Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 27/2015
PDF · 408.76 KB
No categories available
III. ÚS 27/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra
Dobríka prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom Mgr. Markom Gutikom, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín, pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 176/2000 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta
Mgr. Marka Gutika, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 27/2015 9 z 20. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti
podaním sp. zn. Spr 219/2015 doručeným ústavnému súdu 12. marca 2015, v ktorom
uviedol:
„... Žaloba o zaplatenie 128.064,50 Sk, po čiastočnom späťvzatí žaloby, o zaplatenie
4.250,96 eura, kde sťažovateľka vystupuje ako žalovaná, bola uplatnená na tunajší súd dňa
10.03.2000. Podľa môjho názoru súd konal vo veci bez prieťahov a z dôvodu, že pre
rozhodnutie o veci bolo potrebné nariadenie znaleckého dokazovania, uznesením zo dňa
05.02.2003 ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných
prác . Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 16.1.2001,29.3.2001,
17.9.2002,21.3.2006, 13.6.2006, 14.11.2006,20.2.2007, 12.3.2008, 18.4.2008, na ktorých
vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín, výsluchom viacerých
svedkov, znalca . Po vykonanom dokazovaní znalecký posudok
nebol postačujúci pre rozhodnutie súdu o uplatnenom práve a preto
bol Okresným súdom Trenčín dňa 14.08.2009 ustanovený nový znalec z odboru
stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác . Jeho úlohou
bolo posúdiť, či navrhovateľ vykonal dielo v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 02.11.1997;
ak nie, určiť rozsah skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo a prác vykonaných nad
dohodnutý rozsah; určiť cenu skutočne vykonaných prác podľa zmluvy o dielo, ktorá by
patrila navrhovateľovi, ak by dielo vykonal v súlade so zmluvou; určiť primeranú cenu
(cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy) skutočne
vykonaných prác a prác vykonaných nad dohodnutý rozsah.
Pokiaľ sťažovateľka namieta neprimeranú dĺžku konania od ustanovenia znalca
do podania posudku a rozhodnutia súdu o priznaní znalečného tomuto
znalcovi, je potrebné poukázať na to, že samotná sťažovateľka prispela k tomu, že znalec
nemohol vypracovať znalecký posudok v kratšej dobe. Sťažovateľka na rozdiel od žalobcu
neposkytla znalcovi listinné doklady potrebné pre vypracovanie posudku, a to napriek
opakovaným výzvam znalca aj súdu. Súd sťažovateľku v tejto súvislosti musel predvolať na
výsluch, kde jej bolo pohrozené uložením poriadkovej pokuty v prípade neposkytnutia
súčinnosti znalcovi. Po podaní znaleckého posudku bolo povinnosťou súdu rozhodnúť
o znalečnom. Z dôvodu nepredloženia riadneho vyúčtovania znalečného znalcom, súd musel
znalca opakovane vyzývať, čo spôsobilo zdržanie v konaní. Až na základe dostatočného
a preskúmateľného vyúčtovania znalečného súd priznal znalcovi znalečné. Ak by súd
nevyzýval znalca na riadne vyúčtovanie znalečného a nepriznal znalcovi v tejto časti
znalečné, v dôsledku odvolania znalca by sa konanie predĺžilo o odvolacie konanie. Dĺžku
predmetného konania ovplyvnila i skutočnosť, že pojednávania vytýčené súdom v tejto veci
na 14.9.2006, 11.1.2007 boli odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky pre
kolíziu termínu pojednávania s iným termínom pojednávania, pričom do úvahy prichádzala
možnosť zabezpečiť si substitúta. Neposkytnutie súčinnosti znalcovi a žiadosti o odročenie
pojednávania treba teda pripísať na vrub sťažovateľke.
Z predmetného spisu vyplýva, že prieťahy v konaní v prevažnej miere zapríčinil
ustanovený súdny znalec , ktorému bol súdny spis prostredníctvom
dožiadaného súdu doručovaný od 18.11.2009, no nepreberal súdne zásielky, napokon spis
prevzal dňa 17.3.2010 a vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 bez vypracovaného
znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že je povinnosťou súdu dozerať na plynulosť
konania i počas vykonávania znaleckej činnosti, súd na opakované žiadosti znalca
o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku, dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby
znalca, že v dodatočnej lehote splní zadanú úlohu, a vzhľadom na jeho tvrdenia, že posudok
má rozpracovaný, pričom znalec nedodržanie lehôt zakaždým ospravedlňoval vysokou
pracovnou zaneprázdnenosťou. Súd opakovane znalca urgoval písomne, elektronicky,
telefonicky s hrozbami ukladania pokút a oznámenia jeho postupu Ministerstvu
spravodlivosti SR. Súd znalcovi dva razy uložil poriadkové pokuty, keď nedodržal určené
lehoty a súd nevyhovel jeho poslednej žiadosti o predĺženie lehoty. Keďže uvedený postup
a poriadkové opatrenia neboli úspešné, a súd vlastnou činnosťou zistil, že
bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, pričom znalec súd o tejto významnej skutočnosti
neinformoval, hoci vedel, že sa jedná o reštančnú vec, súd vyžiadal celý súdny spis
od menovaného znalca.
Po vrátení spisu súdu súd elektronicky kontaktoval ďalšieho znalca z odboru
stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, či je schopný vypracovať urýchlene
znalecký posudok v tejto veci a po zmene zákonného sudcu súd uznesením zo dňa
02.08.2013 ustanovil za znalca na zodpovedanie vyššie uvedenej
znaleckej úlohy. Pred odovzdaním spisu znalcovi na vypracovanie posudku musel súd
rozhodnúť o námietkach sťažovateľky proti osobe znalca podaných dňa 12.08.2013.
Zabezpečenie vyjadrenia znalca k námietkam bolo spojené s prekážkou pri ich doručovaní
znalcovi poštou, keď ich neprevzal v odbernej lehote na jeho adrese a s urgovaním znalca
na vyjadrenie, pričom súd doručoval písomnosti znalcovi na adresu podľa internetového
výpisu zo zoznamu znalcov. Po doručení vyjadrenia znalca k námietkam proti jeho osobe
súd uznesením zo dňa 13.03.2014, právoplatným dňa 01.04.2014 znalca nevylúčil
zo znaleckého dokazovania v tejto veci. Dňa 19.06.2014 bol spis odoslaný Okresnému súdu
Prievidza na jeho doručenie znalcovi. Po uplynutí stanovenej lehoty na vypracovanie
posudku Okresný súd Trenčín telefonicky dňa 21.10.2014 kontaktoval znalca na zistenie,
kedy vypracuje znalecký posudok, pričom znalec súdu oznámil, že znalecký posudok súdu
predloží po vyplatení odmeny za znalecký posudok. Po upozornení na zákonný postup pri
žiadaní preddavku na trovy znaleckého dokazovania, znalec požiadal o priznanie
preddavku dňa 27.10.2014, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 12.12.2014. Oneskorenie
v podaní posudku znalca spôsobila neoprávnená požiadavka znalca, že posudok nepredloží,
kým mu súd neuhradí celé znalečné, od ktorej po vysvetlení a poučení súdu upustil a
vypracovaný posudok súdu predložil dňa 15.01.2015, no bez vyúčtovania, na predloženie
ktorého ho súd ihneď vyzval a posudok zaslal na vyjadrenie účastníkom. Podľa môjho
názoru sa od 14.03.2013, kedy bol spis vrátený, v predmetnej
veci sa koná bez prieťahov.
Je pravdou, že na základe sťažností sťažovateľky bolo predsedníčkou tunajšieho súdu
konštatované, že konanie trvá neprimerane dlho a neprebieha dostatočne plynulo, pričom
zákonný sudca bol opakovane upozorňovaný na povinnosť konať vo veci bez zbytočných
prieťahov. Tiež je potrebné poznamenať, že v priebehu konania došlo k viacerým zmenám
zákonných sudcov, ktoré boli vynútené zmenou pôsobenia pôvodných zákonných sudcov.
Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si
vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie z odboru
oceňovania stavebných prác, pričom sa rieši viacero odborných otázok.
Vzhľadom na vyššie uvedené považujem navrhované finančné zadosťučinenie
za neprimerane vysoké...“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 176/2000 ústavný
súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,
preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľky v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K
vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd
z vyžiadaného spisu okresného súdu nezistil, že by išlo o právne zložitú vec. Pokiaľ ide
o skutkovú stránku, danú právnu vec je možné považovať za zložitú s ohľadom na potrebu
vykonať rozsiahle znalecké dokazovanie.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov
v konaní, dospel ústavný súd k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne
neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky s výnimkou, že 14. júna 2006 a 11. januára 2007
bolo potrebné odročiť pojednávania na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu
kolízie termínov, čo však neprispelo významnou mierou k predĺženiu jej konania vo veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci
a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 15 rokov na okresnom súde je už samo
osebe neprimerané.
Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna
činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 C 176/2000, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka
domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti
aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci
považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny
zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 284,08 €, a to za dva úkony
právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné
podanie – sťažnosť).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov
konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu
284,08 € .
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2015