so závermi znalca Q.. V. v časti výsledku porovnania kontrolných odtlačkov so spornými odtlačkami sa stotožnil aj žalovaným poverený znalec Q.. W., ktorý podľa vlastného vyhlásenia v znaleckom posudku prevzal kontrolné odtlačky s logom „ELSTER“ priamo od spoločnosti Elster, s.r.o., teda od výrobcu, ktorý plomby umiestňoval na plynomery č. XXXXXXXX a XXXXXXX namontované na odberných miestach žalovaného v Z. C.. Čo sa týka kontrolných odtlačkov s označením „M43/12“, ktoré znalec Q.. W. porovnával so spornými odtlačkami z plynomeru č. XXXXXXX osadeného na odbernom mieste žalovaného v obci Ň., tieto zase znalec Q.. W. prevzal priamo od zadávateľa znaleckého posudku č. 2/2019, ktorým bol podľa úvodnej strany posudku žalovaný. Ovplyvňovanie tohto znaleckého skúmania žalobcom je preto vylúčené.
11. Dôležité sú ale aj odpovede spoločnosti Elster s.r.o., vo vyjadrení zo 17.10.2018, v ktorom potvrdila, že a) logo tejto spoločnosti vyobrazené na razníkoch do plombovacích klieští je jedinečné a neexistujú jeho iné alternatívy, b) razníky s týmto označením sú vyrábané na CNC strojoch a sú zhodné a c) pri ich používaní môže dôjsť k ich opotrebovaniu, ktoré sa prejaví hĺbkou odtlačkov s tým, že štruktúra a vzdialenosť medzi jednotlivými bodmi, ako aj tvar jednotlivých častí znakov je zachovaný a nedochádza k ich posunutiu (list Elster, s.r.o., č. l. 283 až 285). Výrobca razníkov na plombovanie plynomerov, spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o., totiž potvrdila, že „presnosť výroby na nami používaných strojoch je 0,01 mm, ktorá zahŕňa aj prípadné opotrebovanie stroja a ľudský faktor“ a vylúčil, aby „stroje vyrobili razníky, pri ktorých by boli rozdiely v tvare, veľkosti[,] či umiestnení jednotlivých znakov“ (vyjadrenie, č. l. 286). Znalec Q.. V. pri posudzovaní sporných odtlačkov s logom spoločnosti Elster, s.r.o., ako aj s označením „M43/12“ konštatoval „tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov“ (č. l. 19 rub, 39 a 67) a toto svoje zistenie potvrdil aj počas výsluchu, v ktorom tiež vysvetlil, že pri demontáži plomb z plynomerov plomby síce poškodil, ale bez toho, aby to malo vplyv na mechanoskopické znaky na týchto plombách. K rovnakému záveru dospel aj znalec Q.S.. W., ktorý dodal, že „žiadny z kontrolných odtlačkov nezodpovedá tvaru, rozmerom, vzdialenostiam medzi okrajmi jednotlivých znakov a ich vzdialenostiam ku ohraničeniam, aké majú sporné odtlačky“ (č. l. 240 rub). Znalec Q.. V. uviedol počas výsluchu aj to, že sporné odtlačky boli zrejme vyhotovené s použitím zahriateho termoplastu, ktorý ale zanecháva prinajmenšom viditeľné okraje pri vtlačení do plomby, na rozdiel od klieští výrobcu, čím odkazoval na okraje viditeľné na sporných odtlačkoch (obrázok č. 6, č. l. 4 rub; obrázok č. 10, č. l. 40; obrázok č. 7, č. l. 66; ). Ani námietka žalovaného, že odlišnosti môžu byť spôsobené aj vonkajšími vplyvmi, napr. boľavou rukou zamestnanca, ktorý nasadil plombu, sa neukázala ako odôvodnená. Znalec Q.. W. síce v odpovedi č. 2 uviedol, že odlišnosť môže byť spôsobená rôznymi vplyvmi (č. l. 241), ale povahu odlišností (obsahové, tvarové, či rozmerové) nekonkretizuje ani žalovaným položená otázka, ani odpoveď tohto znalca. Z výsluchu znalca Q.. V. je ale zrejmé, že nedostatočným tlakom na plombovacie kliešte môže dôjsť len k zmene hĺbky vytlačenia znakov (zápisnica, č. l. 325). Zo znaleckých posudkov, ale ani z výsluchu znalca Q.. V. teda nemožno dospieť k tomu, že by sa žalovaným uvádzané a bližšie neopísané vonkajšie vplyvy prejavili práve v tvarovej a rozmerovej nezhode špecifických znakov, ktoré obaja znalci inak konštatovali. Plomby používané výrobcom meradiel alebo žalobcom boli vyrobené z olova, teda z materiálu, ktorý sa vyznačuje svojou stálosťou a odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Nekoroduje a k jeho topeniu dochádza až pri teplote 327,46 °C, teda striedanie ročných období nemá na ne nijaký vplyv. Navyše, z fotodokumentácie znalca Q.. V. je zrejmé, že všetky plynomery boli umiestnené v skrinkách, čo takéto vplyvy vylučuje (nesporné tvrdenia žalobcu, č. l. 277 a 278). Na tom nič nemení ani žalovaného výhrada prednesená až v záverečnom návrhu, že znalec Q.. V. nemohol totožnosť materiálu, z ktorého boli vyhotovené sporné a kontrolné odtlačky, potvrdiť a že preto nie je zrejmé, či pri inom materiáli nedochádza k rôznym odtlačkom a rôznemu opotrebeniu. Táto totožnosť, teda že vo všetkých prípadoch ide o olovo, bola predsa konštatovaná už v znaleckom posudku Q.. W. (odpoveď č. 3, č. l. 241), ktorý predložil sám žalovaný podaním zo 07.10.2019. Voči tomuto posudku žalovaný nijako nenamietal a nenavrhoval ani žiadne ďalšie dokazovanie, preto súd jednak nemá dôvod pochybovať o správnosti odpovede tohto znalca a jednak je na mieste na túto obranu žalovaného neprihliadnuť v zmysle § 153 CSP, pretože napriek poučeniu nebola uplatnená včas.
12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti boli pochybnosti o tom, že na základe nezhody sporných a kontrolných odtlačkov možno usúdiť, že sa sporné odtlačky nezhodujú ani s odtlačkami na pôvodnom zabezpečení, v dostatočnej miere rozptýlené. Čo sa týka pravdepodobnosti porušenia zabezpečenia, možno sa stotožniť s poznámkou žalovaného, že názor znalca na pravdepodobnosť porušenia zabezpečenia je nepodstatný (v konečnom dôsledku ani žalobca, ani znalec Q.. V. nepopierali, že znalec nebol prítomný pri odstránení pôvodného zabezpečenia), no na základe vyššie opísaných zistení o nezhode sporných a kontrolných odtlačkov možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou uzavrieť, že pôvodné zabezpečenie - plomby boli odstránené a nahradené inými plombami. Vo výsledku to znamená, že pôvodné zabezpečenie bolo porušené, z čoho aj súd preto pri posudzovaní žalovaného nároku vychádzal.
13. Po zistení porušenia zabezpečenia teda žalobca dňa 22.11.2016 vyúčtoval žalovanému náhradu škody 14.590,85 €, ktorú tvorila hodnota zemného plynu vyčíslená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. za obdobie od 29.04.2016 do 28.10.2016 na odbernom mieste J. XX, Z. C. v sume 14.256,54 a náklady zisťovania v sume 334,31 € pozostávajúce z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 €, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Q.. V. v sume 35 €, nákladov na overenie plynomeru v sume 32,63 € a nákladov na opravu plynomeru v sume 121,76 € a dátum 06.12.2016 určil ako deň splatnosti dlhu (vyúčtovanie škody, č. l. 23 až 25).
14. Následne dňa 23.11.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody 8.551,57 €, ktorú tvorila hodnota zemného plynu vyčíslená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. za obdobie od 09.12.2015 do 28.10.2016 na odberných miestach reštaurácia X. a predajňa D. v sume 8.336,04 € a náklady zisťovania v sume 215,53 € pozostávajúce z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 €, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Q.. V. v sume 35 €, nákladov na overenie plynomeru v sume 20,39 € a nákladov na opravu plynomeru v sume 15,22 € a dátum 07.12.2016 určil ako deň splatnosti dlhu (vyúčtovanie škody, č. l. 72 až 75).
15. Napokon dňa 07.12.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody 8.920,26 €, ktorú tvorila hodnota zemného plynu vyčíslená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. za obdobie od 14.06.2016 do 23.11.2016 na odbernom mieste Ň. XXX v sume 8.704,73 € a náklady zisťovania v sume 215,53 € pozostávajúce z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 €, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Q.. V. v sume 35 €, nákladov na overenie plynomeru v sume 20,39 € a nákladov na opravu plynomeru v sume 15,22 € a dátum 21.12.2016 určil ako deň splatnosti dlhu (vyúčtovanie škody, č. l. 45 až 48).
16. Predpokladom pre výpočet náhrady škody bola vo všetkých troch prípadoch skutočná spotreba spotrebičov v rámci vymedzenej doby prevádzky ohraničenej otváracími hodinami a v prípade penziónu 16 hodinami denne (nepopreté tvrdenie žalobcu; vyúčtovania, č. l. 23 až 25, 45 až 48, 72 až 75).
B. Právne posúdenie
17. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdu vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody (pozri v tomto zmysle uznesenie NS SR z 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017, bod 19). Žalobcom uplatňovaný nárok sa týka obdobia 09.12.2015 až 23.11.2016, v ktorom neoprávnený odber plynu upravoval zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „z. č. 251/2012 Z. z.“). Žalobca opieral svoj nárok konkrétne o ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) z. č. 251/2012 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2012, podľa ktorého sa za neoprávnený odber plynu považuje odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Druhý odsek citovaného paragrafu ukladá odberateľovi povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu a ušlý zisk. Táto právna úprava teda ponecháva bez významu otázku zavinenia, v dôsledku čoho treba zodpovednosť za škodu považovať za objektívnu. Tento záver vo vzťahu k predchádzajúcemu zákonu č. 656/2004 Z. z. o energetike, ktorý obsahoval v podstate totožnú úpravu zodpovednosti za neoprávnený odber plynu, potvrdila aj judikatúra (pozri napríklad uznesenie NS SR z 27.10.2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008), ktorá je tak použiteľná aj v kontexte neskoršieho zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý nahradil pôvodný z. č. 656/2004 Z. z. (pozri v tomto zmysle uznesenie NS SR z 12.03.2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012). Zodpovednosť koncipovaná na objektívnom princípe síce odhliada od otázky zavinenia škodcu, no nerozvoľňuje podmienky na preukázanie ostatných zložiek nároku na náhradu škody, teda protiprávneho úkonu, vzniku škody a príčinnej súvislosti.
18. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. (uznesenie NS SR z 22.03.2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017, bod 20). Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) z. č. 251/2012 Z. z., podľa ktorej si však žalobca v prejednávanej veci neuplatnil svoj nárok. Žalobca ako poškodený teda musí v prípade neoprávneného odberu plynu preukázať naplnenie príslušnej skutkovej podstaty, teda v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) z. č. 251/2012 Z. z. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
19. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
20. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok NS SR z 28.10.2010, sp. zn. 3Cdo/130/2010).
21. Z vykonaného dokazovania plynie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba) bolo na všetkých troch plynomeroch namontovaných na odberných miestach žalovaného porušené, čím je tento predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu škody splnený. Nebolo tiež sporné, že žalovaný v rozhodnom období plyn odoberal. Keďže sa tak dialo prostredníctvom meradiel s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, je splnená aj požiadavka vzniku škody. Príčinná súvislosť medzi porušením zabezpečenia a vznikom škody je zjavná v tom, že pokiaľ by meradlá neboli porušené, odoberanie plynu by nebolo v rozpore so zákonom [nebolo by neoprávnené podľa § 82 ods. 1 písm. d) z. č. 251/2012 Z. z.] a nedošlo by preto k vzniku škody podľa § 82 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z.
22. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je škoda skutočná [§ 82 ods. 2 z .č. 251/2012 Z. z.]. Podľa dnes už ustálenej súdnej praxe spočíva táto škoda v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo (uznesenia NS SR z 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, bod 43, a z 26.09.2019, sp. zn. 3Obdo/49/2019, bod 13.1). Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, § 82 ods. 3 cit. zákona umožňuje vypočítať škodu na základe vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Hoci zákon bližšie neurčuje, čo sa má považovať za objektívne a spoľahlivé podklady, t. j. podklad, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (výšku skutočnej škody), judikatúra spresnila, že takýmto údajom nemôže byť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba, ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie (uznesenie NS SR z 29.11.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018). Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť s použitím na tento účel prijatej vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste v nehnuteľnosti, v ktorom k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.
23. Žalobca si ako škodu uplatnil hodnotu neoprávnene odobratého množstva zemného plynu s tým, že do úvahy vzal len skutočné spotrebiče, ich skutočnú spotrebu a dobu prevádzky, čo predpokladá aj § 1 ods. 6, 10 a 11 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Žalovaný voči tomuto spôsobu výpočtu nevzniesol žiadne relevantné námietky. Jeho obrana spočívajúca v tom, že takto určená výška škody je nespravodlivá, pretože výška škody presahuje cenu plynu odobratého za minulé obdobia, nemôže byť úspešná z rovnakého dôvodu, aký súd uviedol vyššie v predchádzajúcom bode. Tak, ako nemôže byť spotreba za minulé obdobia smerodajná pri riešení otázky, či existujú objektívne a spoľahlivé údaje na určenie výšky škody, nemôže byť spotreba za minulé obdobia dôvodom hodnotenia výsledku výpočtu vykonaného na základe citovanej podzákonnej normy.
24. K poznámke žalovaného, že žalobca mohol použiť typový diagram dodávky, súd poukazuje na § 82 ods. 4 z. č. 251/2012 Z. z., ktorý síce umožňuje použiť takýto postup, no len v prípade odberateľa plynu v domácnosti, ktorým môže byť podľa § 3 písm. c) bodu 12 cit. zákona len fyzická osoba.
25. Žalobcom vyúčtovanú náhradu škody v podobe hodnoty zemného plynu (14.256,54 + 8.336,04 + 8.704,73 = 31.297,31 €) tak treba považovať za vypočítanú v súlade s § 82 ods. 3 cit. zákona a vyhláškou č. 449/2012 Z. z.
26. Ako je zrejmé z vyššie citovaných rozhodnutí, škoda zahŕňa aj náklady, ktoré by žalobca nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Žalobca si v tejto súvislosti uplatnil náklady zisťovania neoprávneného odberu vrátane dopravy, náklady na posudky znalca Q.. V., nákladov na overenie plynomerov a nákladov na ich opravu. Žalovaného námietka, že žalobca nepreukázal ich vynaloženie, neobstojí, pretože zaplatenie odmeny za znalecké posudky potvrdil samotný znalec a v prípade ostatných položiek ide o činnosť spojenú so zisťovaním neoprávnených odberov vykonávanú prostredníctvom vlastných zamestnancov žalobcu, ktorú nemožno preukázať účtovným dokladom a následne výpisom z účtu preukazujúcim zaplatenie sumy, ktorá by bola žalobcovi vyúčtovaná. Žalovaný však žiadne ďalšie výhrady proti základu, ani výške jednotlivých položiek tvoriacich sporné náklady nevzniesol, hoci vyjadrenie žalobcu obsahujúce ich podrobné vysvetlenie mu bolo riadne a včas doručené. Keďže súd
vzhľadom na zistené skutkové okolnosti týkajúce sa zisťovania neoprávneného odberu na viacerých odberných miestach, demontáže plynomerov a ich odoslania na expertízu a súvisiacich opráv a opätovného overenia plynomerov nemal o vynaložení týchto nákladov dôvodné pochybnosti, žalobou uplatnený nárok (144,92 € + 35 € + 32,63 € + 121,76 € + 144,92 € + 35 € + 20,39 € + 15,22 € +144,92 € + 35 € + 20,39 € + 15,22 € = 765,37 €) treba aj v tomto rozsahu považovať za opodstatnený.
27. Žalobca teda postupoval správne, keď výšku škody žalovanému vyčíslil vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX sumou 14.590,85 €, vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX sumou 8.920,26 € a vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX sumou 8.551,57 €, t. j. celkovo 32.062,68 €. Keďže žalovaný zo svojho dlhu doposiaľ neuhradil ani časť, je žaloba v tomto rozsahu dôvodná.
28. S odkazom na vyššie uvedené úvahy je zjavné, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojho dlhu podľa § 365 ods. 1 OBZ prvým dňom po dni splatnosti vyúčtovaní, ktoré treba považovať za výzvu veriteľa na úhradu dlhu, a podľa toho mu vznikla podľa § 369 ods. 1 OBZ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. Keďže tento nebol medzi stranami dohodnutý, žalovaný je v zmysle § 369 ods. 2 OBZ povinný platiť úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. V dôsledku omeškania žalovaného vzniklo žalobcovi podľa § 369c ods. 1 OBZ aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si tento nárok uplatnil v sume 40 €, teda vo výške stanovenej § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Nie je pritom podstatná obrana žalovaného, že žalobca vynaloženie tohto nákladu nepreukázal, pretože zmyslom „paušálnej náhrady“ (ktorá je inak nárokom vznikajúcim priamo zo zákona) je, že sa neskúma jej skutočná výška, ktorú preto ani nie je potrebné preukazovať. Žalobca si tak nárok na príslušenstvo pohľadávky uplatnil v súlade s vymedzeným právnym rámcom, a preto je aj tento nárok dôvodný.
29. Na základe vyššie uvedených úvah súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).
30. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto žalobcovi tento nárok priznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.