Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej advokátkou

, , vo veci namietaného porušenia jej práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1

ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1,

, c ods. 1 rozsudkom Okresného súdu

Michalovce sp. zn. z 12. júna 2013 v znení opravného uznesenia

sp. zn. z 20. septembra 2013 a opravného uznesenia sp. zn.

zo 6. novembra 2013 v spojení s uznesením sp. zn. z 9. augusta 2013

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ,

z 25. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. marca 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2,

čl. 7 ods. 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c

ods. 1 (ďalej len ,a“) rozsudkom Okresného súdu

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 12. júna 2013 v znení

opravného uznesenia sp. zn. z 20. septembra 2013 a opravného uznesenia

sp. zn. zo 6. novembra 2013 v spojení s uznesením sp. zn.

z 9. augusta 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. , z 25. septembra 2014.

Z podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa žalobou podanou

na okresnom súde domáhala náhrady škody. Konanie bolo vedené pod sp. zn. ,

neskôr pod sp. zn. . Rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 12. júna 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v znení opravného uznesenia

sp. zn. z 20. septembra 2013 a v znení opravného uznesenia

sp. zn. zo 6. novembra 2013 v spojení s uznesením sp. zn.

z 9. augusta 2013 bola jej žaloba zamietnutá a žalovaným priznaná náhrada trov konania.

Rozsudkom krajského súdu sp. zn. , z 25. septembra 2014

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) odvolací súd odvolaniu sťažovateľky nevyhovel

a žalovaným priznal náhradu trov konania.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že nesprávnym postupom všeobecných súdov

konajúcich v jej veci jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže jej ako účastníkovi

súdneho konania bola znemožnená realizácia práv, ktoré vyplývajú z ,

ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na tieto pochybenia okresného súdu a tiež

krajského súdu v jej veci, keď uviedla:

«Namietame, že vec nebola pridelená sudcom zákonným postupom, súd bol

nesprávne obsadený, bolo nám odňaté základné právo na zákonného sudcu.

Konanie vo veci samej bolo vedené pod sp. zn.: , dňa 8. januára 2007

bola vec pridelená do oddelenia obchodné veci sudcovi , ktorý je

vylúčený. Následne vo veci rozhodoval sudca , dňa 17. apríla 2007 bola vec

pridelená sudkyni a dňa 1. augusta 2008 bola vec pridelená

.

Namietame, že v čase ku dňu 1. augusta 2008, kedy vec už bola pridelená zákonnej

sudkyni , nemohla byť vec znova pridelená sudkyni .

Uznesením vydaným vo veci sp. zn.: dňa 19. januára 2012, súd

rozhodol:

„Vylučuje na samostatné konanie vec voči odporcom v 1.,2., 4., 5.rade.“.

Dňa 17. februára 2012, bola vec pridelená sudcovi pod sp. zn.:

.

Z rozvrhu práce Okresného súdu Michalovce na rok 2012 však vyplýva, že

bola v roku 2012 pridelená do senátu „16C“ občianskoprávneho

oddelenia, a teda vylúčená obchodná vec predstavovala agendu, ktorej vybavovaním bol

podľa rozvrhu práce poverený iný senát alebo samosudca.

Naviac, v zmysle rozvrhu práce súdu na rok 2012, súd zriadil v obchodnoprávnom

oddelení iba senáty 18Cb a 22Cb, pričom register „16Cb“ vôbec nebol vytvorený.

Preto namietame, že vec bola prideľovaná v rozpore s ust. § 152 ods. 2 zák.

č. a platným rozvrhom práce súdu prvého stupňa. Namietame, že na prvom

stupni vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa.

Namietame, že sudca je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci, keďže so zreteľom na jej pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.

Sudkyňa nezabezpečila, aby nám boli doručované rozsiahle písomné podania

účastníkov na strane žalovaných, týkajúce sa veci samej, a rovnako tak všetky zápisnice

z pojednávaní, aj napriek tomu, že sme o to opakovane žiadali súd na pojednávaniach, a aj

písomne.

Sudkyňa na pojednávaní vyhlásila, že prítomný člen štatutárneho orgánu našej

spoločnosti sa nemôže oboznámiť s originálmi dôkazov, ktoré žalovaní predložili súdu

na pojednávaní a až po námietke našej právnej zástupkyne, sudkyňa to umožnila iba

čiastočne.

Sudkyňa diktovala do záznamu údajné vyjadrenia, ktoré však neboli vôbec vyslovené.

Sudkyňa bez opodstatnenia odmietla zabezpečiť vykonať listinné dôkazy a výsluchy

zabezpečené v inom trestnom konaní týkajúcom sa tejto veci, a vykonať rozhodujúci dôkaz

výsluchu člena štatutárneho orgánu ako svedka , ktorý bol v rozhodnom

čase členom štatutárneho orgánu, ktorý mal udeliť sporné plnomocenstvo

pre , čím bol priamo ovplyvnený v náš neprospech zistený skutkový stav veci,

ktorý tvorí základ pre súdne rozhodnutie.

Sme toho názoru, že možno jednoznačne konštatovať, že v danom prípade nielenže sa

nejavilo, že spravodlivosť bola skutočne vykonávaná, ale podľa všetkého neboli dodržané

všetky zásady spravodlivého súdneho konania, a teda sú naplnené zákonné podmienky,

ktoré odôvodňujú vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, keďže neboli

poskytnuté dostatočné záruky objektívnosti a nestrannosti.

Namietame, že rozhodnutie odvolacieho súdu ani vo výroku, ani v odôvodnení,

neobsahuje záver výslovné stanovisko odvolacieho súdu o našom odvolacom dôvode

námietke zaujatosti sudcu, t. j. či na prvom stupni rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolací súd rozhodol vo veci samej rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

V súdnom spise sa nachádza iba Oznámenie v zmysle a ,

datované 19. 9. 2014, vyvesené: 19. 9. 2014, zvesené: (nebolo vôbec nevyplnené!).

Podľa ust. : „Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.“, to znamená, že 5 dňová lehota mohla byť počítaná

najskôr odo dňa 20. septembra 2014 (sobota) vrátane. Preto namietame, že podmienka

zachovania 5 dňovej lehoty nebola splnená v súlade s ústavným právom na súdnu ochranu,

keďže na úradnej tabuli súdu mohlo byť Oznámenie prístupné iba 3 celé dni predo dňom

pojednávania. Keďže však dátum zvesenia z úradnej tabule nie je vyplnený, nie je zrejmé,

či boli splnené zákonné podmienky.

V čase rozhodovania vo veci samej, odvolací súd nemal za preukázané, že sme mali

reálnu možnosť riadne a včas sa dozvedieť o čase a mieste vyhlásenia rozsudku, a teda bola

nám odňatá možnosť konať pred súdom.

Oznámenie zo dňa 19. 9. 2014, ktoré malo byť vyvesené, bolo vydané iba podľa

ust. a , pričom namietame, že odvolací súd mal postupovať podľa

ustanovení ktoré platia pre odvolacie konanie t. j. ust. .

Navyše, na Žiadosti o zverejnenie oznámenia zo dňa 19. 9. 2014, je uvedená iba

jedna spisová značka: , a iba na Oznámení, ktoré malo byť vyvesené, je

ďalšia spisová značka: dopísaná ručným písmom.

Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti, namietame nesplnenie zákonných podmienok,

správnosť a zákonnosť postupu odvolacieho súdu. Preto namietame, že v danej veci nebol

dodržaný ani len formálny, procesný postup, ktorý má predchádzať hmotnoprávnemu

rozhodovaniu súdov vo veci samej.

V odvolacom konaní sme namietali, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

bolo vydané v rozpore s ust. , , je nepreskúmateľné.

Odvolací súd sa vôbec nevyporiadal s našimi námietkou, že odôvodnenie

prvostupňového rozsudku vôbec neobsahuje odkaz súdu na použité právne normy, t. j.

na konkrétne ustanovenia zákona, na konkrétne znenie právnych predpisov, a teda

v napadnutom rozhodnutí absentuje právne posúdenie veci. Pritom uvedenie použitého

znenia právnych predpisov je obligatórne, aj vzhľadom na legislatívne zmeny, pričom

nepreskúmateľnosť rozhodnutia je zákonným dôvodom na jeho zrušenie.

Navyše, ani odvolací súd v odôvodnení odvolacieho rozsudku okrem záverov

na str. 19 ods. 3, 4, neuviedol vo vzťahu k veci samej podľa akých hmotnoprávnych

ustanovení zákona rozhodoval, a teda rovnako prvostupňový aj odvolací súd zaťažili

rozhodnutia vadou nepresvedčivosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.

Namietame, že v konaní vôbec nebolo vykonané riadne dokazovanie z vyšetrovacieho

spisu č. OUJP 367/20/2003, a teda sme sa v tomto konaní nemohli vyjadriť k týmto údajne

vykonaným dôkazom z iného konania, na základe ktorých súdy založili svoje rozhodnutie,

čím nám bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Namietame, že súdy nerozhodli na základe skutkového stavu zisteného riadnym,

zákonným spôsobom vykonaným dokazovaním, súdy dospeli k skutkovým zisteniam

nad rámec skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a teda súdy postupovali

v rozpore s ust.

Namietame, že uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 9. augusta 2013,

č. k.: , týkajúce sa veci samej, vydal prvostupňový súd až po vyhlásení

rozsudku vo veci samej, t. j. v štádiu po skončení prvostupňového konania vo veci samej,

čím boli porušené základné princípy občianskeho súdneho konania, a teda napadnuté

rozhodnutie je nezákonné.

Namietame, že súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd priznali žalovaným

právo na náhradu trov konania v rozpore so zákonom.

Nevyhnutným základom pre presný výpočet tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté

úkony právnej služby je ustálenie hodnoty veci v konaní, ktorá sa má považovať za tarifnú

hodnotu veci.

Súdy však vôbec nezisťovali, teda v konaní nebola ustálená, výšku škody, ktorá nám

vznikla, pričom keďže naša spoločnosť nie je znaleckou organizáciou, od počiatku sme

navrhovali výšku škody riadne zistiť a ustáliť znaleckým posudkom.

Namietame, že súdy priznali žalovaným náhradu trov konania z celej hodnoty veci

pre každého žalovaného samostatne a vôbec neprihliadali na skutočnosť, že v konaní sme

uplatňovali zaplatenie jednej sumy voči všetkým žalovaným spoločne a nerozdielne.

To znamená, že súdy rozhodli o trovách tak, ako keby sme si uplatnili nárok samostatne

voči každému žalovanému, t. j. niekoľko násobne vyššiu sumu výšky škody.

Zároveň namietame, že súdy priznali náhradu trov konania aj za úkony, ktoré

nemožno považovať za účelné. Sme toho názoru, že v danom prípade, kedy v konaní nebola

ustálená výška škody, a teda nebola ustálená hodnota a predmet konania, je vylúčené, aby

súd odmenu advokáta počítal z tarifnej hodnoty veci, keďže jej výšku nemožno, presne

a bez pochybností ustáliť.

Na základe preskúmania odôvodnenia záverov a posúdenia skutkového a právneho

stavu vo veci samej súdmi, namietame, že napadnuté rozhodnutie súdu je nesprávne,

v rozpore so skutočným stavom veci, v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami právnych

predpisov, ktoré má súd aplikovať pri hodnotení skutkového stavu veci samej.

Vzhľadom na závažné procesnoprávne pochybenia súdov, bol porušený princíp

zákonnosti konania, namietame, že boli nezákonným spôsobom ovplyvnené závery súdov

aj o skutkovom stave veci samej, s ktorými nesúhlasíme a v celom rozsahu ich

rozporujeme.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie právo na spravodlivé,

verejné v primeranej lehote prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

č. v spojení s , , , , ,

, , , , c ods. 1 Slovenskej

republiky , právo na súdnu ochranu právo na nezávislý a nestranný

súd, právo na rovnosť účastníkov, právo na zákonného sudcu, právo na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka, právo účastníka

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd č. spojení s , ,

ods. 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1,

, c ods. 1 , rozsudkom

Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. júna 2013 č. k.: v znení

opravného uznesenia zo dňa 20. septembra 2013 č. k.: a v znení

opravného uznesenia zo dňa 6. novembra 2013 č. k.: , v spojení

s uznesením zo dňa 9. augusta 2013, č. k.:. 354 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. septembra 2014 č. k.: ,

, porušené bolo.

Rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 12. júna 2013 č. k.:

v znení opravného uznesenia zo dňa 20. septembra 2013 č. k.: a v znení

opravného uznesenia zo dňa 6. novembra 2013 č. k.: , v spojení

s uznesením zo dňa 9. augusta 2013, č. k.: v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. septembra 2014 č. k.: ,

sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.

Krajskému súdu v Košiciach, Okresnému súdu Michalovce sa prikazuje, aby obnovili

stav pred porušením práv sťažovateľa.

Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania, ktoré sú porušovatelia

povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania. Podľa sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... (b) právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo

slobody... Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť

podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu

(advokátky), ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, nepostupovala

v súlade s a nepredložila ústavnému súdu

splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a zároveň v zmysle § 50

ods. 2 nedoložila k podanej ústavnej sťažnosti žiadne napádané

rozhodnutie všeobecných súdov konajúcich v jej veci.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a

presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015