Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 224/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o., Horná 41,

Banská Bystrica, za ktorú koná advokát JUDr. Roman Kašuba, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len “) a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. júla 2014, ktorou žiada

vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júla 2014 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 23. júla 2014 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,

sťažovateľka je ako žalovaná účastníčkou konania vedeného pred Okresným súdom Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa

ako žalobca (ďalej len „žalobca“) domáha proti sťažovateľke určenia, že zmluva o zriadení

záložného práva k spoluvlastníckemu podielu uzatvorená 27. novembra 2009 medzi

ako záložcom a sťažovateľkou ako záložným veriteľom,

predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech sťažovateľky

k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 3/4 na stavbe súp. č. postavenej na parc.

č. prevádzková budova, je voči žalobcovi neúčinná.

Sťažovateľka podaním z 28. novembra 2012 navrhla okresnému súdu, aby konanie

prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred ním pod sp. zn. ,

ktoré je vedené o jedinej žalobcom uplatnenej pohľadávke voči jeho dlžníkovi. Návrh

odôvodnila tým, že v dobe rozhodovania okresného súdu o odporovacej žalobe nie je

pohľadávka žalobcu voči jeho dlžníkovi ešte vymáhateľná, a ak

sa domáha jej splnenia žalobca proti dlžníkovi v inom konaní, je daný dôvod na prerušenie

konania o odporovacej žalobe podľa

(ďalej aj „OSP“). Okresný súd uznesením č. k. z 5. marca 2013 návrh

sťažovateľky na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že podmienkou uplatnenia

odporovacej žaloby nie je právoplatné súdne rozhodnutie o pohľadávke veriteľa voči

2

dlžníkovi, postačuje totiž, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodovania

súdu o odporovacej žalobe. O odvolaní sťažovateľky proti tomuto uzneseniu rozhodol

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 30. októbra 2013 a odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne

správne potvrdil. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na prerušenie

predmetného konania až do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. .

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala sťažovateľka dovolanie. Žiadala, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie. Namietala, že konaním odvolacieho súdu došlo k vadám uvedeným

v a konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie veci, a rozhodnutie navyše spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 23. júla 2014 odmietol dovolanie

sťažovateľky ako procesne neprípustné [ v spojení s

]. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2014.

Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 23. júla 2014

odôvodnila tým, že toto uznesenie je nesprávne, nedostatočne odôvodnené vo vzťahu

k argumentácii sťažovateľky, a tým aj nepreskúmateľné. Podľa presvedčenia sťažovateľky

najvyšší súd meritórne jej dovolanie neprerokoval napriek tomu, že jej postupom

prvostupňového i odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tým najvyšší

súd sťažovateľke odňal právo na súdnu ochranu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

4

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Sťažovateľka odôvodňovala porušenie označených práv v prvom rade tým, že

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 23. júla 2014 je nedostatočne

odôvodnené.

Najvyšší súd uznesenie sp. zn. z 23. júla 2014 odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade

s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, zamietajúce návrh na prerušenie konania podľa

; takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na

to dovolanie odporcu nie je v zmysle a prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších

stupňov nedošlo k procesnej vade vymenovanej v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka netvrdila existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie,

či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi

konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred

6

súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu jeho

procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu ako účastníkovi

občianskeho súdneho konania.

Prerušiť konanie postupom podľa je možnosťou (nie

povinnosťou) súdu takto rozhodnúť. Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo

účastníka konania na vyhovenie takémuto návrhu. Procesným následkom nevyhovenia

návrhu je, že súd musí vo veci ďalej konať, t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce

k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v jeho merite. Jeho zamietnutím bez ďalšieho teda

nemôže dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom konať (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

). Preskúmania správnosti procesného postupu súdu, ako aj správnosti jeho

skutkových a právnych záverov, sa účastník môže domáhať využitím riadnych ako aj

mimoriadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti rozhodnutiu v merite veci.

Preto ak odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým sa zamietol návrh

odporkyne na prerušenie konania, nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom

v zmysle

Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom

malo dôjsť aj nesprávnym právnym posúdením veci ( ).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade

opodstatnenosti, mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesné prípustné. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v a prípustnosť

podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesné neprípustné

dovolanie odporkyne podľa v spojení s

V dovolacom konaní odporkyňa nebola procesne úspešná a vznikla jej povinnosť

nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania ( v spojení s

ods. 1 a ). Navrhovateľ v dovolacom konaní nepodal návrh na

rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu dovolací súd náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal ( ).“

Ústavný súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia najvyššieho

súdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky o tom, že najvyšší súd dostatočne

neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľky

neobstojí. Najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu

považuje dovolanie sťažovateľky za procesne neprípustné. Argumentoval jednak tým, že

procesná vada podľa v dovolacom konaní nevyšla najavo, ale aj tým, že prerušiť

konanie postupom podľa je možnosťou (nie povinnosťou) súdu

takto rozhodnúť. Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo účastníka konania

na vyhovenie takémuto návrhu, pričom jeho zamietnutím bez ďalšieho nemôže dôjsť ani

k odňatiu možnosti pred súdom konať. V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na svoju

stabilnú rozhodovaciu prax (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

). Takéto odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu považuje ústavný súd

8

za dostatočné, pretože objasňuje všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľka nastolila. Odôvodnenie rozhodnutia

najvyššieho súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovateľka však v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 23. júla 2014 aj z dôvodu, že jej dovolanie malo byť

najvyšším súdom meritórne prerokované a nemalo byť ako procesne neprípustné

odmietnuté. Preto sa ústavný súd zaoberal aj touto argumentáciou sťažovateľky.

Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon

spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným

rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované.

Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť, aby využili

existujúci opravný prostriedok (napr. ; vec Pérez De Rada Cavanilles

c. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).

Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných

predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť

k záveru o porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie

nepripúšťajú (mutatis mutandis ). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže

byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak... f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že

nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

Ústavný súd s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru ďalej uvádza, že

na posúdenie prípustnosti dovolania, a teda aj na výklad je zásadne príslušný

najvyšší súd ako súd dovolací (napr. , ). Otázka posúdenia,

či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,

patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci

ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy

(čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

Ústavný súd sa stotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa povahy

rozhodnutia o prerušení konania a názorom, ktorý v tejto súvislosti vyvodil pre odňatie

možnosti konať pred súdom takýmto rozhodnutím. Ak ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c)

nezakladá procesné právo účastníka konania na vyhovenie takémuto návrhu, potom

jeho zamietnutím bez ďalšieho nemôže dôjsť k odňatiu možnosti pred súdom konať.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právny názor, na ktorom je

založené namietané uznesenie najvyššieho súdu, je z ústavného hľadiska akceptovateľný,

10

a v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

, resp. práva podľa dohovoru. Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s právnymi názormi najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá ani právomoc

ústavného súdu nahradiť právne názory najvyššieho súdu svojimi vlastnými.

Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru

o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty

sťažovateľky.

Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil

odmietnutie dovolania sťažovateľky za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,

ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení

upravujúcich postup dovolacieho súdu, ktorý by popieral ich účel a zmysel, ústavný súd

nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľky a postupom

najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky.

S odvolaním sa na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2015