Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 27/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Markom Gutikom, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín, pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta

Mgr. Marka Gutika, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 9 z 20. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 219/2015 doručeným ústavnému súdu 12. marca 2015, v ktorom

uviedol:

„... Žaloba o zaplatenie 128.064,50 Sk, po čiastočnom späťvzatí žaloby, o zaplatenie

4.250,96 eura, kde sťažovateľka vystupuje ako žalovaná, bola uplatnená na tunajší súd dňa

10.03.2000. Podľa môjho názoru súd konal vo veci bez prieťahov a z dôvodu, že pre

rozhodnutie o veci bolo potrebné nariadenie znaleckého dokazovania, uznesením zo dňa

05.02.2003 ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných

prác . Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 16.1.2001,29.3.2001,

, 13.6.2006, 14.11.2006,20.2.2007, 12.3.2008, 18.4.2008, na ktorých

vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín, výsluchom viacerých

svedkov, znalca . Po vykonanom dokazovaní znalecký posudok

nebol postačujúci pre rozhodnutie súdu o uplatnenom práve a preto

bol Okresným súdom Trenčín dňa 14.08.2009 ustanovený nový znalec z odboru

stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác . Jeho úlohou

bolo posúdiť, či navrhovateľ vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 02.11.1997;

ak nie, určiť rozsah skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo a prác vykonaných nad

dohodnutý rozsah; určiť cenu skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo, ktorá by

patrila navrhovateľovi, ak by dielo vykonal v súlade so zmluvou; určiť primeranú cenu

(cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy) skutočne

vykonaných prác a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah.

Pokiaľ sťažovateľka namieta neprimeranú dĺžku konania od ustanovenia znalca

do podania posudku a rozhodnutia súdu o priznaní znalečného tomuto

znalcovi, je potrebné poukázať na to, že samotná sťažovateľka prispela k tomu, že znalec

nemohol vypracovať znalecký posudok v kratšej dobe. Sťažovateľka na rozdiel od žalobcu

neposkytla znalcovi listinné doklady potrebné pre vypracovanie posudku, a to napriek

opakovaným výzvam znalca aj súdu. Súd sťažovateľku v tejto súvislosti musel predvolať na

výsluch, kde jej bolo pohrozené uložením poriadkovej pokuty v prípade neposkytnutia

súčinnosti znalcovi. Po podaní znaleckého posudku bolo povinnosťou súdu rozhodnúť

o znalečnom. Z dôvodu nepredloženia riadneho vyúčtovania znalečného znalcom, súd musel

znalca opakovane vyzývať, čo spôsobilo zdržanie v konaní. Až na základe dostatočného

a preskúmateľného vyúčtovania znalečného súd priznal znalcovi znalečné. Ak by súd

nevyzýval znalca na riadne vyúčtovanie znalečného a nepriznal znalcovi v tejto časti

znalečné, v dôsledku odvolania znalca by sa konanie predĺžilo o odvolacie konanie. Dĺžku

predmetného konania ovplyvnila i skutočnosť, že pojednávania vytýčené súdom v tejto veci

na 14.9.2006, 11.1.2007 boli odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky pre

kolíziu termínu pojednávania s iným termínom pojednávania, pričom do úvahy prichádzala

možnosť zabezpečiť si substitúta. Neposkytnutie súčinnosti znalcovi a žiadosti o odročenie

pojednávania treba teda pripísať na vrub sťažovateľke.

Z predmetného spisu vyplýva, že prieťahy v konaní v prevažnej miere zapríčinil

ustanovený súdny znalec , ktorému bol súdny spis prostredníctvom

dožiadaného súdu doručovaný od 18.11.2009, no nepreberal súdne zásielky, napokon spis

prevzal dňa 17.3.2010 a vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 bez vypracovaného

znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že je povinnosťou súdu dozerať na plynulosť

konania i počas vykonávania znaleckej činnosti, súd na opakované žiadosti znalca

o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku, dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby

znalca, že v dodatočnej lehote splní zadanú úlohu, a vzhľadom na jeho tvrdenia, že posudok

má rozpracovaný, pričom znalec nedodržanie lehôt zakaždým ospravedlňoval vysokou

pracovnou zaneprázdnenosťou. Súd opakovane znalca urgoval písomne, elektronicky,

telefonicky s hrozbami ukladania pokút a oznámenia jeho postupu Ministerstvu

spravodlivosti SR. Súd znalcovi dva razy uložil poriadkové pokuty, keď nedodržal určené

lehoty a súd nevyhovel jeho poslednej žiadosti o predĺženie lehoty. Keďže uvedený postup

a poriadkové opatrenia neboli úspešné, a súd vlastnou činnosťou zistil, že

bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, pričom znalec súd o tejto významnej skutočnosti

neinformoval, hoci vedel, že sa jedná o reštančnú vec, súd vyžiadal celý súdny spis

od menovaného znalca.

Po vrátení spisu súdu súd elektronicky kontaktoval ďalšieho znalca z odboru

stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, či je schopný vypracovať urýchlene

znalecký posudok v tejto veci a po zmene zákonného sudcu súd uznesením zo dňa

02.08.2013 ustanovil za znalca na zodpovedanie vyššie uvedenej

znaleckej úlohy. Pred odovzdaním spisu znalcovi na vypracovanie posudku musel súd

rozhodnúť o námietkach sťažovateľky proti osobe znalca podaných dňa 12.08.2013.

Zabezpečenie vyjadrenia znalca k námietkam bolo spojené s prekážkou pri ich doručovaní

znalcovi poštou, keď ich neprevzal v odbernej lehote na jeho adrese a s urgovaním znalca

na vyjadrenie, pričom súd doručoval písomnosti znalcovi na adresu podľa internetového

výpisu zo zoznamu znalcov. Po doručení vyjadrenia znalca k námietkam proti jeho osobe

súd uznesením zo dňa 13.03.2014, právoplatným dňa 01.04.2014 znalca nevylúčil

zo znaleckého dokazovania v tejto veci. Dňa 19.06.2014 bol spis odoslaný Okresnému súdu

Prievidza na jeho doručenie znalcovi. Po uplynutí stanovenej lehoty na vypracovanie

posudku Okresný súd Trenčín telefonicky dňa 21.10.2014 kontaktoval znalca na zistenie,

kedy vypracuje znalecký posudok, pričom znalec súdu oznámil, že znalecký posudok súdu

predloží po vyplatení odmeny za znalecký posudok. Po upozornení na zákonný postup pri

žiadaní preddavku na trovy znaleckého dokazovania, znalec požiadal o priznanie

preddavku dňa 27.10.2014, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2014. Oneskorenie

v podaní posudku znalca spôsobila neoprávnená požiadavka znalca, že posudok nepredloží,

kým mu súd neuhradí celé znalečné, od ktorej po vysvetlení a poučení súdu upustil a

vypracovaný posudok súdu predložil dňa 15.01.2015, no bez vyúčtovania, na predloženie

ktorého ho súd ihneď vyzval a posudok zaslal na vyjadrenie účastníkom. Podľa môjho

názoru sa od 14.03.2013, kedy bol spis vrátený, v predmetnej

veci sa koná bez prieťahov.

Je pravdou, že na základe sťažností sťažovateľky bolo predsedníčkou tunajšieho súdu

konštatované, že konanie trvá neprimerane dlho a neprebieha dostatočne plynulo, pričom

zákonný sudca bol opakovane upozorňovaný na povinnosť konať vo veci bez zbytočných

prieťahov. Tiež je potrebné poznamenať, že v priebehu konania došlo k viacerým zmenám

zákonných sudcov, ktoré boli vynútené zmenou pôsobenia pôvodných zákonných sudcov.

Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si

vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie z odboru

oceňovania stavebných prác, pričom sa rieši viacero odborných otázok.

Vzhľadom na vyššie uvedené považujem navrhované finančné zadosťučinenie

za neprimerane vysoké...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 176/2000 ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľky v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd

z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Pokiaľ ide

o skutkovú stránku, danú právnu vec je možné považovať za zložitú s ohľadom na potrebu

vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní, dospel ústavný súd k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne

neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky s výnimkou, že 14. júna 2006 a 11. januára 2007

bolo potrebné odročiť pojednávania na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu

kolízie termínov, čo však neprispelo významnou mierou k predĺženiu jej konania vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 15 rokov na okresnom súde je už samo

osebe neprimerané.

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka

domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny

zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 284,08 €, a to za dva úkony

právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné

podanie – sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu

284,08 € .

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2015