Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/130/2019

Identifikačné číslo spisu: 5405203412 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5405203412.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. L. bývajúcej v Q., zastúpenej G. advokátom v Liptovskom Mikuláši, Belopotockého č. 720/2, proti žalovaným 1/ I. Q. bývajúcej v F., 2/ D. I., bývajúcemu v F., 3/ C. L. bývajúcemu v F., 4/ L. L. bývajúcej v F., 5/ N. M. bývajúcej v A., 6/ E. M., bývajúcej v A., žalovaní 1/, 3/ a 4/ právne zastúpení C., advokátkou so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie č. 45/19, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. , na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2018 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania Žalovaným 2/, 5/, 6/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. septembra 2017 č.k. -447 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že ňou označené KNC parcely, nachádzajúce sa v katastrálnom území L. patria v označených podieloch do dedičstva po A. H. rodenej R. narodenej XX. marca XXXX, zomrelej XX. júla XXXX, do dedičstva po G. H., vydatej Z. narodenej XX. augusta XXXX, zomrelej XX. januára XXXX a do dedičstva po H. H., narodenému X. decembra XXXX, zomrelému XX. januára XXXX, naposledy bývajúcemu v F.. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou žiadanom určení vychádzajúc z právnej úpravy platnej do 1. júla 2016, a to , ako aj aktuálnej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016, a to (ďalej len „“). Konštatoval, že žalobkyňa na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňou označené CKN parcely sú tvorené z viacerých pozemnoknižných parciel. Právni predchodcovia žalobkyne však sú zapísaní ako pozemnoknižní vlastníci iba vo vzťahu k jednej, prípadne k dvom z týchto pozemnoknižných parciel. Potom, ak žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po jej právnych predchodcoch patria aj spoluvlastnícke podiely na tých pozemnoknižných parcelách, ku ktorým nemali jej právni predchodcovia nikdy žiaden vlastnícky vzťah, nemôže mať na

požadovanom určení naliehavý právny záujem. Okrem tohto zásadného dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie žalobe nevyhovel, vyjadril sa aj k otázke vydržania sporných nehnuteľností žalovanými 1/, 3/ a 4/. Vychádzal z toho, že títo boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní do katastra nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia vydaného v zmysle o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Aj keď ustanovenie tohto právneho predpisu, na základe ktorého bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, bolo zrušené s účinnosťou od 1. decembra 2000, vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013 sp.zn. publikovaného v Zbierke rozhodnutí súdov pod č. 125/2014, dospel k záveru, že uvedení žalovaní boli minimálne od zápisu predmetného osvedčenia do katastra nehnuteľností oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností. Zrušenie predmetných zákonných ustanovení na plynutie 10-ročnej vydržacej doby nemalo vplyv a žalovaní nadobudli zo zákona vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalobkyňa podala žalobu na súd 19. mája 2005 v čase plynutia 10-ročnej lehoty od zápisu predmetných osvedčení do katastra nehnuteľností, avšak táto žaloba smerovala k určeniu neplatnosti označených osvedčení, pričom v žalobe neboli riadne uvedené strany sporu. Až 27. júla 2010 bol súdu doručený návrh na pripustenie a rozšírenie žalobného petitu, ktorým boli označené strany sporu a až od uvedeného momentu možno považovať žalobu za riadne a kvalifikovane uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čo však už bolo po uplynutí zákonnej 10-ročnej lehoty. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle a žalovaným 1/ až 6/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. mája 2018 sp.zn. pokračoval v konaní s I. Q., bývajúcou v F. ako právnou nástupkyňou spolu so žalovaným 2/ pôvodného žalovaného 1/ H. I., narodeného XX. marca XXXX, naposledy bývajúceho v F., ktorý zomrel X. marca XXXX, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ až 6/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru vyhodnotil súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy aj celkové výsledky vykonaného dokazovania správne ( ) a na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi. Konštatoval, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na daný spor a z ktorých vyvodil svoje vecne správne a dostatočne odôvodnené závery. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle a ,

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia a . Podľa jej názoru jej súdy oboch inštancií znemožnili realizáciu procesných oprávnení a zasiahli do jej práva na spravodlivý proces najmä tým, že rozsudky založili na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnych právnych záveroch. Namietala, že odvolací súd sa nevyporiadal s jej podstatnou námietkou uvedenou v odvolaní, ktorá sa týkala nesprávneho posúdenia jej podania z 27. júla 2017, ktorým upravila, resp. doplnila petit žaloby, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na zmenu petitu a rozhodol o nepripustení tejto zmeny petitu. Bola toho názoru, že ak by súd prvej inštancie toto podanie neposúdil ako návrh na zmenu žaloby, prekážka neexistencie naliehavého právneho záujmu by odpadla. Z uvedeného dôvodu považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za nedostatočne odôvodnené. Taktiež namietala, že odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal jej návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania, na základe ktorého by potom mohla formulovať konečné znenie žalobného petitu. Žiadala preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/, 3/, 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne je v danom prípade procesne neprípustný; skutočnosti namietané žalobkyňou nezakladajú podľa žalovaných prípustnosť dovolania podľa , ani podľa 421 . Vzhľadom na to navrhli, aby ho dovolací súd odmietol.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia pojednávania (§

443 ), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( ) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Z obsahu dovolania ( ) je zrejmé, že žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z , v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (, , , , , ). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.

9. Žalobkyňa tvrdí, že došlo k zásahu do jej práva na spravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ).

10. Nesprávnym procesným postupom v zmysle sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , , , , ). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (, , , , , , , ). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval ústavný súd (, , ), nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone. 11. Žalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, keď sa nevyporiadal so všetkými jej argumentami, ktoré uviedla v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Najvyšší súd preto poukazuje na to, že ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy dospel v stanovisku R 2/2016 k záveru, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa . 11.1. I keď v súvislosti s úpravou dovolania a dovolacieho konania nepozná pojem „iná vada“ tak, ako ho uvádzali ustanovenia , je nepochybné, že k procesným vadám odlišným od vád zmätočnosti (k vadám označovaným predchádzajúcou právnou úpravou ako „iná vada“) môže v praxi všeobecných súdov dochádzať (a dochádza) aj v súčasnosti. Uvedené stanovisko je preto v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za naďalej aktuálne (, , , , , , ). Ústavný súd považuje toto stanovisko

za súladné s právnou úpravou obsiahnutou v (). 11.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. Žalobkyňa sa mýli, pokiaľ sa nazdáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní musí odpovedať na každú jednotlivú námietku alebo argument v opravnom prostriedku. Postačujúce totiž je, aby odôvodnenie rozhodnutia opravného súdu reagovalo na tie námietky, ktoré majú určujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). 11.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd vysvetlil dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodné odvolacie námietky žalobkyne, ktorými sa podľa neho nepodarilo spochybniť podstatu dôvodu, so zreteľom na ktorý prvoinštančný súd zamietol žalobu. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu náležitosti v zmysle a žalobkyňa neopodstatnene namieta jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho úvahy a z nich vyvodené závery, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Odvolací súd teda procesne nekonal nesprávne, spôsobom zmätočným, ktorým by žalobkyni znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky. 11.4. Osobitnú pozornosť venoval najvyšší súd tej časti dovolacej argumentácie žalobkyne, v zmysle ktorej odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal jej návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania, na základe ktorého by potom mohla formulovať konečné znenie žalobného petitu. Dovolací súd uvedené tvrdenie žalobkyne nepovažuje za dôvodné. Z bodu 10. a 11. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nesporne vyplýva, že odvolací súd sa uvedenou námietkou žalobkyne podrobne zaoberal a vyhodnotil ju za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobkyne, že odvolací súd sa nevyporiadal s jej námietkou uvedenou v odvolaní, ktorá sa týkala nesprávneho posúdenia jej podania z 27. júla 2017, ktorým upravila, resp. doplnila petit žaloby, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako návrh na zmenu petitu a rozhodol o nepripustení tejto zmeny petitu, ani túto námietku nepovažuje dovolací súd za dôvodnú. Z obsahu ňou podaného odvolania totiž nevyplýva, že by žalobkyňa tento argument v odvolaní uviedla, čím odvolací súd nemohol, keďže nemal žiaden podklad v odvolaní, aby sa touto otázkou v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal a ju v odôvodnení svojho rozhodnutia posudzoval a sa s ňou vyporiadaval. Žalobkyňa teda nedôvodne namieta, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, prečo neprihliadol na ňou v odvolacom konaní oznámené skutočnosti.

12. Pre prípad, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť ňou podaného dovolania podľa ustanovenia aj z nenáležitého zistenia skutočného stavu, ako aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu, ako i nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania v zmysle (, , , , , , , R 24/2017, , , , , , , ).). 12.1. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd pripomína naďalej aktuálne konštatovanie ústavného súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania ( a tiež ).

13. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka nedôvodne namieta existenciu vady konania uvedenej v .

14. Dovolateľka ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z .

14.1. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 14.2. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie otázka skutková). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach až c/ ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (, , , , , ).

15. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až (, , , , , ). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v , podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

16. Dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že ňou podané dovolanie je prípustné podľa . 16.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli , je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. (podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. , , , a ) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

17. Dovolateľka sa nestotožnila s právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoj rozsudok, avšak ani pri prístupe k jej dovolaniu podľa obsahu tohto procesného úkonu ( ) nemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku mala na mysli v rámci argumentácie, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ). Z dovolania ani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu dovolacieho súdu došlo k prípadnému judikatórnemu odklonu dovolacieho súdu.

18. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa je nedostatočná a ňou uvádzaný dovolací dôvod nie je v podanom dovolaní vymedzený spôsobom zodpovedajúcim až . Vzhľadom na to nemohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

19. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa ustanovenia (v časti namietajúcej procesnú vadu konania v zmysle ), resp. podľa (vo zvyšnej časti).

20. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku o odmietnutí dovolania a výroku o trovách dovolacieho konania žalovaných 2/, 5/ a 6/ a pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania žalovaných 1/, 3/ a 4/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.