Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 298/2014
PDF · 237.14 KB
No categories available
IV. ÚS 298/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť P. S., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina,
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ing. Jozefa Lalinského, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2014 doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 42/2012. Sťažovateľ je v tomto konaní jedným z navrhovateľov
(navrhovateľ v 1. rade).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:
„Dňa 28. 02. 2012 sme podali žalobu na uloženie povinnosti zdržať
sa zásahov do vlastníckeho práva. Toto konanie sa vedie na Okresnom súde v Žiline
pod č. k. 7 C 42/2012.
Od podania návrhu dňa 28. 02. 2012 do dnešného dňa (21. 1. 2014, takmer
23 mesiacov) súd vo veci nevykonal ani jedno pojednávanie. Súd vo veci vytýčil
pojednávania na deň:
25. 03. 2013
13. 09. 2013
16. 10. 2013
13. 11. 2013
avšak odporcovia vždy z rozmanitých dôvodov a bez predloženia dôkazov požiadali
o odročenie pojednávania, čo súd zakaždým akceptoval.
Z konania odporcov ide o zrejmú snahu vyhnúť sa súdnemu pojednávaniu
a z konania súdu nie je zrejmá snaha o postup v súlade s § 6 O. s. p., nakoľko nie je možné
neustále akceptovať ničím nepodložené žiadosti odporcov o odročenie pojednávania.
Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde
v Žiline, č. k. 7 C 42/2012, nakoľko súdne konanie sa vedie už takmer 2 roky a za tento čas
nebolo ani jedno meritórne pojednávanie.
... súdne konanie prebieha už takmer dva roky a do dnešného dňa súd nevykonal
ani jedno pojednávanie (všetky nariadené pojednávania boli odročené bez prejednania
veci).“
Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) a na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“), pričom v tejto súvislosti ďalej uvádza:
„... Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho
práva, ktoré tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti okresných súdov a preto
namietané konanie nie je možné považovať za skutkovo či právne zložité.
... Ja sťažovateľ mám záujem na prejednaní mojej veci a o odročenie nariadeného
pojednávania som nežiadal ani raz, pričom som súdu poskytoval všetku súčinnosť. Taktiež
súdny poplatok som zaplatil zároveň s podaním žaloby s cieľom efektívneho postupu
zo strany súdu, aby ma nebolo potrebné vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku. Taktiež
poukazujem na skutočnosť, že spolu so žalobou som podal aj návrh na vydanie rozkazu
na plnenie v zmysle § 174b ods. 1 OSP, o ktorom súd vôbec nerozhodol.
... Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup, aby stav
právnej neistoty bol čo najskôr odstránený. Takáto povinnosť vyplýva z § 6 O. s. p., ktorý
súdu prikazuje postupovať tak, aby ochrana práv účastníkov konania bola rýchla a účinná,
ako aj z § 100 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Mám
za to, že súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami.
Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky,
ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 22. 11. 2013 som podal sťažnosť
proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62
zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov predsedovi Okresného
súdu v Žiline, na ktorú mi do dnešného dňa nebola doručená odpoveď − napriek tomu,
že uplynuli už 2 mesiace od podania sťažnosti, čo je v rozpore s § 65 ods. 1 zák.
č. 753/2004...“
Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo P. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným
súdom v ŽILINE postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012 porušené bolo.
Okresnému súdu v ŽILINE prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012
konať bez zbytočných prieťahov.
P. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.800,- € (slovom
jedentisícosemsto €), ktoré je Okresný súd ŽILINA povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd ŽILINA je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
advokátskej kancelárii JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o... vo výške 340,90 €...“
Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje
takto:
„Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre mňa − sťažovateľa vzhľadom na
hodnotu sporu, vzhľadom na ochranu môjho dobrého mena a dobrej povesti veľmi
podstatný, žiadam priznať mi podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia mojich práv primerané finančné zadosťučinenie...
Taktiež poukazujem na skutočnosť, že na Okresnom súde v Žiline bolo pod sp. zn.
2 C 155/2011 vedené konanie s tými istými účastníkmi konania, kde súd dňa 28. 6. 2011
vydal predbežné opatrenie − a to na druhý deň po podaní návrhu na vydanie predbežného
opatrenia.
V zmysle zásady rovnosti účastníkov súdneho konania je Okresný súd v Žiline
povinný poskytnúť rovnako efektívnu ochranu práv všetkým účastníkom súdneho konania
a nielen niektorým.“
Ústavný súd 31. marca 2014 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril
k sťažnosti sťažovateľa. Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.
1 SprS 136/2014 z 22. apríla 2014 doručenom ústavnému súdu 29. apríla 2014. V prípise
poukázal predseda okresného súdu na vyjadrenie zákonnej sudkyne k sťažnosti, s ktorým
sa v plnom rozsahu stotožnil. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla prehľad
úkonov, ktoré okresný súd doteraz vykonal, a tiež svoje stanovisko k predmetnej veci:
„Navrhovatelia podali návrh dňa 28. 2. 2012 proti v návrhu označeným odporcom
v rade 1-11.
Po doručení návrhu bol návrh doručovaný označeným odporcom na vyjadrenie.
Zásielka s návrhom a poučení sa od odporkyne v rade 6/ z miesta bydliska, ktorú
uviedol navrhovateľ, vrátila z poštového úradu súdu dňa 12. 4. 2012 s oznámením,
že na uvedenej adrese je neznáma.
Podaním doručeným súdu dňa 3. 5. 2012 zobrali navrhovatelia návrh voči odporcom
v rade 1-7 späť.
Súd uznesením zo dňa 7. 5. 2012 konanie voči odporcom v rade 1-7 zastavil. Zároveň
listom zo dňa 7. 5. 2012 vyzval právneho zástupcu navrhovateľov aby oznámil adresu
odporkyne v rade 6/, nakoľko na adrese, ktorú uviedol je odporkyňa v rade 6/ neznáma.
Na uvedenú výzvu právny zástupca navrhovateľov reagoval podaním doručeným súdu dňa
15. 5. 2012, v ktorom predložil potvrdenie Mestského úradu K... zo dňa 14. 5. 2012,
z ktorého vyplýva, že odporkyňa v rade 6/ je prihlásená k trvalému pobytu v mieste, ktoré
označil v návrhu.
... súd ďalej za účelom doručenia uznesenia o zastavení konania zisťoval pobyt
odporkyne 6/ výzvami zo dňa 20. 8. 2012 cez REOB, UZVJS, Mesto K..., ktoré bolo zároveň
žiadané o oznámenie osôb z rodinného, pracovného, príp. iného prostredia a by
sa vyjadrilo či súhlasí s ustanovením za opatrovníka. Bez využitia tohto postupu nebolo
možné prípadne postupovať podľa § 48 ods. 4 O. s. p.
Súd... doručoval uznesenie o zastavení konania odporkyni v rade 6/ na adresu
jej manžela. Taktiež vyzval manžela odporkyne, aby oznámil adresu odporkyne, prípadne
sa vyjadril k jej opatrovníctvu. Zásielky doručované odporkyni ako aj jej manželovi sa súdu
vrátili dňa 28. 9. 2012 s oznámením, že na uvedenej adrese sú neznámi. Súd výzvou zo dňa
12. 10. 2012 preto vyzval sestru odporkyne na oznámenie adresy odporkyne 6/, na ktorú
reagovala e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 22. 10. 2012, v ktorom oznámila
adresu odporkyne v rade 6/, na ktorú súd opätovne doručoval uznesenie o zastavení
konania. Zásielku odporkyňa v rade 6/ na uvedenej adrese prevzala dňa 21. 11. 2012.
Uznesenie súdu o zastavení konania proti odporcom v rade 1-7 vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 12. 2012. Až po nadobudnutí
právoplatnosti uvedeného uznesenia mal súd ustálený okruh odporcov, aby mohol vytýčiť
termín pojednávania. V konaní zostali pôvodne označení odporcovia 8/-11/. Termín
pojednávania bol vytýčený na deň 25. 3. 2013...
Na vytýčený termín pojednávania sa odporca v rade 11/ ospravedlnil podaním
doručeným súdu dňa 18. 3. 2013 z dôvodu neodkladných pracovných povinností
štatutárneho zástupcu (č. l. 124), súhlasil aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti,
pričom zotrval na svojom vyjadrení. Odporca v rade 9/ ospravedlnil svoju neúčasť podaním
doručeným súdu dňa 19. 3. 2013 z dôvodu jeho dlhodobej a pretrvávajúcej PN, ktorú súdu
predložil a požiadal o odročenie pojednávania. Odporca v rade 8/ ospravedlnil svoju
neúčasť podaním doručeným súdu dňa 20. 3. 2013 z dôvodu nevyhnutnej pracovnej cesty
do zahraničia, o ktorej sa dozvedel dnešného dňa, s tým, že potvrdenie o absolvovaní
pracovnej cesty predloží súdu. Na základe uvedených dôvodov... súd pojednávanie zrušil
a nariadil nový termín na 29. 4. 2013, postupoval tak podľa ust. § 118 ods. 4 O. s. p.
Navrhovatelia podaním doručeným súdu dňa 16. 4. 2013 zobrali svoj návrh voči
odporcovi v rade 10/ späť.
Termín pojednávania dňa 29. 4. 2013 bol zrušený z dôvodu PN zákonnej sudkyne.
Súd uznesením zo dňa 15. 5. 2013 konanie proti odporcovi 10/ zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 6. 2013.
Súd vytýčil termín pojednávania na 16. 9. 2013. Odporcovi v rade 11/ bolo
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte,
zásielka sa súdu vrátila dňa 2. 9. 2013. Odporca v rade 9/ svoju neúčasť písomne
ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 2. 9. 2013 z dôvodu plánovanej dovolenky v
zahraničí v uvedenom termíne. O tejto skutočnosti s dozvedel dnešného dňa, keď mu bolo
doručené potvrdenie zmeny termínu dovolenky, zároveň uviedol, že absolvovanie dovolenky
je pre neho zo zdravotných dôvodov nevyhnutné a zmena termínu nie je možná, z uvedeného
dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Odporca v rade 8/ svoju neúčasť ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 13. 9. 2013 z dôvodu nevyhnutnej pracovnej cesty
do zahraničia za účelom časovo obmedzeného nákupu poľnohospodárskych zvierat, potreba
pracovnej cesty vznikla dnešného dňa, pričom v zmysle charakteru tejto cesty ju nie je
možné odložiť, z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu hospodárnosti konania požiadal
o odročenie pojednávania. Súd... termín pojednávania zrušil a nový termín... vytýčil na deň
16. 10. 2013.
... Odporca v rade 9/ ospravedlnil neúčasť z dôvodu naplánovanej kúpeľnej liečby
v termíne 13. 10. 2013 do 10. 11. 2013, pričom dĺžka liečebného pobytu je záväzná,
predvolanie na kúpeľnú liečbu predložil, z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie
pojednávania. Z predvolania na kúpeľnú liečbu vydaného Slovenskými liečebnými kúpeľmi
P., a. s. zo dňa 10. 11. 2013 súd zistil, že nástup na kúpeľný pobyt je dňa 13. 10. 2013
do kúpeľného hotela..., a to na základe rozhodnutia Všeobecnej ZP, a. s. Odporca v rade
10/ neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním dňa 9. 10. 2013 z dôvodu
uskutočnenia výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa Súkromnej odbornej
školy, na ktorom je účasť štatutárneho zástupcu zriaďovateľa nevyhnutná, súhlasil aby súd
pojednával aj v jeho neprítomnosti, pričom sa pridržal svojho vyjadrenia. Odporca v rade
8/ ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 15. 10. 2010 z dôvodu
aktuálneho zhoršenia jeho pohybového ústrojenstva, pre ktoré musel nastúpiť na kúpeľnú
rehabilitačnú liečbu od 15. 10. 2013 do 29. 10. 2013, zároveň požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín.
Súd pojednávanie z dôvodu neprítomnosti odporcov odročil na 13. 11. 2013.
Súd vyzval odporcu v rade 8/ (v súčasnosti 1/) aby predložil doklad o absolvovaní
kúpeľnej liečby a vyzval Slovenské liečebné kúpele P., a. s. o oznámenie, či odporca 9/
nastúpil kúpeľnú liečbu v čase 13. 10. 2013, ktorej ukončenie by malo byť 10. 11. 2013.
Na uvedenú výzvu Slovenské liečebné kúpele P., a. s. listom zo dňa 25. 10. 2013 potvrdili
súdu, že odporca nastúpil kúpeľnú liečbu dňa 13. 10. 2013 a liečebný pobyt končí
10. 11. 2013. Odporca v rade 8/ predložil potvrdenie o absolvovaní kúpeľnej rehabilitačnej
liečby v Slovenských Liečebných kúpeľoch R. ako samoplatca na základe doporučenia
ošetrujúceho lekára v termíne 15. 10. 2013 − 29. 10. 2013.
E-mailovým podaním zo dňa 12. 11. 2013 oznámila I. T., advokátka, súdu, že dňa
12. 11. 2013 prevzala právne zastúpenie odporcu v rade 8/ (v súčasnosti 1) a zároveň
zistila, že na deň 13. 11. 2013 je vytýčený termín pojednávania. Požiadala o odročenie
pojednávania na iný termín z dôvodu objektívnej nemožnosti dostatočnej prípravy
na pojednávanie, z uvedeného dôvodu ospravedlnila svoju neprítomnosť ako aj
neprítomnosť jej klienta, ktorý trvá na jej osobnej účasti... súd dňa 12. 11. 2013 zrušil
termín pojednávania a nariadil nový termín na deň 8. 1. 2014.
Navrhovatelia podaním doručeným súdu dňa 13. 11. 2013 zobrali v časti návrh
na začatie konania späť. Súd uznesením zo dňa 15. 11. 2013 konanie o návrhu v časti, ktorý
zobrali navrhovatelia späť zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podali navrhovatelia dňa
22. 11. 2013 odvolanie... súd... zrušil vytýčený termín pojednávania na deň 8. 1. 2014 a dňa
18. 12. 2013 predložil vec odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 29. 1. 2014, ktoré bolo na Okresný súd Žilina
doručené dňa 17. 3. 2014 uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie bolo doručené
práv. zástupcovi navrhovateľov dňa 24. 3. 2014, práv. zástupkyni odporcu 8/ a odporcovi
10/ dňa 26. 3. 2014, u odporcu v rade 9/ v čase tohto vyjadrenia ešte doručenie uznesenia
nebolo vykázané (nevrátila sa doručenka z poštového úradu).
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v späťvzatej časti bude
termín pojednávania vytýčený v najbližšom možnom termíne.
... súd akceptoval ospravedlnenia odporcov, a to vzhľadom na predloženú PN,
liečebné pobyty v čase nariadených pojednávaní, nakoľko aj vzhľadom na vyjadrenia
odporcov, v ktorých poukazovali na závažné skutočnosti a popierali tvrdenia navrhovateľov
považoval za potrebnú osobnú časť odporcov na pojednávaní, za účelom zachovania zásady
prejednacej, priamosti a ústnosti, navrhovania dôkazov, hospodárnosti konania... Pokiaľ
súd dva krát zrušil termín pojednávania a jeden krát odročil pojednávanie... avšak vždy
vytýčil termín pojednávania v čo najkratšom možnom čase − 1 mesiac, v jednom prípade,
po zastavení konania proti odporcovi 11/, 3 mesiace od právoplatnosti... Pojednávanie dňa
13. 11. 2013 bolo zrušené najmä z dôvodu závady v doručení ako aj ospravedlnenia právnej
zástupkyne odporcu 8/, ktorá prevzala právne zastúpenie deň pred pojednávaním... súd
toto... nemohol posúdiť ako účelové konanie... Pojednávanie dňa 8. 1. 2014 bolo zrušené
v dôsledku podaného odvolania navrhovateľov... Bez rozhodnutia o ich odvolaní nebolo
možné pokračovať, nakoľko zostal sporný predmet konania.“
Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že doterajší priebeh konania
zodpovedá prehľadu úkonov, ktorý uviedla zákonná sudkyňa vo vyjadrení k sťažnosti
sťažovateľa.
Vzhľadom na obsah vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, ktoré obsahuje v zásade
len skutočnosti, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu a ktoré sú uvedené aj v sťažnosti
sťažovateľa, a tiež stručné stanovisko zákonnej sudkyne, ktorým vysvetľuje svoj postup
v napadnutom konaní, ústavný súd nedoručoval tento prípis sťažovateľovi.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť
ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno
považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí
na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti
sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania
[porovnaj § 120 ods. 1 a 4 OSP (napr. IV. ÚS 147/04)].
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu
byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 224/2012).
Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99, IV. ÚS 224/2012).
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2012.
Zo sťažnosti sťažovateľa a zo súdneho spisu vyplýva, že konanie na okresnom súde
v predmetnej veci trvá 2 roky a 3 mesiace.
Zo súdneho spisu vyplýva, že postup okresného súdu bol v počiatočnom štádiu
konania ovplyvnený vyšším počtom odporcov (spočiatku 11), čo vyvolalo vyššie nároky
na doručovanie návrhu. Tento faktor sa však eliminoval z dôvodu postupného späťvzatia
návrhu s tým, že aktuálne návrh smeruje proti trom odporcom. Relevantnou skutočnosťou
bolo zisťovanie pobytu odporkyne v 6. rade na účely doručenia jej návrhu a uznesenia
okresného súdu o čiastočnom zastavení konania. Okresný súd pobyt odporkyne v 3. rade
zisťoval aktívne s tým, že zároveň zisťoval skutočnosti relevantné pre ustanovenie
opatrovníka.
Navrhovatelia modifikovali predmet konania a okruh odporcov spolu trikrát,
postupovali tak prevažne v dôsledku skutočnosti na strane odporcov (začatie mimosúdnych
rokovaní, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých sa koná po začatí
konania, a rešpektovanie predbežného opatrenia). Konanie navrhovateľov takto nemožno
hodnotiť ako účelové a nemožno ho vyhodnotiť ani na ich ťarchu. Z faktického hľadiska
však táto skutočnosť mala vplyv na priebeh konania, pretože nebol ustálený predmet
konania a okruh jeho účastníkov. Uvedená skutočnosť bola aj predmetom odvolacieho
konania, krajský súd uznesením z 29. januára 2014 potvrdil uznesenie okresného súdu
z 15. novembra 2013, ktoré modifikovalo predmet konania vzhľadom na čiastočné
späťvzatie návrhu.
Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že v tomto období sa neuskutočnilo ani jedno
pojednávanie, na ktorom by boli prítomní odporcovia a na ktorom by okresný súd konal
vo veci samej (napr. vykonával dokazovanie a pod.), čo sťažovateľ v sťažnosti namieta.
Ústavný súd preto posudzoval, či tento procesný stav možno pripočítať na ťarchu okresného
súdu − či bol spôsobený jeho celkovou nečinnosťou, prípadne jeho neefektívnym,
nesústredeným postupom.
Okresný súd v napadnutom konaní nariadil pojednávanie spolu šesťkrát,
pojednávanie sa uskutočnilo raz – 16. októbra 2013, bez účasti odporcov. Ostatné termíny
pojednávaní boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, vo zvyšných
prípadoch z dôvodu ospravedlnenia odporcov.
Doterajšie správanie odporcov v 1. a 2. rade v tomto smere nemožno hodnotiť
ako účelové, dôvody, ktoré uvádzali v ospravedlneniach, možno považovať za opodstatnené
a korešpondovali s § 119 ods. 1 OSP a v zásade ich aj preukázali (práceneschopnosť, účasť
na kúpeľnej liečbe, resp. rehabilitačnom kúpeľnom pobyte). Konanie odporcu v 3. rade
[COOP PRODUKT SLOVENSKO (združenie)] ústavný súd vyhodnotil ako čiastočne
účelové.
Odporca v 3. rade sa vždy včas ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, dôvody, ktoré
uvádzal, možno považovať za dôležité (§ 119 ods. 1 OSP) s tým, že súhlasil s vykonaním
pojednávania v jeho neprítomnosti. Ústavný súd je toho názoru, že ak okresný súd trval
na jeho osobnej účasti na pojednávaní, mal a mohol zabezpečiť osobnú prítomnosť fyzickej
osoby oprávnenej konať za neho a poskytovať stanoviská k veciam tvoriacim predmet
konania. Podľa výpisu zo živnostenského registra z 21. februára 2012 štatutárny orgán
odporcu v 3. rade tvorilo 9 fyzických osôb. Z predmetného výpisu nevyplýva spôsob, akým
jednotlivé fyzické osoby ako členovia štatutárneho orgánu konajú za odporcu v 3. rade.
Je nepravdepodobné, aby sa dôvody neúčasti na pojednávaniach týkali všetkých členov
štatutárneho orgánu. Konanie za odporcu v 3. rade na pojednávaní všeobecného súdu bolo
možné zabezpečiť poverením alebo plnou mocou udelenou medzi členmi štatutárneho
orgánu. V súvislosti s opakovaným ospravedlnením neúčasti odporcov na pojednávaniach,
okresný súd postupne stupňoval intenzitu svojho pôsobenia. V prípade odporcov v 1. a 2.
rade vyžadoval preukázanie uvádzaných dôvodov a tiež verifikoval pravdivosť týchto
dôvodov priamo, napr. u poskytovateľa kúpeľnej liečby. Znamená to, že okresný súd nebol
v namietanom konaní dlhodobo nečinný. Na základe uvedeného ústavný súd
uzavrel, že námietka sťažovateľa týkajúca sa neefektívneho postupu okresného súdu
pri zabezpečovaní účasti odporcov na pojednávaní (najmä odporcu v 3. rade) je čiastočne
opodstatnená, ale v zásade možno konštatovať, že okresný súd konal plynulo. Namietaný
postup okresného súdu s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania podľa sťažovateľa
je síce neefektívny, ale podľa názoru ústavného súdu pochybenia v jeho postupe nedosahujú
takú intenzitu, na základe ktorej by bolo možné vysloviť porušenie základného práva podľa
K námietke sťažovateľa, že okresný súd doteraz nerozhodol o návrhu na vydanie
rozkazu na plnenie, ústavný súd konštatuje, že zo znenia § 174b OSP nevyplýva povinnosť
okresného súdu rozhodnúť aj negatívne o takomto návrhu, t. j. rozhodnúť o jeho zamietnutí.
Z uvedeného ustanovenia tiež nevyplýva povinnosť okresného súdu vydať rozkaz
na plnenie po podaní návrhu navrhovateľa. Je na zvážení okresného súdu, či uvedený
procesný postup využije.
Ústavný súd takto dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré
by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2014