Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/360/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. XX, proti žalovaným: 1a/ I. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L. T., U. XXX (právna nástupkyňa spolu so žalovaným v rade 2/ pôvodného žalovaného 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - L. T., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), 2/ D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - L. T., U. XXX, 3/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 4/ L. L., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 5/ N. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., E. XXX/ XX, 6/ E. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/XX, žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou, so sídlom F., G. XX/XX, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/165/2008-447 zo dňa 14. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd pokračuje v odvolacom konaní s dedičmi pôvodného žalovaného 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., L. T., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to so žalovaným 2/ a I.Z., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. T., U. XXX ako žalovanou 1a/.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1a/ - 6/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že ňou označené KNC parcely, nachádzajúce sa v katastrálnom území L. T. patria v označených podieloch do dedičstva po A. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do dedičstva po G. H., vydatej Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a do dedičstva po H. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. T. XX, F.. Okresný súd sa primárne zaoberal skúmaním existencie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou žiadanom určení vychádzajúc z právnej úpravy platnej do 01.07.2016, a to § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ako aj aktuálnej právnej úpravy účinnej od 01.07.2016, a to § 137 písm. c) CSP. Konštatoval, že žalobkyňa na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňou označené CKN parcely sú tvorené z viacerých pozemnoknižných parciel. Právni predchodcovia žalobkyne však sú zapísaní ako pozemnoknižní vlastníci iba vo vzťahu k jednej, prípadne k dvom z týchto pozemnoknižných parciel. Potom, ak žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po jej právnych predchodcoch patria aj spoluvlastnícke podiely na tých pozemnoknižných parcelách, ku ktorým nemali jej právni predchodcovia nikdy žiaden vlastnícky vzťah, nemôže mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Okrem tohto zásadného dôvodu, pre ktorý okresný súd žalobe nevyhovel,

vyjadril sa aj k otázke vydržania sporných nehnuteľností žalovanými 1/, 3/ a 4/. Vychádzal z toho, že títo boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní do katastra nehnuteľností na základe notárskeho osvedčenia vydaného v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Aj keď ustanovenie tohto právneho predpisu, na základe ktorého bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním bolo zrušené s účinnosťou od 01.12.2000, vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.04.2013 sp. zn. 6Cdo/47/2012 publikovaného v Zbierke rozhodnutí súdov pod č. 125/2014, dospel k záveru, že uvedení žalovaní boli minimálne od zápisu predmetného osvedčenia do katastra nehnuteľností oprávnenými držiteľmi sporných nehnuteľností. Zrušenie predmetných zákonných ustanovení na plynutie 10-ročnej vydržacej doby nemalo vplyv a žalovaní nadobudli zo zákona vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 19.05.2005 v čase plynutia 10-ročnej lehoty od zápisu predmetných osvedčení do katastra nehnuteľností, avšak táto žaloba smerovala k určeniu neplatnosti označených osvedčení, pričom v žalobe neboli riadne uvedené strany sporu. Až dňa 27.07.2010 bol súdu doručený návrh na pripustenie a rozšírenie žalobného petitu, ktorým boli označené strany sporu a až od uvedeného momentu možno považovať žalobu za riadne a kvalifikovane uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čo však už bolo po uplynutí zákonnej 10-ročnej lehoty. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 a žalovaným v rade 1/ - 6/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnej žalobkyni.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Namietala nesprávne zistený skutkový stav veci, následne nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ v čase, keď sa rozhodli nadobudnúť sporné nehnuteľnosti mali vedomosť o tom, že k prevodu nehnuteľností môže dôjsť riadnou zmluvou v písomnej forme. Túto okolnosť sa však rozhodli obísť postupom v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. (žalobkyňou nesprávne uvedený ako zákon č. 239/1992 Zb.). Takéto nepoctivé konanie žalovaných robilo ich držbu od prvého okamihu nedobromyseľnou, potom nikdy nemohla u nich začať plynúť 10- ročná lehota pre vydržanie. Ďalej namietala, že okresný súd napriek bohatej a jednotnej judikatúre nesprávne posúdil možnosť vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. V súvislosti s týmto názorom poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/82/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/191/2009, Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 477/2015.

3. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o absencii naliehavého právneho záujmu. Uviedla, že súd nevyhovel návrhu na znalecké dokazovanie, hoci mu bolo navrhované opakovane, a to už od 25.01.2012. Výsledkom znaleckého dokazovania by bol odstránený problém neexistencie naliehavého právneho záujmu, na ktorý poukazoval okresný súd. Uviedla, že ju nemožno viniť za to, že po vydaní osvedčenia si žalovaní zlúčili pôvodné PK parcely spolu s ďalšími parcelami do nových KNC parciel. Ona si splnila svoju povinnosť, keď navrhla vyhotovenie geometrického plánu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva jednoznačnú a presvedčivú odpoveď, prečo nebolo jej opakovanému návrhu na vykonanie dokazovania, a to vytvorením geometrického plánu, vyhovené.

4. Žalovaný 1/, 3/ a 4/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedli, že podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva u nich boli riadne dodržané, spochybňovanie ich splnenia žalobkyňou je tak nedôvodné.

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 02.02.2018 k vyjadreniu žalovaných 1/, 3/ a 4/ opätovne žiadala, aby krajský súd jej odvolaniu vyhovel. Zdôraznila porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka žalovanými pri prevode spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach. Odkázala na konštantnú judikatúru súdov týkajúcu sa posudzovania dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.

6. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

7. V čase odvolacieho konania došlo k úmrtiu pôvodne žalovaného 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - L. T., U. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Právni nástupcovia po ňom sú žalovaní 2/ D. I., nar. XX.XX.XXXX a I. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. T., U. XXX.

8. V zmysle ust. § 63 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodol o tom, že v odvolacom konaní bude pokračovať s uvedenými osobami ako dedičmi po pôvodne žalovanom 1/. V záhlaví svojho rozhodnutia preto ako žalovanú 1a/ označil právnu nástupkyňu pôvodného žalovaného 1/, a to I. Q., rod. I..

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. V prvom rade odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu strany sporu a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než v odvolaní vznesených námietok. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie primárne postavil na neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žiadanom určení a konštatoval, že ňou označené KNC parcely sú vytvorené z viacerých pozemnoknižných parciel, pričom nie vo všetkých pozemnoknižných parcelách sú právni predchodcovia žalobkyne vedení ako spoluvlastníci týchto pozemnoknižných parciel. Ustálil, že pokiaľ žalobkyňa sa tak nemohla domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti v označených podieloch patria do dedičstva jej právnych predchodcov, pokiaľ nepreukázala, že vo všetkých pôvodných pozemnoknižných nehnuteľnostiach, z ktorých boli tieto sporné nehnuteľnosti vytvorené, majú spoluvlastnícke podiely aj jej právni predchodcovia. Až následne „na okraj“ ďalší dôvod, pre ktorý by žalobe nemohol vyhovieť, sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými. Žalobkyňa v odvolaní úplne rezignovala na právnu argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa nepreukázania naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení práve z dôvodov, že právni predchodcovia žalobkyne neboli vlastníkmi týchto pozemnoknižných parciel. Jediná námietka smerovala k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní ňou navrhnutého znaleckého dokazovania.

10. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa už od 25.01.2012, ako to uvádzala v podanom odvolaní, navrhla vykonanie znaleckého dokazovania vyhotovením geometrického plánu. Žalobkyňa podávala viacero návrhov na zmenu petitu. Podaním zo dňa 16.01.2012 (č.l. 139 spisu) žiadala pripustiť zmenu žaloby s tým, že neoznačila, ku ktorým konkrétnym nehnuteľnostiam sa domáha určenia, že tieto patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch. Okresný súd ju vyzval prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu, aby túto zmenu žaloby upresnila a predložila geometrický plán, keďže bez konkrétneho určenia parciel nie je zrejmý predmet konania. Na túto výzvu žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 19. septembra 2012 (č.l. 146 spisu), v ktorom konkretizovala nehnuteľnosti, ku ktorým žiadala určiť, že tieto patria do dedičstva s odkazom na geometrický plán č. 33857246-17/98. O tomto návrhu okresný súd rozhodol tak, že žiadanú zmenu uznesením č.k. 2C/165/2008-147 zo dňa 19.11.2012 pripustil. Následne žalobkyňa ďalšími podaniami zo dňa 17.12.2012 a 28.01.2013 označenými ako „Návrh na úpravu petitu“ (č.l. 160, 175 spisu) opätovne žiadala pripustiť zmenu žaloby v nejasnom znení s tým, že predmet konania mal byť upresnený znaleckým dokazovaním. Okresný súd tieto nejasné podania odmietol uznesením č.k. 2C/165/2008-252 zo dňa 24. novembra 2016. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/9/2017-262 zo dňa 31. januára 2017 uvedené uznesenie potvrdil. Konštatoval, že žalobkyňa napriek výzvam okresného súdu na odstránenie vád žaloby vo svojich opakovaných podaniach na zmenu žaloby neuviedla petit žaloby dostatočne určito a zrozumiteľne, keď bez dostatočnej identifikácie pozemkových nehnuteľností, ku ktorým má byť určené vlastnícke právo poručiteľa, o takomto petite rozhodnúť súd nemôže.

11. Z uvedeného je zrejmé, že znalecké dokazovanie žalobkyňa navrhovala v súvislosti s ňou žiadanými zmenami žaloby, ktoré návrhy boli odmietnuté. Predmetom konania tak ostala žaloba, v znení ktorom bola pripustená uznesením zo dňa 19. novembra 2012, č.k. 2C/165/2008-147. V súvislosti s nárokom, ktorý bol predmetom konania na základe tohto rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby, žalobkyňa žiadne návrhy na znalecké dokazovanie nepodávala. Okresný súd sa potom nemohol k znaleckému dokazovaniu v napadnutom rozsudku vyjadrovať. Vychádzajúc z týchto zistení preto odvolaciu námietku žalobkyne nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú.

12. Žalobkyňa namietala správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúcu sa vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanými. Uvedená odvolacia námietka však vzhľadom na dôvody, pre ktoré primárne súd prvej inštancie žalobu zamietol, nie je opodstatnená. Pretože aj v prípade jej preskúmavania či ide o námietku dôvodnú, nebola táto okolnosť hlavným dôvodom, pre ktorý súd žalobe nevyhovel. Na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie by táto okolnosť vplyv nemala. Krajský súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13. Ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách. Zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná nebola, preto žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430