Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 33/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

20. mája 1999 predbežne prerokoval podnet ,

zastúpeného JUDr. Jozefou Dudovičovou, komerčnou právničkou, Púpavová 65,

Bratislava, na začatie konania vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa č. 46 ods. 1 a na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp.zn. a takto

rozhodol:

Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

(ďalej len „navrhovateľ“) podaním doručeným Ústavnému súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 4. augusta 1998 označeným ako

„Návrh na začatie konania vo veci porušenia práv hlavy druhej Slovenskej

republiky v zmysle a zákona

č. “ namiereným proti odporcovi Krajskému súdu v Bratislave,

Záhradnícka ul.č. 10 (ďalej aj „odporca“), namietal jeho postup v konkurznej veci

vedenej pod sp.zn. .

Navrhovateľ bol nespokojný s tým, že mu odporca nepriznal postavenie

účastníka konania na strane navrhovateľa, v dôsledku čoho mu nebolo doručené

uznesenie o zastavení konkurzného konania, čím mu bola vzatá možnosť ďalej konať.

Podľa jeho názoru uvedená skutočnosť mala vplyv na jeho postavenie z hľadiska

účtovníctva a následne plnenia jeho daňových povinností, čo mu v konečnom

dôsledku neumožnilo odpísať nevymožené pohľadávky do nákladov.

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nasledovný nález: „Nepriznaním

aktívnej legitimácie Navrhovateľa, zasiahnutím do práv orgánov v Dohodovacom

konaní, vydaním uznesenia o zastavení Konkurzného konania bez procesnej

príslušnosti a následným nedoručením uznesenia o zastavení konania

Navrhovateľovi i ďalším účastníkom Dohodovacieho konania ako aj oprávneným

orgánom v konaní podľa porušil Mestský (dnes Krajský) súd

v Bratislave v náväznosti na SR: SR a

SR ako aj práva Navrhovateľa zo zákonov SR mu vyplývajúce“.

Podanie nespĺňalo zákonné požiadavky stanovené v § 20 a v spojení s § 31a aj

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení Navrhovateľ bol

preto listom z 21. augusta 1998 vyzvaný na odstránenie jeho nedostatkov.

Doplňujúcim podaním doručeným ústavnému súdu 15. októbra 1998

navrhovateľ zmenil petit: „Konanie odporcu je zásahom do práva navrhovateľa na

súdnu ochranu podľa SR, ako aj zásahom do jeho práva podľa

SR v náväznosti na SR“. Súčasne predložil ďalšie listiny ako

dôkazný materiál, najmä sťažnosti v zmysle na postup

odporcu, ako aj odvolanie (včítane jeho aktualizácie v nadväznosti na nález ústavného

súdu vo veci , ktorým bol vyslovený nesúlad čl. II.

Z.z. s SR) proti nedoručenému mu uzneseniu odporcu o zastavení

konkurzného konania.

Predmetom konania, ktorého neústavnosť navrhovateľ napadol svojím

podaním, je návrh veriteľa HBD Slovakia, spol. s r.o., 900 67 Láb, proti dlžníkovi,

Slovenské telekomunikácie, š.p., Bratislava, na začatie konania podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov dohodovacím konaním, ktorý bol

príslušnému súdu doručený 16. januára 1996. V bode 2. návrhu – Záväzky dlžníka

voči iným veriteľom - bol uvedený pod poradovým číslom 2 aj navrhovateľ

, so splatnou pohľadávkou za neuhradenú faktúru

v sume 276.000,- Sk (pohľadávka z titulu neuhradenej faktúry za výrobu telefónnych

zoznamov a ich reklamu).

Konanie bolo zastavené uznesením Mestského súdu (teraz Krajského súdu)

v Bratislave sp.zn. 24. októbra 1996 v zmysle čl. II.

Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal o konkurze a vyrovnaní, podľa

ktorého súd začaté konkurzné konanie voči dlžníkom uvedeným v § 67 ods. 3 zastaví,

ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodol o vyhlásení konkurzu.

(Účinnosť zákona nastala 16. októbra 1996).

Dlžník v spore – Slovenské telekomunikácie, š.p., Bratislava - patril medzi

organizácie, na ktoré sa vzťahovalo ustanovenie § 67 ods. 3 citovaného zákona.

II.

Ústavný súd podľa (ďalej len

„ústava“) môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak

namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani

postup všeobecných súdov Slovenskej republiky pri rozhodovaní, pokiaľ v jeho

dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej

osoby ako účastníka súdneho konania ( až 50 )

a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právnu ochranu iný

orgán Slovenskej republiky. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný

súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. , a taktiež skúma, či neexistujú

dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi podmienky,

splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu,

patria aj tie, či podnet podala oprávnená osoba a či nie je zjavne neopodstatnený. Ako

ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických

osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú

možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu

príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“ (, I. ÚS

62/96, , ).

Ústavný súd preto preskúmal opodstatnenosť predloženého podnetu

v naznačenom smere, t.j. existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

všeobecného súdu v predmetnej veci so základnými právami, porušenie ktorých

navrhovateľ namietal, t.j. so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právom verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, v jeho

prítomnosti a možnosti vyjadrenia sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 .

Podľa právneho názoru ústavného súdu vyslovenom vo veci sp.zn. :

„každý sa môže podľa domáhať zákonom

stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom

podrobnosti súdnej ochrany ustanoví zákon. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia

súdnej ochrany je však taký prejav fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha

jej poskytnutia, napríklad vo forme návrhu na začatie konania, žaloby a pod.

K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle

preto dochádza v prípade, keď sa „každý“ (a zákonom stanoveným postupom)

domáhal svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale súdna ochrana tomuto

právu napriek tomu poskytnutá nebola. Súdna ochrana v zmysle

predpokladá predošlé uplatnenie zákonom stanoveného postupu, ktorým sa oprávnená

osoba domáha svojho práva (jeho ochrany) na súde“.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu

a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať.

Z podania navrhovateľa a z predloženého písomného dôkazového materiálu

vyplýva, že predmetom sporu medzi ním a Slovenskými telekomunikáciami, š.p.,

Bratislava bolo omeškanie so splnením peňažného záväzku, konkrétne faktúry na

sumu 276.000,- Sk splatnej 20. októbra 1995.

Podľa ustanovenia ()

v znení neskorších predpisov „právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom“, podľa ods. 2 „premlčaniu podliehajú všetky práva zo

záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu

neurčitú“.

Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 citovaného zákona „pri právach vymáhateľných

na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde,

ak tento zákon neustanovuje niečo iné“.

Podľa ustanovenia § 392 ods. 1 citovaného zákona „pri práve na plnenie

záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo

začať s jeho plnením (doba splatnosti)“ …

Podľa ustanovenia § 397 citovaného zákona „ak zákon neustanovuje pre

jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky“.

Návrh na začatie dohodovacieho konania (podaný iným subjektom ako

navrhovateľom) podľa v znení neskorších predpisov bol

doručený na príslušný súd 16. januára 1996. Splatnosť faktúry za výrobu a reklamu

telefónnych zoznamov nastala 20. októbra 1995. Z uvedeného je možné vyvodiť záver,

že navrhovateľ neuplatnil svoju pohľadávku na príslušnom súde ani postupom

vyplývajúcim z príslušných ustanovení . Navrhovateľ môže

uplatniť svoj nárok na splnenie peňažného záväzku dlžníkom podaním návrhu na

začatie konania na súde, lebo jeho právo nie je ešte premlčané. Taktiež môže (dlžník

po nadobudnutí účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

o konkurze a vyrovnaní, t.j. dňom 1. februára 1998 nepatrí medzi

právnické osoby, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia citovaného zákona) uplatniť svoj

nárok aj návrhom na vyhlásenie konkurzu.

Z uvedeného dôvodu preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že konaním súdu

mu bolo znemožnené uplatnenie jeho práva podľa . Navrhovateľovi

nebola súdna ochrana odopretá ani mu nebolo bránené domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na súde.

„Podnet fyzickej osoby, ktorým sa namieta porušenie jej práv, musí obsahovať

skutočnosti, z ktorých sa dá vyvodiť záver o priamej spojitosti tvrdeného porušenia

s ústavnosťou, a okrem toho z podnetu musí byť zjavné, že už niet orgánu právnej

ochrany, ktorý by mohol podnecovateľovi poskytnúť ochranu tvrdeného porušenia

práva“ (uznesenie ústavného súdu sp.zn. ).

Pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd zisťoval, či existuje príčinná

súvislosť medzi postupom súdu a porušením základných práv, ktoré navrhovateľ

namietal, a došiel k záveru, že takáto príčinná súvislosť neexistuje.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na právny názor ústavného súdu

uvedený v rozhodnutí : „Podľa

podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Ak osoba nesplní

ustanovené podmienky zákonného postupu pri uplatňovaní práv, nemôže sa dovolávať

toho, že boli porušené jej základné práva a slobody, ak jej súd nevyhovel, za

predpokladu, že súd sám neporušil ustanovenia až 50 Slovenskej

republiky“.

Domáhanie sa práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa je vzhľadom na nedodržanie zákonom ustanoveného

postupu na uplatnenie svojho práva na nezávislom a nestrannom súde alebo na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa , 4 právne irelevantné.

V predmetnej veci je potrebné ešte uviesť: „Sústavu všeobecných súdov

Slovenskej republiky tvoria nezávislé súdne orgány, ktorých úlohou je ochrana

zákonnosti. Do konania pred nimi pri ochrane zákonnosti Ústavný súd Slovenskej

republiky nemôže zasahovať, ak nie sú namietané a zistené okolnosti preukazujúce

porušenie ústavnosti. Porušenie zákonnosti všeobecnými súdmi nezakladá právomoc

Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa Slovenskej

republiky“ (uznesenie ústavného súdu sp.zn. ).

Posudzovanie nepriznania postavenia účastníka konania navrhovateľovi

v napadnutom konkurznom (dohodovacom) konaní, teda posudzovanie zákonnosti

postupu všeobecného súdu, nielenže nie je ústavný súd oprávnený preskúmavať, ale

nie je to dôvodné už aj preto, že postupom všeobecného súdu nebolo navrhovateľovi

odňaté (ani obmedzené) základné právo podľa , ktorý mal a má

stále možnosť právnymi predpismi stanoveným postupom domáhať sa svojich práv na

súde.

Nakoľko navrhovateľ nepreukázal skutočnosti, ktoré by potvrdili priamu

príčinnú súvislosť medzi postupom všeobecného súdu a základnými právami,

porušenie ktorých namietal, ústavný súd jeho podnet podľa § 25 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. ako zjavne neopodstatnený

odmietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 1999

JUDr. Tibor Šafárik

predseda senátu