Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/105/2018

Identifikačné číslo spisu: 8412207323 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8412207323.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, proti žalovanému V. Q., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 62, o zaplatenie 2 681 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. júla 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. apríla 2014 č. k. -77 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 681 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 28. septembra 2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 160,50 €, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. N a odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 9. septembra 2015 sp. zn. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v danej veci síce nie je sporný základ nároku, teda to, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni poistné plnenie za škodu na zdraví, ktorú spôsobil žalovaný poškodenému. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťami namietanými v odpore, a to, že za škodu zodpovedá aj poškodený tým, že nebol v motorovom vozidle pripútaný a že nastúpil do motorového vozidla o ktorom vedel, že ho vedie osoba pod vplyvom alkoholu, s odôvodnením, že aplikácia nie je v tomto prípade možná. Odvolací súd k tomuto uviedol, že žalovaný sa dožaduje aplikácie a zohľadnenia spoluzavinenia poškodeného. Pri rozhodovaní o výške tohto nároku treba zohľadniť prípadné spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody podľa ustanovenia . Odvolací súd preto uzavrel, že pred rozhodnutím je potrebné vykonať zisťovanie týkajúce sa existencie a rozsahu spoluzavinenia poškodeného a podľa týchto zistení rozhodnúť. 2. Okresný súd Kežmarok rozsudkom pre zmeškanie zo 16. septembra 2016 č. k. -118

žalobu, ktorou sa žalobkyňa na žalovanom domáhala zaplatenia sumy 2 681 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 681 € odo dňa doručenia žalobného návrhu až do zaplatenia zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom n a riadne poučenie žalobkyne o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, ktoré mala riadne doručené, vrátane možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie a vzhľadom na žalovaným navrhované rozhodnutie podľa (ďalej len „“), rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a . Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa žiadosť o zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie. 3. Krajský súd v Prešove uznesením z 27. júla 2017 sp. zn. odmietol odvolanie žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd uviedol, že v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v súlade s . Poznamenal, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie možno na ktoromkoľvek pojednávaní, pred a aj po vykonaní dokazovania. Podmienkami pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia je len skutočnosť, že sa žalobkyňa nedostavila na pojednávanie, hoci bola riadne a včas predvolaná a bola poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, že žalobkyňa svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami a že žalovaný navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. Konštatoval, že všetky tieto skutočnosti boli v danom prípade splnené, a preto súd prvej inštancie mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, a to aj napriek tomu, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení bol vyslovený právny názor, že základ nároku je nesporný. Aj sama žalobkyňa uznáva, že podmienky pre vydanie rozsudku boli splnené a že skutočne v dôsledku administratívneho pochybenia sa pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila. Odvolací súd uzavrel, že podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu nie je to, že nárok je nepodložený a sporný. Rozsudok pre zmeškanie možno vydať bez ohľadu na tvrdený či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci, takýto rozsudok je založený na procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania. Odvolací súd preto odvolanie žalobkyne podľa odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , a . 4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním, prípustnosť ktorého odôvodnila s poukazom na . Podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky na vydanie tohto rozsudku, pretože uvedenou sankciou vo forme vydania rozsudku pre zmeškanie možno postihnúť jedine toho žalobcu, ktorý je v konaní úmyselne pasívny bez náležitého ospravedlnenia a tým spôsobuje prieťahy v konaní a zároveň je nárok žalobcu nepodložený a sporný. Poznamenala, že aj s poukazom na odbornú literatúru nemožno dospieť k inému právnemu záveru ako k tomu, že po vykonaní dokazovania a nesporne ustálenej danosti nároku žalobcu súd nemôže v súdnom konaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a právny nárok žalobcu, o ktorého existencii niet pochýb, zamietnuť v celom rozsahu. Konštatovala, že v danom prípade bol preukázaný nárok žalobkyne na náhradu vyplateného poistného plnenia, čo potvrdil aj odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný a súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne nemohol rozhodnúť o nesporne danom nároku tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta len z dôvodu nedostavenia sa žalobkyne na pojednávanie bez jej ospravedlnenia. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, príliš formalisticky vykladal a preto je jeho rozhodnutie v rozpore s princípmi, na ktorých spočíva . Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 7. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie dovolaním napadnúť (úspešne). Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a

.

8. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Žalobkyňa v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z . 9.1. Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces z hľadiska treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do , resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 9.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (, , , , , ). 9.4. Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti. 10. Dovolateľka v dovolaní namietala, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , pretože vydanie rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné a možné po vykonaní dokazovania a po nesporne ustálenej danosti nároku žalobcu, len pre nedostavenie sa žalobcu na pojednávanie bez ospravedlnenia. 11. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a/ sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 12. Podľa ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 13. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, k t o r ý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany [porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001; (ďalej len „Komentár“)]. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. V kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda žalobca nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i

forma rozhodnutia (porovnaj Komentár str. 1008). 14. V danej veci súd prvej inštancie, po vrátení veci odvolacím súdom na došetrenie, po výzve na riešenie sporu mediáciou (č. l. 111 spisu), predvolal strany sporu na pojednávanie, ktoré nariadil na 16. septembra 2016. V predvolaní strany poučil aj v zmysle až , teda „ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie“. Splnomocnenec žalobkyne predvolanie prevzal 3. augusta 2016 (č. l. 114 spisu), na pojednávanie konané 16. septembra 2016 sa však žalobkyňa bez ospravedlnenia nedostavila. Súd prvej inštancie po otvorení pojednávania vyhlásil uznesenie, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne. Právna zástupkyňa žalovaného, vzhľadom k tomu, že sa žalobkyňa na pojednávanie nedostavila a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila, navrhla súdu prvej inštancie, aby postupoval v zmysle a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Na to bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalobcu. 15. V d a n o m pr ípade žalobkyňa dodatoč ne s v o ju neprítomnosť n a pojednávaní ospravedlnila nedopatrením a administratívnym pochybením z dôvodu organizačných zmien u žalobkyne a nad spôsobenými komplikáciami vyjadrila ľútosť. Odvolací súd odvolanie odmietol z dôvodu, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené podmienky. Poznamenal, že súd prvej inštancie mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, a to aj napriek tomu, že základ nároku je nesporný. 16. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu (porovnaj Komentár str. 1008). Z ustanovenia nevyplýva, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania. Dovolací súd zdôrazňuje, že sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania, na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa na pojednávanie, ktoré jej bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavila, čím sama ostala neaktívna. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na návrh žalovaného vydal rozsudok pre zmeškanie. 17. Obsah s pis u v nič om neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, ž e v konaní, ktoré predchádzalo dovolaním napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, nastalo procesné pochybenie, majúce za následok porušenie práva n a spravodlivý proces v zmysle 2 0 písm. f/ . Dovolací súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu zmätočnosti (R 24/2017). Skutočnosť, že dovolateľka má odlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú vadu v zmysle . 18. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené dovolanie žalobkyne podľa ako neprípustné odmietol. 19. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ). 20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.