Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 703/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 1,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Milan Šulva, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 15.12.2011 vydal Okresný súd Prievidza rozsudok sp.zn. vo veci

sťažovateľky ako žalobkyne , trvale bytom

, a žalovanej MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o.,

IČO: 31 444 873, Bratislavská 1/a, Bratislava Záhorská Bystrica 843 56. Proti

predmetnému rozsudku Okresného súdu Prievidza podala odvolanie žalovaná MARKÍZA

SLOVAKIA, spol. s r. o. dňa 19.3.2012 a taktiež sťažovateľka, ktorá odvolanie zaslala

dňa 9. 3. 2012.

Predmetná vec napadla Krajskému súdu v Trenčíne dňa 31. 7. 2012 a bola jej

pridelená sp. zn. . Za obdobie takmer 27 mesiacov, počas ktorého bola vec

pridelená senátu 19 Co Krajského sudu v Trenčíne, tento nevykonal žiadny úkon vo veci.

Ku dnešnému dňu Krajský súd v Trenčíne v predmetnej veci nerozhodol.

Z dôvodu trvajúcich prieťahov v konaní a neštandardného postupu senátu 19 Co

Krajského súdu v Trenčíne sťažovateľka podala predsedovi Krajského súdu v Trenčíne

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní a námietku zaujatosti voči senátu 19Co. Krajský

súd v Trenčíne na sťažnosť na prieťahy odpovedal tak, že prieťahy zistené neboli.“

Ďalej sťažovateľka uviedla:

„Senát 19 Co Krajského súdu v Trenčíne rozhodoval i v konaní sp. zn.

vo veci sťažovateľky ako žalobkyne a žalovaného v I. rade

, , bytom a žalovanej v II. rade

MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o., IČO: 31 444 873, Bratislavská 1/a, Bratislava

Záhorská Bystrica 843 56. Predmetná vec napadla Krajskému súdu Trenčín dňa

11. 10. 2013.

Je nevyhnutné brať na zreteľ to, že veci pod sp. zn. a sp. zn.

sú takmer totožné z hľadiska právneho a skutkového stavu (rozhodné

skutkové okolnosti sa týkajú rovnakých reportáží odvysielaných žalovanou v II. rade

MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o.) a i účastníci konania sú takmer identickí, z čoho

vyplýva, že miera právnej obtiažnosti a rozsiahlosť skutkového stavu v oboch súdnych

sporoch je rovnaká.

Vo veci pod sp. zn. nariadil Krajský súd v Trenčíne verejné

vyhlásenie rozsudku na deň 15. 5. 2014, napriek tomu, že vec napadla na príslušný súd

o 437 dní neskôr ako vec pod sp. zn. , pričom vo veci pod sp. zn.

neurobil Krajský súd v Trenčíne žiadny úkon. Takéto konanie sa nejavilo

sťažovateľke ako nestranné a odôvodnené.“

Napokon sťažovateľka uviedla:

„Sťažovateľka z dôvodu vážnych pochybností o objektívnosti a nestrannosti senátu

19 Co Krajského súdu v Trenčíne vyvolaných neodôvodneným urýchleným postupom vo

veci a naopak extrémne pomalým postupom vo veci pod sp. zn.

podala námietku zaujatosti voči sudkyniam senátu 19 Co Krajského súdu v

Trenčíne. Najvyšší súd SR rozhodol o námietke zaujatosti podanej sťažovateľkou v konaní

sp. zn. uznesením zn. zo dňa 4. 6. 2014, ktoré bolo Krajskému

súdu v Trenčíne doručené dňa 18. 6. 2014. Najvyšší súd SR rozhodol tak, že sudkyne senátu

19Co nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Už dňa 17. 7. 2014 vyhlásil senát 19Co Krajského súdu v Trenčíne vo veci

potvrdzujúci rozsudok.

Vyššie uvedenými skutočnosťami sťažovateľka preukazuje predovšetkým to, že

neexistujú žiadne objektívne príčiny na prieťahy v konaní v trvaní

ku dnešnému dňu takmer 27 mesiacov, nakoľko príslušný senát 19 Co bol oboznámený

s rozhodnými skutkovými okolnosťami i právnymi tvrdeniami z rozhodovania vo veci

, v ktorej mal byť už dňa 15. 5. 2014 vyhlásený rozsudok.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„1. Postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

2. Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov...“.

Ďalej sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha od 31. júla 2012,

keď mu bol postúpený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní. Ústavný súd ďalej

zistil a aj samotná sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že verejné vyhlásenie rozsudku bolo

nariadené na 15. máj 2014, teda po 1 roku a približne 9 mesiacoch od predloženia veci

na rozhodnutie o podaných odvolaniach proti prvostupňovému rozsudku Okresného súdu

Prievidza sp. zn. z 15. decembra 2011. Vyhlásenie rozsudku nariadeného

na 15. máj 2014 sa však neuskutočnilo z dôvodu, že sťažovateľka podala v zmysle § 15a

námietku zaujatosti. V tejto súvislosti sťažovateľka

v sťažnosti sama uvádza, že „Najvyšší súd SR rozhodol tak, že sudkyne senátu 19 Co nie sú

vylúčené z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci“. Krajský súd následne

po vrátení súdneho spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci

13. novembra 2014 vyhlásil rozsudok, teda ešte pred rozhodovaním ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľky.

Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že dĺžka predmetného odvolacieho

konania aj napriek nečinnosti krajského súdu sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej

základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv

sťažovateľky, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť krajský súd, samotnú podstatu a účel

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie (m. m. ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj

pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014