Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 831/2014
PDF · 504.58 KB
No categories available
II. ÚS 831/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
ALMEDIA spol. s r. o., M. R. Štefánika 3504, Trebišov, právne zastúpenej advokátom
JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 p o r u š i l
základné právo obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti ALMEDIA
spol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť
centov) na účet jej advokáta JUDr. Jozefa Brázdila, Advokátska kancelária Brázdil &
Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 831/2014 10 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 392/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:
„(...) Dňa 28. 12. 2007 sme ako oprávnený podali návrh na výkon exekúcie na
exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka(...) na základe
exekučného titulu vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trebišov č. 10Cb 108/94 64
zo dňa 4. 3. 1996, právoplatný dňom 28. 3. 1996, vykonateľný dňom 13. 4. 1996.
Predmetom konania bolo vymoženie istiny 128.327,36 Sk plus príslušenstvo vo výške
5.782, Sk, spolu 134.109,36 Sk /4.451,60, EUR. Dňa 27. 3. 2008 vydal Okresný súd Košice
I. poverenie na výkon exekúcie, ktorým sa začalo exekučné konanie na základe návrhu na
výkon exekúcie podaného našou spoločnosťou ako oprávneným proti povinnému: Správa
záväzkov a pohľadávok, Tatranská 25, Košice, ako právnym nástupcom NsP Trebišov.
Tohto času je spis znova na prvostupňovom súde. Upozorňujeme, že Exekučný
poriadok v ust. § 50 ods. 2 ukladá súdu lehotu 60 dní na rozhodnutie. Táto lehota bola
2
súdmi oboch stupňov viacnásobne prekročená, pretože dosiaľ nie je ani po 6 rokoch
konania právoplatne rozhodnuté o námietkach. (...)
Dlhodobou nečinnosťou(...) Okresného súdu Košice I. v období od júla 2008 do
14. 10. 2010 súd nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10. 8. 2011 spolu 8
mesiacov nečinnosti, od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti(...)“ došlo
podľa sťažovateľky v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
Pokiaľ ide o zložitosť veci, sťažovateľka uviedla, že „(...) 1/ právna a skutková
náročnosť kauzy: Je zrejmé, že pokiaľ samotný právny predpis Exekučný poriadok ukladá
exekučnému súdu lehotu na rozhodnutie o námietkach maximálne 60 dní, je daný záujem na
včasnom rozhodnutí v exekučných veciach tak, aby následne mohol exekútor konať vo veci
vymožením pohľadávky pre oprávneného. Nemožno ani tvrdiť, že by išlo o skutkovo alebo
právne mimoriadne náročnú vec.
2/ správanie sa účastníka konania: my ako účastník konania sme našim postupom
žiadne prieťahy nespôsobili, odvolania či vyjadrenia sme podávali v zákonných lehotách.
3/ postup samotného súdu: (...) prvostupňový súd konal vo veci, vydal rozhodnutia
ktoré neboli efektívne, pretože ich opakovane odvolací súd zrušil, prvýkrát vec vrátil ako
vec predčasne podanú /kvôli nedoručeniu odvolania druhému účastníkovi konania/ a po
druhýkrát odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nedostatočne zistený skutkový
stav(...)“.
Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože:
„Domnievame sa, že v prípade rozhodnutia o vyhovení sťažnosti a konštatovaní porušenia
ústavných práv zo strany súdu nám patrí aj primerané finančné zadosťučinenie.
Za primerané zadosťučinenie považujeme sumu 3.500 €. Výška zadosťučinenia je
determinovaná dlhodobým porušením práv(...) voči Okresnému súdu Košice I. peňažné
zadosťučinenie vo výške 2.000 €(...)“
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby
ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Postupom Okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. 37Er 392/08 (...)bolo porušené
ústavné právo sťažovateľa garantované v čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...)
Okresnému súdu Košice I. vo veci sp. zn. 37Er 392/08 sa prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
2.000 € voči Okresnému súdu Košice I., ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Košice I.
sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.
(...) Okresný súd Košice I. [je] povinní nahradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa
Brázdila(...) do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 4/14 z 19. decembra 2014
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Na základe(...) procesného postupu Okresného súdu Košice I som zistil, že pri
rozhodovaní o námietkach proti exekúcii sa vyskytli dlhšie obdobia, v ktorých bol súd
nečinný a ktoré z pohľadu účastníka konania možno hodnotiť ako prieťahy v konaní. Tieto
prieťahy však neboli spôsobené subjektívnym zavinením súdnych úradníkov, ale v dôsledku
značného pracovného zaťaženia exekučného úseku. Iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na
celkovú dĺžku konania som nezistil. (...)
Netrvám na tom, aby ústavný súd nariadil vo veci prejednania sťažnosti verejné
pojednávanie.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresného
súdu zaujal toto stanovisko:
„(...) Z obsahu vyjadrenia OS Košice I zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že obdobia
nečinnosti nastali tak, ako sme ich my uviedli v ústavnej sťažnosti, t. j. nečinnosť
prvostupňového súdu Okresného súdu Košice I: v období od júla 2008 do 14.10.2010 súd
nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10.8.2011 spolu 8 mesiacov nečinnosti,
4
od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti;(...) Podanie ústavnej sťažnosti
ako aj uplatnených finančných zadosťučinení považujeme za dôvodné.
Súhlasíme s tým, aby vec bola rozhodnutá aj bez nariadenia ústneho pojednávania.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 37 Er 392/08:
Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka podala na okresnom súde žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie proti Správe záväzkov a pohľadávok právnej nástupkyni
NsP Trebišov (ďalej len „povinná“). Sťažovateľka sa domáhala vymoženia finančnej sumy
128 327,36 Sk spolu s trovami predchádzajúceho konania a trov exekučného konania na
základe rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 10 Cb 108/94 64 zo 4. marca 1996. Vec
bola zaevidovaná pod sp. zn. 37 Er 392/08.
Dňa 27. marca 2008 vyššia súdna úradníčka okresného súdu poverila súdneho
exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka vykonaním exekúcie.
Dňa 8. apríla 2008 súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie.
Dňa 13. mája 2008 súdny exekútor doručil okresnému súdu námietky povinnej proti
exekúcii.
Dňa 20. júna 2008 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08 21 námietkam povinnej
proti exekúcii vyhovel.
Dňa 7. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.
Dňa 14. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky zo 7. júla 2008.
Dňa 28. októbra 2010 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 70/2010 28 vec vrátil
okresnému súdu, pretože bola predložená predčasne (odvolanie nebolo zaslané ostaným
účastníkom konania).
Dňa 29. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 3. januára 2011 súd zaslal odvolanie sťažovateľky zo 7. júla 2008 povinnej
s tým, že do 10 dní sa k tomuto môže vyjadriť.
Dňa 7. februára 2011 sa povinná vyjadrila k uvedenému odvolaniu.
Dňa 10. augusta 2011 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodol
o odvolaní sťažovateľky zo 7. júla 2008.
Dňa 25. septembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 16 Co 42/2011 51 zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.
Dňa 17. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 21. júla 2014 bolo do spisu založené upozornenie predsedu okresného súdu,
z ktorého vyplynulo, že pri „kontrole sťažnosti som zistil, že v predmetnej veci nebol
urobený žiadny úkon od 17.10.2013 až doposiaľ“.
Dňa 1. augusta 2014 súd požiadal Okresný súd Trebišov o zaslanie súvisiacich
spisov.
Dňa 2. augusta 2014 Okresný súd Trebišov reagoval na žiadosť okresného súdu.
Dňa 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08 65 námietkam
povinnej proti exekúcii vyhovel.
Dňa 20. novembra 2014 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 37 Er 392/08 65.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
6
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.
37 Er 392/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu
zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola
vyvolaná správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a v prvom rade v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen nečinnosť,
ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol
v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov
opakovane nečinný alebo neefektívne činný, konkrétne od 7. júla 2008 do 3. januára 2011
(dva roky a päť mesiacov), od 7. februára 2011 do 10. augusta 2011 (šesť mesiacov) a od 17.
októbra 2013 do 1. októbra 2014 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť alebo neefektívna
činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov
a desiatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas
8
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku
ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda
k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,
ale v dôsledku postupu súdu. Na „značné pracovné zaťaženie exekučného úseku“, na ktoré
v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných
súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu
judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.
48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 392/08 65
vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,
keďže podľa nej „výška zadosťučinenia je determinovaná dlhodobým porušením práv“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dlhodobú nečinnosť okresného súdu,
považuje za primerané vo výške 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 3. marca 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015).
Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál
10
dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €
a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,30 €, pričom k uvedenej sume bolo treba
pripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky
predstavujú celkove sumu 518,76 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015