Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ca0/393442.67b848.pdf
PDF · 143.82 KB
No categories available
4Cdo/169/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 169/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v B.,
IČO: X., právne zastúpeného L., so sídlom v B., IČO: X., proti odporkyni Mgr. M., bývajúcej
v B., právne zastúpenej A., so sídlom v B., IČO: X., o neúčinnosť zmluvy o zriadení
záložného práva a o prerušení konania, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 13 C 185/2012, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 30. októbra 2013 sp. zn. 14 Co 432/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa podaným návrhom na súde dňa 3. augusta 2012 domáhal, aby súd
určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti
z 27. novembra 2009 uzavretá medzi Ing. F. ako záložcom a odporkyňou ako záložným
veriteľom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech odporkyne na
spoluvlastníckom podiele dlžníkov vo veľkosti ¾ na nehnuteľnosti – stavbe o súp. č. X.,
postavenej na parc. č. X. - prevádzková budova, je voči nemu neúčinná. Ďalším výrokom sa
domáhal, že odporkyňa je povinná do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia mu nahradiť trovy
konania.
Podaním z 28. novembra 2012 odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
navrhla, aby súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného
na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20 C 106/2010. Uviedla, že toto konanie je o jedinej,
navrhovateľom uplatnenej pohľadávke, voči jeho dlžníkovi, ktorej existenciu tento popiera
a nebolo právoplatne skončené. Poukázala, že v dobe rozhodovania súdu o odporovacej
žalobe nie je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi ešte vymáhateľná, a ak sa navrhovateľ
domáha tejto pohľadávky v inom konaní, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené,
je spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 5. marca 2013 č.k. 13 C 185/2012-100
návrh na prerušenie konania zamietol. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým,
že prebiehajúce konanie pod sp. zn. 20 C 106/2010 na Okresnom súde Banská Bystrica,
v ktorom si navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi Ing. F., nie je prekážkou
konania súdu v konaní sp. zn. 13 C 185/2012, nakoľko podmienkou uplatnenia
odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, nie je právoplatné súdne rozhodnutie o pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný na podanie
odporovacej žaloby stačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase
rozhodnutia súdom o jeho podanej odporovacej žalobe.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 30. októbra 2013 sp. zn. 14 Co 432/2013 odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,
že v danom prípade nie je dôvod na prerušenie predmetného konania až do právoplatného
skončenia veci vednej na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 106/2010.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa. Žiadala, aby dovolací
súd uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie. Namietala, že konaním odvolacieho súdu došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporkyne písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, zamietajúce návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.; takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom
na to dovolanie odporcu nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov
nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Dovolateľka netvrdila existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie,
či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred
súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
jeho procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu ako účastníkovi
občianskeho súdneho konania.
Prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je možnosťou
(nie povinnosťou) súdu takto rozhodnúť. Toto ustanovenie preto nezakladá procesné právo
účastníka konania na vyhovenie takémuto návrhu. Procesným následkom nevyhovenia návrhu
je, že súd musí vo veci ďalej konať, t.j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu
a rozhodnutiu sporu v jeho merite. Jeho zamietnutím bez ďalšieho teda nemôže dôjsť
k odňatiu možnosti pred súdom konať (viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 209/2009, sp. zn. 3 Cdo 57/2011, sp. zn. 6 Cdo 2/2012).
Preskúmania správnosti procesného postupu súdu, ako aj správnosti jeho skutkových
a právnych záverov, sa účastník môže domáhať využitím riadnych ako aj mimoriadnych
opravných prostriedkov smerujúcich proti rozhodnutiu v merite veci.
Preto ak odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým sa zamietol návrh
odporkyne na prerušenie konania, nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom v zmysle
Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom
malo dôjsť aj nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne
právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti, mal
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis
a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili
(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť
podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné
dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní odporkyňa nebola procesne úspešná a vznikla jej povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ v dovolacom konaní nepodal návrh
na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania, preto mu dovolací súd náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júla 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová