Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 752/2014
PDF · 494.77 KB
No categories available
I. ÚS 752/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015
zloženého z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana
Ľalíka prerokoval sťažnosť a , obaja
bytom , zastúpených JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Advokátska
kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 219/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €
(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť
a trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 284,08 € (slovom
dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta
JUDr. Romana Juríka, PhD., Advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 752/2014 15 z 3. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“, resp. „sťažovateľka v 1. rade “ a „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi označeného konania,
predmetom ktorého je „určenie predmetu dedičského konania v spojení s konaním
na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Návrh bol pôvodne podaný sťažovateľmi
27. augusta 2007 Okresnému súdu Trnava.
3. Uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov konania, sťažovatelia
namietajú, že postup okresného súdu je nesystematický a nezákonný, čím dochádza
k porušovaniu ich základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia podali vo februári 2009 predsedníčke
okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, ktorá ju v odpovedi z 9. marca
2009 uznala ako dôvodnú.
4. Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd rozhodol vo veci
nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 219/2008, prikázal okresnému súdu konať v označenej veci bez zbytočných
prieťahov, priznal sťažovateľke v 1. rade finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €
a sťažovateľovi v 2. rade sumu 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom
podaní (sp. zn. Spr. 962/2014 z 30. januára 2015), v ktorom uviedol:
„V danej právnej veci 4C/219/2008 boli vykonané nasledujúce úkony:
27.08.2007 vec napadla na Okresný súd Trnava a bola pridelená sudkyni
JUDr. Tomašovičovej...
06.12.2007 zaplatený súdny poplatok za návrh,
v rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňom 1.1.2008
postúpená na Okresný súd Piešťany, a keďže zákonná sudkyňa zostala na Okresnom súde
Trnava, spis bol náhodným výberom pridelený na vybavenie sudcovi Mgr. Vladimírovi
Zimányimu, pričom si treba uvedomiť, že vzhľadom na prevzatie niekoľko tisícov spisov z
Okresného súdu Trnava, neboli tieto sudcom ihneď po 1.1.2008 predložené. Tiež chcem v
tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že sudca Mgr. Zimányi mal od 1.1.2008 pridelených
572 vecí v pojednávacej agende (z toho 277 reštančných), z ktorých väčšina predstavovali
veci, ktoré predtým pridelené nemal. Teda s jednotlivými spismi sa musel postupne
oboznamovať i s ohľadom na nápad ďalších nových vecí.
16.12.2008 sudca pri štúdiu spisu zistil, že návrh vo veci samej obsahuje aj návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom nebolo rozhodnuté zákonnou sudkyňou na
OS Trnava od 27.8.2007 do 31.12.2007.
16.12.2008 uznesením zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
nariadené pojednávanie na 26.01.2009 + vyžiadanie spisov 20D 1536/05
a 9C/360/01 od Okresného súdu Trnava,
žiadosť právneho zástupcu odporcov o zmenu termínu pojednávania z dôvodu
kolízie, 09.01.2009 pripojenie spisu OS Trnava 9C/360/2001,
12.01.2009 úprava sudcu na zmenu termínu z 26.1.2009 na 14.2.2009,
16.01.2009 odvolanie zástupcu navrhovateľov proti zamietnutiu návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia,
16.01.2009 došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov k návrhu;
22.01.2009 úprava sudcu na zrušenie termínu pojednávania na 11.02.2009
z dôvodu predloženia veci na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní proti zamietnutiu
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
22.01.2009 uznesením vyrubený súdny poplatok za návrh na nariadenie
predbežného opatrenia;
05.02.2009 došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov odvolaniu proti
zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
26.02.2009 spis predložený KS v Trnave;
27.03.2009 spis vrátený z KS v TT (rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené);
31.03.2009 nariadené pojednávanie na 29.04.2009;
29.04.2009 pojednávanie vykonané dokazovanie a odročené na 22.6.2009,
18.06.2009 stanovisko právneho zástupcu odporcov k výpovediam
na pojednávaní;
19.06.2009 úradný záznam oznámenie odročenia pojednávania nariadeného
na 22.06.2009 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;
22.06.2009 ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na nariadenom
pojednávaní;
22.06.2009 pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti
zákonného sudcu; (zákonný sudca Mgr. Zimányi bol práceneschopný od 3.6.2009
do 20.11.2009)
18.09.2009 pridelenie spisu sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej z dôvodu dlhšie
ako 6 týždňovej práceneschopnosti sudcu spolu s ďalšími 247 vecami (aj z agendy P), preto
zastupujúca sudkyňa nestihla vo všetkých veciach konať,
20. 11. 2009 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,
26.8.2010 vrátenie pripojeného spisu 9C/360/01 Okresnému súdu Trnava,
od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol sudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený
na Krajský súd v Trnave,
23.09.2010 pridelenie spisu sudcovi JUDr. Kekeňákovi z dôvodu dočasného
pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave, spolu s ďalšími 240 vecami,
04.05.2011 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,
10.01.2012 nariadený termín pojednávania na 18.04.2012;
18.04.2012 pojednávanie vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,
19.04.2012 výzva na odstránenie vád návrhu;
11.05.2012 došlý návrh na zmenu petitu a na vykonanie dôkazov;
22.8.2012 uznesenie o pripustení zmeny návrhu;
19.3.2013 žiadosť na OS Trnava o zapožičanie spisov 20D/1536/05 a 9C/360/01;
19.03.2013 pripojený spis 20D/1536/05;
od 12.9.2013 do 31.10.2013 bol sudca Mgr. Zimányi práceneschopný,
26.11.2013 nariadený termín pojednávania na 27.01.2014;
27.01.2014 pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchom
notárky;
07.02.2014 došlý prípis od navrhnutého svedka notárky k zbaveniu mlčanlivosti;
26.02.2014 došlý prípis od právneho zástupcu odporcov k zbaveniu mlčanlivosti
notárky;
02.05.2014 pojednávanie za neprítomnosti navrhovateľov a zástupcu
navrhovateľov odročené z dôvodu potreby rozhodnutia o zmene návrhu zo dňa 27.01.2014
na deň 02.06.2014;
06.05.2014 uznesenie o pripustení zmeny návrhu;
07.05.2014 ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na pojednávaní dňa
02.05.2014;
02.06.2014 na pojednávaní vykonanie dokazovanie a odročené na 11.8.2014,
ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľov z pojednávania 11.8.2014,
11.08.2014 na pojednávaní vykonanie dokazovanie aj výpoveďami svedkov
a odročené na 25.08.2014,
25.08.2014 na pojednávaní vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,
za účelom doplnenia dokazovania podaním znaleckého posudku,
28.08.2014 daný pokyn poverenému vyššiemu súdnemu úradníkovi na pribratie
znalca do konania;
18.09.2014 uznesením ustanovená znalkyňa MUDr. Ohrablová, z odboru
psychiatria, a uložená povinnosť navrhovateľom na zloženie preddavku na znalca,
05.11.2014 uznesením priznané oslobodenie navrhovateľke v 1. rade od súdnych
poplatkov;
09.01.2015 spis odoslaný ustanovenej znalkyni,
16.01.2015 znalkyňou vrátený spis súdu na jeho vyžiadanie z dôvodu jeho
zapožičania na Ústavný súd SR.
K namietaným obdobiam nečinnosti si dovoľujem poukázať najmä na nedostatočné
personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany sudcami už od jeho znovuobnovenia
od 1.1.2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným
obvodom mali priemerne 15 sudcov, čo viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov
množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu
žiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné
miesta sudcov situáciu riešilo len postupným zvyšovaním miest sudcov, a to v priebehu
6 rokov na počet 13 sudcov, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný
súd Piešťany mal mať od 1.1.2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov.
K nerozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou
návrhu vo veci samej, môžem len poukázať na skutočnosť, že o návrhu mala rozhodnúť
zákonná sudkyňa JUDr. Tomašovičová na Okresnom súde Trnava v období od 27.08.2007
v zákonnej lehote 30 dní. Skutočnosť, že o návrhu na nariadenie bolo rozhodnuté až
Okresným súdom Piešťany dňa 16.12.2008 bola ovplyvnená tým, že sudca, ktorému bola
daná vec pridelená prevzal po 1.1.2008 celkovo 572 vecí, z ktorých bolo 277 reštančných,
ktoré musel všetky postupne naštudovať, preto nemal ani objektívnu možnosť skôr sa
oboznámiť so spisom, ktorý napadol na súd v druhej polovici roka 2007, a nikde na spise
nebolo poznačené, že nebolo o návrhu na nariadenie predbežného oparenia rozhodnuté od
augusta 2007.
Ďalšie obdobia nečinnosti v konaní boli ovplyvnené dlhšie trvajúcimi
práceneschopnosťami zákonného sudcu, čo v jednom prípade, kedy bol sudca
práceneschopný od apríla 2009, viedlo k prerozdeleniu všetkých jeho spisov medzi
ostatných sudcov v období od 3.6.2009 do 20.11.2009, pričom sudkyňa, ktorá mala v
danom období vec pridelenú nestihla vo veci vykonať úkon, nakoľko zo senátu Mgr.
Zimányiho jej bolo pridelených 247 vecí, ktoré všetky veci objektívne nestihla naštudovať
tak, aby v nich všetkých mohla vykonať úkony. V období od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol
sudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený na Krajský súd v Trnave, preto boli všetky jeho veci
prerozdelené medzi ostatných sudcov a daná veci bola dňa 23.09.2010 pridelená sudcovi
JUDr. Kekeňákovi spolu s ďalšími 240 vecami.
K veci si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že viackrát sa z pojednávania
ospravedlnila zástupkyňa navrhovateľov, čo taktiež ovplyvnilo priebeh konania, minimálne
v potrebe doručovať rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu, resp. rozhodovania o tom
mimo pojednávanie uznesením, ktoré treba všetkým účastníkom, resp. ich zástupcom
doručiť.
Už samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 600 až 700 vecí v pojednávacej
agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých
veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov
dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako
za rok, čo je neprípustné...
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov,
kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu
Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej
dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.
Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k
16 Kss 9/2013 91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov
v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho
previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa
nie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom
a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj
súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je
dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky
potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého
konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“
Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,
považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú
zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 10. februára 2015.
6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko
v podaní doručenom 2. marca 2015, v ktorom okrem iného uviedol:
„Žaloba sťažovateľov bola podaná na Okresný súd Trnava dňa 27. 8. 2007. Výzva
na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je jednoduchým procesným úkonom, bola vydaná
dňa 9. 11. 2007. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Týmto
návrhom sa zaoberal sudca Mgr. Vladimír Zimányi, až dňa 16. 12 2008, pričom Okresný
súd Piešťany založil svoju obranu na poukaze na prechod súdnictva z Okresného súdu
Trnava na tento okresný súd, a to dňom 1.1. 2008, čo však zjavne poukazuje na takmer
12 mesiacov trvajúcu nečinnosť súdu, ktorý sa stal príslušným na konanie v predmetnej
veci.
Vytýčeniu prvého pojednávania predchádzala sťažnosť navrhovateľov na prieťahy
v súdnom konaní, ktorá bola podaná predsedovi Okresného súdu Piešťany dňa 18. 2. 2009.
Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 29. 4. 2009. Dôvodom odročenia pojednávania bolo,
že právny zástupca odporkýň sa nevedel vyjadriť k dôkazom predloženým navrhovateľmi
a požiadal o možnosť predložiť písomné stanovisko, ktoré však ku dňu vytýčeného
pojednávania nepredložil.
Za nesprávne považujeme tvrdenie okresného súdu, že zástupkyňa navrhovateľov sa
viackrát ospravedlnila z účasti na pojednávaní, čo ovplyvnilo priebeh konania.
Navrhovatelia sa ospravedlnili na pojednávanie, ktoré sa malo konať 22. 6. 2009, avšak
v danom čase bol už sudca práceneschopný, a to od apríla 2009 a pojednávanie bolo
zrušené z tohto dôvodu. Zástupkyňa navrhovateľov sa ďalej ospravedlnila z pojednávania,
ktoré sa konalo 2. 5. 2014, avšak toto pojednávanie nebolo zrušené, ale konalo sa
v neprítomnosti navrhovateľov a ich splnomocnenej zástupkyne. Z pojednávania, ktoré sa
konalo 11. 8. 2014 sa ospravedlnila navrhovateľka v 1. rade, avšak splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľov sa predmetného pojednávania zúčastnila. V tejto súvislosti
poukazujeme na skutočnosť, že účasť navrhovateľky považoval sudca za podstatnú, keďže na
predchádzajúcom pojednávaní zistil, že do tohto obdobia, teda 7 rokov po podaní žaloby,
nevykonal výsluch navrhovateľky v 1. rade. Tento úkon pritom mohol vykonať na niektorom
z predchádzajúcich pojednávaní, napríklad dňa 29. 4. 2009.
Druhé pojednávanie nariadil súd na termín 18. 4. 2012, teda až 3 roky po prvom
pojednávaní resp. 2 roky a 10 mesiacov po poslednom vytýčenom pojednávaní, ktoré sa
neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti sudcu.
Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že návrhom splnomocnenej zástupkyne
navrhovateľov na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré predložila listom zo dňa
2. 5. 2012 sa sudca zaoberal až na doteraz poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo
25. 8.2014.
V súvislosti s obranou okresného súdu týkajúcou sa prechodu súdnictva máme za to,
že súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní
z odovzdávajúceho súdu na súd nadobúdajúci a nie je dôvodom na ospravedlnenie
nečinnosti okresného súdu. Pokiaľ ide o poukaz na personálne a organizačné problémy
súdu, máme za to, že tieto nemôžu ísť na ťarchu účastníka konania. Účelom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až
právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (III. ÚS 154/06,
I. ÚS 76/03, III. ÚS 338/2013). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký
procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty...
Doteraz vznikli sťažovateľom tieto trovy konania: prevzatie veci a príprava
na zastupovanie 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vypracovanie a podanie ústavnej
sťažnosti 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k veci 134 eur, režijný paušál 8,39
eur, spolu 426,47 eur.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu, ktorého súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo,
aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo...
a v primeranej lehote prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch“ (sťažovatelia v petite označujú toto právo ako právo na spravodlivý súdny
proces, ktoré však ústavný súd podľa obsahu námietok v sťažnosti ustálil ako „právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote“, keďže namietané konanie nie je právoplatne
skončené).
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
11. Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s ESĽP ústavný súd prihliada
pritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
11.1 V rámci prvého kritéria ústavný súd zo spisu zistil, že napadnuté konanie
o určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu bolo už
predmetnom hodnotenia vo veci iných účastníkov (odporcov) v náleze ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014 (nadobudol právoplatnosť 11. augusta 2014),
s ktorým sa prvý senát v zásade stotožňuje a odkazuje na toto hodnotenie. Napokon ani
samotný okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by išlo o skutkovo
alebo právne zložitú vec, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania,
hoci je zrejmé, že konanie úzko súvisí s dedičským konaním po úmrtí otca sťažovateľov
v roku 2005 vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20 D 1536/05, ktoré je
prerušené práve z dôvodu, že ich odkázal na podanie predmetného návrhu „o určenie
majetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania“, a súčasne súvisí aj s konaním
vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9 C 360/01 „o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu“, ktoré bolo už právoplatne skončené 3. septembra 2004 (súd rozhodol
v prospech sťažovateľov a určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je právne neúčinná č. l. 316
v spise sp. zn. 9 C 360/01, ktorý bol pripojený k tejto veci, pozn.)
11.2 Pri hodnotení správania sťažovateľov (ako navrhovateľov) ústavný súd nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené iba na ich
ťarchu a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu
v predmetnom konaní.
11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov v posudzovanom konaní.
Prvý senát ústavného súdu sa v zásade stotožnil s obdobiami nečinnosti, ako ich vyhodnotil
tretí senát ústavného súdu v spomínanom náleze sp. zn. III. ÚS 159/2014 (prvé obdobie
nečinnosti na začiatku konania od 6. decembra 2007, keď navrhovatelia ešte na Okresnom
súde Trnava uhradili súdny poplatok, až do 16. decembra 2008, keď už po postúpení veci
okresný súd uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, následne
v trvaní takmer dvoch rokov a deviatich mesiacov – od 29. apríla 2009, keď sa uskutočnilo
prvé pojednávanie, až do 18. apríla 2012, keď sa konalo prvé relevantné pojednávanie, na
ktorom vykonal dokazovanie, a napokon osem mesiacov v úseku konania od 19. marca
2013, keď Okresný súd Trnava žiadal o poskytnutie súčinnosti, až do 27. januára 2014, keď
sa uskutočnilo tretie pojednávanie, teda celkovo zistená nečinnosť v celkovom rozsahu
štyroch rokov a piatich mesiacov). Ústavný súd zobral do úvahy aj to, že okresný súd
nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym
poriadkom, keď rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takmer
po 12 mesiacoch (po postúpení veci okresnému súdu v súvislosti s reorganizáciou
súdnictva), hoci procesný predpis (Občiansky súdny poriadok v § 75 ods. 4) ustanovuje na
rozhodnutie o predbežnom opatrení lehotu 30 dní (čo možno konštatovať aj vo vzťahu
k Okresnému súdu Trnava, ktorý od podania návrhu 27. augusta 2007 do postúpenia spisu
1. januára 2008 o návrhu nerozhodol).
12. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým
súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou, čo predstavuje podľa okresného
súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci
sťažovateľov, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade
s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy
justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by
vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň
obrátil.
13. S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania
vedeného pred konajúcimi súdmi (viac ako sedem rokov bez rozhodnutia vo veci samej na
prvom stupni) považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani
za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48
ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli
porušené (bod 1 výroku nálezu).
14. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ako to
sťažovatelia požadovali v sťažnosti, pretože príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov
bol už daný v náleze sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014.
15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Sťažovateľka v 1. rade sa domáha finančného zadosťučinenia „vo výške
6 000 €... z dôvodu, že dedičské konanie, ktoré sa začalo po úmrtí jej otca v roku 2005 trvá
už viac ako 9 rokov a nebolo doteraz právoplatne skončené. Ku dňu podania ústavnej
sťažnosti jej nebolí poskytnuté žiadne nároky, ktoré jej vznikli v rámci dedičského konania,
a to ani vo výške, ktorá nebola sporná, na rozdiel od odporkýň v tomto konaní, ktoré
predmet dedičstva, ktorým je 2 izbový družstevný byt... , prenajímajú a teda majú
z toho finančný úžitok. Sťažovateľka mala v čase úmrtia jej otca 23 rokov, bola študentkou
denného štúdia na vysokej škole, pričom následkom úmrtia otca stratila nárok na výživné,
ktoré nebolo kompenzované sirotským dôchodkom, lebo jej otec počas svojho života
neodvádzal žiadne príspevky do Sociálnej poisťovne, na základe ktorých jej mohol vzniknúť
tento nárok, preto v dôsledku takto vzniknutej situácie sa značne sťažila jej životná situácia.
V roku 2007 si kúpila starší jednoizbový byt do osobného vlastníctva, ktorý bolo nevyhnutné
zrekonštruovať a zariadiť. V roku 2012 sa jej narodil syn . Ide teda o udalosti, ktoré si
vyžadujú zvýšené finančné náklady, ktoré mohla aspoň z malej časti uhradiť z dedičstva, ku
ktorému nemá doteraz prístup v dôsledku predlžovania konania. Sťažovateľka zároveň
počas celého detstva citovo veľmi ťažko znášala skutočnosť, že jej otec sa o ňu vôbec
nezaujímal, nikdy ju nenavštívil a opakovane vznikal z jeho strany problém s tým, že
neprispieval na jej výživu finančne, ani iným spôsobom.“. Sťažovateľ v 2. rade sa domáha
finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € v zásade tiež z tých istých dôvodov ako
sťažovateľka v 1. rade a navyše uvádza, že „mal v čase úmrtia jeho otca 24 rokov, v tom
čase bol síce zamestnaný, avšak jeho zárobok bol nízky a nároky z dedičstva mohli
významne prispieť k riešeniu jeho situácie, ku ktorým však nemá prístup z dôvodu
predlžovania konania. Doteraz býva v byte spolu so svojou matkou, nakoľko nie je tak
finančne situovaný, aby si mohol zabezpečiť vlastné bývanie. Vyplatenie finančnej náhrady
v rámci dedičského konania by mu napomohlo osamostatniť sa a zároveň uvažovať
o založení rodiny...“.
16. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo žiadať, aby
čakali na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, aby
bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade. Vzhľadom
na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 11.3), s prihliadnutím na povahu veci (pozri
bod 11.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá je
z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti
považoval ústavný súd priznanie sumy (opierajúc sa aj o svoj predchádzajúci nález)
sťažovateľke v 1. rade a sťažovateľovi v 2. rade každému po 2 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
17. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, t. j. 2 500 €. Z uvedených dôvodov
ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľom, ktorí boli vo
veci namietaných porušení ich práv úspešní, vznikli trovy konania z dôvodu ich právneho
zastúpenia advokátom.
19. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá
bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1
ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) tak, že každému zo sťažovateľov priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014
sumu 134 € (čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €), teda spolu 268 €, k tomu režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri každom sťažovateľovi v sume po 8,04 €, čo
celkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon (vyjadrenie
právneho zástupcu k stanovisku okresného súdu z 1. marca 2015) ústavný súd trovy
právneho zastúpenia sťažovateľom nepriznal, pretože v ňom neuviedol nové skutočnosti,
ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.
20. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
(§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto
rozhodnutia.
21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015