Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 159/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť A. M., a I. M., zastúpených JUDr. Romanom Cibulkom, Advokátska

kancelária, Hlavná 13, Trnava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. M. a I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), a to každej z nich, ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť A. M. a I. M. trovy právneho

zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet ich

právneho zástupcu, JUDr. Romana Cibulku, Advokátska kancelária, Hlavná 13, Trnava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 4. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. M., a I. M.

(ďalej len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pred Okresným súdom Trnava pod

sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky sú účastníčkami označeného konania,

a to na strane odporcu, iniciovaného návrhom na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní

bezpodielového vlastníctva manželov spísanej formou notárskej zápisnice a na určenie, že

predmetom dedičstva po poručiteľovi sú veci a hodnoty podrobne opísané v návrhu, ktorý

navrhovatelia podali 27. augusta 2007 pôvodne Okresnému súdu Trnava.

Uvádzajúc podrobný chronologický prehľad úkonov konania sťažovateľky

argumentujú, že okresný súd v predmetnom konaní nekoná spôsobom, ktorý by zabezpečil

plynulosť konania, čím dochádza k porušovaniu ich základného práva garantovaného čl. 48

ods. 2 a práva garantovaného dohovoru. Sťažovateľky konkrétne

poukazujú na obdobie takmer trojročnej nečinnosti okresného súdu ohraničené

pojednávaním vykonaným 29. apríla 2009 a pojednávaním vykonaným až 18. apríla 2012,

ako aj skutočnosťou neprimeraného časového odstupu 16 mesiacov, až po uplynutí ktorých

rozhodol okresný súd o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľky uvádzajú, že podľa ich názoru nejde o vec ani právne a ani skutkovo

zložitú, pričom ako účastníčky konania vzniknuté prieťahy nijako nezapríčinili.

Sťažovateľky v sťažnosti takisto uvádzajú: „Porušovanie našich spomínaných práv

zo strany súdu nás postihuje o to viac, že v dôsledku spomínaných prieťahov nemožno

pokračovať v dedičskom konaní po našom nebohom právnom predchodcovi, ktoré sa

začalo ešte v roku 2005, prebieha u súdneho komisára JUDr. Rovňáka pod sp. zn. 20C

1536/2005, , a toto bolo právoplatne prerušené až do doby, dokedy nebude

právoplatne rozhodnuté v konaní, ktoré je predmetom tejto našej sťažnosti.“

Sťažovateľky na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o ich veci

nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať v označenej veci bez

zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 €, a to každej z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorej stanovisko doručené ústavnému súdu

19. mája 2014 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania

a toto vyjadrenie:

„K postupu sudkyne OS Trnava Mgr. Andrey Tomašovičovej, ktorá o návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia nerozhodla najneskôr do 30 dní od zaplatenia

súdneho poplatku (v zmysle s. 4 v znení účinnom do 14. 10.2008), hoci bol

tento uhradený 6.12.2000, sa neviem vyjadriť. Sudkyňa si pritom musela byť vedomá, že

od uhradenia súdneho poplatku pri prechode spisu na iný súd zostanú len 3 pracovné dni

na rozhodnutie o PO, pričom z dôvodu množstva spisov neboli tieto ani v priebehu tak

krátkej doby pridelené. Z elektronického registra je zrejmé, že reálny zápis spisu prebehol

dňa 11.1.2008 a sudcovi bol predložený až 23.6.2008. Sudca Mgr. Zimányi, ktorému bol

spis pridelený z dôvodu prechodu výkonu súdnictva, spolu s ďalšími osi 800 až 900 spismi

v agende C, Cb a P nemal reálnu možnosť skôr zistiť, že je vo veci návrh na nariadenie

predbežného opatrenia. Následné konanie sudcu Mgr. Zimányiho vo veci, najmä vo vzťahu

k dlhším lehotám medzi úkonmi, bolo podmienené množstvom spisov v senáte zákonného

sudcu, čo neumožňovalo konať' v kratších časových intervaloch.

V roku 2009 bol spis pre dlhšie ako 6 týždňov trvajúcu neprítomnosť zákonného

sudcu pridelený náhodným výberom inému sudcovi, pričom tak bolo prerozdelených okolo

550 vecí v agende C, Cb a P medzi 7 sudcov. Na prelome rokov 2010 a 2011 bol spis

pridelený náhodným výberom inému sudcovi z dôvodu dočasného pridelenia sudcu na KS

v Trnave, pričom tak holo prerozdelených okolo 600 vecí medzi 7 sudcov.

V oboch prípadoch sudcovia, ktorým bol spis pridelený nestihli vykonať žiadny

úkon, nakoľko každý civilný sudca mal v tom čase cez 500 nevybavených vecí vo vlastnej

agende, pričom prednostne musel konať vo veciach registra P, resp. nemal možnosť všetky

pridelené veci naštudovať a konať v nich, nakoľko mal rozpojednávané aj veci vo vlastnej

agende. K tomuto si dovoľujem podotknúť, že prerozdelenie spisov Mgr. Zimányiho v čase

jeho dlhodobej neprítomnosti nebolo len formálne, nakoľko v mnohých veciach takto

prerozdelených sa konalo aj rozhodlo zastupujúcimi sudcami, avšak vzhľadom na množstvo

prerozdelených vecí ako aj stav vecí v senátoch sudcov, nebolo možné konať vo všetkých

veciach.

Vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené zaťaženosťou sudcov, konajúcich vo veci

teda objektívnymi okolnosťami, ktoré nebolo možné riešiť ani zmenou organizácie práce

na súde z dôvodu zaťaženosti celého súdu.

Už samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 600 až 700 vecí v pojednávacej

agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých

veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov

dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako

za rok čo je neprípustné. V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 vecí v hlavnej agende

za rok, čo znamená, že efektívne odpojednáva 300 konaní, ktoré je schopný skončiť, nakoľko

veľa konaní treba pojednávať viac ako raz. Už len táto okolnosť neumožňuje sudcovi

efektívne konať vo viac ako 600 spisov v hlavnej agende, čo ma za následok objektívne

prieťahy v konaniach, ako aj dlhé obdobia medzi jednotlivými úkonmi.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových veci, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného sudu Trnavu od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.“

V liste predsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci.

V podaní doručenom ústavnému súdu 30. mája 2014 vyjadrili súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci samej aj sťažovateľky. Vo svojom vyjadrení k stanovisku

okresného súdu uviedli:

«Sťažovateľky stručne reagujú na vyjadrenie predsedníčky súdu. Z obsahu tohto

podania je možné vyvodiť, že predsedníčka okresného súdu uznáva vznik prieťahov

v predmetnom konaní. Vznik týchto prieťahov však odôvodňuje objektívnymi okolnosťami,

najmä zaťaženosťou sudcov konajúcich vo veci, ako i existenciou systémových nedostatkov

v oblasti výkonu spravodlivosti, najmä nedostatočnému obsadeniu Okresného súdu

Piešťany. Ústavný súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že práva,

ktorých porušovanie sťažovateľky okresnému súdu v predmetnej veci vytýkajú sú

objektívnymi právami a porušovateľ týchto práv sa preto svojej zodpovednosti za prieťahy

nemôže zbaviť tzv. objektívnymi okolnosťami, ako je nedostatočné obsadenie súdu, veľký

náklad vecí, práceneschopnosť zákonného sudcu a podobne.

Sťažovateľky však naviac tvrdia, že okrem spomínaných „objektívnych príčin“ vzniku

prieťahov tu existujú i príčiny „subjektívne“, ktoré treba pripísať na vrub súdu, ktorý

v predmetnej veci nekoná dostatočne efektívne a sústredene, dôkazom čoho je napríklad

i posledné súdom uskutočnené pojednávanie (dňa 2.5.2014), do termínu ktorého súd nebol

schopný rozhodnúť o pripustení zmeny návrhu zo strany navrhovateľky zo dňa 2.5.2012

a spomínané pojednávanie musel odročovať za účelom rozhodnutia o pripustení tejto

zmeny.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti, stanoviska okresného súdu

a súvisiaceho súdneho spisu dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

Dňa 27. augusta 2007 sa navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade (ďalej len

„navrhovatelia“) obrátili na Okresný súd Trnava s návrhom „1. na určenie predmetu

dedičského konania, 2. na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, 3. na nariadenie

predbežného opatrenia“ a na základe výzvy Okresného súdu Trnava uhradili 6. decembra

2007 súdny poplatok.

Vec sťažovateliek bola v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva k 1. januáru 2008

z Okresného súdu Trnava na okresný súd v auguste 2008 pridelená novému zákonnému

sudcovi, ktorý uznesením zo 16. decembra 2008 zamietol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorý bol súčasťou návrhu navrhovateľov.

Okresný súd 22. júna 2009 vykonal pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu odročené na neurčito. Pojednávanie sa následne

uskutočnilo 18. apríla 2012.

Okresný súd 19. marca 2013 žiadal o poskytnutie súčinnosti Okresný súd Trnava

a následne vykonal 27. januára 2014 pojednávanie.

V čase rozhodovania ústavného súdu nebola vec sťažovateliek pred okresným súdom

meritórne skončená.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva garantovaného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľky zároveň namietajú porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateliek preskúmal z hľadiska charakteru prerokúvanej veci jej

skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jej významnosť z pohľadu sťažovateliek (1), ďalej

správanie sťažovateliek v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúcich súdov (3).

1. Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti sporu, ústavný súd konštatuje, že

konanie vo veci sťažovateliek, ktorého predmetom je posúdenie platnosti právneho úkonu –

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, možno hodnotiť

vzhľadom na konkrétne okolnosti veci (tvrdenia navrhovateľov o nepriaznivom zdravotnom

stave jednej zo zmluvných strán majúcom negatívny vplyv na jej spôsobilosť k právnym

úkonom) ako čiastočne skutkovo náročnejšie. Uvedená okolnosť však nemôže ospravedlniť

obdobia zistenej nečinnosti konajúcich súdov identifikované preskúmaním súvisiaceho

spisu. Právnu zložitosť posudzovanej veci sťažovateliek však ústavný súd nezistil, keďže

tvorí stálu súčasť agendy všeobecných súdov.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria nezistil ústavný súd žiadne také okolnosti, ktoré by signalizovali podiel

sťažovateliek ako účastníčok konania na predĺžení konania narušením jeho plynulosti.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov v posudzovanom konaní.

Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konaní

dospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia

nečinnosti, v ktorých súdy nekonali, bez toho, aby im v tom bránila závažná prekážka.

Obdobie pasivity kvantifikovateľné nečinnosťou v rozsahu približne desiatich

mesiacov zistil ústavný súd v úseku konania od 6. decembra 2007, keď navrhovatelia

v čase, keď sa ešte ich vec nachádzala na Okresnom súde Trnava, uhradili súdny poplatok,

do 16. decembra 2008, keď okresný súd uznesením zamietol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia.

Rozsiahle obdobie nečinnosti zodpovedajúce približne dvom rokom a deviatim

mesiacom zaznamenal ústavný súd v etape konania od 22. júna 2009, keď okresný súd

vykonal pojednávanie, do 18. apríla 2012, keď sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie.

Okresný súd zostal opätovne nečinný (zhruba osem mesiace) v úseku konania

od 19. marca 2013, keď žiadal Okresný súd Trnava o poskytnutie súčinnosti, do 27. januára

2014, keď vykonal pojednávanie.

K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým

súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou, predstavujúcich podľa okresného

súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci

sťažovateliek, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy

justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň

obrátil.

Ústavný súd konštatuje, že relevantným faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na plynulý priebeh posudzovaného konania, bol postup konajúcich súdov a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustili, v dôsledku označených období nečinnosti (v celkovom

rozsahu štyroch rokov a troch mesiacov).

S ohľadom na všetky už uvedené závery nemožno doterajšiu dobu konania vedeného

pred konajúcimi súdmi (viac ako sedem rokov) považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6

ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému

právu sťažovateliek zaručenému . Ústavný súd preto dospel k záveru, že

uvedené práva sťažovateliek boli porušené (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na záver dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov

vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe , ktorým

sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo veci

sťažovateliek z Okresného súdu Trnava na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v zmysle

ustanovení v spojení s o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd

zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateliek aj za obdobie, v ktorom vo veci

konal Okresný súd Trnava.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj porušenie práva

na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a konanie

nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené,

prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľky domáhajúce sa rozhodnutia súdu vo svojej veci

nachádzajú (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 2 500 €

odôvodnili sťažovateľky neprimeranou dĺžkou konania a s tým súvisiacim stavom právnej

neistoty v konaní, ktorého ukončenie je predpokladom vyriešenia prejudiciálnej otázky

relevantnej pre prebiehajúce dedičské konanie, ktorého sú sťažovateľky účastné a ktoré sa

začalo ešte v roku 2005.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené okolnosti veci nepovažoval iba

konštatovanie porušenia práv sťažovateliek za dostatočné, a preto vyhovel ich návrhu

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (,

).

Ústavný súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 2 500 €, a to

pre každú zo sťažovateliek, ktorá podľa jeho názoru zohľadňuje charakter zbytočných

prieťahov v konaní a nemajetkovú ujmu sťažovateliek spočívajúcu v pocite právnej

neistoty.

Sťažovateľky žiadali aj o priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom,

ktorých výšku špecifikovali sumou „najmenej 331,12 €“.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012. Ústavný súd priznal

úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z uvedeného

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume 2 x 130,16 €,

k tomu tiež 2 x režijný paušál v sume 7,81 €, k tomu tiež 20 % DPH, ktorej je právny

zástupca sťažovateliek platcom. Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám náhradu trov

konania v celkovej sume 331,13 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateliek okresný súd, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014