Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 12/01
PDF · 88.65 KB
No categories available
III. ÚS 12/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa
31. januára 2001 predbežne prerokoval podnet L. H., bytom O. 96, zastúpeného
advokátom JUDr. Z. H., D. S., ktorým namietal porušenie svojich práv podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd konaním Okresného súdu v Trnave, a takto
r o z h o d o l :
Ústavný súd Slovenskej republiky podnet L. H. o d m i e t a pre
nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na jeho prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa
8. novembra 2000 doručené podanie L. H., bytom O. č. 96 (ďalej len „podnecovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D. S., označené ako „Podnet podľa čl. 130 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky na začatie konania vo veci porušenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov“.
Podnecovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že „Slovenská republika,
zastúpená Okresným súdom v Trnave, v konaní o ochrane proti neoprávneným
zásahom do užívacieho práva č. k. 17 C 167/95 porušila právo L. H., rod. číslo
421207/117, bytom 930 12 O. č. 96, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Pri predbežnom prerokovaní veci ústavný súd posudzuje splnenie všetkých
podmienok konania o podnete uvedených v § 20 a v § 25 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd je príslušný na konanie o podnete,
ak tento má všetky zákonom predpísané náležitosti, je prípustný, je podaný
oprávnenou osobou, nie je zjavne neopodstatnený alebo podaný oneskorene.
Ústavný súd je príslušný posudzovať plynulosť konania pred všeobecným
súdom až po tom, ako účastník konania vyčerpal všetky možnosti upravené právnym
poriadkom Slovenskej republiky, ktorými sa mohol domáhať uplatnenia svojho práva.
V podnete podnecovateľ uvádza, že bol účastníkom konania vo veci
prejednávanej pred Okresným súdom v Dunajskej Strede pod sp. zn. 5 C 52/95,
v ktorej žiadal vydať predbežné opatrenie. Krajský súd v Bratislave (ako súd druhého
stupňa pre Okresný súd v Dunajskej Strede) rozhodol uznesením sp. zn. 26 Nc 5/95 zo
dňa 31. augusta 1995 o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Dunajskej
Strede.
Z obsahu podnetu vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd v Trnave
rozsudkom sp. zn. 17 C 167/95 dňa 4. decembra 1996. Proti tomuto rozsudku podal
podnecovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol tak, že rozhodnutie
Okresného súdu v Trnave zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Podnecovateľ namieta, že napriek skutočnosti, že došlo viackrát k vytýčeniu termínu
súdneho pojednávania (posledný úkon Okresného súdu v Trnave bol vykonaný
29. októbra 1998), prvostupňový súd vec právoplatne neukončil, pritom nevyužil
všetky možnosti vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku, aby bola vec
meritórne rozhodnutá. Z podnetu nie je možné zistiť, či došlo k právoplatnému
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, o ktorom sa v úvode podnetu podnecovateľ
zmieňuje, teda nie je zrejmé, či toto konanie bolo právoplatne ukončené.
Podnecovateľ namieta zbytočné prieťahy v súdnom konaní vedenom pred
Okresným súdom v Trnave pod sp. zn. 17 C 167/95. Ako vyplýva z jeho sťažnosti zo
dňa 20. októbra 1995, ktorú adresoval predsedovi Krajského súdu v Bratislave, táto
smeruje proti konaniu a rozhodnutiu o predbežnom opatrení Okresného súdu v
Dunajskej Strede sp. zn. 5 C 52/95. V závere sťažnosti pisateľ konštatuje, že Krajský
súd v Bratislave nečinnosťou v predmetnej veci nezamedzil vzniku škody. Nakoľko
uvedená sťažnosť sa netýkala zbytočných prieťahov v konaní, nie je možné
posudzovať ju ako sťažnosť podanú na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších
predpisov. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa fyzické a právnické osoby môžu
obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťou na postup súdu len vtedy, ak ide
o prieťahy v konaní, o nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho
pojednávania súdnymi osobami. V iných prípadoch nie je sťažnosť prípustná. Možno
konštatovať, že sťažnosť podnecovateľa zo dňa 20. októbra 1995 adresovaná
predsedovi Krajského súdu v Bratislave je práve svojím predmetom sťažnosťou
neprípustnou. Navyše, zo zásady efektívnosti takejto sťažnosti vyplýva, že má byť
podaná na orgány štátnej správy toho súdu, ktorý predmetnú vec prejednáva. Uvedenú
sťažnosť nie je možné uznať ako sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na
Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 17 C 167/95 aj z dôvodu časového odstupu.
Podnecovateľ nepredložil kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na
Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 17 C 167/95 podľa § 17 zákona o štátnej správe
súdov adresovanú príslušnému orgánu štátnej správy konajúceho súdu, ktorý by na jej
základe mohol zariadiť nápravu vo veci.
Ústavný súd viackrát zdôraznil, že účelom práva podávať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie možnosti konajúcemu súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd v zásade skúma, či sa navrhovateľ domáhal ochrany tohto
základného práva v konaní pred všeobecnými súdmi prostriedkami, ktoré sú mu
dostupné a ku ktorým patrí aj spomínaná sťažnosť podľa § 17 zákona o štátnej
správe súdov (I. ÚS 47/96, I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98, I. ÚS 33/99). Keďže navrhovateľ
nepreukázal uplatnenie svojho práva upraveného v § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe
súdov, nevyčerpal tak všetky právne možnosti ochrany svojho základného práva,
a preto sa nemôže domáhať tejto ochrany základného práva, ktorého porušenie
namieta, v konaní o podnete pred ústavným súdom. Za sťažnosť podľa § 17 ods. 1
zákona o štátnej správe súdov nie je možné pokladať ústavnému súdu predložený list
zo dňa 26. novembra 1997 označený ako „Zaslanie dôkazov a žiadosť o vytýčenie
súdneho pojednávania“, ktorý zaslal právny zástupca podnecovateľa Okresnému
súdu v Trnave k sp. zn. 17 C 167/95.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.