Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-190-2013.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/190/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: SHELL Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 23, IČO: 31 361 081, zastúpený Advokátkou kanceláriou AK Mikolaj, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56/5590, IČO: 36 855 049, proti povinnému: J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. C. XX, o vymoženie 205,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. októbra 2013 č. k. 10Er/208/2013-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, so Exekútorského úradu v Bratislave, Obchodná 7, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 02. 2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 249/2012-RS9, vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o., so sídlom v Bratislave, zo dňa 15.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2013 a vykonateľnosť dňa 27.01.2013. V tomto smere súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že účastníci uzatvorili dňa 30. 03. 2012 Zmluvu o kartách Shell Card č. 018748, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú, keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodil tým, že predmetnú zmluvu uzatvoril oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Zároveň súd preskúmaním predmetnej zmluvy zistil, že v bode 7 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť a záväznosť, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO s.r.o., IČO: 35 979 011 podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu s tým, že zmluvy strany vyhlasujú, že sa podriadia rozhodnutiu rozhodcu tohto Stáleho rozhodcovského súdu, pričom spoločnosť Shell bude mať právo opcie , a teda okrem predloženia sporu rozhodcovskému súdu môže predložiť spor, ktoré vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporov o plnenie, náhradu škody, o platnosť zmluvy a jej výklad aj príslušnému súdu podľa ustanovení OSP alebo iného právneho predpisu, ktorý bude v tom čase aplikovateľný. Dodal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou,
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu prvého stupňa takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Takýto výklad považoval aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd vydá poverenie súdnemu exekútorovi. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Podľa názoru oprávneného predmetná zmluva o kartách Shell Card nie je spotrebiteľskou, keďže povinný v tomto prípade nemá status spotrebiteľa, keďže povinný zmluvu uzatvoril ako živnostník v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou - povinný podľa výpisu zo živnostenského registra odo dňa 18. 11. 2008 podniká okrem iného aj v predmete podnikania - nákladná cestná doprava. Okrem toho poukázal na to, že oprávnený nie je nebankový subjekt, neposkytol povinnému úver , ale oprávnený dodal povinnému tovar (pohonné hmoty), preto povinnému vznikla povinnosť uhradiť kúpnu cenu. Povinný faktúry za dodávku tovaru prevzal, zaradil ich do účtovníctva, uplatnil si voči štátu odpočet DPH. Záverom dodal, že ak by rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, oprávnený by sa v novom konaní na všeobecnom súde už nemohol domáhať zaplatenia kúpnej ceny, pretože rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku „res iudicata“.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 14. 02. 2013, doručeným dňa 18. 02. 2013 súdnemu exekútorovi JUDr. Bohumilovi Kabátovi, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Štúrova 6/13, domáhal vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 205,46 eura s prísl. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 7, IČO: 35 979 011, zo dňa 15. 01. 2013, č.k. 249/2012-RS9, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 01. 2013 a vykonateľnosť dňa 27. 01. 2013. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 22. 02. 2013, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. ( § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ).
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere, od ktorej oprávnený odvíja svoj nárok v exekučnej veci je potrebné aplikovať nielen všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale i ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym.
Z predloženej zmluvy o kartách Shell Card uzatvorenej účastníkmi konania dňa 30. 03. 2012 je nesporné, že touto oprávnený zabezpečil vydanie Kariet , ktorého držiteľom môže byť jedine podnikateľ (právnická alebo fyzická osoba) a umožnil povinnému nakupovať tovar (pohonné látky) na predajných miestach vykonaním transakcie kartou, pričom povinný sa zaviazal, že bude riadne a včas platiť poplatky a cenu tovaru, ktorý bol nadobudnutý na predajných miestach na základe transakcie kartou.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Ustanovenie § 157 OSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods.2 OSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 OSP). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že v odvolaní nemôže podľa § 205 ods. 1 OSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 OSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru, že súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia dostatočne neuviedol, prečo považoval záväzkový vzťah účastníkov konania, založený zmluvou o kartách Shell Card zo dňa 30. 03. 2012, za spotrebiteľský. Podľa názoru odvolacieho súdu za danej dôkaznej situácie, keď zo znenia samotnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetnú zmluvu o kartách Shell Card uzatvoril povinný ako živnostník, je potrebné záver súdu prvého stupňa, že právny vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským založeným na zmluve, ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. OZ, považovať za nesprávny. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle predmetnej zmluvy mohol byť držiteľom vydanej karty jedine podnikateľ (právnická alebo fyzická osoba), pričom povinný pravdivosť údajov týkajúcich sa jeho obchodného mena, jeho miesta podnikania a identifikačného čísla, uvedených v zmluve verifikoval i svojím podpisom na zmluve a tieto v konaní nespochybňuje doposiaľ žiaden právne relevantný dôkaz. Odvolací súd dodáva, že zistenie, že zmluvu uzatvoril povinný ako živnostník v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, má za následok, že v danom prípade neboli splnené zákonné znaky vyplývajúce z ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, vyžadované na to, aby sa vzťah medzi oprávneným a povinným podriadil spotrebiteľskému právnemu režimu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.