Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 297/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša prerokoval prijatú sťažnosť

a , obaja ,

zastúpených advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

za účasti Okresného súdu Piešťany a takto

rozhodol:

1. Základné právo a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. marca 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 343,44 € (slovom tristoštyridsaťtri eur

a štyridsaťštyri centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. Romana Juríka,

PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2018

doručená sťažnosť a (spolu ďalej

aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“) v období po vydaní nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 18. marca 2015.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi napadnutého konania,

predmetom ktorého je „určenie predmetu dedičského konania v spojení s konaním

na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu“. Návrh bol pôvodne podaný sťažovateľmi

27. augusta 2007 Okresnému súdu Trnava.

Sťažovatelia uvádzajú, že chronologický prehľad úkonov konania od podania žaloby

do 16. januára 2015 bol popísaný v ich predchádzajúcej sťažnosti z 21. októbra 2014

a v náleze ústavného súdu sp. zn. z 18. marca 2015. Ústavný súd týmto

nálezom rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Zároveň ústavný súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

každému z nich.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú ďalší priebeh napadnutého konania:

„Po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 18. marca 2015 sa uskutočnilo pojednávanie dňa 9. 10. 2015. Na pojednávanie sa dostali

zástupcovia sporových strán, ale nedostavila sa znalkyňa ,

z ktorého dôvodu súd nepojednával a pojednávanie odročil na 4. 11. 2015.

Pojednávanie konané dňa 4. 11. 2015 bolo zamerané na výsluch

, znalkyne č. OP ... Pojednávanie bolo odročené na termín

27. 11. 2015.

Pojednávanie v termíne 27. 11. 2015 sa neuskutočnilo, pretože dňa 26. 11. 2015 bolo

účastníkom konania oznámené, že pojednávanie je odročené na neurčito a nemusia

sa naň dostaviť.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 11. 1. 2017. Na predmetné

pojednávanie sa dostavila zástupkyňa sťažovateľov, kde jej bolo oznámené, že nariadené

pojednávanie je zrušené z dôvodu PN zákonného sudcu.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 5. 2. 2018. Predmetné pojednávanie

sa konalo a bol vynesený rozsudok, avšak zatiaľ nebol účastníkom konania doručený.“

Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodňujú takto:

„Sťažovatelia považujú za neprimerané, že od obdobia nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 18. marca 2015 v priebehu takmer 3 rokov (do apríla

2018) bolo vykonané len jedno pojednávanie. Sťažovatelia sa domnievajú, že sú splnené

základné kritériá zbytočných prieťahov v konaní, keďže v danom konaní nejde o právnu

a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, sťažovatelia svojím konaním neprispeli

k zbytočným prieťahom a od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 18. marca 2015 bol Okresný súd Piešťany v podstate nečinný.“

Na základe uvedených skutočností navrhujú sťažovatelia, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„Základné práva sťažovateľky 1/ a sťažovateľa 2/ na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby vo veci konal.

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľke 1/ finančné zadosťučinenie

vo výške 3 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi 2/ finančné zadosťučinenie

vo výške 3 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne

trovy konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia odôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenia predovšetkým

s poukazom na to, že z neprimeranej dĺžky dedičského konania profituje strana žalovaných,

ktorá napriek tomu, že dedičské konanie nie je ukončené, nakladá s predmetom dedičstva,

ktorý prenajíma, a na druhej strane sťažovateľom je spôsobovaná aj finančná ujma, lebo

sú dedičmi, ktorým má byť vyplatená náhrada, pričom hodnota predmetu dedičstva od času

smrti poručiteľa, t. j. od roku 2005, významne stúpla. Aj z uvedených dôvodov samotný

spor pôsobí na sťažovateľov značne frustrujúco a psychicky ich nesmierne zaťažuje.

Uvedené skutočnosti spolu podľa ich názoru opodstatňujú návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia.

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 3. mája 2018 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľov, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľov vyjadrila prípisom

sp. zn. Spr 365/17 z 12. júla 2018 (ďalej len „vyjadrenie predsedníčky okresného súdu“),

v ktorom poukázala, že v napadnutom konaní podali ústavnú sťažnosť aj žalovaní

a , ku ktorej sa okresný súd vyjadroval

prípisom z 24. augusta 2017 pod sp. zn. Spr 395/17 a o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom

sp. zn. z 9. októbra 2017. Vzhľadom na uvedené odkázala vo vzťahu

k úkonom okresného súdu v napadnutom konaní za obdobie od marca 2015 do októbra

2017 na predmetné vyjadrenie okresného súdu, resp. na nález ústavného súdu

sp. zn. z 9. októbra 2017.

Predsedníčka po chronologickom prehľade vykonaných úkonov v napadnutom

konaní v závere uvádza: „Od vydania posledného nálezu ústavného súdu dňa 9. 10. 2017

(v spise na č. l. 349) súd vo veci konal priebežne. Procesné úkony nemohli byť vykonávané

v čase, kedy súdny spis nebol fyzicky v súdnom oddelení zákonnej sudkyne, t. j. v čase,

keď 1.) bol spis pripojený k spisu súdnej správy vo veci sťažnosti sťažovateľky na postup

zákonnej sudkyne (č. l. 496-502); 2.) bol spis pripojený k spisu Krajského súdu v Trnave,

v ktorom predseda Krajského súdu v Trnave preskúmaval postup predsedníčky okresného

súdu o vybavení sťažnosti sťažovateľky na postup zákonnej sudkyne, 3.) bol spis

na ústavnom súde a 4.) bude na ústavnom súde.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na plynulé konanie súdu

po poslednom ústavnom náleze z 9. 10. 2017 i rozhodnutie vo veci rozsudkom

zo dňa 5. 2. 2018 (ktorým bola žaloba sťažovateľom ako žalobcov zamietnutá, pričom

ústavnú sťažnosť podali až po tomto rozhodnutí súdu), považujem žiadanú výšku finančného

zadosťučinenia za neprimeranú.“

Sťažovatelia sa podaním doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2018 vyjadrili

k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu (ďalej len „vyjadrenie“) a uviedli:

«K stanovisku Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „súd“), že žalobcovia priebežne

menili žalobu, sťažovatelia (žalobcovia) uvádzajú, že petit žaloby bol zmenený uznesením

súdu zo dňa 22. 8. 2012 a druhý krát uznesením súdu zo dňa 6. 5. 2014, a to na základe

požiadavky súdu, pričom táto druhá zmena petitu sa týkala len spresnenia, že sporná

nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ale

do podielového spoluvlastníctva, nakoľko BSM bolo zrušené. Navrhované zmeny petitu boli

skôr formálne a nemenili podstatu žaloby, nakoľko sa žalobcovia (sťažovatelia) nedomáhali

niečoho iného, ako v pôvodnej žalobe, ale išlo skôr o spresnenie. Uvedené zmeny petitu boli

navrhnuté a pripustené súdom v období do nálezu Ústavného súdu SR vydaného v konaní

vedenom pod sp. zn. zo dňa 18. marca 2015, ktorým rozhodol, že právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, preto

sa Okresný súd Piešťany v tomto konaní vedenom pod sp. zn. na túto

skutočnosť nemôže odvolávať...

... K vyjadreniu Okresného súdu Piešťany, že sťaženiu postupu súdu a k odoslaniu

písomného vyhotovenia rozsudku nemalou mierou prispela aj samotná splnomocnená

zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov), a to opakovaným zotrvávaním na nahliadnutí do spisu,

v čase, keď bol spis u zákonnej sudkyne za účelom písomného vyhotovenia rozsudku,

sťažovatelia uvádzajú, že splnomocnenej zástupkyni žalobcov (sťažovateľov) síce bolo

umožnené nahliadnuť do spisu hneď po konaní pojednávania dňa 5. 2. 2018, na ktorom súd

vyhlásil rozsudok, avšak bez možnosti vyhotovenia kópii, preto následne požiadala

o nahliadnutie do spisu. Sťažovatelia zdôrazňujú, že splnomocnená zástupkyňa žalobcov

požiadala o nahliadnutie do spisu dňa 16. 03. 2018, čo je 39 dní od pojednávania,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda je úplne zrejmé, že žiadosť bola podaná v čase

po uplynutí riadnej lehoty na vyhotovenie rozsudku ustanovenej v ,

t. j. po uplynutí 30 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Sťažovatelia uvádzajú, že právo

nahliadnuť do spisu využila splnomocnená zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov) za dobu

11 rokov trvania konania na súde prvej inštancie len tentokrát, a to podľa ,

pričom pripomínajú, že v prípade tohto práva ide o elementárnu možnosť získať informácie,

ktoré môžu ovplyvniť ďalší postup, napr. prípravu opravných prostriedkov proti

rozhodnutiam súdu vo veci samej, a teda splnomocnená zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov)

využila tento inštitút za účelom prípravy odvolania...

... Z hľadiska posúdenia kritéria, ktorým je správanie účastníka súdneho konania

sťažovatelia ešte uvádzajú, že ich splnomocnená zástupkyňa sa v konaní pred Okresným

súdom Piešťany zúčastňovala vytýčených pojednávaní a nezapríčinila ani jedno zrušenie

pojednávania. Za obdobie 11 rokov nepožiadala ani raz o zrušenie, resp. odročenie

pojednávania, ako napr. strana žalovaných, ktorá požiadala o zrušenie pojednávania

napr. vytýčeného na deň 24. 6. 2015 z dôvodu dovolenky. Za uvedené obdobie

sa splnomocnená zástupkyňa žalobcov (sťažovateľov) ospravedlnila len z pojednávania

konaného dňa 2. 5. 2014, z dôvodu náhlych zdravotných ťažkostí, čo doložila lekárskym

potvrdením, avšak toto pojednávanie nebolo zrušené a konalo sa aj bez prítomnosti strany

žalobcov (sťažovateľov)...»

V závere vyjadrenia sťažovatelia poukazujú na to, že „Z hľadiska posúdenia

zapríčinenia prieťahov v konaní v rámci hodnotenia kritéria, ktorým je postup súdu, majú

sťažovatelia za to, že je potrebné posúdiť aj efektivitu/účelnosť úkonov, ktoré vykonáva súd,

preto sťažovatelia považujú za potrebné uviesť, že je nepochopiteľná skutočnosť, že Okresný

súd Piešťany vykonával znalecké dokazovanie týkajúce sa platnosti právneho úkonu –

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého navyše

nebolo posúdené rozhodujúce obdobie (obdobie psychiatrického liečenia

účastníka/poručiteľa v čase, keď bol uzavretý napadnutý právny úkon), keď následne súd po

11 rokoch od podania žaloby, túto zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu. Okrem toho je v odôvodnení rozsudku poukázané aj na možnú existenciu prekážky

res iudicata. Takýto postup súdu je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a zákazom

neprimeraného zaťažovania strán sporu – (Súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).

Sťažovateľom nie je zrejmé, prečo Okresný súd Piešťany v danom konaní vykonával

čiastočné dokazovanie týkajúce sa platnosti právneho úkonu, ak mal za to,

že nie je naliehavý právny záujem na tomto určení, ktorý postup súdu, vychádzajúc

z rozsudku Okresného súdu Piešťany, má byť na úkor sťažovateľov, nakoľko majú znášať

trovy konania v celom rozsahu. Sťažovatelia ešte dopĺňajú, že dôkazy, najmä týkajúce

sa ne/platnosti právneho úkonu, boli predložené splnomocnenou zástupkyňou žalobcov

(sťažovateľov) už na prvom pojednávaní, konanom dňa 29. 4. 2009.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru v napadnutom konaní v období

do právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. marca 2015

Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia ich základného

práva podľa a práva podľa dohovoru (ďalej len „označené

práva“) nielen v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 18. marca 2015, ale ako to vyplýva z petitu ich sťažnosti, v celom

doterajšom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Nález ústavného súdu sp. zn. z 18. marca 2015 vydaný v napadnutom

konaní nadobudol právoplatnosť 5. mája 2015. Keďže predmetom konania

sp. zn. bolo namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v tom

istom konaní (sp. zn. ), ústavný súd vzhľadom na citovaný text § 24

písm. a) sťažnosť sťažovateľov v období do nadobudnutia

právoplatnosti nálezu sp. zn. z 18. marca 2015, t. j. v období

do 5. mája 2015, sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

II.2 K namietanému porušeniu označených práv v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. marca 2015

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. V rámci hodnotenia prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie

už bolo predmetom hodnotenia vo veci sťažovateľov v náleze ústavného súdu

sp. zn. z 18. marca 2015 aj predmetom hodnotenia vo veci iných účastníkov,

a to žalovaných v náleze ústavného súdu sp. zn. z 24. júna 2014, s ktorými

sa štvrtý senát stotožňuje a na ktoré odkazuje.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov

napadnutého konania v čase po právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 18. marca 2015.

Pri hodnotení správania sťažovateľov v napadnutom konaní v čase po právoplatnosti

nálezu sp. zn. z 18. marca 2015 ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu

takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. marca 2015.

Ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že doterajšie trvanie napadnutého

konania (10 rokov) bez právoplatného rozhodnutia vo veci je už samo osebe celkom zjavne

neprimerané. Podľa názoru ústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho

ako napadnuté konanie, možno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré

je nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v (m. m. ,

, ).

Zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil nasledujúci priebeh napadnutého

konania po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 18. marca 2015, t. j. po 5. máji 2015:

- 22. mája 2015 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľky

k znaleckému posudku,

- 12. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných k znaleckému

posudku,

- pojednávanie nariadené na 24. jún 2015 bolo odročené bez prejednania vo veci

v dôsledku ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaných na 14. august 2015,

- pojednávanie nariadené na 14. august 2015 bolo zrušené pre čerpanie dovolenky

zákonným sudcom a bol vo veci nariadený nový termín pojednávania na 9. október 2015,

- pojednávanie nariadené na 9. október 2015 bolo odročené bez prejednania vo veci

na 4. november 2015 z dôvodu skutočnosti, že sa nedostavila súdny znalkyňa,

- 4. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá súdna

znalkyňa, pojednávanie bolo odročené na 27. november 2015,

- 13. novembra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na doplnenie

dokazovania,

- pojednávanie nariadené na 27. november 2015 bolo odročené bez prejednania

vo veci na neurčito,

- 3. júna 2016 bola okresnému súdu doručená urgencia žalovaných na nariadenie

termínu pojednávania,

- 16. júna 2016 bolo vydané uznesenie okresného súdu sp. zn. , ktorým

bolo sťažovateľke odňaté oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 11. októbra 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 16. júna 2016,

- pokynom z 21. októbra 2016 bolo nariadené pojednávanie na 11. január 2017,

- okresný súd vyzval 7. novembra 2016 žalovaných na vyjadrenie sa k návrhu

na doplnenie dokazovania,

- 15. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená odpoveď žalovaných –

stanovisko k návrhu na doplnenie dokazovania,

- 22. novembra 2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní sťažovateľky

zo 16. júna 2016,

- 10. januára 2017 bolo pojednávanie nariadené na 11. január 2017 zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu,

- krajský súd vydal uznesenie sp. zn. z 30. júna 2017,

- 26. mája 2017 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni

JUDr. Ľudmile Hrickovej,

- pokynom z 5. decembra 2017 bolo nariadené pojednávanie na 5. február 2018,

- pojednávanie 5. februára 2018 sa konalo a bol vyhlásený rozsudok,

- 5. apríla 2018 bolo sťažovateľom i žalovaným doručované písomné vyhotovenie

rozsudku okresného súdu z 5. februára 2018, ktoré splnomocnená zástupkyňa sťažovateľov

prevzala 27. apríla 2018,

- 14. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti

rozsudku okresného súdu z 5. februára 2018,

- uznesením okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2018 bolo

sťažovateľom uložené zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 25. mája 2018 bolo podané odvolanie zaslané na vyjadrenie žalovaným,

- 11. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných k podanému

odvolaniu,

- 26. júna 2018 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľov proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2018,

- 3. júla 2018 okresný súd zaslal sťažovateľom vyjadrenie žalovaných

k ich odvolaniu.

Ústavný súd poznamenáva, že priebeh napadnutého konania bol predmetom nielen

konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. , ale aj predmetom

posudzovania v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ,

v ktorých sa žalovaní domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a porušenia ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Posledným nálezom ústavného súdu v napadnutom konaní sp. zn.

z 9. októbra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2017 (ďalej len „posledný

nález vydaný v napadnutom konaní“), ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a porušenie práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru žalovaných

v napadnutom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 24. júna 2014.

V poslednom náleze vydanom v napadnutom konaní bolo predmetom posudzovania

napadnuté konanie v období do 9. októbra 2017. Štvrtý senát ústavného súdu

sa s posúdením tohto obdobia napadnutého konania stotožňuje a odkazuje naň, pričom

cituje jeho relevantnú časť: „... okresný súd síce vykonal relevantné pojednávania po náleze

ústavného súdu (napr. 11. a 25. augusta 2014, pozn.) a pribral 5. novembra 2014 do konania

ďalšieho znalca na preskúmanie duševného stavu poručiteľa po oboznámení sa s jeho

zdravotnou dokumentáciou za súčinnosti účastníkov konania a ošetrujúcich lekárov

(č. l. 190 až č. l. 192 v spise, pozn.), ale od roku 2015 bol v podstate nečinný (znalecký

posudok okresnému súdu bol doručený 7. apríla 2015 – (č. l. 210 a nasl. v spise, pozn.),

nariadené pojednávania iba odročoval bez vykonávania dokazovania (napr. 24. júna 2016

na žiadosť právneho zástupcu sťažovateliek pre plánovanú rodinnú dovolenku v zahraničí,

14. augusta 2015 z dôvodu čerpania dovolenky zákonným sudcom, ktorý termín sám určil,

9. októbra 2015 pre neúčasť znalca a naposledy v januári 2017 pre práceneschopnosť sudcu,

pozn.), čo nemožno akceptovať, pretože mal už spomínaným nálezom ústavného súdu

uložené, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, pričom aj druhým nálezom u iných

účastníkov konania ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol

18. marca 2015 nálezom o porušení ich práv. V roku 2015 sa síce uskutočnilo ďalšie

relevantné pojednávanie, a to 4. novembra 2015, ale od tohto času bol okresný súd

už nečinný až do prijatia sťažnosti (máj 2017), teda viac ako 18 mesiacov. V tomto období

vykonal len jednoduchý úkon 28. júla 2016, keď uznesením odňal strane sporu (žalobkyni)

oslobodenie od platenia súdneho poplatku a tiež urobil jednoduché výzvy na predloženie

spisu na odvolací súd na rozhodnutie o jej odvolaní proti tomuto rozhodnutiu a podobne...“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol o porušení základného práva

sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa

a porušení práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Z prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní po právoplatnosti posledného

nálezu ústavného súdu vydanom v napadnutom konaní, t. j. po 9. októbri 2017 vyplýva,

že okresný súd na pojednávaní 2. februára 2018 meritórne rozhodol. Z predloženého spisu

okresného súdu vyplýva, že na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 2. februára 2018

a na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa zúčastnila aj právna zástupkyňa sťažovateľov.

Písomné vyhotovenie rozsudku si právna zástupkyňa sťažovateľov prevzala 27. apríla 2018.

Následne bolo zo strany sťažovateľov podané odvolanie, o ktorom bude rozhodovať

odvolací súd. Tieto skutočnosti zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o návrhu

sťažovateľov na priznanie finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie. Vo veci

sťažovateľov dospel ústavný súd k záveru, že žiadosť o priznanie finančného

zadosťučinenia nie je dôvodná. S ohľadom na uvedené okolnosti prejednávanej veci,

a to že ešte pre podaním tejto sťažnosti bol v napadnutom konaní vydaný meritórny

rozsudok a že sťažovatelia vzhľadom na účasť ich právnej zástupkyne na pojednávaní

2. februára 2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, v čase doručenia ich sťažnosti

ústavnému súdu 14. apríla 2018 museli vedieť, že okresný súd už vo veci samej

rozhodol, že následne bol písomne rozsudok vypracovaný a spis bol v čase rozhodovania

ústavného súdu pripravený na expedovanie odvolaciemu súdu, považuje ústavný súd

za dostačujúce vyslovenie porušenia označených základných práv sťažovateľov, a preto

v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na to, že príkaz konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

vyslovený pre okresný súd nálezom sp. zn. z 24. júna 2014 naďalej trvá,

opätovné vyslovenie tejto povinnosti nepripadá do úvahy, takže sťažnosti sťažovateľov

v tomto smere nebolo vyhovené (výrok v bode 3 tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2018

sumu 153,50 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje

sumu 306,60 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch

vykonané v roku 2018 po 9,21 €, čo spolu predstavuje sumu 343,44 € (bod 2 výroku

nálezu).

Keďže sťažovatelia sa k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu nevyjadrili

prostredníctvom advokáta, ústavný súd za tento úkon náhradu trov konania podľa vyhlášky

nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2018