Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 136/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 12. februára 2013 a postupom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. augusta 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 12. februára 2013 a postupom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len

„špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom špecializovaným trestným

súdom pod sp. zn. je sťažovateľka spolu s ďalšími spoluobžalovanými trestne

stíhaná pre skutky kvalifikované ako trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru

v styku s cudzinou podľa , a účinného

do 31. decembra 2005 a trestný čin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa

a účinného do 31. decembra 2005. Uznesením

sp. zn. BB zo 4. júla 2007 špecializovaný trestný súd obžalobu proti

sťažovateľke a spol. odmietol a vec vrátil na došetrenie prokurátorovi, ktorý

16. augusta 2011 podal opätovne obžalobu, ktorú však špecializovaný trestný súd

uznesením sp. zn. z 1. decembra 2011 opätovne odmietol a vec vrátil

prokurátorovi, ktorý proti tomuto uzneseniu špecializovaného trestného súdu podal sťažnosť,

o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 26. júna 2012. Označeným

uznesením najvyšší súd zrušil uznesenie o odmietnutí obžaloby a uložil špecializovanému

trestnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Špecializovaný trestný súd na verejnom zasadnutí 24. októbra 2012 uznesením

sp. zn. BB rozhodol o zastavení trestného stíhania sťažovateľky a spol.

z dôvodu neprípustnosti trestného stíhania, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

O sťažnosti prokurátora proti tomuto rozhodnutiu špecializovaného trestného súdu rozhodol

najvyšší súd uznesením sp. zn. z 12. februára 2013 tak, že napadnuté

rozhodnutie zrušil a uložil špecializovanému trestnému súdu, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka polemizuje so závermi

najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. z 12. februára 2013, ktorým nariadil

špecializovanému trestnému súdu pokračovať v konaní o obžalobe, a tiež v tejto súvislosti

poukazuje na neprimeranú dĺžku konania v tejto jej trestnej veci, apelujúc pritom na čl. 6

ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Keď NS SR opäť v tom istom zložení senátu už sťažnosť špecificky nezamietol, musel

si byť vedomý, že trestné stíhanie sa voči mojej osobe vedie tak dlho, že v iných veciach

Európsky súd pre ľudské práva obdobné, takto neprimerane dlho trvajúce konania

považoval za porušenie ľudských práv a základných slobôd.

Pretože u nás platí, že „na Slovensku je to tak“, možno uvažovať, že nie 6 7 rokov

už je porušením práv, ale aby Najvyšší súd SR dňa 26.06.2012 pod č. konania

zrušil uznesenie súdu I. stupňa a po 14 tích rokoch (čo je 2x prekročená lehota judikovaná

ESĽP) konanie nezastavil, to je nemysliteľné.

Keď odvolací súd pre Špecializovaný trestný súd nariadil vo veci konať, tak negoval

a odmietol akceptovať pre SR záväznú medzinárodnú zmluvu Dohovor, ktorý je nutné

uprednostniť pred vnútroštátnou normou. Odvolací súd sa svojím rozhodnutím dostal

do podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, pretože záväzne nariadil

Špecializovanému trestnému súdu konať v rozpore s obsahom čl. 6 ods.1 Dohovoru, čo by

normy vyššej právnej sily než sú normy a záväzné stanoviská NS SR po uplynutí aj niekoľko

desiatok rokov od vznesenia obvinenia.

... trvajúce porušovanie práva podľa SR a aj Dohovoru núti ÚS SR, aby zistil,

že trvajúci stav porušenia práv núti, aby Špecializovaný trestný súd konal vo veci a aby

svojím rozhodnutím zabránil v ďalšom porušovaní práv, pretože viac ako rok

od rozhodnutia NS SR uplynul čas, počas ktorého už spoločenská nebezpečnosť sa znížila

tak, že už nie je nepatrná a prípadný priestupok je premlčaný. Teda zanikla trestnosť

a v takom prípade už nemožno trestné stíhanie viesť ani v konaní, v ktorom dochádza

k porušeniu práv citovaných vyššie.»

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky upravené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd bolo hrubo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

12.02.2013 a konaním Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v konaní vedenom

pod sp, zn. .

Špecializovanému trestnému súdu Pezinok sa v konaní vedenom pod

sp. zn. prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000, €

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 €, ktoré sú porušovatelia povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča vedený..., a to

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa ,

je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená

kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označila za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , ).

Vychádzajúc z petitu sťažnosti podanej prostredníctvom kvalifikovaného právneho

zástupcu je jej predmetom namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (i) uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 12. februára 2013 a tiež (ii) postupom

špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky proti uzneseniu najvyššieho súdu

sp. zn. z 12. februára 2013 ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (ktoré práva majú

procesný charakter), nemôže dôjsť rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len

jeho postupom (nečinnosťou, nesprávnym, resp. neefektívnym postupom a pod.).

Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, ak sťažovateľ namieta porušenie tohto práva

konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej moci a nie jeho postupom, ústavný súd takú

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (m. m. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti

uzneseniu najvyššieho súdu už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

2. K napádanému postupu špecializovaného trestného súdu

Pri posudzovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zohľadnil svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola

sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. ,

, , ). Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu

doručená, už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 označeným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade špecializovaným

trestným súdom), ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Pri výklade základného práva podľa si ústavný súd zároveň

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Na účely posúdenia procesného stavu sťažovateľkou napádaného konania vedeného

špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. sa ústavný súd v rámci prípravy

predbežného prerokovania sťažnosti oboznámil so stanoviskom špecializovaného trestného

súdu týkajúceho sa predmetného konania, ktoré si ústavný súd vyžiadal už na účely konania

o sťažnosti jedného zo spoluobžalovaných sťažovateľky v tejto trestnej veci (

), o ktorej ústavný súd konal pod sp. zn. .

Podľa vyjadrenia špecializovaného trestného súdu po tom, ako najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 12. februára 2013 zrušil rozhodnutie špecializovaného

trestného súdu o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie, bol spis vo veci sp. zn.

vrátený špecializovanému trestnému súdu 12. marca 2013. Následne

na hlavnom pojednávaní 9. septembra 2013 špecializovaný trestný súd uznesením podľa

vrátil trestnú vec prokurátorovi na postup podľa

a , pretože boli splnené podmienky na konanie o dohode o vine

a treste (spis bol vrátený prokurátorovi 10. septembra 2013).

Dňa 19. septembra 2013 bolo špecializovanému trestnému súdu doručené dovolanie

jedného zo spoluobvinených sťažovateľky, a to , podané prostredníctvom

jeho obhajcu proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 12. februára 2013. Špecializovaný trestný súd toto dovolanie 10. októbra 2013 zaslal

ostatným stranám na vyjadrenie v lehote 30 dní. Po doručení všetkých vyjadrení (posledné

vyjadrenie bolo doručené 2. decembra 2013) a spisu (spis bol špecializovanému trestnému

súdu z prokuratúry postúpený 7. januára 2014) predložil špecializovaný trestný súd

dovolanie najvyššiemu súdu, ktorý ho 19. marca 2014 vrátil s tým, aby špecializovaný

trestný súd vyzval obhajcu , aby odstránil nedostatky dovolania.

Špecializovaný trestný súd zaslal výzvu 21. marca 2014 a následne vykonával úkony

na účely jej doručenia, pretože obhajca nepreberal súdne zásielky. Spis bol

predložený najvyššiemu súdu 19. júna 2014. Obhajca reagoval na výzvu 3. júla

2014 doručením doplneného dovolania najvyššiemu súdu, ktorý z tohto dôvodu 9. júla 2014

vrátil spis špecializovanému trestnému súdu s pokynom doručiť rovnopis doplneného

dovolania procesným stranám, pričom špecializovaný trestný súd tak učinil 15. júla 2014.

Právny zástupca sťažovateľky predložil vyjadrenie k dovolaniu 6. augusta 2014. Výzvu

neprevzal obvinený , špecializovaný trestný súd ju zaslal opakovane

8. septembra 2014 a 16. septembra 2014 aj prostredníctvom polície a 7. novembra 2014 bol

spis predložený najvyššiemu súdu.

Predseda špecializovaného trestného súdu vo vyjadrení konštatoval: „... považujem

za potrené uviesť, že dňa 09.11.2013 bola vec vrátená prokurátorovi a dostala sa tak

do štádia prípravného konania, teda z moci súdu. Súd v tomto smere nemohol vzhľadom

na tieto skutočnosti právne relevantne pôsobiť na prokurátora, aby prípadne uzavrel

s obvinenými dohodu o vine a treste alebo nie, a potom predložil Špecializovanému

trestnému súdu trestný spis s návrhom na schválenie dohody o vine a treste, resp. s novou

obžalobou. Preto keď sťažovateľ navrhuje, aby Špecializovanému trestnému súdu bolo

prikázané vo veci konať bez zbytočných prieťahov, toto nie je možné, pretože trestná vec sa

nachádza v štádiu prípravného konania. Ako bolo vyššie konštatované, prokurátor postúpil

trestný spis bez akéhokoľvek jeho rozhodnutia vo veci samej v mesiaci január 2014

na Špecializovaný trestný súd z dôvodu dovolania . Podľa môjho názoru

Špecializovaný trestný súd vo vzťahu k podanému dovolaniu taktiež konal v zmysle

a bol povinný rešpektovať pokyny Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktoré sa týkali doručenia dovolania a najmä doručenia doplneného dovolania

.“

Podľa aktuálneho zistenia ústavného súdu v danej veci bolo 6. februára 2015

špecializovanému trestnému súdu doručené uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 22. januára 2015, ktorým bolo odmietnuté dovolanie

obžalovaného , pričom v súčasnej dobe špecializovaný trestný súd

doručuje toto uznesenie najvyššieho súdu procesným stranám a následne bude spis

postúpený prokurátorovi na postup podľa a .

Podľa po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2

predseda senátu zistí, či prokurátor a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste.

Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú konať o dohode o vine a treste, vráti vec

prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233, len ak to navrhne prokurátor.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti (august 2014) sa predmetná trestná

vec nachádzala v štádiu prípravného konania a príslušným orgánom na konanie bol

prokurátor, pretože vec mu bola vrátená na konanie o dohode o vine a treste. Nevyhnutnou

podmienkou tohto postupu je súhlas obžalovaného (sťažovateľky) s konaním o dohode

o vine a treste. Špecializovaný trestný súd preto nemohol v čase podania sťažnosti

prerokúvať vec a ani vykonávať žiadne úkony smerujúce k právoplatnému skončeniu

trestného konania. Z tohto dôvodu je sťažnosť smerujúca proti postupu špecializovaného

trestného súdu pri prerokúvaní veci samej zjavne neopodstatnená.

Špecializovaný trestný súd vykonával v čase podania sťažnosti úkony, ktoré súviseli s

dovolaním podaným jedným z obvinených proti uzneseniu najvyššieho súdu o zrušení

rozhodnutia o zastavení trestného stíhania. Predĺženie konania v tejto fáze bolo spôsobené

obhajcom obvineného , ktorý podal nekvalifikované dovolanie

a nepreberal výzvy zasielané na adresu sídla jeho kancelárie. Z prehľadu úkonov

špecializovaného trestného súdu v tomto konaní vyplýva, že jeho postup nebol poznačený

zbytočnými prieťahmi, a preto je sťažnosť aj v časti týkajúcej sa úkonov špecializovaného

trestného súdu v dovolacom konaní zjavne neopodstatnená.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

špecializovanému trestnému súdu konať v trestnej veci sťažovateľky, ako aj rozhodnutie

o priznaní jej primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov konania je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ), ústavný súd

o týchto nárokoch už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015