Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/46/2019

Identifikačné číslo spisu: 8214200694 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Gandžala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8214200694.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E.j, trvalým pobytom v V., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Bódišom, so sídlom v Košiciach, Humenská 18, proti žalovaným 1/ F. trvalým pobytom v V., 2/ Y., trvalým pobytom v V., 3/ E.j, trvalým pobytom v V., 4/ Y.j, trvalým pobytom v V., 5/ JG., tvalým pobytom v F., o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. augusta 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. 1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením z 9. októbra 2017 č.k. - 315 rozhodol tak, že konanie zastavil (I. výrok) a žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. už raz bolo rozhodované o určení vlastníckeho práva k parcelám aktuálne vedeným ako parcely Z.4 a 238/5, zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX. a XXX pre kat. úz. V., ku ktorým sa žalobkyňa v tomto spore domáhala určenia vlastníckeho práva v podiele 1/8. Účastníčkou uvedeného konania bola aj žalobkyňa v postavení žalovanej 2/ (spolu so svojím manželom ako žalovaným 1/), pričom z odôvodnenia predmetného rozsudku (č.k. -13 z 22. marca 1980) vyplývalo, že právni predchodcovia žalovaných, ktorých sled právneho nástupníctva na základe prevažne singulárnej sukcesie súd primerane opísal, opierali dôvodnosť svojho vlastníctva od záznamov vedených v pozemkovej knihe v záp. č. XXX a XXX, vedenej pre kat. úz. V., (od obsahu ktorých aj v tomto konaní žalobkyňa odvíjala svoj žalobný nárok), ako aj od vyhlásení žalovaných (medzi ktorými bola i sama žalobkyňa), podľa ktorých mali za to, že tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria právnym predchodcom žalovaných (v tomto konaní). Súd prvej inštancie považoval za nespochybniteľný aj súhlas samotnej žalobkyne s vyhláseným výrokom súdu obsiahnutým v rozsudku č. k. -13 z 22. marca 1980, keďže ako vyplývalo z poučenia uvedeného v označenom rozsudku, všetci účastníci sa práva na podanie odvolania proti nemu vzdali.

1. 3. Vzhľadom na vyššie opísanú totožnosť predmetu konania, ako aj totožnosť subjektov vystupujúcich v konaní po zohľadnení právneho nástupníctva pôvodných účastníkov z konania vedeného pod sp. zn. dospel súd prvej inštancie k záveru, že ďalšiemu konaniu o žalobkyňou uplatnenom žalobnom nároku (ako bol tento vymedzený v podaní zo 16. júla 2015, ktoré v zmysle podania z 21. mája 2017 bolo doplnením žaloby) bráni prekážka veci už rozsúdenej, ktorá je neodstrániteľnou procesnou podmienkou v zmysle Z.z (ďalej aj „“). Preto súd prvej inštancie podľa ustanovenia konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa a .

2. 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 21. augusta 2018 sp. zn. na základe odvolania žalobkyne, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie (I. výrok) a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (II. výrok). 2. 2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenia a a . Konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami ako aj vecne správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom podľa názoru odvolacieho súdu nebolo významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. 2. 3. Následne odvolací súd priamo vo vzťahu k prejednávanej veci konštatoval, že súd prvej inštancie náležite zistil skutočnosti týkajúce sa totožnosti veci, skúmal označenie, prečíslovanie parciel, zmeny v evidencii a vlastníctve k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto sporu, pričom zistené okolnosti aj podrobne zosumarizoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vykonanie znaleckého dokazovania navrhovaného žalobkyňou vzhľadom na stav zistený súdom prvej inštancie z dostupných listinných dôkazov, ktoré boli obsahom spisu a pripojeného spisu, by bolo nehospodárne a nadbytočné. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nedostatkov konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. , výsledkom ktorého bolo vydanie rozsudku č. k. -13 z 22. marca 1980 odvolací súd uviedol, že pani Y. v konaní figurovala v pozícii žalovanej ako osoba na neznámom mieste, preto jej bol ustanovený procesný opatrovník, ktorý v konaní hájil jej práva a záujmy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná Y. bola osobou na neznámom mieste, aj v prípade konania s jej právnymi nástupcami by títo boli osobami na neznámom mieste a rovnako by im bol ustanovený procesný opatrovník. Naviac, žalobkyňa E. bola účastníčkou konania (v pozícii žalovanej) a nič jej preto nebránilo už v uvedenom konaní poukázať na nedostatok procesnej a hmotnoprávnej subjektivity Y.. Skutočnosť, že Y. bola v čase vyhlásenia rozsudku č. k. -13 z 22. marca 1980 mŕtva, nič nemenilo na pozícii žalobkyne E., keďže vlastnícke právo bolo rozsudkom určené k sporným nehnuteľnostiam v prospech R. a E., nie E.. Žalobkyňou vytýkané nedostatky uvedeného konania preto neobstoja a za daného stavu bolo neprípustné nezohľadniť existujúci právoplatný rozsudok vo veci . 2. 4. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že pred podaním žaloby v predmetnej veci Okresný súd Bardejov už o totožnom nároku medzi tými istými stranami sporu právoplatne rozhodol rozsudkom č. k. -13 z 22. marca 1980. Uvedené rozhodnutie založilo prekážku res iudicata, a teda pokiaľ v totožnej veci podala žalobkyňa žalobu, v takomto konaní nebolo možné pokračovať a bolo potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Preto odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle a ako vecne správne potvrdil. 2. 5. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení v spojení s a a a aplikujúc Základných princípov Civilného

sporového poriadku rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože žalovaní síce boli v odvolacom konaní úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne trovy nevznikli a žalobkyni ako procesne neúspešnej strane nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. 1. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. 2. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia f/ , argumentujúc tým, že dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo ich nesprávnym procesným postupom k tomu, že jej znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odôvodnení dovolaní poukázala na jednotlivé body odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, zdôrazňujúc, že predmetné rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva vychádzalo zo zistenia skutkového stavu za obdobie od 6. februára 1980 po súčasnosť, nezohľadňujúc ňou navrhované obdobie. Ďalej namietala nevyhovenie ňou navrhovaného vykonania znaleckého dokazovania, za účelom preverenia pôvodných geometrických plánov z rokov 1963, 1973 a 1980 a tiež nedostatočné odôvodnenie požiadavky súdu prvej inštancie smerom ku katastrálnemu odboru Okresného úradu v Bardejove, v časti požadovaného predloženia listinných dôkazov iba za obdobie od 6. februára 1980 po súčasnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že takto koncipovaná požiadavka súdu prvej inštancie viedla iba k čiastkovému zisteniu skutkového stavu a nie k jeho úplnému zisteniu, na základe ktorého by bolo možné spravodlivo rozhodnúť o jej nároku, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces.

4. Z obsahu vyjadrenia žalovanej 4/ k dovolaniu žalobkyne možno vyvodiť, že rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ event. „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote ( ) strana sporu v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné a preto ho podľa odmietol.

6. V danom prípade vyvodila žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

7. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , a ).

8. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu (, , , , , , ), teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (, , , , , , , ). Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

9. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v súvislosti s argumentáciou o nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu namietala neúplné zistenie skutkového stavu, ktoré viedlo k tomu, že v zmysle ustanovenia a s použitím ustanovenia došlo ku konštatovaniu existencie prekážky veci rozsúdenej (res iudicata), teda de facto namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a správnosť jeho právnych záverov, teda právne posúdenie veci odvolacím súdom.

10. V súvislosti s dovolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď ), ktorá prípustnosť dovolania nezakladala. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri rozhodnutia sp.zn. , , a ). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska (rovnako ako v prípade nesprávneho hodnotenia dôkazov ) nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

11. V danom prípade odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety zjednocujúceho stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov. O taký prípad ide napríklad vtedy, keď dovolaním napadnuté rozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne keď odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia má také nedostatky, že sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi dôsledkami predstavuje exces, ktorý možno charakterizovať ako „justičný omyl“ v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu však nedáva podklad pre konštatovanie opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol ako vo veci

rozhodol súd prvej inštancie, podrobne poukázal na relevantné listinné podklady, na základe ktorých dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia doplnil ďalšiu argumentáciu, z akých dôvodov považuje zastavenie konania z dôvodu existencie prekážky veci rozsúdenej za vecne správne.

12. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia . V reakcii na dovolacie argumenty žalobkyne dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalobkyňa preto nemôže opodstatnene namietať, že jej odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (). Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle , správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. ).

13. 1. V súvislosti s dovolacou námietkou dovolateľky, týkajúcou sa nevykonania ňou navrhnutých dôkazov dovolací súd poukazuje na ustanovenie , v ktorom je uvedené, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať relevantný skutkový poznatok. Táto, súdu respektíve sudcovi zákonom daná možnosť výberu dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je súčasťou princípu voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4 ). O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie. V tomto prípade odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia procesnoprávne akceptovateľným (t.j. jasným, určitým a zrozumiteľným) spôsobom konštatoval, že k ustálenie skutkového stavu došlo na základe (presne špecifikovaných) listinných dôkazov a preto navrhované dokazovanie nemohlo mať vplyv na iné posúdenie skutkového stavu veci a z neho vyplývajúci záver, o existencii prekážky veci rozsúdenej. Nevykonanie navrhovaného dokazovania preto nemožno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 (pozri ). 13. 2. Keďže uvedená dovolacie námietka sa týkala de facto hodnotenia dôkazov, z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia je neakceptovateľná, teda neprípustná.

14. Pre úplnosť dovolací súd zdôrazňuje, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v každom štádiu konania bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z

ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

15. Z uvedeného vyplýva, že konaniu v prejednávanej veci bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a preto jeho zastavením nedošlo zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že ňou uplatnený dovolací dôvod neexistuje (nie je daný). Z tohto dôvodu preto dovolanie žalovanej (dovolateľky) podľa ustanovenia odmietol.

16. Žalovaní boli v dovolacom konaní úspešní a preto na základe ustanovenia s použitím by mali (potenciálny) nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaným však preukázateľne žiadne konkrétne trovy dovolacieho konania nevznikli a preto im dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.