Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/128/2020

Identifikačné číslo spisu: 6412207990 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6412207990.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ pozemkové spoločenstvo lesného urbariátu kľačany, so sídlom v obci Trnavá Hora, Ul. Čižmárová č. 466/1, IČO: 37997882, 2/ M.. S. U., bývajúcej v obci U. R., časť Y., Č. ulica č. XXX/X, 3/ I. I., bývajúcej v G., časť R., Y. č. XXXX/X, 4/ N. U., bývajúceho v obci U. R., časť Y., Č. ulica č. XXX/X, 5/ M. U., bývajúceho v obci U. R. č. XXX/XX, 6/ N. U., bývajúceho v G., časť R., U. č. XXX/X, 7/ Ľ. G., bývajúceho v obci T. č. XXX, 8/ I. R., bývajúceho vo F., U.. K.. I. č. XXXX/XX, 9/ I. I., bývajúcej v Ž. T. R., I.. M.. Š. č. XXX/XX, 10/ I. Y., bývajúcej v Ž. T. R., G. č. XXX/XXX, 11/ F. D., bývajúcej v H., C. F. č. XXXX/XX, všetci zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie slobody č. 2, IČO: 47232293, proti žalovaným 1/ I. Č., bývajúcej v obci W., Y. č. XXX/XX, 2/ I.. N. Y., bývajúcemu v Ž. T. R., C. č. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej č. 7, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. , o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. mája 2018 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Žalobcovia sa žalobou proti žalovaným domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo 4. novembra 2011 (ďalej len „kúpna zmluva“) uzatvorenej medzi žalovanými (č. l. 51). Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná 1/ previedla kúpnou zmluvou spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedených správou katastra Žiar nad Hronom ako parcela registra „E“ č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 13 m2, parcela registra „E“ č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 2801 m2, parcela registra „E“ č. XXX/X

- ostatné plochy o výmere 337 m2, na žalovaného 2/ a to v spoluvlastníckom podiele vedenom pod B/88 na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Y.. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že prevádzané nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, preto bola žalovaná 1/ povinná tieto nehnuteľnosti ponúknuť na predaj v súlade s (ďalej len „“) ostatným podielovým spoluvlastníkom v rozsahu zákonného predkupného práva. Keďže žalovaná 1/ takto nepostupovala, kúpna zmluva, ktorej

vklad bol povolený pod č. V 2216/11 (č. l. 53) vykazuje znaky relatívnej neplatnosti, ktorej sa žalobcovia touto žalobou domáhajú. V priebehu konania žalobcovia namietali tiež absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že došlo k drobeniu vlastníckeho podielu na strane nadobúdateľa tohto vlastníckeho podielu, čo odporuje o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „). Uvedená úprava je pritom obsiahnutá aj v článku VI. bode 4 zmluvy o premene Lesného urbariátu Kľačany na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou z 8. októbra 2004 (č. l. 14).

2. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. septembra 2014 č. k. - 235 určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 4. novembra 2011 v časti prevodu nehnuteľností vedených Okresným úradom Žiar nad Hronom katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Y.Z. - parcela registra „E“ č. X/X trvalé trávnaté porasty o výmere 13 m2, X/X trvalé trávnaté porasty o výmere 2801 m2, XXX/X ostatné plochy o výmere 337 m2 v spoluvlastníckom podiele XXXXXX/XXXXXXXX-in k celku pod B 88 je neplatná (I.); žalovaných zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.558,69 €, na účet právneho zástupcu žalobcov, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (II.).

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. marca 2016 sp. zn. (č. l. 281) rozsudok súdu prvej inštancie z 23. septembra 2014 č. k. - 235 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie (po vrátení veci) rozsudkom zo 4. októbra 2016 č. k. - 310 určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa 4. novembra 2011 v časti prevodu nehnuteľností vedených Okresným úradom Žiar nad Hronom katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Y. - parcela „CKN“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, parcela „EKN“ č. X/X trvalé trávne porasty o výmere 2801 m2, parcela „EKN“ č. XXX/X ostatné plochy o výmere 337 m2 v spoluvlastníckom podiele XXXXXX/XXXXXXXX-in k celku pod B 88 je neplatná (I.); žalobcom 1/ až 11/ priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). 4.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Keďže ide o určovaciu žalobu, zaoberal sa otázkou naliehavého právneho záujmu na takomto určení podľa (ďalej len „“). Mal za to, že žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia 2/ až 11/ sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Y. (predtým list vlastníctva č. XXX) a žalobca 1/ je pozemkovým spoločenstvom všetkých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcov, nakoľko je spôsobilým titulom na zápis do katastra nehnuteľnosti, na podklade ktorého môže dôjsť k zmene sporného vlastníckeho vzťahu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam formou záznamu. Už sama táto skutočnosť zakladá naliehavosť právneho záujmu žaloby o ručenie neplatnosti právneho úkonu. V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu u žalobcu 1/, súd prvej inštancie poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. . Priaznivý dopad žalobcov na ich právne postavenie videl súd prvej inštancie v tom, že žalobcovia 2/ až 11/ majú možnosť odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ za rovnakých podmienok, za ktorých došlo k jeho prevodu na žalovaného 2/ a v prípade žalobcu 1/ spočíva jeho naliehavý právny záujem v tom, že háji a reprezentuje práva ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí sú členmi tohto spoločenstva. 4.2. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že právny úkon (kúpna zmluva) je neplatná. V konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ voči žalobcom 2/ až 11/ nezrealizovala ponuku na kúpu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu (predkupné právo); žalovaní nie sú blízkymi osobami. K argumentácii žalovaných, že povinnosť žalovanej 1/ týkajúcej sa predkupného práva si splnil žalovaný 2/, súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania táto skutočnosť vyplýva. Žalovaný 2/ nepochybne takúto ponuku realizoval voči ostatným spoluvlastníkom - voči žalobcom, pričom na danú

ponuku reagovala iba žalobkyňa 9/. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaných, že týmto postupom žalovaného 2/ neplatnosť právneho úkonu dodatočne odpadla a daný právny úkon bol týmto konvalidovaný. V danom prípade táto povinnosť vznikla žalovanej 1/, táto ju však nesplnila. Akákoľvek ďalšia ponuka realizovaná následne zo strany kupujúceho (žalovaného 2/) nemôže konvalidovať predchádzajúci právny úkon povinnej osoby z predkupného práva. Žalovaný 2/ ako osoba nepovinná z predkupného práva ponuku realizoval až potom, ako došlo k právnemu úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobcovia domáhajú. Uplatnením predkupného práva žalobcami na súde sa tak žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa stáva neplatným od počiatku. Je síce pravdou, že vadu možno odstrániť len potom ako nastala, avšak túto vadu môže odstrániť len dotknutá osoba, ktorou je v prípade realizácie nárokov z predkupného práva osoba žalovanej 1/. Dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) nemohol odpadnúť, nakoľko ho nerealizovala osoba, ktorej svedčí táto povinnosť. 4.3. Námietku žalovaných, že rozhodnutie súdu ohľadne relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je v súčasnosti spôsobilým podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, nakoľko došlo k zmene v číslovaní parcely, považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú. Takáto zmena podľa jeho názoru nemá žiaden dopad na zápis neplatnosti relatívne neplatného úkonu z dôvodu, že parcela je dostatočne identifikovaná a z evidencie nehnuteľností je zrejmé, že došlo iba k jej prečísleniu. 4.4. Žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ich vyčíslenie si ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Odvolací súd na odvolanie žalovaných rozsudkom z 31. mája 2018 sp. zn. (č. l. 358) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o náhrade trov konania potvrdil (I.); vo výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (II.). 5.1. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej považoval za vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Odvolací súd na úvod svojich úvah (v bode 13. rozhodnutia) citoval ustanovenie a to, že žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Rozhodovanie súdu o relatívnej neplatnosti právneho úkonu je rozhodovaním o určení právnej skutočnosti, ktorá v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva z . Toto ustanovenie dáva možnosť súdu rozhodnúť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu v prípade porušenia zákonného predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu. Odvolací súd sa navyše stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. . Ďalej v tomto smere odkázal na právne závery súdu prvej inštancie v bode 12. jeho rozhodnutia. K námietke žalovaných, že pokiaľ predmetné spoluvlastnícke podiely boli spoločnou nehnuteľnosťou a v zmysle o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „“), prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti, alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je zakázaný, a teda nemôže dôjsť k prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na žalobcu 1/, a že podľa tohto zákona na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, odvolací súd uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobcovia v danej veci domáhajú došlo 4. novembra 2011, pričom nadobudol účinnosť 1. mája 2013, okrem a , ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2013. V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu teda tieto podiely netvorili spoločnú nehnuteľnosť v zmysle a na prevod podielu medzi členmi spoločenstva sa vzťahovalo všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Pokiaľ žalovaní v konaní tvrdili, že žalovaný 2/ ponúkol na predaj ním nadobudnuté spoluvlastnícke podiely žalobcom, čím došlo ku konvalidácii právneho úkonu, a to ponuky spoluvlastníckeho podielu na odkúpenie spoluvlastníkom, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ku konvalidácii nemohlo dôjsť z dôvodu, že osobou povinnou z predkupného práva bola žalovaná 1/, ktorá svoju zákonnú povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom nesplnila a akákoľvek ďalšia ponuka realizovaná následne zo strany kupujúceho nemôže konvalidovať predchádzajúci právny úkon povinnej osoby z predkupného práva, a to už aj z toho dôvodu, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ bola platnou zmluvou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2/ a neplatnou sa stala len

z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy žalobcami. Pokiaľ žalovaný 2/ ponúkol žalobcom na predaj ním nadobudnuté spoluvlastnícke podiely, nejde o konvalidáciu neplatného právneho úkonu zo strany žalovanej 1/, ale o novú ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov novým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorý bol spoluvlastníkom do doby, kým sa žalobcovia relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolali. Žalovaný 2/ nebol osobou povinnou z predkupného práva voči ostatným spoluvlastníkom, a tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, uvedenú ponuku realizoval až po tom, ako došlo k právnemu úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobcovia v tomto konaní dovolávajú. Spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorých predkupné právo bolo porušené, sa mohli voči nadobúdateľovi spoluvlastníckych podielov, teda voči žalovanému 2/ buď domáhať, aby im previedol ním nadobudnuté podiely za rovnakých podmienok, alebo ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi podielov ( ), alebo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( v spojení s ). Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali práva, ktoré im vyplýva z osobitného predpisu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že predkupné právo žalobcov porušené bolo a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ v časti prevodu v nej uvedených spoluvlastníckych podielov je neplatná, je správne a zákonu zodpovedajúce. 5.2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania zrušil ( ) ako nepreskúmateľný, nejasný a nezrozumiteľný. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, či sú k náhrade trov konania zaviazaní obaja žalovaní, alebo len jeden z nich, prípadne v akom pomere sú zaviazaní.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali spoločne dovolanie obaja žalovaní, prípustnosť, ktorého vyvodzujú z ustanovení a (č. l. 366 a nasl.). 6.1. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu ( ) vadu konania v zmysle vidia v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu vytýkajú, že sa nezaoberal ich námietkou vyjadrenou v odvolaní, keď namietali šikanózny rozmer žaloby a jej rozpor s a zároveň, keď odvolací súd neodôvodnil skutočnosť, prečo žalobu posudzoval na rozdiel od súdu prvej inštancie aj podľa . V súvislosti s aplikáciou tohto „nového“ ustanovenia namietajú tiež tzv. „prekvapivosť rozhodnutia“ podľa v kontexte, že odvolací súd tak z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie dospel k novému právnemu záveru bez toho, aby dal stranám možnosť vyjadriť sa k možnosti použitia tohto ustanovenia, ktoré súd prvej inštancie neaplikoval. 6.2. Nesprávne právne posúdenie podľa vidia pri riešení nimi vymedzených právnych otázok: a/ „Či je možné považovať za osobitný právny predpis, ktorý zakladá možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti (neplatnosti kúpnej zmluvy) podľa ustanovenie ?“; b/ „Pominú následky porušenia , ak po nadobudnutí prevádzaného spoluvlastníckeho podielu vykoná ponuku oprávneným z predkupného práva v súlade s nadobúdateľ za rovnakých podmienok, ako prevádzaný podiel sám nadobudol, pričom oprávnení z predkupného práva si predkupné právo po doručení ponuky v dobe podľa neuplatnia?“; c/ „Ide o výkon práva v rozpore s , pokiaľ oprávnení z predkupného práva si predkupné právo po ponuke od nadobúdateľa za rovnakých podmienok ako pri namietanom prevode neuplatnia a po márnom uplynutí doby dvoch mesiacov na uplatnenie predkupného práva z ich strany podajú na súd žalobu, ktorou sa dovolávajú relatívnej neplatnosti nadobúdacieho titulu tohto nadobúdateľa?“ 6.2.1. Vyriešenie právnej otázky (a/) má v prejednávanej veci mimoriadny význam a táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Podľa ich názoru právne posúdenie odvolacieho súdu, že osobitným právnym predpisom v zmysle je ustanovenie nie je správne. Majú za to, že ustanovenie má na mysli prípady, kedy osobitný právny predpis explicitne uvádza právo strany domáhať sa určenia právnej skutočnosti žalobou na súde. Zákonné oprávnenie žalobcov domáhať sa určenia takejto právnej skutočnosti zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva. 6.2.2. K druhej vymedzenej právnej otázke (b/) uvádzajú, že oba súdy nižšej inštancie založili svoje

rozhodnutia na tom, že právny úkon uzatvorený medzi žalovanými je neplatný z dôvodu porušenia predkupného práva žalobcov ako ostatných podielových spoluvlastníkov, teda porušenia , ktoré odkazuje na - relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade možnosť konvalidácie relatívne neplatného právneho úkonu neprípustná, s čím žalovaní nesúhlasia. Podľa nich pri porušení predkupného práva prechádzajú právne následky takého porušenia na nadobúdateľa, voči ktorému sa môže podľa oprávnený domáhať, aby mu vec ponúkol za rovnakých podmienok, ako ju nadobudol. Z toho vyplýva, že právne následky porušenia predkupného práva znáša primárne nadobúdateľ a nie prevodca. Na uvedené teda nadväzuje právna povinnosť nadobúdateľa (žalovaného 2/) a nie prevodcu (žalovanej 1/) vykonať ponuku oprávneným z predkupného práva podľa . Tým je zaručené právo oprávneného z predkupného práva vo výsledku domôcť sa prevodu za rovnakých podmienok, ako ide alebo išlo pri prevode spoluvlastníckeho podielu, pričom pri naplnení tohto práva nie je podstatné, či sa spoluvlastnícky podiel pri ponuke nadobudne od prevodcu alebo od nadobúdateľa, dôležité je naplnenie práva oprávnenej osoby. Zákon totiž sám pripúšťa plnohodnotné naplnenie tohto práva pri prevode od nadobúdateľa ( ). Právny názor súdu popiera zmysel a účel ustanovenia . 6.2.3. Napokon k poradí tretej vymedzenej právnej otázke (c/) žalovaní namietajú šikanózny rozmer žaloby, jej rozpor s , pretože pred podaním žaloby, žalovaný 2/ zaslal všetkým žalobcom ponuku na odpredaj predmetného spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol od žalovanej 1/. Nik zo žalobcov si predkupné právo neuplatnil v dvojmesačnej lehote a po uplynutí tejto lehoty podali žaloby na súd. Pokiaľ mal ktokoľvek zo žalobcov reálnu snahu nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, mal možnosť tak urobiť. Je preto evidentné, že nikto z nich takú snahu nemal a neprejavil, ide im iba o „žalobu za žalobu“. Primárnym cieľom výkonu každého práva predsa musí byť domôcť sa obsahu toho práva a nie iba uškodiť druhému bez reálnej snahy o dané právo. Taký výkon práva nepožíva právnu ochranu, ide o zneužitie práva na dosahovanie iných, než právom predpokladaných cieľov, o šikanovanie na úkor iného. Žaloba bola podaná bez reálnej snahy dosiahnuť prevod spoluvlastníckeho podielu, bola podaná šikanózne, čo mal odvolací súd pri právnom posúdení veci zohľadniť. 6.3. V nadväznosti na uvedené preto navrhujú, aby najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu výroku I. zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

7. K dovolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/, 4/, 9/, 10/ a 11/ (č. l. 382). V celom rozsahu sa stotožňujú s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v jeho rozhodnutí, v ktorom sa odvolací súd vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami žalovaných namietaných v odvolaní. Naopak vo svojom vyjadrení spochybňujú dovolacie dôvody, ktoré svojimi argumentmi vyvrátili, čím preukázali neprípustnosť a zrejmú nedôvodnosť podaného dovolania. Z týchto dôvodov preto navrhujú, aby najvyšší súd dovolanie žalovaných zamietol.

8. K vyjadreniu žalobcov k dovolaniu zaujali svoje stanovisko žalovaní (č. l. 391). Títo spochybňujú ich argumentáciu a naopak zotrvávajú na právnych záveroch vyjadrených v ich dovolaní a pridržiavajú sa svojho návrhu v ňom vyjadrenom.

9. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie, podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je nielen prípustné ale tiež dôvodné.

10. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

11. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. , , ).

12. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť dovolania konkrétne z ustanovenia a .

I.

13. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Procesným postupom v zmysle sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozumie (len) faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu (, , , , , , ), teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie, vykonával dokazovanie, zohľadňoval procesné oprávnenia strán sporu, dbal o ich rovné postavenie a vytváral im procesnú možnosť na realizáciu ich procesných oprávnení v súlade so zákonom). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (, , , , , , , ).

15. O nesprávny procesný postup, ktorý je relevantný podľa , ide v prípade takého vedenia sporu, pri ktorom konajúci súd nerešpektuje procesné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich civilné sporové (mimosporové) konanie, v dôsledku čoho je strane zmarená možnosť jej aktívnej účasti na konaní a prekazená realizácia jej patriacich procesných práv až v takej miere (intenzite), že tým dochádza k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj napríklad R 129/1999 a , , , , , , ).

16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ).

17. Z obsahu dovolania ( ) vyplýva, že žalovaní pri tomto dovolacom dôvode ( ) okrem iného namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. 17.1. K otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu a jej právnym dôsledkom prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu stanovisko (R 2/2016), právna veta, ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. I keď v súvislosti s úpravou dovolania a dovolacieho konania nepozná pojem „iná vada“ tak, ako ho uvádzali ustanovenia , je nepochybné, že k procesným vadám odlišným od vád zmätočnosti (k vadám označovaným predchádzajúcou právnou úpravou ako „iná vada“) môže v praxi všeobecných súdov dochádzať (a

dochádza) aj v súčasnosti. Toto stanovisko je preto v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za naďalej aktuálne (, , , , , , ). Ústavný súd Slovenskej republiky považuje toto stanovisko za súladné s právnou úpravou obsiahnutou v (). 17.2. Druhá veta stanoviska R 2/2016 predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa napríklad tých prípadov, v ktorých rozhodnutie súdu (či už vo vzťahu ku komplexu v spore riešených otázok, alebo aj len jednej, avšak pre výsledok sporu rozhodujúcej otázke), neobsahuje žiadne odôvodnenie. 17.3. Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby sa v potvrdzujúcom rozsudku, ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Aj v takom prípade je však v zmysle veta druhá povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Podobne judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, , Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. V preskúmavanej veci dovolatelia „nepreskúmateľnosť“ namietajú v dvoch rovinách a to a/ keď sa odvolací súd nezaoberal ich námietkou vyjadrenou v odvolaní ohľadne šikanózneho rozmeru žaloby a jej rozpor s ; b/ keď odvolací súd neodôvodnil skutočnosť, prečo žalobu posudzoval na rozdiel od súdu prvej inštancie aj podľa . 18.1. Z hľadiska povahy súkromnoprávnych žalôb a ich prípustnosti má právne posúdenie o akú žalobu ide v zmysle normatívny význam, t. j. vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Otázka prípustnosti je preto v takomto konaní prvoradá. Z tohto dôvodu sa dovolací súd najskôr zaoberal námietkou dovolateľov vyjadrenou v bode b/. 18.2. Podľa názoru dovolacieho súdu došlo práve v tomto prípade (b/) postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady v zmysle , pretože konanie je v tomto prípade postihnuté vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje aplikáciu (ako výnimku) druhej vety stanoviska R 2/2016. Tento nedostatok spočíva vo vnútornej rozpornosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v podstatnej otázke, od ktorej záviselo rozhodnutie o uplatnenom nároku. Touto otázkou bola otázka posúdenia žaloby v zmysle , ktorej vyriešenie predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, t. j. rozhodnutiu o neplatnosti kúpnej zmluvy. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 12) vyplýva, že predmetnú žalobu posúdil ako tzv. „určovaciu žalobu“ podľa , ktorej obligatórnou súčasťou je zodpovedanie otázky naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Posúdenie tejto otázky súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil s odkazom aj na judikatúru najvyššieho súdu (sp. zn. ). Odvolací súd vo svojom rozhodnutí (bod 12) konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa . Pod vecnou správnosťou výroku je potrebné rozumieť správne zistenie skutkového stavu, správnu aplikáciu a interpretáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva. Odvolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí (bod 13) už v rámci vlastného posúdenia veci citoval ustanovenie . Následne (bod 14) konštatoval, že rozhodnutie súdu o relatívnej neplatnosti právneho úkonu je rozhodovaním o určení právnej skutočnosti ( ), ktorá v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplýva z . V nadväznosti na toto konštatovanie sa odvolací súd navyše stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na judikatúru najvyššieho súdu (sp. zn. ), t. j. stotožnil sa aj v právnych záveroch súdu prvej inštancie týkajúcich sa naliehavého právneho záujmu, ktorého posúdenie svedčí . V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd vo svojom odôvodnení predmetnú žalobu posúdil podľa iného ustanovenia ako súd prvej inštancie (berúc do úvahy, že sa navyše stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie) napriek tomu, že podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Skutočnosť, že by odvolací súd v danom prípade postupoval aj podľa však z jeho rozhodnutia nevyplýva. Odvolací súd na jednej strane potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne ( ), t. j.

okrem iného sa stotožnil aj s posúdením predmetnej žaloby podľa , na strane druhej však z jeho rozhodnutia vyplýva, že predmetnú žalobu prioritne posúdil podľa a „iba“ navyše doplnil, že súhlasí tiež s právnymi závermi súdu prvej inštancie týkajúcej sa aplikácie . Táto vnútorná rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu má preto za následok jeho nepreskúmateľnosť.

19. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd porušil základné právo žalovaných na spravodlivý súdny proces, čím došlo k procesnej vade v zmysle . Dovolanie žalovaných je preto nielen prípustné, ale tiež dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený relevantný dovolací dôvod v zmysle .

20. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku dovolací súd nepristúpil ďalej k posúdeniu opodstatnenosti ďalších dovolacích námietok žalovaných, či už vo vzťahu k námietkam uplatnených v rámci , respektíve . 20.1. Vo vzťahu k tak postupoval z dôvodu, že vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je v danom prípade vyriešená „prvotná“ otázka a to prípustnosť žaloby podľa , preto posúdenie opodstatnenosti ďalších dvoch námietok uplatnených dovolateľmi nie je v predmetnej veci za daného stavu právne významné. 20.2. Pokiaľ ide o posúdenie dovolacích námietok v rámci , dovolací súd tak postupoval v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (, , , , , ).

21. S poukazom na vyššie uvedené, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.