Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 38/2015
PDF · 350.97 KB
No categories available
III. ÚS 38/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 73/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2014
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 73/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... podal dňa 01. 08. 2012 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 1800 Eur s prísl., pričom tento návrh bol doručený Okresnému súdu Piešťany
dňa 01. 08. 2012. Dňa 08. 01. 2013 bol doručený platobný rozkaz, voči ktorému podali
odporcovia odpor. Na vyjadrenie bol odpor zaslaný mne ako sťažovateľovi dňa 7. 3. 2013,
pričom sťažovateľ sa k nemu písomne vyjadril dňa 17. 03. 2013. Od tohto momentu napriek
písomným urgenciám zo dňa 27. 06. 2013, ktorá bola doručená súdu 28. 06. 2013
a písomná urgencia zo dňa 17. 07. 2013, ktorá bola doručená súdu 18. 07. 2013, zákonný
sudca neurobil žiaden úkon a nevytýčil termín pojednávania. Na uvedené podania reagoval
predseda Okresného súdu Piešťany písomne dňa 12. 08. 2013 č. k. Spr. 544/13, ktorý sa
nevyjadril k dôvodnosti sťažovateľovej žiadosti o odstránenie prieťahov v konaní, ale
prisľúbil dohliadnuť na vytýčenie termínu pojednávania. Do dnešného dňa nebolo vytýčený
žiaden termín pojednávania, preto sťažovateľ opätovne podal sťažnosť na prieťahy konania
dňa 27. 01. 2014, doručené súdu 29. 01. 2014, sťažnosť na prieťahy v konaní adresované
predsedovi súdu dňa 12. 03. 2014, doručené súdu v rovnaký deň a nakoniec sťažnosť
na prieťahy v konaní adresovaný predsedovi súdu zo dňa 25. 04. 2014, doručené súdu
v rovnaký deň, pričom predseda súdu už ani neodpovedal. Napriek uvedenej poslednej
odpovedi predsedu Okresného súdu Piešťany z 12. 08. 2013, príslušný súd do dňa
vyhotovenia tejto sťažnosti nekoná. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo
možné rozhodnúť po uplynutí 2 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú
vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľa neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by
odôvodňovali vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa
nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval
rozhodnutia v uvedenej veci.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 73/2013 porušil právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 73/2013 konal bez zbytočných prieťahov.“
Ďalej sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 13 C 73/2013.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
Z predloženej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konanie
na okresnom súde prebieha od 1. augusta 2012, keď mu bol doručený návrh sťažovateľa
na vydanie platobného rozkazu. Následne okresný súd 7. augusta 2012 vyzval sťažovateľa
na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 13. septembra 2012. Proti platobnému
rozkazu vydanému 20. novembra 2012 podal odporca 17. januára 2013 odpor, ku ktorému
sťažovateľ zaujal stanovisko, ktoré bolo okresnému súdu doručené 17. marca 2013. Ústavný
súd na okresnom súde zistil, že pojednávanie nariadené na 21. január 2015 bolo odročené
na neurčito.
Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že dĺžka predmetného konania
aj napriek nekonaniu okresného súdu sama osebe nebola takej povahy, aby len
na jej základe bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv
sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 73/2013
zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd, samotnú podstatu a účel
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie
(m. m. II. ÚS 93/03).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd
aj pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými ani posudzovaním zákonom predpísaných
náležitostí samotnej sťažnosti nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že ak by nečinnosť krajského súdu v odvolacom
konaní aj naďalej bez ospravedlniteľného dôvodu trvala, sťažovateľ môže predložiť
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2015