Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. Ľ., B., zastúpenej advokátkou Mgr. M. Ch., K.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7

C 230/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co

77/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. A. Ľ. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2013

doručená sťažnosť MUDr. A. Ľ., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«Sťažovateľka ako navrhovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I (ďalej aj

ako „okresný súd“) dňa 03. 08. 2009 návrh, v ktorom sa domáhala vydania platobného

rozkazu za zaplatenie 995,65 EUR s príslušenstvom ako náhrady za bolesť a náhrady škody

na zárobku z titulu úrazu.

Dňa 06. 10. 2009 žiadala sťažovateľka okresný súd, aby vo veci konal, vzhľadom

na to, že ani ku dňu 06. 10. 2009, tzn. po uplynutí 2 mesiacov od podaného návrhu

a zaplatenia súdneho poplatku, nebol platobný rozkaz vydaný.

Pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. bolo vytýčené na 25. 01.

2010. Predmetné pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 26. 04. 2010.

Návrhom zo dňa 26. 04. 2010 navrhla sťažovateľka pristúpenie ďalšieho účastníka

do konania.

Uznesením sp. zn. -58 zo dňa 26. 04. 2010 okresný súd pripustil vstup

do konania odporcu v 2. rade: Mestská časť B.

Návrhom na pripustenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade do

konania zo dňa 15. 10. 2010 svoj vstup navrhla G., a. s.

Uznesením OS BA I sp. zn. -63 zo dňa 27. 10. 2010 okresný súd

pripustil vstup spoločnosti G., a. s. do konania.

Pojednávanie nariadené na 14. 03. 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené na 19. 05.

2011 s tým, že odporca v 1. rade doručí okresnému súdu v lehote 15 dní operačný plán

zimnej údržby komunikácií 1 a 2 triedy na rok 2008 a odporca v 2. rade doručí súdu

v lehote 20 dní v 3 vyhotoveniach písomné stanovisko k pasívnej legitimácii.

Pojednávanie nariadené vo veci na 19. 05. 2011 bolo zrušené z dôvodu

práceneschopnosti vecpojednávajúcej sudkyne.

Pojednávanie nariadené vo veci na 14. 11. 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené

na vyhlásenie rozsudku na 28. 11. 2011.

Dňa 28. 11. 2011 bol okresným súdom vyhlásený rozsudok, stým, že sťažovateľkou

uplatnený nárok jej bol priznaný, pričom o trovách súd rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd vyzval sťažovateľku výzvou doručenou dňa 09. 01. 2012 na vyjadrenie

sa k odvolaniu odporcu v 1. tade podanému dňa 12. 12. 2011.

Dňa 25. 01. 2012 sa sťažovateľka k podanému odvolaniu vyjadrila.

Dňa 17. 02. 2012 vec napadla na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“),

konanie je vedené pod sp. zn. .

Dňa 07. 11. 2012 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 13. 11. 2011 krajský súd v odpovedi na podanú sťažnosť konštatoval dôvodnosť

podanej sťažnosti.

Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.»

Sťažovateľka sa domnieva, že v konaní pred všeobecnými súdmi dochádza

k zbytočným prieťahom spôsobeným ako ich nečinnosťou, tak aj neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom na to, že napriek uplynutiu viac ako troch rokov nie je predmetné konanie

právoplatne skončené, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd posudzoval celkovú dĺžku

tohto konania. Sťažovateľka poukazuje na to, že hoci uplatnený nárok nebol medzi

účastníkmi sporný, okresný súd rozhodol vo veci samej až po uplynutí dvoch rokov a troch

mesiacov od doručenia jej návrhu. Podobne je to aj zo strany krajského súdu, ktorý

o odvolaní odporcu v 1. rade, v ktorom spochybnil len svoju pasívnu legitimáciu,

nerozhodol ani po uplynutí jedného roka a dvoch mesiacov od jeho doručenia. Sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v odvolacom konaní podpredsedníčka krajského súdu listom

sp. zn. Spr. 2288/2012 z 13. novembra 2012 uznala za dôvodnú. U sťažovateľky pretrváva

stav právnej neistoty, pričom úkony všeobecných súdov nenasvedčujú tomu, že sa táto

situácia v najbližšom období skončí.

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušili jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru a aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € od okresného

súdu a v sume 3 000 € od krajského súdu, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru môže vyplývať z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti podľa (m. m. , , ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie označených

práv však môže vyplývať aj z toho, že ich porušenie sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ). V tejto súvislosti ústavný

súd považuje za potrebné zdôrazniť, že judikatúra ústavného súdu v zhode s rozhodovaním

Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania v rozsahu

dvoch až troch rokov na jednom stupni podľa zložitosti veci.

Ako bolo v I. časti tohto uznesenia uvedené, okresný súd rozhodol vo veci samej

rozsudkom č. k. -118 z 28. novembra 2011.

Vzhľadom na to, že po vydaní meritórneho rozhodnutia a vykonaní úkonov

spojených s podaním odvolania účastníkom konania podľa § 209a Občianskeho súdneho

poriadku okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a teda už žiadnym ústavne relevantným

spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh ďalšieho konania, pričom ani trvanie prvostupňového

konania (dva roky a tri mesiace) nie je zjavne neprimerané a porušenie označených práv

sťažovateľky nesignalizuje, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne

neopodstatnená, a preto ju podľa odmietol.

2. Sťažovateľka ďalej namietala, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru došlo aj zo strany krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , čo odôvodnila tým, že vec dosiaľ nie je právoplatne

skončená, pretože tento súd ani po uplynutí jedného roka a dvoch mesiacov nerozhodol

o podanom odvolaní odporcu v 1. rade.

Aj túto časť sťažnosti ústavný súd podľa

odmietol. Podľa názoru ústavného súdu trvanie odvolacieho konania v tomto štádiu a čase

ešte nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky. Okrem toho nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

).

V prípade, ak by krajský súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by

vykazoval nečinnosť, sťažovateľka má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému

súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto

rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 zákona

o ústavnom súde.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013