Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/30/2023

Identifikačné číslo spisu: 7210218544 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7210218544.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Colonnade Insurance S.A., Luxembursko, Rue Eugene Ruppert 20, L-2453 Luxemburg, organizačná zložka Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Košice, Štúrova 27, proti žalovanému Ing. U. S., narodenému XX. A. XXXX, O., O. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Marekom Takáčom, Lipany, Kukučínova 12, o zaplatenie 5.341,52 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2022 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2022 sp. zn. zrušuje a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom (v poradí tretím) z 11. mája 2021 č. k. - 447 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, ktorú v rámci svojej podnikateľskej činnosti prenajíma na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. októbra 2008 obchodnej spoločnosti Interiér Invest, s.r.o., ktorej prenajal nebytové priestory nachádzajúce sa na ul. Južnej triedy 48 v Košiciach na účely predajne kobercov, skladu a ďalších činnosti v súlade s podnikateľským oprávnením. Obchodná spoločnosť Interiér Invest s.r.o. ako poistenec žalobkyne 28. decembra 2009 oznámila poistnú udalosť, ku ktorej malo dôjsť 26. - 27. decembra 2008 z dôvodu prasknutia potrubia hydrantu na 3. poschodí a v dôsledku toho došlo k zatečeniu predajne Kobraj a k poškodeniu tovaru a to látok a záclon v rozsahu 90% a vankúšov a prikrývok v rozsahu 40%. Právna predchodkyňa žalobkyne listom z 27. januára 2009 oznámila svojmu poistencovi obchodnej spoločnosti Interiér Invest s.r.o. likvidáciu poistnej udalosti a poskytla jej poistné plnenie v sume 5.341,52 eur. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že príčina prasknutia vodovodného potrubia medzi sporovými stranami nebola sporná, keď išlo o ponechané otvorené okno zamestnancom nájomníka spoločnosti Rempo Univers s.r.o. Košice, čím došlo k zamrznutiu vody v potrubí a tým k poškodeniu potrubia pôsobením rozpínania ľadu, čo spôsobilo

vytekanie vody z potrubia cez vzniknutú prasklinu a škoda na tovare poistencovi žalovaného vznikla tak zatečením nebytových priestorov v dôsledku prasknutia potrubia. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala porušenie povinností žalovaného vyplývajúce z , ako aj povinnosti vyplývajúcej z nájomnej zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že ide o uvedenie všeobecnej povinnosti žalovaného bez konkretizácie a ďalej konštatoval, že ponechanie otvoreného okna treťou osobou nespadá v rámci kontroly do bežných starostlivostí prenajímateľa, pokiaľ nebola výslovne dohodnutá v nájomnej zmluve. Bol názoru, že ponechanie otvoreného okna v priestoroch prenajatých nájomcovi je zavineným, hrubo nedbanlivostným konaním tretej osoby, pričom išlo o kontrolu priestorov nájomcu Rempo Univers s.r.o., za ktorú tento zodpovedá a toto konanie presahuje rámec všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného a nemožno toto konanie pričítať žalovanému ako jeho porušenie prevenčnej povinnosti. V danom prípade ide o porušenie prevenčnej povinnosti nájomcu žalovaného (spoločnosti Rempo Univers s.r.o. Košice). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v spore nebolo preukázané porušenie konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, čo neumožňuje aplikáciu na daný prípad. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak by aj pripustil, že došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa žalovaným, v danom prípade došlo tiež k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa nájomcom žalovaného (spoločnosťou Rempo Univers s.r.o. Košice), a to ponechaním otvoreného okna v prenajatých priestoroch. V tejto situácii je potom dôležitá príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Uviedol, že príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou nie je daná, keďže ku škode došlo nedbanlivostným zavineným konaním a teda porušením prevenčnej povinnosti tretej osoby a nie žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosť, že poistený v čase poskytnutia plnenia mal proti žalovanému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. mája 2022 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická či právnická osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby dosiahla povinnosti uloženej jej právnym predpisom či inou právnou skutočnosťou, napríklad zmluvou. Ďalej uviedol, že vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu) ukladajúcu každému počínať si takým spôsobom, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách ( ) a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Bol názoru, že protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne skúmal, či v danej veci boli splnené podmienky pre priznanie náhrady škody a dospel aj k správnemu skutkovému záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti žalovaným, nakoľko žalobkyňou tvrdené porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným - kontrola (otvorenie okien) nespadá do bežnej starostlivosti prenajímateľa, pokiaľ nebola výslovne dohodnutá v nájomnej zmluve. Za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku žalobkyne, že uvedený nárok bolo nutné posudzovať podľa a to z dôvodu, že prenájom nebytových priestorov nemožno považovať za prevádzkovú činnosť. Je tomu tak preto, že prenájom nebytových priestorov je bez vplyvu na okolité prevádzky. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s .

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila a . Mala za to, že súdy nižších inštancií svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nakoľko sa dostatočne logicky a presvedčivo nevysporiadali s jej argumentáciou, podľa ktorej bol jej nárok na náhradu škody dostatočne preukázaný, keď bolo preukázané, že došlo k vzniku škody poškodením tovaru nachádzajúce sa v budove vo vlastníctve žalovaného, príčinou vzniku škody bolo prasknuté potrubie v tejto budove a zapotenie priestorov užívaných žalobcom, pričom zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej

právnej povinnosti zabezpečiť žalobcovi riadne a nerušené užívanie prenajatých priestorov, ako aj zákonnej prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škody zabezpečením kontroly stavu budovy a potrubia nachádzajúceho sa v tejto budove. Uviedla, že prípady obchodnej činnosti, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľností je nutné posudzovať podľa a teda že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, kde sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie, avšak s touto jej argumentáciou sa odvolací súd nijako nevysporiadal a ani svoj právny názor k danej odvolacej námietke nijako nevysvetlil. Bola názoru, že závery súdov nižších inštancií, podľa ktorých pasívne legitimovaným nie je žalovaný ako zmluvný partner žalobcu, ale tretí subjekt bez akéhokoľvek právneho vzťahu so žalobcom len na tom základe, že práve tento tretí subjekt zapríčinil vznik škody, vykazujú znaky nelogickosti a arbitrárnosti a právne závery sú tak v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Nesprávnosť právneho posúdenia videla v tom, že porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti bolo preukázané porušením zákonnej povinnosti žalovaného stanovenej mu v o nájme a podnájme nebytových priestorov a zmluvnej povinnosti zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním nebytového priestoru vyplývajúcej z bod 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Mala za to, že zo strany žalovaného došlo i k porušeniu prevenčnej povinnosti podľa . Taktiež mala za to, že skutočnosť, že došlo k prasknutiu vodovodného potrubia vo vlastníctve žalovaného v prenajatej budove, čím bola poškodenému spôsobená škoda v dôsledku vytopenia jeho tovaru, je konkrétnym porušením právnej povinnosti žalovaného. Bola názoru, že samotná skutočnosť, že nájomca REMPO UNIVERS, s.r.o. ponechal otvorené okno, čím sa dopustil zavineného konania ešte nijako nepreukazuje, že prevenčná povinnosť nebola porušená zo strany prenajímateľa. Za otázky, ktoré v rozhodovacej praxi odvolacieho súdu neboli riešené považovala otázky 1) či sú povinnosti žalovaného vyplývajúce z ako aj povinnosti vyplývajúce z bod 4 nájomnej zmluvy zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním nebytového priestoru vymedzené dostatočne jasne a konkrétne tak, aby ich porušenie mohlo založiť zodpovednosť prenajímateľa za vzniknutú škodu, 2) či porušenie prevenčnej povinnosti tretej osoby (nájomcu), s ktorým poškodený nájomca nie je v žiadnom právnom vzťahu, vo vzťahu k prenajímateľovi, zbavuje prenajímateľa zodpovednosti za škodu vzniknutú nájomcovi, 3) či povinnosti vykonávania dohľad nad nehnuteľnosťou ako takou, ktorej súčasťou je kontrola otvorených okien spadá do bežnej starostlivosti prenajímateľa, aj pokiaľ nebola výslovne dohodnutá v nájomnej zmluve, č. j. či táto je súčasťou všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného a v prípade jej porušenia možno toto konanie pričítať žalovanému ako jeho porušenie prevenčnej povinnosti. Prevenčná povinnosť a zodpovednosť za jej porušenie prichádza do úvahy aj v prípadoch, ak škoda nevznikla priamo vlastným správaním škodcu, ale v dôsledku zanedbania dohľadu, ktorý mal ako vlastník prenajímanej nehnuteľnosti podľa normálneho behu vecí vykonávať nad zdrojom nebezpečenstva - prasknutím potrubia v jemu patriacej nehnuteľnosti, 4) či prenájom nebytových priestorov vykonávaný na základe podnikateľského oprávnenia možno považovať za prevádzkovú činnosť zakladajúcu osobitnú zodpovednosť za škodu v zmysle a 5) či zodpovednosť žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti nemožno vylúčiť ani vtedy, ak by prichádzalo do úvahy aj zodpovednosť iného subjektu. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolaciemu súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudky súdov nižších inštancií sú riadne odôvodnené a dovolateľka neuviedla žiadny nesprávny procesný postup, ktorým by jej súd znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Dovolacie otázky, ktoré dovolateľka nastolila považoval za všeobecne, pri ktorých nejde o otázky zásadného právneho významu. Ďalej podrobne rozoberal skutkový a právny stav sporu. Navrhol dovolanie zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočné odôvodnenie pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ako aj nevysporiadanie sa s podstatnými námietkami uplatnenými v odvolaní.

8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f) pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f) irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

9. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. , , či , , bod 26, , bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného

hodnotenia dôkazov a pod.).

12. Podľa veta druhá odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

14. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( ). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. ). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

15. Rovnako podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).

16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne uvádzaným k posúdeniu objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou vyplýva jedno strohé konštatovanie, cit.: „prenájom nebytových priestorov nemožno považovať za prevádzkovú činnosť. Je tomu tak preto, že prenájom nebytových priestorov je bez vplyvu na okolité prevádzky..“ V kontexte uvedeného je nepochybné, že aj napriek výslovnému príkazu v vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, sa odvolací súd nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s kľúčovými tvrdeniami žalobkyne v odvolaní a to ani v najvšeobecnejšej rovine. Uvedené platí predovšetkým o tých námietkach žalobkyne, ktoré z pohľadu rešpektovania jej práva na spravodlivý proces možno označiť za hlavné a ktoré si vyžadovali špecifickú odpoveď. Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej žalovaná v odvolaní oponovala tým, že prípady obchodnej činnosti, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľností, je nutné posudzovať podľa ust. a teda sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, kde sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie a teda nie je podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť“. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Zároveň zdôraznila, že „žalovaný v konaní nepreukázal žiadne liberačné dôvody a konštatovala, že žalovaný síce v konaní tvrdil, že ku škode došlo v dôsledku vyššej moci, prasknutie potrubia v dôsledku zamrznutia však vyššou mocou určite nie je“. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu k týmto odvolacím námietkam úplne ignoruje skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, keď (ako bolo uvedené vyššie) sa odvolací súd k týmto odvolacím námietkam vyjadril dvomi vetami a to konštatovaním, že „prenájom nebytových priestorov nemožno považovať za prevádzkovú činnosť. Je tomu tak preto, že prenájom nebytových priestorov je bez vplyvu na okolité prevádzky.“

17. Dovolací súd uzatvára, že odvolací súd nevzal do úvahy žiadnu z týchto namietaných skutočností a preto z jeho strany ide o postup odporujúci princípom materiálneho právneho štátu. Sumarizujúc vyššie uvedené oprávňuje dovolací súd vysloviť názor, že odvolací súd svoje rozhodnutie v dovolaním napadnutej časti odôvodnil spôsobom, ktorým založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle . Bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobkyne ( ). Pretože odvolací súd v prejednávanej veci nezaujal k otázkam urobeným súčasťou odvolania žalobkyne žiadne konkrétne stanovisko, dovolaciemu súdu nezostalo

prijať iný záver než ten, že došlo k zaťaženiu konania pred odvolacím súdom tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa .

18. Pokiaľ odvolací súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentami odvolateľa, tieto bez primeraného vysvetlenia ignoruje a neaplikuje relevantnú právnu úpravu, porušuje tým právo odvolateľa na spravodlivý proces (por. ).

19. Keďže dovolanie podľa je nielen prípustné, ale aj dôvodné, bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu v zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ). Náprava zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade postačujúca ( ), nakoľko to bol odvolací súd, komu bolo namieste pričítať dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti.

20. Odvolací súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová (materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Osobitnú pozornosť bude venovať relevantným argumentom odvolateľky.

21. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení , dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (, , , , , , , ). Z tohto dôvodu sa následne dovolací súd ďalším uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle vecne nezaoberal.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.