Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 831/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

ALMEDIA spol. s r. o., M. R. Štefánika 3504, Trebišov, právne zastúpenej advokátom

JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, Zvolen,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v .

2. Obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti ALMEDIA

spol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť

centov) na účet jej advokáta JUDr. Jozefa Brázdila, Advokátska kancelária Brázdil &

Brázdilová, Trhová 1, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

10 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ALMEDIA spol. s r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“

alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:

„(...) Dňa 28. 12. 2007 sme ako oprávnený podali návrh na výkon exekúcie na

exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka(...) na základe

exekučného titulu vykonateľný rozsudok Okresného súdu Trebišov č.

zo dňa 4. 3. 1996, právoplatný dňom 28. 3. 1996, vykonateľný dňom 13. 4. 1996.

Predmetom konania bolo vymoženie istiny 128.327,36 Sk plus príslušenstvo vo výške

5.782, Sk, spolu 134.109,36 Sk /4.451,60, EUR. Dňa 27. 3. 2008 vydal Okresný súd Košice

I. poverenie na výkon exekúcie, ktorým sa začalo exekučné konanie na základe návrhu na

výkon exekúcie podaného našou spoločnosťou ako oprávneným proti povinnému: Správa

záväzkov a pohľadávok, Tatranská 25, Košice, ako právnym nástupcom NsP Trebišov.

Tohto času je spis znova na prvostupňovom súde. Upozorňujeme, že Exekučný

poriadok v ust. § 50 ods. 2 ukladá súdu lehotu 60 dní na rozhodnutie. Táto lehota bola

2

súdmi oboch stupňov viacnásobne prekročená, pretože dosiaľ nie je ani po 6 rokoch

konania právoplatne rozhodnuté o námietkach. (...)

Dlhodobou nečinnosťou(...) Okresného súdu Košice I. v období od júla 2008 do

14. 10. 2010 súd nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10. 8. 2011 spolu 8

mesiacov nečinnosti, od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti(...)“ došlo

podľa sťažovateľky v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

Pokiaľ ide o zložitosť veci, sťažovateľka uviedla, že „(...) 1/ právna a skutková

náročnosť kauzy: Je zrejmé, že pokiaľ samotný právny predpis Exekučný poriadok ukladá

exekučnému súdu lehotu na rozhodnutie o námietkach maximálne 60 dní, je daný záujem na

včasnom rozhodnutí v exekučných veciach tak, aby následne mohol exekútor konať vo veci

vymožením pohľadávky pre oprávneného. Nemožno ani tvrdiť, že by išlo o skutkovo alebo

právne mimoriadne náročnú vec.

2/ správanie sa účastníka konania: my ako účastník konania sme našim postupom

žiadne prieťahy nespôsobili, odvolania či vyjadrenia sme podávali v zákonných lehotách.

3/ postup samotného súdu: (...) prvostupňový súd konal vo veci, vydal rozhodnutia

ktoré neboli efektívne, pretože ich opakovane odvolací súd zrušil, prvýkrát vec vrátil ako

vec predčasne podanú /kvôli nedoručeniu odvolania druhému účastníkovi konania/ a po

druhýkrát odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nedostatočne zistený skutkový

stav(...)“.

Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože:

„Domnievame sa, že v prípade rozhodnutia o vyhovení sťažnosti a konštatovaní porušenia

ústavných práv zo strany súdu nám patrí aj primerané finančné zadosťučinenie.

Za primerané zadosťučinenie považujeme sumu 3.500 €. Výška zadosťučinenia je

determinovaná dlhodobým porušením práv(...) voči Okresnému súdu Košice I. peňažné

zadosťučinenie vo výške 2.000 €(...)“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Postupom Okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. (...)bolo porušené

ústavné právo sťažovateľa garantované v na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov(...)

Okresnému súdu Košice I. vo veci sp. zn. sa prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

2.000 € voči Okresnému súdu Košice I., ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Košice I.

sťažovateľovi v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.

(...) Okresný súd Košice I. [je] povinní nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jozefa

Brázdila(...) do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 4/14 z 19. decembra 2014

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Na základe(...) procesného postupu Okresného súdu Košice I som zistil, že pri

rozhodovaní o námietkach proti exekúcii sa vyskytli dlhšie obdobia, v ktorých bol súd

nečinný a ktoré z pohľadu účastníka konania možno hodnotiť ako prieťahy v konaní. Tieto

prieťahy však neboli spôsobené subjektívnym zavinením súdnych úradníkov, ale v dôsledku

značného pracovného zaťaženia exekučného úseku. Iné okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na

celkovú dĺžku konania som nezistil. (...)

Netrvám na tom, aby ústavný súd nariadil vo veci prejednania sťažnosti verejné

pojednávanie.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní k vyjadreniu predsedu okresného

súdu zaujal toto stanovisko:

„(...) Z obsahu vyjadrenia OS Košice I zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že obdobia

nečinnosti nastali tak, ako sme ich my uviedli v ústavnej sťažnosti, t. j. nečinnosť

prvostupňového súdu Okresného súdu Košice I: v období od júla 2008 do 14.10.2010 súd

nekonal 2 roky a 3 mesiace; od novembra 2010 do 10.8.2011 spolu 8 mesiacov nečinnosti,

4

od októbra 2013 do marca 2014 cca 6 mesiacov nečinnosti;(...) Podanie ústavnej sťažnosti

ako aj uplatnených finančných zadosťučinení považujeme za dôvodné.

Súhlasíme s tým, aby vec bola rozhodnutá aj bez nariadenia ústneho pojednávania.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka podala na okresnom súde žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie proti Správe záväzkov a pohľadávok právnej nástupkyni

NsP Trebišov (ďalej len „povinná“). Sťažovateľka sa domáhala vymoženia finančnej sumy

128 327,36 Sk spolu s trovami predchádzajúceho konania a trov exekučného konania na

základe rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. zo 4. marca 1996. Vec

bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 27. marca 2008 vyššia súdna úradníčka okresného súdu poverila súdneho

exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka vykonaním exekúcie.

Dňa 8. apríla 2008 súdny exekútor upovedomil povinnú o začatí exekúcie.

Dňa 13. mája 2008 súdny exekútor doručil okresnému súdu námietky povinnej proti

exekúcii.

Dňa 20. júna 2008 okresný súd uznesením č. k. námietkam povinnej

proti exekúcii vyhovel.

Dňa 7. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.

.

Dňa 14. októbra 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľky zo 7. júla 2008.

Dňa 28. októbra 2010 krajský súd uznesením č. k. 28 vec vrátil

okresnému súdu, pretože bola predložená predčasne (odvolanie nebolo zaslané ostaným

účastníkom konania).

Dňa 29. novembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. januára 2011 súd zaslal odvolanie sťažovateľky zo 7. júla 2008 povinnej

s tým, že do 10 dní sa k tomuto môže vyjadriť.

Dňa 7. februára 2011 sa povinná vyjadrila k uvedenému odvolaniu.

Dňa 10. augusta 2011 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o odvolaní sťažovateľky zo 7. júla 2008.

Dňa 25. septembra 2013 krajský súd uznesením č. k. 51 zrušil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie.

Dňa 17. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 21. júla 2014 bolo do spisu založené upozornenie predsedu okresného súdu,

z ktorého vyplynulo, že pri „kontrole sťažnosti som zistil, že v predmetnej veci nebol

urobený žiadny úkon od 17.10.2013 až doposiaľ“.

Dňa 1. augusta 2014 súd požiadal Okresný súd Trebišov o zaslanie súvisiacich

spisov.

Dňa 2. augusta 2014 Okresný súd Trebišov reagoval na žiadosť okresného súdu.

Dňa 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 65 námietkam

povinnej proti exekúcii vyhovel.

Dňa 20. novembra 2014 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu č. k. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

6

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola

vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a v prvom rade v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen nečinnosť,

ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol

v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov

opakovane nečinný alebo neefektívne činný, konkrétne od 7. júla 2008 do 3. januára 2011

(dva roky a päť mesiacov), od 7. februára 2011 do 10. augusta 2011 (šesť mesiacov) a od 17.

októbra 2013 do 1. októbra 2014 (jedenásť mesiacov). Uvedená nečinnosť alebo neefektívna

činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov

a desiatich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas

8

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda

k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,

ale v dôsledku postupu súdu. Na „značné pracovné zaťaženie exekučného úseku“, na ktoré

v danej veci poukázal okresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných

súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.

48 ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 28. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k.

vo veci rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56

ods. 3 písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

keďže podľa nej „výška zadosťučinenia je determinovaná dlhodobým porušením práv“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dlhodobú nečinnosť okresného súdu,

považuje za primerané vo výške 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 3. marca 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 5. januára 2015).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál

10

dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €

a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,30 €, pričom k uvedenej sume bolo treba

pripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

predstavujú celkove sumu 518,76 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015