Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 33/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. z 23. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základných práv vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. septembra

2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Michalovce (ďalej

len „okresný súd“) je vedené súdne konanie pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca

( ) domáha určenia, že „ nájomný vzťah medzi ním ako nájomcom a mnou ako

vlastníčkou a prenajímateľkou lesných pozemkov ležiacich trvá....

V rámci uvedeného konania požiadal žalobca o nariadenie predbežného opatrenia... a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej...“.

3. Okresný súd uznesením č. k. z 24. januára 2011 nariadil

predbežné opatrenie a krajský súd uznesením sp. zn. z 18. mája 2012

uznesenie okresného súdu potvrdil. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka

dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 31. marca

2014 uznesenie krajského súdu sp. zn. z 18. mája 2012 zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie, pretože sťažovateľke bola jeho postupom odňatá možnosť konať pred

súdom.

4. Krajský súd následne namietaným rozhodnutím uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 24. januára 2011 zmenil tak, že sťažovateľke uložil „povinnosť umožniť

žalobcovi užívanie označených nehnuteľností v súlade s nájomnou zmluvou z 30.12.2007 až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej, najdlhšie však do 30.12.2014“.

5. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté rozhodnutie je „výsledkom

nesprávneho hodnotenia predložených listinných dôkazov v spojení s ich nesprávnym

právnym posúdením“, a nesúhlasí s jeho závermi, ktoré bližšie opisuje v sťažnosti.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... KS Košice v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením č. k.

302 z 23.9.2014 porušil základné práva sťažovateľky vlastniť majetok

a na súdnu ochranu podľa a SR.

... Uznesenie KS Košice č. k. 302 z 23.9.2014 sa zrušuje a vec sa

vracia na ďalšie konanie.

... KS Košice je povinný nahradiť sťažovateľke trovy jej právneho zastúpenia na účet

je advokáta do 30 dní od právoplatnosti.“

II.

7. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

9. Podľa môže ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietnuť okrem iného takú sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Za zjavne neopodstatnený sa podľa konštantnej judikatúry považuje najmä taký návrh (taká

sťažnosť), ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva označeného sťažovateľkou,

pretože nie je daná jeho vzájomná súvislosť s napadnutým postupom alebo rozhodnutím

orgánu verejnej moci (napr. , , ).

10. Ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľky a zistil, že táto je zjavne

neopodstatnená. Jej predmetom je tvrdenie sťažovateľky, že namietaným rozhodnutím, ktoré

navyše už medzitým stratilo právnu záväznosť (30. decembra 2014), mali byť porušené jej

základné právo vlastniť majetok podľa a základné právo na súdnu

ochranu podľa . Okrem toho sťažnosť navyše neobsahuje ani riadne

odôvodnenie podľa , hoci sťažovateľka je riadne

zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou, pretože bližšie neuviedla konkrétnejšie

dôvody prípadného porušenia jej označených práv zakotvených v

a .

11. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu

nebolo rozhodnuté vo veci samej, ale bolo ním len zmenené uznesenie okresného súdu

o nariadení predbežného opatrenia. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre (napr. m. m.

, , , a )

zaujíma mimoriadne zdržanlivý postoj voči uzneseniam (rozhodnutiam), ktorými sa

rozhoduje len o predbežných (dočasných) opatreniach. Ústavný súd zdôrazňuje na jednej

strane dostupnosť iných prostriedkov nápravy, konkrétne návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia v konaní podľa a nasl. a , na druhej

strane však prízvukuje dočasnosť, resp. predbežnosť posúdenia veci pri predbežnom opatrení

s tým, že takéto posúdenie nevylučuje riadne poskytnutie ochrany príslušnému základnému

právu vo veci samej (porov. uznesenie sp. zn. zo 17. mája 2007 č. 60/2007

a tiež uznesenie sp. zn. zo 4. novembra 2004 č. 138/2004 Zbierky nálezov

a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky). Rovnako však ústavný súd akceptuje

určité zníženie nárokov na dostatočnosť zistenia skutkového stavu a obsiahlosť právnej

argumentácie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čo je

odôvodnené potrebou rýchleho rozhodnutia o nich na účely účinnej dočasnej úpravy

pomerov a v zásade pripúšťa obsahový prieskum rozhodnutí o predbežných opatreniach len

z hľadiska ich zjavnej protiústavnosti a arbitrárnosti (porov. už citované ).

12. V danej veci však zjavne nejde o arbitrárne, resp. protiústavné rozhodnutie,

pretože je podľa názoru ústavného súdu primeraným a jasným spôsobom odôvodnené (pozri

s. 5 až s. 9, pozn.), preto ústavný súd nepovažuje za potrebné ani bližšie z tohto rozhodnutia

citovať. Iba okolnosť, že sa sťažovateľka s vyslovenými závermi krajského súdu

nestotožňuje, nemôže mať za následok zásah do jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ani do základného práva vlastniť majetok), pretože obsahom

týchto práv nie je právo účastníka na úspech vo veci a ani právo na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania (obdobne m. m. ,

, , ). Okrem toho ide o rozhodnutie dočasnej

povahy a napadnuté rozhodnutie bolo vo výroku aj ohraničené, t. j. platilo iba do

30. decembra 2014. Keďže ústavný súd v zásade preferuje materiálne hľadisko ochrany

základných práv (m. m. , , ) a napadnuté

rozhodnutie krajského súdu sa uplynutím času stalo už neúčinným, vzhľadom na svoju už

citovanú judikatúru ústavný súd dospel preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

13. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015