Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 732/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

Okresnému súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (tritisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Juraja

Gavalca, Advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 7 zo 16. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 872/14 doručeným ústavnému súdu 20. februára 2015, v ktorom

uviedol:

«... V predmetnej veci bola dňa 2.11.2005 podaná navrhovateľkou

(neúplná) „Žaloba o vyporiadanie BSM“ proti odporcovi (sťažovateľovi).

Okresný súd Komárno uznesením č. k. zo dňa 4.11.2005 vyzval

2

navrhovateľku resp. jej právneho zástupcu (advokáta JUDr. Romana Blažeka) na doplnenie

návrhu. Po odstránení nedostatku návrhu bola žaloba doručená odporcovi dňa 23.11.2005

s tým, že prvé vyjadrenie od odporcu bolo doručené súdu prostredníctvom jeho právneho

zástupcu (advokáta JUDr. Juraja Gavaleca) dňa 5.12.2005. Po doručení stanoviska

navrhovateľky bol dňa 9.12.2005 stanovený termín pojednávania na 3.2.2006. Na tomto

pojednávaní súd zahájil dokazovanie s tým, že následne vykonával plynule dokazovanie až

do rozhodnutia odvolacieho súdu (Krajského súdu v Nitre) zo dňa 18.4.2008. Z uvedeného

obdobia je nutné poukázať na to, že do konania bola uznesením Okresného súdu Komárno

č. k. zo dňa 28.3.2006 ustanovená znalkyňa z odboru stavebníctva,

oceňovanie nehnuteľností a stavebných prác, ktorá stanovila miestnu ohliadku na deň

26.6.2006 a dňa 28.7.2006 odovzdala znalecký posudok. Po preštudovaní znaleckého

posudku sudca stanovil termíny pojednávaní postupne na deň 8.12.2006 (odročený z

dôvodu práceneschopnosti odporcu), na deň 2.2.2007 (odročený z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu), na deň 16.3.2007 (odročený z dôvodu neprítomnosti

navrhovateľky a jeho právneho zástupcu) a na deň 20.4.2007 (oboznámený znalecký

posudok). Ďalšie pojednávania boli stanovené na deň 1.6.2007 (odročené z dôvodu

neprítomnosti právneho zástupcu odporcu), na deň 14.9.2007 (odročené z dôvodu

práceneschopnosti sudcu) a na pojednávaní dňa 30.10.2007 súd konal a rozhodol vo veci

samej.

Po doručení rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. , zo dňa

30.1.02007 účastníkom konania resp. ich právnym zástupcom, podali tak navrhovateľka,

ako aj odporca odvolanie vo veci samej a po predložení spisu odvolaciemu súdu Krajskému

súdu v Nitre (spis bol doručený dňa 27.2.2008), odvolací súd uznesením č. k.

140, zo dňa 18.4.2008 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spis bol

doručený späť Okresnému súdu Komárno dňa 23.5.2008.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v období od podania návrhu dňa 2.11.2005 až

do prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej dňa 30.10.2007 resp. rozhodnutia

odvolacieho súdu dňa 18.4.2008, súd vykonával dokazovanie plynule a bez prieťahov, čo

v konečnom dôsledku nepopiera ani sťažovateľ vo svojej sťažnosti.

3

Z úradného záznamu č. l. 147 spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky žiadal

súd, aby vo veci nestanovil termín pojednávania z dôvodu, že navrhovateľka vykonáva

konkrétne kroky z dôvodu zabezpečenia svojej solventnosti pre účely vyporiadania BSM.

Termín pojednávania bol preto zákonným sudcom stanovený až na deň 30.6.2009 a pre

dovolenku právneho zástupcu navrhovateľky neskôr odročený na deň 18.9.2009, kedy súd

konal a pojednávanie odročil z dôvodu potreby výsluchu svedkov, ako aj predloženia

ďalších listinných dôkazov zo strany oboch účastníkov konania na deň 13.11.2009.

Následne súd pojednával dňa 13.11.2009, ako aj 18.6.2010 a vypočúval svedkov, ako aj

doplnil dokazovanie predložením listinných dôkazov v zmysle záverov rozhodnutia

odvolacieho súdu. Pojednávanie dňa 18.6.2010 odročil z dôvodu potreby nariadenia

ďalšieho znaleckého dokazovania, pričom zo spisu vyplýva, že napriek uvedenému zákonný

sudca stanovil ešte niekoľko termínov pojednávaní a to na dni 21.10.2011, 30.4.2013,

24.9.2013 a 6.6.2014 z dôvodu potreby opätovného vypočutia účastníkov konania, ako aj

svedkov. V tomto štádiu konania vznikol ďalší problém so zaťažením družstevného bytu,

ktorý bol vlastne kardinálnym problémom celého sporu, pretože patrí do masy BSM.

Zákonný sudca v predmetnej občianskoprávnej veci (Attila Csaba bývalý sudca

Okresného súdu Komárno) listom doručeným kancelárii prezidenta Slovenskej republiky

18.9.2014 sa vzdal funkcie sudcu podľa o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho

funkcia sudcu zanikla dňom 30.9.2014. Následne boli všetky jemu pridelené veci

prerozdelené náhodným výberom ku dňu 1.10.2014 v zmysle Rozvrhu práce Okresného

súdu Komárno. Predmetná vec bola týmto spôsobom pridelená novej zákonnej sudkyni

JUDr. Oľge Kováčovej, ktorá vo veci ďalej koná a po naštudovaní spisu, zabezpečení

potrebných listinných dokladov ustanovila do konania znalkyňu z odboru stavebníctvo,

odvetvie odhad nehnuteľností.

Z obsahu spisu vyplýva, že čo sa týka predmetu sporu, jedná sa o vec skutkovo

a právne zložitú t. j. vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nesporné,

že pojednávania boli odročené aj z dôvodu práceneschopnosti bývalého zákonného sudcu

Attilu Csabu, ale aj z dôvodov, ktoré vznikli na strane účastníkov konania, najmä pracovné

zaradenie resp. zamestnanie navrhovateľky v zahraničí a iné. Preto vo vzťahu

4

k primeranosti dĺžky predmetného konania je nutné prihliadnuť nielen na dlhodobejšiu

práceneschopnosť pôvodného zákonného sudcu Attilu Csabu, ale aj na procesné správanie

sa účastníkov konania v priebehu doposiaľ vykonaného dokazovania a ich spolupôsobenie

pri navyšovaní dĺžky konania (neúčasť na pojednávaniach zo strany oboch účastníkov,

žiadosti o neuskutočnenie pojednávaní z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov

z dôvodu vyplatenia protistrany najmä na strane navrhovateľky a pod.). Účastníci konania

neposkytovali po celý čas dokazovania súčinnosť so súdom a pri podávaní opakovaných

žiadostí o odročenie pojednávaní si museli byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza

k odďaľovaniu rozhodnutiu aj vo veci samej. Nestotožňujem sa s tvrdením sťažovateľa resp.

jeho právneho zástupcu o tom, že Okresný súd vo veci po rozhodnutí odvolacieho súdu

prakticky vôbec nekoná. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ síce nekonkretizuje, na ktoré obdobie

nečinnosti súdu poukazuje, ale z vyššie uvedeného vyplýva, že k absolútnej nečinnosti súdu

nedošlo a na druhej strane je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že on sám niekoľkokrát

počas dokazovania nebol prítomný na pojednávaní resp. na pojednávania sa nedostavil

jeho právny zástupca. Z tohto pohľadu môže mať potom ústavná sťažnosť iný rozmer a

zámer, ako ňou verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty. Som toho názoru, že ak

v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania, čo aj zákonne prípustných

a možných, dochádza k predlžovaniu konania, potom túto skutočnosť nemožno hodnotiť iba

ako zbytočné prieťahy v konaní a zodpovednosť za tento stav nemožno pripísať iba

konajúcemu súdu.

Úctivo žiadam, aby pri rozhodovaní o predmetnej ústavnej sťažnosti, boli zohľadnené

všetky uvedené skutočnosti, ale aj to, že na Okresnom súde Komárno a v súdnom oddelení

zákonného sudcu, bol dlhodobo vysoký nápad občianskoprávnych vecí, vybavenie ktorých si

vyžadovalo dlhodobé a maximálne pracovné úsilie, pri jeho maximálnom pracovnom

vyťažení, ktoré v konečnom dôsledku nesporne bolo limitované aj jeho dlhodobou

práceneschopnosťou.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že som nezistil žiadne také obdobie, ktoré by bolo možné

označiť ako nečinnosť súdu. Som toho názoru, že zákonný sudca v podstate konal priebežne,

vykonával potrebné úkony vyvolané či už dôkaznou situáciou alebo právnymi

skutočnosťami, ku ktorým došlo v priebehu konania, ako aj procesnými postupmi účastníkov

5

konania. Konštatujem teda, že aj keď by sa celková dĺžka konania od podania žaloby na súd

t. j. od 2.11.2005 až doposiaľ javila ako neprimeraná, táto okolnosť nie je spôsobená ani

ovplyvnená nesprávnym postupom súdu s cieľom porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky...»

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

6

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo

zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedol, že zo skutkového hľadiska ide o

zložitejšie konanie, s čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje, pretože v priebehu konania

bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého

konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej faktickej náročnosti

prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania čiastočne prispeli

aj okolnosti na strane sťažovateľa (sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca sa nedostavili na

pojednávania nariadené na 8. december 2006 a 1. jún 2007, 30. októbra 2009 požiadal

7

sťažovateľ, aby nebol stanovený termín pojednávania z dôvodu, že navrhovateľka robí kroky

smerujúce k získaniu finančných prostriedkov na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 9 rokov a 4 mesiace, z toho na okresnom

súde 9 rokov a 1 mesiac, je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol

neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) zrušil uznesením č. k. 140 z 18. apríla 2008 rozsudok okresného súdu

č. k. z 30. januára 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresného

súdu, poukazuje na to, že už celková dĺžka predmetného konania na okresnom súde je sama

osebe neprimeraná.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

8

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov v nej uvedených.

9

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,

považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Pri priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadol aj na to, že sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca sa

nedostavili na pojednávania nariadené na 8. december 2006 a 1. jún2007, a 30. októbra

2009 požiadal sťažovateľ, aby nebol stanovený termín pojednávania z dôvodu, že

navrhovateľka robí kroky smerujúce k získaniu finančných prostriedkov na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu konania.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa trovy

konania vyčíslil sumou 340,89 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej

hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie̶

sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

10

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú

ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 340,89 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2015

11