Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/2/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného Ing. I. M. a spol., pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru

v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 12. februára 2013 v Bratislave o sťažnosti

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti

uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 24. októbra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje

a Špecializovanému trestnému súdu sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd podľa § 244 ods. 1 písm. c/

z dôvodu uvedeného v s poukazom na

písm. g/ zastavil trestné stíhanie obvinených:

Ing. I. M., nar. X., trvale bytom P., X. – Z., V. A., nar. X., trvale bytom Z., X., Ing. Ľ.

T., nar. X., trvale bytom K., X., M. K., nar. X., trvale bytom P., D., Š. P., nar. X., trvale

bytom P., X.D., D. J., nar. X., trvale bytom C., X., F. K., nar. X., trvale bytom B., R., t.č. na

neznámom mieste, D. H., nar. X., trvale bytom P., X., O. P., nar. X., trvale bytom A., X., Ing.

J. Š., nar. X., trvale bytom K., X., R. V., nar. X., trvale bytom T., X., P. P., nar. X., bytom N.,

X., T. M., nar. X., trvale bytom H., X., R. V., nar. X., trvale bytom P., X., R. A., nar. X.,

trvale B., G., R. G., nar. X., trvale bytom P., X. a J. S., nar. X., trvale bytom O., X., vedené na

tom skutkovom základe, ako je to uvedené v napadnutom uznesení, pre trestný čin

porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 odsek 2, odsek 3,

odsek 5 účinného do 01.01.2006 a iné.

Proti uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) ústne do zápisnice po

jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa o predbežnom prejednaní obžaloby.

Osobitne ju potom odôvodnil písomným podaním.

V ňom uvádza nasledovné:

„Uvedené rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica považujem za nesprávne, pretože neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie

trestného stíhania.

V prvom rade si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 31.05.2010, sp. zn. , pričom s rozhodnutiami súdov, ktoré

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v napadnutom uznesení cituje,

jednoznačne treba súhlasiť.

Podľa článku 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd v článku 6 odsek 1 ani v inom

ustanovení neupravuje ako sankciu za porušenie práva na spravodlivý proces povinnosť štátu

- ako porušovateľa práva - zastaviť trestné stíhanie voči obvinenému.

Je potrebné sa stotožniť s názorom NS SR, keď tento skonštatoval, že medzinárodná

zmluva, na ktorú odkazuje písmeno g/ musí výslovne

upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania a teda nemožno akceptovať

názor prvostupňového súdu, že dohovor nevylučuje povinnosť zastaviť trestné stíhanie

z dôvodu neprimeranej dĺžky jeho konania.

Z uvedeného jasne vyplýva, že Dohovor ani Európsky súd pre ľudské práva v žiadnom

prípade nekonkretizuje všeobecne záväznú dobu, ktorú je možné považovať za primeranú

lehotu.

Je zrejmé, že neodôvodnené prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou konania sú

zásahom do práv obvineného na spravodlivý proces, je to v rozpore so základnými zásadami

trestného konania, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Navyše,

keď veľká časť trvania dĺžky konania nebola iba obtiažnosť a zložitosť dokazovania

v uvedenej trestnej veci, ale tiež množstvo žiadostí o právnu pomoc, bez ktorých nebolo

možné vec náležite ukončiť. Boli zaslané žiadosti do viacerých štátov, ako napr. Litva,

Rumunsko, Ruská federácia, Poľsko, Maďarsko a ďalšie, pričom vybavenie mnohých trvalo

niekoľko desiatok mesiacov a žiadosti boli vybavované postupne, na viackrát.

Nasledovali preklady týchto vybavených žiadostí a neraz ich opakovanie, ktoré

vyplynulo zo získaných dôkazov. Túto skutočnosť nemožno považovať za neprimeranú dĺžku

konania, keďže vybavovanie žiadostí o právnu pomoc nemožno do cudziny výrazne

ovplyvniť.

Je treba podotknúť, že je nutné prihliadať nielen na práva obvineného na spravodlivý

proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujmy

verejnosti na spravodlivé potrestanie páchateľov, aby bol naplnený účel trestného konania.

Zastavenie trestného konania v tejto trestnej veci z dôvodu neprípustnosti, znamená

v podstate navodenie beztrestnosti konania obvinených.

Navyše obtiažnosť a hospodárnosť konania nemôže viesť k zastaveniu trestného

konania, ako aj predpokladaná dlhšia doba dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Súd môže s poukazom na dĺžku konania po dokázaní viny páchateľom trestných činov

primerane použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenia podľa § 40 odsek 1 Trestného

zákona účinného do 01.01.2006 ( ) a uložiť trest odňatia slobody

pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (rozsudok NS SR sp. zn.

).

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa písmeno b/ zrušil napadnuté uznesenie

Špecializovaného trestného súdu a aby mu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.“

Obhajca obvinených M. a J. vo vyjadrení k podanej sťažnosti rozoberá priebeh

konania a dôkaznú situáciu. Na jednej strane súhlasí s okolnosťou, že Dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd neobsahuje ustanovenie o obligatórnom

zastavení trestného stíhania pre jeho neprimeranú lehotu, zároveň však kladie otázku, ako

v tejto situácii zabrániť ďalšiemu porušovaniu práva na skončenie veci v takej (primeranej)

lehote.

Obhajca obvineného K. sa vo svojom vyjadrení ku sťažnosti po rekapitulácii priebehu

konania s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) vec preskúmal v rozsahu

uvedenom v a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. S argumentami

uvedenými v písomnej sťažnosti sa najvyšší súd stotožňuje a odkazuje na ne, vrátane odkazu

na aktuálnu judikatúru.

Ide práve o rozsudok najvyššieho súdu z 18. marca 2012, sp. zn. ,

uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod číslom 10 v čiastke 1/2011. Tu je podrobne vysvetlená dotknutá problematika a okolnosť,

že neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v článku

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v inom ustanovení Dohovoru ani

v inej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Dĺžka konania však

môže byť dôvodom pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu (v dotknutej veci

ide o ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006).

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nechýba racionalita pri obhajobe dôvodov, pre ktoré

je sporná efektívnosť ďalšieho konania. Súd však koná v zmysle Čl. 2 ods. 1

Slovenskej republiky a ex offo a pokiaľ nemá právny titul

na zastavenie trestného stíhania, je povinný vec prejednať a meritórne rozhodnúť. Odklony

v konaní alebo nevykonanie dokazovania (napr. pri vyhlásení o uznaní viny) sú postupy

prípustné len pri splnení zákonných podmienok.

V tomto smere zodpovedá filozofia zákona princípom spravodlivosti v zmysle

trestnoprávnej ochrany spoločenských záujmov na základe zákona, a pre konkrétne prípady

ochrany práv poškodených trestnou činnosťou, vrátane ochrany štátu (čím nie je automaticky

konštatovaná neprimeranosť dĺžky konania, resp. jej miera v prejednávanej veci vzhľadom

na rozsah veci).

Bez ďalšej duplicitnej argumentácie vo vzťahu k podanej sťažnosti, písomnému

vyjadreniu obvinených a označenému judikatúrnemu rozhodnutiu je teda potrebné

konštatovať, že neostávalo najvyššiemu súdu iné ako napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1

písm. b/ zrušiť a Špecializovanému trestnému súdu uložiť, aby vo veci znovu konal

a rozhodol. Ako vyplýva z obsahu tohto odôvodnenia, trestné stíhanie obvinených nie je

možné z dôvodov použitých súdom prvého stupňa zastaviť. Z tohto je potrebné v ďalšom

konaní vychádzať ako z právneho názoru najvyššieho súdu.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. februára 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková