Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-112-2026.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: GAPAcar, s.r.o., so sídlom Československej armády 10686/3, Martin, IČO: 46 587 527, právne zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 329 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. 43C/21/2025-79 zo dňa 03.06.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 43C/21/2025-79 zo dňa 03.06.2026 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovanej súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 329 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 329 eur od 07.08.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 137 písm. a), § 274 a § 275 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica zo dňa 07.10.2025, postúpenou súdu prvej inštancie dňa 24.11.2025, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 329 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom doplatenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 03.06.2026, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú, po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie dostavil právny zástupca žalobcu a nedostavila sa žalovaná, pričom doručenie predvolania na termín pojednávania mala riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania a v predvolaní na pojednávanie bola poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 356 písm. b) dôvodiac, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozsudku pre zmeškanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaná nepoprela, že sa pojednávania dňa 03.06.2026 nezúčastnila a že túto neúčasť neospravedlnila a uviedla, že dôvodom uvedeného bola administratívna chyba na
strane žalovanej. O skutočnosti, že žalovaná bola v konaní od počiatku aktívna, svedčia podľa žalovanej viaceré podania, ktoré do konania predložila, ako aj to, že na výzvy súdu prvej inštancie riadne reagovala a súčasne predložila do konania dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení, teda sa v konaní aktívne bránila. Neúčasť žalovanej na pojednávaní nebola prejavom procesnej pasivity ani snahou o spôsobenie prieťahov v konaní, ale bola výsledkom jednorazového administratívneho pochybenia, keď o procesnej aktivite žalovanej svedčí súdny spis. Vydaním napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie efektívne odňal žalovanej právo na posúdenie merita veci, dôvodnosti jej obrany a aj právo na prípadný opravný prostriedok smerujúci ku dvojinštančnému prejednaniu sporu. Žalovaná mala za to, že vydanie napadnutého rozhodnutia, ako sankcie za jednorazové pochybenie na strane žalovanej, je neprimerane prísne, zasahujúce do práva žalovanej na spravodlivý proces, ústavne neudržateľné, a to s prihliadnutím k ňou uvedeným skutočnostiam. Zopakovala, že do vydania napadnutého rozhodnutia nebolo možné hodnotiť konanie žalovanej ako pasívne, ktorá skutočnosť priamo odporuje účelu procesného inštitútu kontumačného rozsudku, ktorým je postih strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy v konaní a je závažným spôsobom procesné nečinná, zo stavu súdneho spisu do dňa vydania napadnutého rozhodnutia nemožno konanie žalovanej hodnotiť ako pasívne, navyše s prihliadnutím k tomu, že žalovaná vo vzťahu k uplatnenému nároku po celý čas aj vecne argumentovala. Z uvedeného dôvodu považovala napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a výsledok neprípustného formalistického prístupu súdu prvej inštancie. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS 233/2019 a neho nadväzujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Cdo 326/2021 zo dňa 31.03.2022 a dodala, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje úvaha súdu prvej inštancie o tom, ako sa vysporiadal s nespornou procesnou aktivitou žalovanej do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, a to s akcentom na citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, považoval ho v celom rozsahu za nedôvodné s poukazom na ust. § 274 CSP a v ňou ustanovené podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Citoval komentár k CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022) a dovodil, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže predmetom konania bola žaloba na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) CSP, žalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, predvolanie obsahovalo poučenie o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť do začiatku pojednávania nijako neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania a žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Doplnil, že žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 03.06.2026 doručené s predstihom už dňa 11.02.2026, teda žalovaná mala viac ako tri mesiace na zabezpečenie svojej účasti na pojednávaní, prípadne na včasné oznámenie a ospravedlnenie svojej neúčasti. Dodatočné tvrdenie žalovanej, že neúčasť bola výsledkom administratívnej chyby nemôže spätne podľa žalobcu zmeniť skutočnosť, že v čase vydania rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaná nespochybnila splnenie zákonných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale iba dodatočne vysvetľuje dôvod svojej neúčasti, ktorá argumentácia však nepredstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 356 písm. b) CSP. K námietke žalovanej ohľadne jej procesnej aktivity pred pojednávaním poukázal žalobca na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predchádzajúca procesná aktivita žalovanej sama osebe nevylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie a že rozhodujúce je, či boli na konkrétnom pojednávaní splnené všetky podmienky podľa ust. § 274 CSP. Podľa žalobcu neobstojí poukaz žalovanej na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 a uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/326/2021, podľa ktorých nemožno ust. § 274 CSP vykladať výlučne formalisticky a pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť okolnosti konkrétnej veci, pretože vychádzali zo skutkovo odlišnej procesnej situácie (išlo o dlhšie trvajúci spor, v ktorom sa uskutočnilo viac pojednávaní, žalovaný sa na predchádzajúce pojednávania riadne dostavoval a súd už vykonal rozsiahle dokazovanie). V prejednávanej veci sa konanie začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 07.10.2025, pričom súdu prvej inštancie bola vec postúpená dňa 24.11.2025 a pojednávanie nariadené na deň 03.06.2026 bolo prvým pojednávaním vo veci a žalovaná mala doručené predvolanie viac ako tri mesiace vopred, teda nešlo o dlhoročné konanie. Závery rozhodnutí citovaných žalovanou nemožno podľa žalobcu vykladať tak, že samotná predchádzajúca písomná aktivita žalovanej automaticky vylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie. Rozhodujúce zostáva, že žalovaná napriek riadne a včas doručenému predvolaniu a poučeniu o procesných následkoch svoju účasť na pojednávaní nezabezpečila a
svoju neprítomnosť včas ani vážnymi okolnosťami neospravedlnila. Za nedôvodnú považoval žalobcu námietku žalovanej, že sa súd prvej inštancie osobitne nevysporiadal s jej predchádzajúcou procesnou aktivitou, a to s poukazom na ust. § 275 CSP, požiadavky ktorého napadnutý rozsudok spĺňa a súd prvej inštancie nebol povinný odôvodniť rozsudok v rozsahu meritórneho rozhodnutia ani podrobne hodnotiť všetky predchádzajúce procesné úkony žalovanej. Zhrnul, že okolnosti uvedené žalovanou samy osebe nevylučujú postup podľa ust. § 274 CSP a nezakladajú odvolací dôvod podľa ust. § 356 písm. b) CSP. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a vydaný pri splnení všetkých podmienok podľa ust. § 274 CSP.
5. Žalovaná sa viac vo veci nevyjadrila.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok pre zmeškanie žalovanej je potrebné zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa ust. § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
9. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
10. Podľa ust. § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
11. Odvolací súd ako prvoradé uvádza, že podľa ust. § 356 písm. b) CSP odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné, prípustnosť odvolania CSP viaže len na jediný dôvod a týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalobcu spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ust. § 356 písm. b) CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Preto je nutné skonštatovať prípustnosť odvolania žalobcu.
12. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia a ide o následok procesnej pasivity procesných strán. Zásada kontradiktórnosti priamo pojmovo predvída procesnú aktivitu strán sporu. Procesná úprava normuje dva druhy kontumačného rozsudku, a to v neprospech žalobcu a žalovaného. Z hľadiska štádia konania zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vo fáze pred pojednávaním vo veci samej a kontumačný rozsudok vydaný priamo na pojednávaní. V danom prípade je zrejmé, že ide o kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, a to v neprospech žalovanej, ktorého úprava je obsiahnutá v ust. § 274 CSP a predpokladá kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú žaloba podľa § 137 písm. a) CSP, existencia návrhu žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a v rámci predvolania bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku a neospravedlnenie neprítomnosti žalovanej včas a vážnymi okolnosťami.
13. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti podaného odvolania žalovanou uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom rozsahu, že z formálneho hľadiska boli kumulatívne naplnené zákonné požiadavky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré má na mysli ust. § 274 CSP.
14. Súčasne však má odvolací súd za to, že nie je možné sa uspokojiť s prísne formalistickým prístupom k zneniu ust. § 274 CSP, nezohľadňujúcim ďalšie okolnosti na strane žalovanej. K uvedenej problematike komentár k CSP (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1122 - 1128: P. Šťastný, M. Števček) uvádza: „Napriek tomuto zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické vydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať. (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021).“
15. Potreba skúmania procesnej aktivity žalovanej ešte pred prvým pojednávaním, okrem zváženia dosahu na procesné práva žalovanej, vyplýva aj z už konštantnej judikatúry ÚS SR a NS SR: „Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného (napr. vyjadrenie k veci samej), ako aj nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného by mal súd ako vhodnú formu rozhodnutia voliť len v prípadoch, keď je s ohľadom na predchádzajúce správanie žalovanej strany zjavné, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. V opačnom prípade súd spor vecne prejedná, a to v neprítomnosti žalovaného.“ (uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/6/2023 zo dňa 31.10.2023 v spojení s uznesením ÚS SR sp. zn. IV. ÚS/201/2024 zo dňa 24.04.2024, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 49/2024). ÚS SR uvádza, že materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán (III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021, III. ÚS 88/2021). Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne (bez ohľadu na to, či zmeškanie spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti), pričom žalovaný je inak v danom konaní procesne aktívny (napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (napr. III. ÚS 89/2021).
16. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie ÚS SR zo dňa 27.06.2024 sp. zn. III. ÚS 341/2024, podľa ktorého: „8. Je nepochybné, že žalovaní sa na pojednávanie 7. decembra 2022 bez ospravedlnenia nedostavili, preto okresný súd vydal rozsudok pre zmeškanie. Krajský súd však tento rozsudok nezrušil z dôvodu vyhodnotenia závažnosti dôvodov, pre ktoré sa žalovaní nedostavili na pojednávanie. K zrušeniu rozsudku pre zmeškanie viedlo krajský súd v rozhodujúcej miere zhodnotenie procesnej aktivity žalovaných v priebehu konania. Žalovaní podali proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, v ktorom navrhli vykonanie dôkazov, namietali základ a aj výšku sťažovateľom uplatneného nároku a vzniesli námietku premlčania, zásielky súdu si riadne preberali a na výzvy súdu reagovali, pričom nepochybne zmeškali prvé nariadené pojednávanie vo veci. Právny záver krajského súdu, že v takejto situácii bolo vhodné využiť namiesto kontumačného rozsudku iné nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania (napr. konanie v neprítomnosti, pozn.), nemožno považovať za arbitrárny výsledok zjavne nesprávnej aplikácie procesného práva. 9. Požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274 Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). K obdobným záverom dospel aj český ústavný súd (napr. nález sp. zn. I. ÚS 2656/12 zo 7. 5. 2013), ktorý uviedol, že pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne súdne konanie preťahuje. Preto nemožno priznať relevanciu tvrdeniu sťažovateľa, že zrušením rozsudku pre zmeškanie krajský súd priznal žalovaným viac práv, ako im patrili.“ Rovnaký záver judikoval ÚS SR
v uznesení zo dňa 19.08.2025 sp. zn. III. ÚS 448/2025, v uznesení zo dňa 13.01.2026 sp. zn. IV. ÚS 11/2026 a NS SR v uznesení zo dňa 31.03.2026 sp. zn. 5Cdo/56/2025. 17. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že za daných okolností je rozsudok pre zmeškanie v jej neprospech neprimeranou sankciou, vzhľadom na to, že okrem neúčasti na dotknutom pojednávaní nie je možné žalovanej vytknúť žiadnu procesnú nečinnosť, či také konanie, ktorého dôsledkom by bolo akékoľvek ňou zavinené predĺženie súdneho konania (žalovaná podala vo veci odôvodnený odpor a aj následné vyjadrenie podľa ust. § 167 ods. 4 CSP, v ktorých uplatnila prostriedky procesnej obrany proti žalobou uplatnenému nároku). Odvolací súd tak na základe citovanej aktuálnej judikatúry ÚS SR a NS SR dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s potrebou neobmedziť sa na konštatovanie splnenia formálnych podmienok potrebných pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale aj s povinnosťou zvážiť procesnú aktivitu strán v čase pred konaním pojednávania, na ktorom má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný a odôvodniť okolnosti, pre ktoré by prípadne nebolo vhodnejšie zvoliť postup podľa ust. § 180 CSP, a teda konať a rozhodnúť v neprítomnosti sporovej strany a vyhnúť sa tak možnému obmedzeniu práva na spravodlivý proces žalovanej.
18. Odvolací súd dopĺňa, že uznesením ÚS SR zo dňa 04.06.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019, bola odmietnutá obligatórnosť vydávania kontumačných rozsudkov podľa ust. § 274 a § 278 CSP ako prílišný formalizmus a požiadavka upustenia od prioritizácie striktne gramatického výkladu predmetných ustanovení de facto predstavuje odklon od kogentnej právnej úpravy. Rovnakou otázkou kogentnosti postupu súdu v zmysle ust. § 274 a § 278 CSP sa aj s poukazom na citované uznesenie ÚS SR zaoberal NS SR a v uznesení zo dňa 15.07.2021 sp. zn. 5CdoGp/1/2019 odmietol argumentáciu Generálneho prokurátora SR, ktorý poukazoval na dikciu ust. § 274 CSP v kontexte povinnosti súdu pri naplnení podmienok v ňom normovaných kontumačný rozsudok vydať, a uviedol, že jazykový výklad zodpovedajúcich ustanovení CSP, ktorého sa domáha aj generálny prokurátor, by mohol byť posudzovaný ako príliš formálny a narážajúci sa limity ústavnosti.
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonávať úkony potrebné na prejednanie veci a v prípade osobitného procesného postupu (ktorým je aj rozhodovanie rozsudkom pre zmeškanie) dbať o dodržanie špeciálnych podmienok (formálnych aj materiálnych) stanovených v zákone pre uvedený postup, zohľadňujúc naznačenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom ďalší procesný postup súdu prvej inštancie bude závisieť od procesnej aktivity strán sporu, a následne vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
20. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).