Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SHELL Slovakia, s. r. o.,

Einsteinova 23, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou KRION Partners s. r. o.,

Palisády 50, Bratislava, vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SHELL Slovakia, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SHELL Slovakia, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti aj jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáhala

voči žalovanému zaplatenia neuhradených faktúr. Rozhodcovským rozsudkom bol žalovaný

zaviazaný uhradiť sťažovateľke žalovanú sumu neuhradených faktúr s príslušenstvom, trovy

konania pred rozhodcovským súdom a trovy právneho zastúpenia sťažovateľky.

Uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 10. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bola žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietnutá, «a to z dôvodu, že podľa záveru

Okresného súdu má zmluva o kartách Shell card zo dňa 08.01.2012 uzavretá medzi

sťažovateľom a Dlžníkom (ďalej len „Zmluva o kartách Shell card“) povahu spotrebiteľskej

zmluvy».

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd

prvostupňové rozhodnutie napadnutým uznesením potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Podstatou tejto sťažnosti sú nasledovné kľúčové námietky:

a. Nedostatočná odôvodnenosť Uznesenia Okresného súdu, ako aj Uznesenia

Krajského súdu,

b. Odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke.“

Okresný súd posúdil právny vzťah medzi sťažovateľkou a žalovaným ako vzťah

spotrebiteľský. V nadväznosti na to skonštatoval, že zmluva o kartách Shell card obsahuje

neprijateľnú podmienku – rozhodcovskú doložku.

Ďalej sťažovateľka uviedla:

„Na základe týchto úvah dospel Okresný súd Nitra k záveru, že žiadosť Súdneho

exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie je potrebné zamietnuť, nakoľko

dojednanie rozhodcovskej doložky bolo v rozpore s ustanoveniami ,

ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS (str. 4 Uznesenia Okresného

súdu).“

Sťažovateľka namieta, že krajský súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku „využil

možnosť aplikácie ustanovenia (koncepcia

zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu), a to napriek tomu, že sťažovateľ

v podanom odvolaní proti Uzneseniu Okresného súdu uviedol aj iné/nové argumenty na

podporu svojich tvrdení a záverov, t. j. argumenty, s ktorými sa Okresný súd v Uznesení

Okresného súdu logicky vysporiadať nemohol“.

Sťažovateľka uviedla:

„Vzhľadom na vyššie uvedený záver Krajského súdu, ktorý ďalej v odôvodnení

Uznesenia Krajského súdu už neuviedol konkrétne argumenty a dôvody, ktoré sú podkladom

jeho rozhodnutia s tým, že sa odvolal na odôvodnenie Uznesenia Okresného súdu,

sťažovateľ v ďalšom texte svojej sťažnosti poukazuje resp. namieta tvrdenia, ktoré sú

obsahom uznesenia Okresného súdu.“

Podľa názoru sťažovateľky „iba samotné konštatovanie, že vzťah medzi

sťažovateľom a dlžníkom je vzťahom spotrebiteľským, bez ďalšieho vysvetlenia a uvedenia

konkrétnych dôvodov na základe ktorých Krajský súd dospel k tomuto záveru nestačí,

pretože tu absentuje náležité zdôvodnenie takéhoto postupu“.

Sťažovateľka v ďalšom poukazuje na odlišnú rozhodovaciu činnosť jednotlivých

(odlišných) senátov krajského súdu o tej istej právnej otázke, pri ktorej krajský súd dospel

v obdobnej veci (tiež šlo o vec sťažovateľky) k opačnému záveru a záväzkový vzťah

účastníkov konania (založený zmluvou o kartách Shell card) považoval za spotrebiteľský

(uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. decembra 2013).

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

SR uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.04.2015, spis. zn. porušené

bolo.

3. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.04.2015, spis. zn. sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 355,72 EUR, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet spoločnosti

KRION Partners s.r.o., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek obvinenia proti nemu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Predmetom podanej sťažnosti je (i) námietka arbitrárnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu v súvislosti s využitím zákonnej možnosti vypracovať tzv. skrátené

odôvodnenie rozsudku a odkázať v ňom na dôvody rozhodnutia obsiahnuté v rozhodnutí

prvostupňového súdu, (ii) námietka, že v obdobnej veci iný senát krajského súdu dospel

k opačným záverom, keď posúdil právny vzťah založený zmluvou o kartách Shell card ako

vzťah spotrebiteľský.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

K námietke sťažovateľky týkajúcej sa arbitrárnosti napadnutého uznesenia z dôvodu

jeho nedostatočného odôvodnenia a k sťažovateľkou uvedenému tvrdeniu, že krajský súd

len jednoducho konštatoval správnosť dôvodov uznesenia okresného súdu bez toho, aby sa

akýmkoľvek spôsobom zaoberal predostretými dôvodmi odvolania, ústavný súd konštatuje,

že s poukázaním na v znení

neskorších predpisov bol postup krajského súdu v súlade s uvedeným ustanovením

umožňujúcim mu vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia a odkázať v ňom

na dôvody rozhodnutia obsiahnuté v uznesení okresného súdu, pretože sa krajský súd

s odôvodnením uznesenia okresného súdu plne stotožnil.

Pozornosti ústavného súdu nemohla uniknúť ani skutočnosť, že krajský súd nielenže

vyhodnotil argumentáciu súdu prvého stupňa za vecne správnu a v súlade s judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale takisto v odôvodnení napadnutého uznesenia

uviedol, že argumenty uvádzané sťažovateľkou v odvolaní už boli predmetom posúdenia

v prvostupňovom konaní. Okrem iného na zdôraznenie správnosti prvostupňového

rozhodnutia dodal, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi.

Zmluvný vzťah založený zmluvou o kartách Shell card v konečnom dôsledku posúdil ako

spotrebiteľský. Ústavný súd hodnotí pozitívne aj to, že krajský súd upriamil svoju

pozornosť na skutočnosť, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

na výkon exekúcie bola samotná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bolo vedené

rozhodcovské konanie a ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu,

v ktorom sa plne priklonil k odôvodneniu okresného súdu, a postupom, ktorým využil

možnosť danú mu zákonom k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti toho

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným.

Právo na spravodlivé súdne konanie nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval

na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument

(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci

(rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B).

V zmysle uvedeného ústavný súd nemôže vyhodnotiť situáciu, pri ktorej krajský súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia neodpovedal na argumenty sťažovateľky podľa jej

predstáv, ako zásah do práva na spravodlivé konanie podľa , pretože

v tomto prípade bol postup pri vybavení odvolania (t. j. že argumentáciu sťažovateľky

vyhodnotil v odvolaní za natoľko závažnú, že sa k nej bolo treba v odôvodnení napadnutého

rozsudku bližšie vyjadriť) na zvážení krajského súdu. Navyše, ako už bolo uvedené, okrem

zohľadnenia argumentácie sťažovateľky v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu krajský

súd v napadnutom uznesení doplnil na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia

tiež ďalšie dôvody.

Nad rámec veci ústavný súd uvádza, že ani v odôvodnení rozsudku okresného súdu

nie je možné badať nedostatky zakladajúce arbitrárnosť či neodôvodnenosť tohto rozsudku.

V tomto prípade argumentáciou opierajúcou sa o „arbitrárne“ vyhotovenie tzv.

skráteného odôvodnenia rozsudku krajského súdu za situácie, že je také odôvodnenie

rozsudku ústavne konformné, nepovažuje ústavný súd za vhodné prenášať nesúhlas

sťažovateľky s právnym názorom všeobecných súdov do roviny ústavnosti.

K námietke rozkolu v judikatúre senátov krajského súdu ústavný súd považuje

za potrebné uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov. Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (). Takúto situáciu

však ústavný súd vo veci sťažovateľky nezistil.

Na tomto mieste je vhodné zopakovať ustálený právny názor ústavného súdu, podľa

ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať

tak poslanie, ktoré o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23

ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu

okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. , ).

Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu

zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného

aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že

nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď

sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má

za následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade

napadnutého uznesenia prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval

v danom prípade argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo

možné napadnuté uznesenie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné

().

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016