Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/326/2021

Identifikačné číslo spisu: 1116226202 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1116226202.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zast. CREDIS Law s.r.o., AK so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zast. Sociálnou implementačnou agentúrou, so sídlom Špitálska 6, Bratislava, zast. Martin Pavle, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 4, Bratislava, IČO: 36 860 450, o zaplatenie 204.353,70 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2021, sp.zn. a sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením zo dňa 30. apríla 2021, sp.zn. a sp.zn. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,súd prvej inštancie") z 03. decembra 2019 č. k. -515 v znení opravného uznesenia z 05. februára 2020 č. k. -533 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z 23. marca 2020 sp.zn. -665. Predmetným rozsudkom v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 204.353,70 eur s prísl. Žalovanému súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 03.12.2019 sp.zn. -515.

2. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že procesný inštitút - kontumačný rozsudok neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní, ale slúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci. Tento inštitút pritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová strana

závažným spôsobom procesne nečinná. K samotnému napadnutému rozsudku pre zmeškanie mal odvolací súd výhradu spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie takto rozhodol po 3 rokoch trvania sporu bez toho, aby v predmetnej veci vykonal akékoľvek dokazovanie. Naviac, zo spisu vyplýva, že okrem neúčasti na pojednávaní dňa 03.12.2019 nie je možné právnemu zástupcovi žalobcu vytknúť žiadnu procesnú nečinnosť. Právny zástupca žalobcu riadne reagoval na výzvy súdu prvej inštancie, aby sa písomne vyjadril k veci, resp. k stanoviskám a dostavil sa na pojednávania konané v dňoch 16.05.2019 a 17.10.2019, pričom svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na termín 14.02.2019 vopred ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Za tohto stavu bol odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je arbitrárne a ide o neprípustný formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý je v zásade protiústavný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že účelom rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle je sankcionovanie jeho procesnej pasivity. Podľa Základných princípov výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s SR a s princípmi, na ktorých tento kódex spočíva. Jednotlivé ustanovenia teda nemožno vykladať izolovane a bez zohľadnenia doterajšieho procesného postupu sporových strán.

3. Odvolací súd k napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie poukázal na to, že zrušil napadnutý rozsudok pre zmeškanie žalobcu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a teda je evidentné, že dôvody, pre ktoré bolo vydané napadnuté uznesenie, zanikli.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval z a .

5. Dovolateľ poukázal na to, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie žalobcu, hoci na jeho vydanie boli splnené podmienky podľa . Odvolací súd rozhodol v rozpore so zákonom čím bolo porušené právo dovolateľa na spravodlivý proces, keď z nevyplýva možnosť súdu za splnenia zákonných podmienok vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ale povinnosť tento rozsudok vydať.

6. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania podľa z právnej otázky ,,či napriek splneniu všetkých podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa môže súd prvej inštancie takýto nevydať." Dovolateľ poukázal na uznesenia dovolacieho súdu sp.zn. zo dňa 29.03.2019, sp.zn. zo dňa 30.09.2020, sp.zn. zo dňa 14.12.2020.

7. Dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu poukázal na to, že dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné poukazom na to, že nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej a ani proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie skončilo. K možnosti nevydať rozsudok pre zmeškanie aj napriek splneniu podmienok podľa poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR . Žalobca poukázal ďalej na to, že sa dostavil na pojednávania v dňoch 16.05.2019 a 17.10.2019, pričom právny inštitút pojednávania je v koncipovaný tak, že pojednávanie na jednom stupni je chápané ako jeden celok, a to aj v prípade viacerých pojednávacích dní, čo vyplýva aj z toho, že súd pojednávanie odročuje na iný deň a neukončuje ho. Žalobca žiadal dovolanie odmietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalobcu dovolateľ poukázal na to, že žalobca v konaní nepredložil dôkazy, na základe čoho nie je ani na mieste poukazovať na uznesenie Ústavného súdu SR . Dovolateľ k tvrdeniam o pojednávaní ako jednom celku poukázal na uznesenia dovolacieho súdu sp.zn. zo dňa 31.08.2020.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpený v súlade s , bez nariadenia pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovne.

11. V danom prípade dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z a .

Dovolanie podľa

12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky už konštatoval (sp. zn. , ), dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nie je tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v a .

13. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v až f) . Základným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f) pristupuje len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f) irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

14. Dovolateľ napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení. Uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. V dôsledku kasácie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje (sp. zn. , , ).

15. Dovolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ".

16. V zmysle uvedeného proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej

inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie a zrušené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nie je dovolanie podľa prípustné, keďže nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Dovolanie podľa

17. Podľa názoru dovolateľa je jej dovolanie prípustné v zmysle , v otázke ,,či napriek splneniu všetkých podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa môže súd prvej inštancie takýto nevydať."

18. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania aj z , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uznesenie súdu prvej inštancie, ktorú dovolateľ vyvodzuje z , je vylúčená, keďže nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie.

19. Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak všeobecné súdy ako aj dovolací súd sú v zmysle a povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. uviedol, že „formalistický výklad , a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)."

20. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa , resp. , nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa , resp. je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad , resp. možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „ Na pojednávaní rozhodne" " ustanovenia je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia .

21. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa a prípustné nie je, dovolací súd ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, podľa odmietol.

22. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.