Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 236/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť F. N., Ž., zastúpeného advokátom Mgr. P. K., Advokátska

kancelária, Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základného práva na obhajobu

podľa a v spojení s

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2011

doručená sťažnosť F. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv

garantovaných , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv garantovaných čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

tým, že tento súd po ústnom vyhlásení rozsudku viac ako dva roky vyhotovoval jeho

písomnú formu a od vznesenia obvinenia uplynula doba takmer 9 a pol roka a dosiaľ vec

nie je právoplatne skončená, pretože prokurátor aj sťažovateľ sa proti rozsudku odvolali.

2. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal prijať sťažnosť na ďalšie

konanie a následne konštatovať porušenie ním označených práv, zakázať porušovanie

týchto práv, priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 33 000 € a náhradu trov konania

„v sume uvedenej v písomnom vyhotovení rozhodnutia“, a to všetko do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým iným zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávanie. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

4. Jedným zo základných pojmových znakov ústavnej sťažnosti ako prostriedku

ochrany ústavným poriadkom zaručených základných práv a slobôd je jej subsidiarita. To

znamená, že sťažnosť možno podať len vtedy, ak sťažovateľ pred jej podaním vyčerpal

všetky procesné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje (§ 53 ods. 1

).

5. Povinnosť poskytovať ochranu základným právam a slobodám prislúcha popri

ústavnému súdu taktiež všeobecným súdom; keďže sťažovateľ podal proti rozhodnutiu

krajského súdu odvolanie, odvolacím súdom bude Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“), ktorý sťažovateľovi poskytne ochranu základných práv garantovaných

, a , ako aj a 3 písm. c) dohovoru.

6. Neprimeranosť dĺžky trestného konania je zásahom do základných práv

sťažovateľa garantovaných a dohovoru tak, ako to vymedzil

v sťažnosti aj sťažovateľ. Avšak skutočnosť, že vo veci už rozhodol krajský súd, ale ešte

nerozhodoval najvyšší súd, si zrejme uvedomoval aj sťažovateľ, ktorý v petite sťažnosti

neuviedol konkrétny súd, ktorému by sa malo prikázať, aby konal urýchlene, teda bez

zbytočných prieťahov; krajský súd totiž prieťahy v trestnom konaní už nespôsobuje

a najvyšší súd ich ešte nespôsobuje, preto je sťažnosť v tomto rozsahu zjavne

neopodstatnená (chýba jej tzv. akceleračný účinok).

7. Finančná kompenzácia doterajších prieťahov v neskončenom trestnom konaní,

ktorú sťažovateľ žiadal v sume 33 000 €, je však prostriedkom komplementárnym, preto

vždy pripadá do úvahy až vtedy, ak už nie je možný iný - efektívnejší - prostriedok nápravy

(napr. po vykonaní trestu a pod).

8. Najvyšší súd však disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné

či ústavnoprávne predpisy (napr. zastavenie trestného stíhania, mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to z dôvodov, ktoré vyplývajú

zo samotného ústavného poriadku, a nie z podústavných trestnoprávnych noriem, a pod.) na

uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov (v primeranej dobe), avšak za predpokladu, že sťažovateľ túto kompenzáciu

v prebiehajúcom trestnom konaní uplatní a že súd tieto prieťahy zistí.

9. Aj relevantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

takú formu kompenzácie považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný

súd použije s výslovným uvedením toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto, že bolo

porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide

o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (rozh. Eckle v.

SRN z 15. 7. 1982). Za týchto podmienok je ESĽP toho názoru, že zmluvný štát poskytol

dostatočnú ochranu právam vyplývajúcim z dohovoru s tým dôsledkom, že sťažovateľ

stráca postavenie poškodeného podľa čl. 34 dohovoru, a tým aj legitimáciu na podanie

sťažnosti. V rozsudku z 26. júna 2001 vo veci Beck v. Nórsko formuloval ESĽP vzťah

medzi porušením práva na vybavenie veci v primeranej dobe a jeho kompenzáciu v podobe

stanovenia výšky trestu ešte presnejšie, keď uviedol, že zmiernenie trestu nezbavuje

jednotlivca postavenia poškodeného podľa čl. 34 dohovoru, avšak z tohto všeobecného

pravidla existuje výnimka v prípade, pokiaľ národné orgány dostatočne priehľadným

spôsobom konštatovali porušenie pravidla primeranej dĺžky konania a toto pochybenie už

kompenzovali zmiernením trestu, a to výslovným a merateľným spôsobom. Ak je taká

podmienka splnená, dospieva ESĽP k záveru, že čl. 6 ods. 1 dohovoru nebol porušený.

10. Z uvedeného vyplýva, že ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktoré

garantuje a dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia

môže byť dosiahnutá prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy

vykladané ústavne konformným spôsobom. Takto naznačený postup trestných sudcov

(senátov) všeobecných súdov je aj istou formou prevencie pred nastúpením zodpovednosti

súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení.

11. Je však povinnosťou sťažovateľa pred podaním ústavnej sťažnosti formálne

i materiálne vyčerpať aj tieto námietky proti primeranosti trestu vzhľadom na dĺžku

konania.

12. Zo všetkých uvedených dôvodov bola sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011