Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 569/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava,

zastúpeného bývalým primátorom Milanom Ftáčnikom, Primaciálne námestie 1, Bratislava,

zastúpeného advokátom a konateľom JUDr. Ivanom Ikrényim, PhD., Advokátska kancelária

IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava finančné zadosťučinenie

n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť Hlavnému mestu Slovenskej

republiky Bratislava trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat

centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho

zástupcu advokáta JUDr. Ivana Ikrényiho, PhD., Advokátska kancelária IKRÉNYI &

REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 16 z 24. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 2104/2014 doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2014, v ktorom

uviedol:

«... Vec napadla na Okresný súd Bratislava V dňa 30.1.2009 a konanie bolo vedené

pod č. k. . S podaním návrhu nebol zaplatený súdny poplatok a tento bol

zaplatený na základe výzvy súdu dňa 16.3.2009. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa

21.4.2009. Platobný rozkaz bol uznesením súdu zo dňa 22.9.2009 zrušený z dôvodu, že tento

nebol doručený odporcovi do vlastných rúk. Vec bola prevedená do reg. „C“ dňa

22.10.2009. Súd vo veci zisťoval adresy odporcov. Navrhovateľ listom zo dňa 2.8.2010

zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny a v časti zaplatenia z omeškania, voči odporcovi

v 1. rade uplatňoval poplatok z omeškania a v tomto smere upravil petit návrhu. Súd v časti

zastavenia konania rozhodol dňa 4.6.2014, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.9.2014. Súd vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený

dňa 2.7.2014. Odporcovi v 1. rade bol ustanovený opatrovník a bol vytýčený termín

pojednávania na deň 21.10.2014. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu návrhu zástupcu

navrhovateľa v súvislosti s upresnením petitu návrhu, vo veci je určený termín pojednávania

deň 20.11.2014.

Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov v tomto konaní musím konštatovať, že

vo veci nebolo konané plynule...»

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd

z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne

neprispeli okolnosti na strane sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov na okresnom súde je už samo

osebe neprimerané.

Dňa 30. januára 2009 bol na okresnom súde podaný návrh na vydanie platobného

rozkazu. Dňa 21. apríla 2009 okresný súd vydal platobný rozkaz. Dňa 22. septembra 2009

okresný súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu nedoručenia odporcovi. Dňa 2. augusta 2010

sťažovateľ zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny. Dňa 4. júna 2014 okresný súd

rozhodol o zastavení konania v časti istiny.

Ústavný súd zistil obdobie nečinnosti okresného súdu od 2. augusta 2010, keď

sťažovateľ zobral návrh späť v časti zaplatenia istiny, do 4. júna 2014, keď okresný súd

rozhodol o zastavení konania v časti istiny (prieťah v trvaní 3 rokov a 10 mesiacov).

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

4 500 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval vyslovenie porušenia a príkaz okresnému súdu za dostatočný

na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy

konania vyčíslil sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej

hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie –

sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,90 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2015