Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 752/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015

zloženého z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť a , obaja

bytom , zastúpených JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Advokátska

kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 284,08 € (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta

JUDr. Romana Juríka, PhD., Advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

z 3. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“, resp. „sťažovateľka v 1. rade “ a „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi označeného konania,

predmetom ktorého je „určenie predmetu dedičského konania v spojení s konaním

na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Návrh bol pôvodne podaný sťažovateľmi

27. augusta 2007 Okresnému súdu Trnava.

3. Uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov konania, sťažovatelia

namietajú, že postup okresného súdu je nesystematický a nezákonný, čím dochádza

k porušovaniu ich základného práva garantovaného a práva

garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia podali vo februári 2009 predsedníčke

okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, ktorá ju v odpovedi z 9. marca

2009 uznala ako dôvodnú.

4. Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd rozhodol vo veci

nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, prikázal okresnému súdu konať v označenej veci bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľke v 1. rade finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €

a sťažovateľovi v 2. rade sumu 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnom

podaní (sp. zn. Spr. 962/2014 z 30. januára 2015), v ktorom uviedol:

„V danej právnej veci boli vykonané nasledujúce úkony:

27.08.2007 vec napadla na Okresný súd Trnava a bola pridelená sudkyni

JUDr. Tomašovičovej...

06.12.2007 zaplatený súdny poplatok za návrh,

v rámci prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňom 1.1.2008

postúpená na Okresný súd Piešťany, a keďže zákonná sudkyňa zostala na Okresnom súde

Trnava, spis bol náhodným výberom pridelený na vybavenie sudcovi Mgr. Vladimírovi

Zimányimu, pričom si treba uvedomiť, že vzhľadom na prevzatie niekoľko tisícov spisov z

Okresného súdu Trnava, neboli tieto sudcom ihneď po 1.1.2008 predložené. Tiež chcem v

tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že sudca Mgr. Zimányi mal od 1.1.2008 pridelených

572 vecí v pojednávacej agende (z toho 277 reštančných), z ktorých väčšina predstavovali

veci, ktoré predtým pridelené nemal. Teda s jednotlivými spismi sa musel postupne

oboznamovať i s ohľadom na nápad ďalších nových vecí.

16.12.2008 sudca pri štúdiu spisu zistil, že návrh vo veci samej obsahuje aj návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom nebolo rozhodnuté zákonnou sudkyňou na

OS Trnava od 27.8.2007 do 31.12.2007.

16.12.2008 uznesením zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

nariadené pojednávanie na 26.01.2009 + vyžiadanie spisov

a od Okresného súdu Trnava,

žiadosť právneho zástupcu odporcov o zmenu termínu pojednávania z dôvodu

kolízie, 09.01.2009 pripojenie spisu OS Trnava ,

12.01.2009 úprava sudcu na zmenu termínu z 26.1.2009 na 14.2.2009,

16.01.2009 odvolanie zástupcu navrhovateľov proti zamietnutiu návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia,

16.01.2009 došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov k návrhu;

22.01.2009 úprava sudcu na zrušenie termínu pojednávania na 11.02.2009

z dôvodu predloženia veci na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní proti zamietnutiu

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

22.01.2009 uznesením vyrubený súdny poplatok za návrh na nariadenie

predbežného opatrenia;

05.02.2009 došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov odvolaniu proti

zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

26.02.2009 spis predložený KS v Trnave;

27.03.2009 spis vrátený z KS v TT (rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené);

31.03.2009 nariadené pojednávanie na 29.04.2009;

29.04.2009 pojednávanie vykonané dokazovanie a odročené na 22.6.2009,

18.06.2009 stanovisko právneho zástupcu odporcov k výpovediam

na pojednávaní;

19.06.2009 úradný záznam oznámenie odročenia pojednávania nariadeného

na 22.06.2009 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;

22.06.2009 ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na nariadenom

pojednávaní;

22.06.2009 pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu; (zákonný sudca Mgr. Zimányi bol práceneschopný od 3.6.2009

do 20.11.2009)

18.09.2009 pridelenie spisu sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej z dôvodu dlhšie

ako 6 týždňovej práceneschopnosti sudcu spolu s ďalšími 247 vecami (aj z agendy P), preto

zastupujúca sudkyňa nestihla vo všetkých veciach konať,

20. 11. 2009 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,

26.8.2010 vrátenie pripojeného spisu Okresnému súdu Trnava,

od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol sudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený

na Krajský súd v Trnave,

23.09.2010 pridelenie spisu sudcovi JUDr. Kekeňákovi z dôvodu dočasného

pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave, spolu s ďalšími 240 vecami,

04.05.2011 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,

10.01.2012 nariadený termín pojednávania na 18.04.2012;

18.04.2012 pojednávanie vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,

19.04.2012 výzva na odstránenie vád návrhu;

11.05.2012 došlý návrh na zmenu petitu a na vykonanie dôkazov;

22.8.2012 uznesenie o pripustení zmeny návrhu;

19.3.2013 žiadosť na OS Trnava o zapožičanie spisov a ;

19.03.2013 pripojený spis 20D/1536/05;

od 12.9.2013 do 31.10.2013 bol sudca Mgr. Zimányi práceneschopný,

26.11.2013 nariadený termín pojednávania na 27.01.2014;

27.01.2014 pojednávanie odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchom

notárky;

07.02.2014 došlý prípis od navrhnutého svedka notárky k zbaveniu mlčanlivosti;

26.02.2014 došlý prípis od právneho zástupcu odporcov k zbaveniu mlčanlivosti

notárky;

02.05.2014 pojednávanie za neprítomnosti navrhovateľov a zástupcu

navrhovateľov odročené z dôvodu potreby rozhodnutia o zmene návrhu zo dňa 27.01.2014

na deň 02.06.2014;

06.05.2014 uznesenie o pripustení zmeny návrhu;

07.05.2014 ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na pojednávaní dňa

02.05.2014;

02.06.2014 na pojednávaní vykonanie dokazovanie a odročené na 11.8.2014,

ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľov z pojednávania 11.8.2014,

11.08.2014 na pojednávaní vykonanie dokazovanie aj výpoveďami svedkov

a odročené na 25.08.2014,

25.08.2014 na pojednávaní vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,

za účelom doplnenia dokazovania podaním znaleckého posudku,

28.08.2014 daný pokyn poverenému vyššiemu súdnemu úradníkovi na pribratie

znalca do konania;

18.09.2014 uznesením ustanovená znalkyňa MUDr. Ohrablová, z odboru

psychiatria, a uložená povinnosť navrhovateľom na zloženie preddavku na znalca,

05.11.2014 uznesením priznané oslobodenie navrhovateľke v 1. rade od súdnych

poplatkov;

09.01.2015 spis odoslaný ustanovenej znalkyni,

16.01.2015 znalkyňou vrátený spis súdu na jeho vyžiadanie z dôvodu jeho

zapožičania na Ústavný súd SR.

K namietaným obdobiam nečinnosti si dovoľujem poukázať najmä na nedostatočné

personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany sudcami už od jeho znovuobnovenia

od 1.1.2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným

obvodom mali priemerne 15 sudcov, čo viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov

množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu

žiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné

miesta sudcov situáciu riešilo len postupným zvyšovaním miest sudcov, a to v priebehu

6 rokov na počet 13 sudcov, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný

súd Piešťany mal mať od 1.1.2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov.

K nerozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou

návrhu vo veci samej, môžem len poukázať na skutočnosť, že o návrhu mala rozhodnúť

zákonná sudkyňa JUDr. Tomašovičová na Okresnom súde Trnava v období od 27.08.2007

v zákonnej lehote 30 dní. Skutočnosť, že o návrhu na nariadenie bolo rozhodnuté až

Okresným súdom Piešťany dňa 16.12.2008 bola ovplyvnená tým, že sudca, ktorému bola

daná vec pridelená prevzal po 1.1.2008 celkovo 572 vecí, z ktorých bolo 277 reštančných,

ktoré musel všetky postupne naštudovať, preto nemal ani objektívnu možnosť skôr sa

oboznámiť so spisom, ktorý napadol na súd v druhej polovici roka 2007, a nikde na spise

nebolo poznačené, že nebolo o návrhu na nariadenie predbežného oparenia rozhodnuté od

augusta 2007.

Ďalšie obdobia nečinnosti v konaní boli ovplyvnené dlhšie trvajúcimi

práceneschopnosťami zákonného sudcu, čo v jednom prípade, kedy bol sudca

práceneschopný od apríla 2009, viedlo k prerozdeleniu všetkých jeho spisov medzi

ostatných sudcov v období od 3.6.2009 do 20.11.2009, pričom sudkyňa, ktorá mala v

danom období vec pridelenú nestihla vo veci vykonať úkon, nakoľko zo senátu Mgr.

Zimányiho jej bolo pridelených 247 vecí, ktoré všetky veci objektívne nestihla naštudovať

tak, aby v nich všetkých mohla vykonať úkony. V období od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol

sudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený na Krajský súd v Trnave, preto boli všetky jeho veci

prerozdelené medzi ostatných sudcov a daná veci bola dňa 23.09.2010 pridelená sudcovi

JUDr. Kekeňákovi spolu s ďalšími 240 vecami.

K veci si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že viackrát sa z pojednávania

ospravedlnila zástupkyňa navrhovateľov, čo taktiež ovplyvnilo priebeh konania, minimálne

v potrebe doručovať rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu, resp. rozhodovania o tom

mimo pojednávanie uznesením, ktoré treba všetkým účastníkom, resp. ich zástupcom

doručiť.

Už samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 600 až 700 vecí v pojednávacej

agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých

veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov

dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako

za rok, čo je neprípustné...

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov,

kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k

z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa

nie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú

zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 10. februára 2015.

6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľov zaujal stanovisko

v podaní doručenom 2. marca 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„Žaloba sťažovateľov bola podaná na Okresný súd Trnava dňa 27. 8. 2007. Výzva

na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je jednoduchým procesným úkonom, bola vydaná

dňa 9. 11. 2007. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Týmto

návrhom sa zaoberal sudca Mgr. Vladimír Zimányi, až dňa 16. 12 2008, pričom Okresný

súd Piešťany založil svoju obranu na poukaze na prechod súdnictva z Okresného súdu

Trnava na tento okresný súd, a to dňom 1.1. 2008, čo však zjavne poukazuje na takmer

12 mesiacov trvajúcu nečinnosť súdu, ktorý sa stal príslušným na konanie v predmetnej

veci.

Vytýčeniu prvého pojednávania predchádzala sťažnosť navrhovateľov na prieťahy

v súdnom konaní, ktorá bola podaná predsedovi Okresného súdu Piešťany dňa 18. 2. 2009.

Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 29. 4. 2009. Dôvodom odročenia pojednávania bolo,

že právny zástupca odporkýň sa nevedel vyjadriť k dôkazom predloženým navrhovateľmi

a požiadal o možnosť predložiť písomné stanovisko, ktoré však ku dňu vytýčeného

pojednávania nepredložil.

Za nesprávne považujeme tvrdenie okresného súdu, že zástupkyňa navrhovateľov sa

viackrát ospravedlnila z účasti na pojednávaní, čo ovplyvnilo priebeh konania.

Navrhovatelia sa ospravedlnili na pojednávanie, ktoré sa malo konať 22. 6. 2009, avšak

v danom čase bol už sudca práceneschopný, a to od apríla 2009 a pojednávanie bolo

zrušené z tohto dôvodu. Zástupkyňa navrhovateľov sa ďalej ospravedlnila z pojednávania,

ktoré sa konalo 2. 5. 2014, avšak toto pojednávanie nebolo zrušené, ale konalo sa

v neprítomnosti navrhovateľov a ich splnomocnenej zástupkyne. Z pojednávania, ktoré sa

konalo 11. 8. 2014 sa ospravedlnila navrhovateľka v 1. rade, avšak splnomocnená

zástupkyňa navrhovateľov sa predmetného pojednávania zúčastnila. V tejto súvislosti

poukazujeme na skutočnosť, že účasť navrhovateľky považoval sudca za podstatnú, keďže na

predchádzajúcom pojednávaní zistil, že do tohto obdobia, teda 7 rokov po podaní žaloby,

nevykonal výsluch navrhovateľky v 1. rade. Tento úkon pritom mohol vykonať na niektorom

z predchádzajúcich pojednávaní, napríklad dňa 29. 4. 2009.

Druhé pojednávanie nariadil súd na termín 18. 4. 2012, teda až 3 roky po prvom

pojednávaní resp. 2 roky a 10 mesiacov po poslednom vytýčenom pojednávaní, ktoré sa

neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Ďalej poukazujeme na skutočnosť, že návrhom splnomocnenej zástupkyne

navrhovateľov na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré predložila listom zo dňa

2. 5. 2012 sa sudca zaoberal až na doteraz poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo

25. 8.2014.

V súvislosti s obranou okresného súdu týkajúcou sa prechodu súdnictva máme za to,

že súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní

z odovzdávajúceho súdu na súd nadobúdajúci a nie je dôvodom na ospravedlnenie

nečinnosti okresného súdu. Pokiaľ ide o poukaz na personálne a organizačné problémy

súdu, máme za to, že tieto nemôžu ísť na ťarchu účastníka konania. Účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až

právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva

podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (,

, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký

procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty...

Doteraz vznikli sťažovateľom tieto trovy konania: prevzatie veci a príprava

na zastupovanie 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vypracovanie a podanie ústavnej

sťažnosti 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k veci 134 eur, režijný paušál 8,39

eur, spolu 426,47 eur.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho

úkonu, ktorého súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľov podľa , podľa ktorého „Každý má právo,

aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo...

a v primeranej lehote prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch“ (sťažovatelia v petite označujú toto právo ako právo na spravodlivý súdny

proces, ktoré však ústavný súd podľa obsahu námietok v sťažnosti ustálil ako „právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote“, keďže namietané konanie nie je právoplatne

skončené).

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

11. Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s ESĽP ústavný súd prihliada

pritom aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

11.1 V rámci prvého kritéria ústavný súd zo spisu zistil, že napadnuté konanie

o určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu bolo už

predmetnom hodnotenia vo veci iných účastníkov (odporcov) v náleze ústavného súdu

sp. zn. z 24. júna 2014 (nadobudol právoplatnosť 11. augusta 2014),

s ktorým sa prvý senát v zásade stotožňuje a odkazuje na toto hodnotenie. Napokon ani

samotný okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by išlo o skutkovo

alebo právne zložitú vec, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania,

hoci je zrejmé, že konanie úzko súvisí s dedičským konaním po úmrtí otca sťažovateľov

v roku 2005 vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , ktoré je

prerušené práve z dôvodu, že ich odkázal na podanie predmetného návrhu „o určenie

majetku, ktorý má byť predmetom dedičského konania“, a súčasne súvisí aj s konaním

vedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. „o určenie odporovateľnosti

právneho úkonu“, ktoré bolo už právoplatne skončené 3. septembra 2004 (súd rozhodol

v prospech sťažovateľov a určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je právne neúčinná č. l. 316

v spise sp. zn. , ktorý bol pripojený k tejto veci, pozn.)

11.2 Pri hodnotení správania sťažovateľov (ako navrhovateľov) ústavný súd nezistil

žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené iba na ich

ťarchu a v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu

v predmetnom konaní.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov v posudzovanom konaní.

Prvý senát ústavného súdu sa v zásade stotožnil s obdobiami nečinnosti, ako ich vyhodnotil

tretí senát ústavného súdu v spomínanom náleze sp. zn. (prvé obdobie

nečinnosti na začiatku konania od 6. decembra 2007, keď navrhovatelia ešte na Okresnom

súde Trnava uhradili súdny poplatok, až do 16. decembra 2008, keď už po postúpení veci

okresný súd uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, následne

v trvaní takmer dvoch rokov a deviatich mesiacov – od 29. apríla 2009, keď sa uskutočnilo

prvé pojednávanie, až do 18. apríla 2012, keď sa konalo prvé relevantné pojednávanie, na

ktorom vykonal dokazovanie, a napokon osem mesiacov v úseku konania od 19. marca

2013, keď Okresný súd Trnava žiadal o poskytnutie súčinnosti, až do 27. januára 2014, keď

sa uskutočnilo tretie pojednávanie, teda celkovo zistená nečinnosť v celkovom rozsahu

štyroch rokov a piatich mesiacov). Ústavný súd zobral do úvahy aj to, že okresný súd

nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym

poriadkom, keď rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takmer

po 12 mesiacoch (po postúpení veci okresnému súdu v súvislosti s reorganizáciou

súdnictva), hoci procesný predpis ( v ) ustanovuje na

rozhodnutie o predbežnom opatrení lehotu 30 dní (čo možno konštatovať aj vo vzťahu

k Okresnému súdu Trnava, ktorý od podania návrhu 27. augusta 2007 do postúpenia spisu

1. januára 2008 o návrhu nerozhodol).

12. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým

súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou, čo predstavuje podľa okresného

súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci

sťažovateľov, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy

justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň

obrátil.

13. S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania

vedeného pred konajúcimi súdmi (viac ako sedem rokov bez rozhodnutia vo veci samej na

prvom stupni) považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani

za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli

porušené (bod 1 výroku nálezu).

14. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu podľa a podľa

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ako to

sťažovatelia požadovali v sťažnosti, pretože príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov

bol už daný v náleze sp. zn. z 24. júna 2014.

15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Sťažovateľka v 1. rade sa domáha finančného zadosťučinenia „vo výške

6 000 €... z dôvodu, že dedičské konanie, ktoré sa začalo po úmrtí jej otca v roku 2005 trvá

už viac ako 9 rokov a nebolo doteraz právoplatne skončené. Ku dňu podania ústavnej

sťažnosti jej nebolí poskytnuté žiadne nároky, ktoré jej vznikli v rámci dedičského konania,

a to ani vo výške, ktorá nebola sporná, na rozdiel od odporkýň v tomto konaní, ktoré

predmet dedičstva, ktorým je 2 izbový družstevný byt... , prenajímajú a teda majú

z toho finančný úžitok. Sťažovateľka mala v čase úmrtia jej otca 23 rokov, bola študentkou

denného štúdia na vysokej škole, pričom následkom úmrtia otca stratila nárok na výživné,

ktoré nebolo kompenzované sirotským dôchodkom, lebo jej otec počas svojho života

neodvádzal žiadne príspevky do Sociálnej poisťovne, na základe ktorých jej mohol vzniknúť

tento nárok, preto v dôsledku takto vzniknutej situácie sa značne sťažila jej životná situácia.

V roku 2007 si kúpila starší jednoizbový byt do osobného vlastníctva, ktorý bolo nevyhnutné

zrekonštruovať a zariadiť. V roku 2012 sa jej narodil syn . Ide teda o udalosti, ktoré si

vyžadujú zvýšené finančné náklady, ktoré mohla aspoň z malej časti uhradiť z dedičstva, ku

ktorému nemá doteraz prístup v dôsledku predlžovania konania. Sťažovateľka zároveň

počas celého detstva citovo veľmi ťažko znášala skutočnosť, že jej otec sa o ňu vôbec

nezaujímal, nikdy ju nenavštívil a opakovane vznikal z jeho strany problém s tým, že

neprispieval na jej výživu finančne, ani iným spôsobom.“. Sťažovateľ v 2. rade sa domáha

finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € v zásade tiež z tých istých dôvodov ako

sťažovateľka v 1. rade a navyše uvádza, že „mal v čase úmrtia jeho otca 24 rokov, v tom

čase bol síce zamestnaný, avšak jeho zárobok bol nízky a nároky z dedičstva mohli

významne prispieť k riešeniu jeho situácie, ku ktorým však nemá prístup z dôvodu

predlžovania konania. Doteraz býva v byte spolu so svojou matkou, nakoľko nie je tak

finančne situovaný, aby si mohol zabezpečiť vlastné bývanie. Vyplatenie finančnej náhrady

v rámci dedičského konania by mu napomohlo osamostatniť sa a zároveň uvažovať

o založení rodiny...“.

16. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo žiadať, aby

čakali na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, aby

bol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade. Vzhľadom

na doterajší postup okresného súdu (pozri bod 11.3), s prihliadnutím na povahu veci (pozri

bod 11.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá je

z ústavného hľadiska zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti

považoval ústavný súd priznanie sumy (opierajúc sa aj o svoj predchádzajúci nález)

sťažovateľke v 1. rade a sťažovateľovi v 2. rade každému po 2 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

17. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, t. j. 2 500 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľom, ktorí boli vo

veci namietaných porušení ich práv úspešní, vznikli trovy konania z dôvodu ich právneho

zastúpenia advokátom.

19. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) tak, že každému zo sťažovateľov priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014

sumu 134 € (čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €), teda spolu 268 €, k tomu režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri každom sťažovateľovi v sume po 8,04 €, čo

celkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon (vyjadrenie

právneho zástupcu k stanovisku okresného súdu z 1. marca 2015) ústavný súd trovy

právneho zastúpenia sťažovateľom nepriznal, pretože v ňom neuviedol nové skutočnosti,

ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.

20. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( ), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015