Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 203/2015
PDF · 257.09 KB
No categories available
III. ÚS 203/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája
2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o.,
Raková 171, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,
JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Peter Strapáč, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní o vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 3103/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o., Raková 171
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Er 3103/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako oprávnená z exekučného titulu podala návrh
na vykonanie exekúcie 7. októbra 2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Lucie Ďuricovej
(ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor 9. októbra 2014 doručil okresnému súdu
žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka namieta, že okresný súd
je v jej veci nečinný aj napriek viacerým urgenciám adresovaným okresnému súdu, ako aj
jeho predsedovi. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd na predmetné urgencie nijakým
spôsobom nereagoval. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že vyčerpala dostupné
prostriedky nápravy. Podľa názoru sťažovateľky dochádza k porušovaniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. ústavy
v napadnutom konaní, preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,
ktorým by vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,
priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, 3
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
4
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
Sťažovateľka vidí porušenie označeného základného práva v nečinnosti okresného
súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi.
Podľa sťažovateľky okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
nerozhodol o tomto jej návrhu.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd uznesením
sp. zn. 2 Er 3103/2014 z 13. februára 2015 vydal poverenie súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie, ktoré poverený súdny exekútor prevzal 13. marca 2015.
Z uvedeného vyplýva, že právna neistota sťažovateľky v súvislosti s jej návrhom na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi bola odstránená najneskôr v deň doručenia uvedeného
uznesenia okresného súdu, teda 13. marca 2015.
Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že tento ojedinelý prieťah
v napadnutom konaní sám osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné
5
po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky,
preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
zjavne došlo k nedodržaniu lehoty ustanovenej § 44 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
teda k ojedinelému prieťahu, avšak v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti
bola už právna neistota sťažovateľky odstránená.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa
opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015
6