Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-132-2022.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/132/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. Z., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2022 v Banskej Bystrici sťažnosť okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/48/2015 zo dňa 01. augusta 2022, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš uznesením sp. zn. 9T/48/2015 zo dňa 01. 08. 2022 podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 281 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného zastavil, s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.
Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť intervenujúci prokurátor, ktorú neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že s poukazom na závery znaleckých posudkov č. 149/2016 a č. 41/2016 MUDr. W. E. a č. 60/2021 MUDr. V. Z. je nepochybné, že obžalovaný trpí duševnou poruchou, v rámci ktorej nedokáže chápať zmysel prebiehajúceho trestného konania. Na zastavenie trestného stíhania len z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania nie je daný zákonný podklad, keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru nezaručuje právo na zastavenie neprimerane dlhého trestného stíhania, teda z neho neplynie ani povinnosť zmluvného štátu trestné stíhanie zastaviť. Aj Najvyšší súd SR konštatoval, že medzinárodná zmluva, na ktorú odkazuje § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, musí výslovne upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania, pričom neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku nie je zakotvená v čl. 6 Dohovoru, avšak dĺžka konania môže byť dôvodom pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu (uznesenie NS SR sp. zn. 2Tost/2/2013 z 12. 02. 2013). Súd je povinný v zmysle čl. 2 ods. 1 Ústavy SR v nadväznosti na § 2 ods. 6 Trestného poriadku konať ex offo, a ak nemá právny titul na zastavenie trestného stíhania, je povinný vec (a to aj po odpadnutí prípadnej prekážky v podobe prerušenia trestného stíhania) prejednať a meritórne rozhodnúť. V tejto súvislosti je nutné prihliadať nielen na práva obvineného na spravodlivý proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania a záujmy verejnosti na spravodlivé potrestanie páchateľa, aby bol naplnený účel trestného konania. Ďalej poukázal na znenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom Dohovor neobsahuje ustanovenie o obligatórnom zastavení trestného stíhania pre jeho neprimeranú dĺžku. V čl. 6 ods. 1, ani v inom ustanovení Dohovor neupravuje ako sankciu za porušenie práva na spravodlivý proces povinnosť štátu - ako porušovateľa práva - zastaviť trestné stíhanie voči obvinenému (aj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To/11/2011 a sp. zn. 2Tost/37/2016). Je nesporné, že prieťahy v trestnom konaní, ktoré svojim postupom spôsobili alebo spoluzavinili štátne orgány, sú takou skutočnosťou (okolnosťou), ktorá spravidla vyvoláva určité právne následky. Štrasburská judikatúra, ale i rozhodovacia činnosť
ústavného súdu vyvodzuje z porušenia pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru sankcie voči štátu, pričom spravidla býva sťažovateľovi ako forma spravodlivého zadosťučinenia poskytnutá peňažná náhrada za súčasného konštatovania porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V prípade trestného procesu však u obvineného v dôsledku vzniku neopodstatnených prieťahov zo strany štátu prichádzajú do úvahy jednak peňažné prostriedky nápravy neprimeranej dĺžky trestného konania (priznanie finančného zadosťučinenia), avšak stále aktuálnejšie sú aj prostriedky nepeňažnej nápravy. To znamená, že vzniknuté prieťahy v konaní môžu potom značným spôsobom determinovať výrok o treste u páchateľa trestného činu. Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre súdu, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke. Podľa jeho názoru v uvedenej veci s poukazom na priebeh trestného stíhania nemožno konštatovať neodôvodnené prieťahy v prípravnom konaní, ani v konaní súdnom, keď aj nevykonanie hlavných pojednávaní bolo zapríčinené práve neúčasťou obžalovaného z dôvodu jeho zdravotného stavu. Aj k prerušeniu trestného stíhania v štádiu súdneho konania došlo z dôvodu, že obžalovaný pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Napriek skutočnosti, že efektívnosť ďalšieho konania s poukazom na závery znaleckých posudkov, najmä posudku MUDr. Z. č. 60/2021, z ktorého je zrejmé, že u obžalovaného nemožno očakávať také zlepšenie zdravotného stavu, že by bol schopný chápať zmysel trestného konania, je sporná, nakoľko dôvody prerušenia trestného stíhania spočívajúce v neschopnosti obžalovaného chápať zmysel trestného konania nepominuli, a nie je daný zákonný rámec na zastavenie trestného stíhania, má za to, že trestné stíhanie by malo byť naďalej prerušené. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený orgán, skúmal, či bola sťažnosť okresného prokurátora podaná včas, či bola podaná oprávnenou osobou, a či nedošlo k späťvzatiu sťažnosti alebo k vzdaniu sa práva podať sťažnosť.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a po preskúmaní trestného spisu krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodná.
Krajský súd po preskúmaní celého spisového materiálu a napadnutého uznesenia konštatuje, že uznesením okresného súdu sp. zn. 9T/48/2015 zo dňa 29. 03. 2017 bolo trestné stíhanie obžalovaného zastavené z dôvodu jeho zdravotného stavu, ktorý mu neumožňoval účasť na hlavnom pojednávaní. Okresný súd vo veci rozhodol dňa 28. 04. 2021, keď trestné stíhanie obžalovaného zastavil, avšak toto rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne okresný súd uznesením zo dňa 19. 05. 2022 rozhodol podľa § 283 ods. 3 Trestného poriadku o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného a dňa 01. 08. 2022 rozhodol napadnutým uznesením o zastavení trestného stíhania obžalovaného s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej je potrebné konštatovať, že v konaní boli vypracované znalecké posudky, z ktorých záverov bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný nedokáže v dostatočnej miere chápať zmysel trestného konania a nedokáže sa náležite obhajovať. Obžalovaný trpí organickou schizoformnou poruchou v chronickom štádiu, z hľadiska prognózy ide o stav trvalý, nedá sa očakávať úplné vymiznutie prejavov. Obžalovaný preto nedokáže chápať zmysel trestného konania a nie je schopný zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní. Po rozhodnutí o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného prokurátorka predložila znalecký posudok č. 60/2021 MUDr. V. Bahledovej, ktorý bol vypracovaný v inom trestnom konaní, z ktorého tiež vyplýva záver, že obžalovaný trpí duševnou poruchou - organickou schizoformnou poruchou, nie je schopný chápať zmysel trestného konania, pričom tento stav je trvalý, nedá sa predpokladať, že by v budúcnosti došlo k obnove jeho schopnosti chápať zmysel trestného konania.
Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že obžaloba bola na okresný súd podaná dňa 26. 05. 2015, pričom žalovaný skutok sa mal stať dňa 31. 08. 2010. Od podania obžaloby okresný súd vo veci konal plynule, vec nemohla byť meritórne rozhodnuté pre objektívnu prekážku (zdravotný stav obžalovaného). Od údajného spáchania skutku teda uplynula doba už viac ako 12 rokov, pričom zo znaleckých posudkov a lekárskych správ ohľadne zdravotného stavu obžalovaného je zrejmé, že prejednávaná trestná vec je na hlavnom pojednávaní v podstate „neskončiteľná“.
Podľa ustálenej súdnej praxe zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.
Ústava Slovenskej republiky v čl.48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost/12/2008 z 29. októbra 2008).
Hoci Európsky súd pre ľudské práva nevyvodil z porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru povinnosť zmluvného štátu automaticky kompenzovať prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takú formu kompenzácie pripustil, lebo ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije výslovne preto, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený. Z uvedeného vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktoré garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne konformným spôsobom. Takto naznačený postup trestných sudcov (senátov) všeobecných súdov je aj istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2011 z 16. júna 2011).
Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa pre Slovenskú republiku stal záväzným 1. januára 1993, a Dodatkový protokol č. 11 bol uverejnený v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 102/1999 Z. z.
Účelom Trestného poriadku je úprava postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Trestného poriadku). Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku).
S poukazom na doposiaľ uvedené argumenty potom možno zhrnúť, že prejednanie tejto trestnej veci týkajúcej sa obžalovaného S. Z. trvá už neúmerne dlho (12 rokov), čo možno považovať za tzv. extrémny
prípad, pokiaľ sa týka dĺžky konania (ktorá je nezavinená obžalovaným ani konajúcim súdom), a v priebehu konania bolo nepochybne preukázané, že trestné stíhanie vedené proti obžalovanému je v merite veci neskončiteľné na hlavnom pojednávaní z objektívnych dôvodov (nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného).
Z vyššie uvedených závažných dôvodov preto aj krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je možné aplikovať čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a z jeho znenia, ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, je možné vyvodiť možnosť zastavenia trestného stíhania v zmysle § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto senát krajského súdu po zohľadnení všetkých okolností prípadu sťažnosť okresného prokurátora v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.