Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 52/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova

25, Bratislava, vedené pod sp. zn. a sp. zn. , zastúpenej

advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich

Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa , a , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Námestovo sp. zn.

z 21. októbra 2011 a sp. zn. z 10. novembra 2011 a namietaného porušenia

jej základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 25. júna 2012

a sp. zn. z 27. júna 2012, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené

pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 29.

októbra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2,

a (ďalej len „“), práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami

Okresného súdu Námestovo sp. zn. z 21. októbra 2011 a sp. zn.

z 10. novembra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“) a porušenie

svojich základných práv podľa a , práva podľa

dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. júna 2012

a sp. zn. z 27. júna 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského

súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Sťažovateľka uvádza, že dlžníci svoje záväzky

dobrovoľne neuhradili a tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti

na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce aj rozhodcovskú doložku boli

sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom.

Rozhodcovské rozsudky súdu sa stali exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí,

t. j. exekúciu.

3. Sťažovateľka v sťažnostiach v obšírnej argumentácii namieta, že postupom

a uzneseniami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa

a , práva podľa dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu, ako aj porušenie a dohovoru.

Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že okresný súd rozhodol nad rámec svojej právomoci,

keď bez návrhu rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a zároveň mal odňať

sťažovateľke možnosť konať pred súdom. Okresný súd i krajský súd podľa sťažovateľky

tiež nedostatočne zistili skutkový stav a nesprávne právne posúdili veci, keď chybne

interpretovali a aplikovali pre rozhodnutia relevantné právne normy. Sťažovateľka

taktiež tvrdí, že tak okresný súd, ako aj krajský súd mali nariadiť v jej veci ústne

pojednávanie a jeho nenariadením jej bolo odňaté právo konať pred súdom.

Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej vyššie

označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutia okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie, zrušil napadnuté rozhodnutia krajského súdu, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie a určil náhradu trov konania. Zároveň žiada, aby ústavný súd vydal dočasné

opatrenia, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského

súdu.

II. A

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,

avšak v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

5. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe

sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto uznesenia.

II. B

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností zistil, že sťažovateľka napriek

skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, podáva aj

naďalej sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne takmer identické s tými, ktoré už

ústavný súd riešil, preto je zrejmé, že nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu, a teda

ani s jeho rozhodnutiami o jej predchádzajúcich typovo zhodných alebo obdobných

sťažnostiach.

Keďže ide o sťažnosti v podstate identické, resp. obdobné vzhľadom na skutkové

a právne okolnosti s tisíckami sťažností sťažovateľky, ktoré už ústavný súd riešil,

ústavný súd odkazuje sťažovateľku v podrobnostiach napríklad na rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

, a sp. zn. , keď ústavný súd sťažnosti

sťažovateľky odmietol z dôvodu nedostatku právomoci a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

10. Ústavný súd na základe uvedeného nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorého by mohol

posúdiť po prijatí sťažností na ďalšie konanie, a dospel tak (opätovne) k záveru, že

sťažnosti je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

11. Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady

procesnej hospodárnosti konania sťažovateľku upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude

ústavnému súdu podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky sú jej známe

z jeho rozhodovacej činnosti týkajúcej sa jej obdobných vecí, môže využiť možnosť

vyplývajúcu z poslednej vety a odmietnutie sťažností

neodôvodniť.

12. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013