Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 569/2014
PDF · 377.46 KB
No categories available
III. ÚS 569/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava,
zastúpeného bývalým primátorom Milanom Ftáčnikom, Primaciálne námestie 1, Bratislava,
zastúpeného advokátom a konateľom JUDr. Ivanom Ikrényim, PhD., Advokátska kancelária
IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava finančné zadosťučinenie
n e p r i z n á v a .
4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť Hlavnému mestu Slovenskej
republiky Bratislava trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat
centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho
zástupcu advokáta JUDr. Ivana Ikrényiho, PhD., Advokátska kancelária IKRÉNYI &
REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 569/2014 16 z 24. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr. 2104/2014 doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2014, v ktorom
uviedol:
«... Vec napadla na Okresný súd Bratislava V dňa 30.1.2009 a konanie bolo vedené
pod č. k. 26Ro 33/2009. S podaním návrhu nebol zaplatený súdny poplatok a tento bol
zaplatený na základe výzvy súdu dňa 16.3.2009. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa
21.4.2009. Platobný rozkaz bol uznesením súdu zo dňa 22.9.2009 zrušený z dôvodu, že tento
nebol doručený odporcovi do vlastných rúk. Vec bola prevedená do reg. „C“ dňa
22.10.2009. Súd vo veci zisťoval adresy odporcov. Navrhovateľ listom zo dňa 2.8.2010
zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny a v časti zaplatenia z omeškania, voči odporcovi
v 1. rade uplatňoval poplatok z omeškania a v tomto smere upravil petit návrhu. Súd v časti
zastavenia konania rozhodol dňa 4.6.2014, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.9.2014. Súd vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený
dňa 2.7.2014. Odporcovi v 1. rade bol ustanovený opatrovník a bol vytýčený termín
pojednávania na deň 21.10.2014. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu návrhu zástupcu
navrhovateľa v súvislosti s upresnením petitu návrhu, vo veci je určený termín pojednávania
deň 20.11.2014.
Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov v tomto konaní musím konštatovať, že
vo veci nebolo konané plynule...»
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 362/2009 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd
z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne
neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov na okresnom súde je už samo
osebe neprimerané.
Dňa 30. januára 2009 bol na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu. Dňa 21. apríla 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz. Dňa 22. septembra 2009
okresný súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu nedoručenia odporcovi. Dňa 2. augusta 2010
sťažovateľ zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny. Dňa 4. júna 2014 okresný súd
rozhodol o zastavení konania v časti istiny.
Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 2. augusta 2010, keď
sťažovateľ zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny, do 4. júna 2014, keď okresný súd
rozhodol o zastavení konania v časti istiny (prieťah v trvaní 3 rokov a 10 mesiacov).
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 12 C 362/2009, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 362/2009, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa
rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume
4 500 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 362/2009 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci
považoval vyslovenie porušenia ústavy a príkaz okresnému súdu za dostatočný
na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy
konania vyčíslil sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej
hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie –
sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady
zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú
ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,90 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2015