Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Beňom, PhD., Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o.,

Námestie sv. Egídia 93, Poprad, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet

advokáta JUDr. Jozefa Beňa, PhD., Beňo & Partners advokátska kancelária, s. r. o.,

Námestie sv. Egídia 93, Poprad, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2014

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len “) postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Ja, sťažovateľ, som ešte dňa 27.11.2008 ako navrhovateľ podal na Okresný súd

v Prešove... návrh na začatie konania, ktorým sa domáham zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam...

Konanie sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . ...

Zo strany procesného súdu... bolo prvé pojednávanie vytýčené na deň 3.6.2011, išlo

o nemeritórne pojednávanie a toto bolo odročené na ďalší nový termín 29.6.2011, teda súd

vytýčil vo veci a začal konať skoro po troch rokoch, ktoré uplynuli od podania návrhu.

Dňa 20.4.2012 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na nový

termín 8.6.2012, ktorý sa uskutočnil, pričom pojednávanie znova bez prejednania merita

veci bolo odročené na neurčito. Prvý riadny procesný úkon zo strany súdu výsluchy

odporcov v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd uskutočnil

na pojednávaní konanom dňa 20.4.2012.

Ja... som dňa 11.10.2012 bol... vypočutý dožiadaným Okresným súdom Poprad

v mieste svojho bydliska, teda po viac ako štyroch rokoch 20.4.2012.

Ja, sťažovateľ, pokiaľ som sa z dôvodu plnenia svojich neodkladných pracovných

povinností nemohol zúčastniť osobne na pojednávaní (naviac bol som zastúpený právnym

zástupcom), svoju neúčasť som súdu vždy riadne a včas ospravedlnil s tým, že som súhlasil,

aby súd vzhľadom na predmet konania konal aj v mojej neprítomnosti.

Dňa 14.12.2012 bolo uskutočnené zo strany súdu ďalšie pojednávanie, ktoré bolo

znova odročené na neurčito, pričom súd I. stupňa až dňa 15.4.2013 svojim uznesením

109 ustanovil vo veci znalca... ktorej uložil určiť trhovú hodnotu

nehnuteľnosti, ako aj vyčísliť všeobecnú hodnotu nájomného za užívanie môjho

spoluvlastníckeho podielu.

Ja... som sa k znaleckému posudku... písomne vyjadril dňa 31.3.2014.

Treba však poznamenať, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok taktiež skoro po

uplynutí jedného roka, pričom jej bola uložená povinnosť tento posudok vypracovať v lehote

60 dní. Súd aj v tomto smere bol nečinný a nevyvodil voči znalkyni žiadne opatrenia za

oneskorené podanie znaleckého posudku.

Po podaní znaleckého posudku súd síce vytýčil ďalšie termíny pojednávania, ktoré sa

uskutočnili dňa 4.4.2014 (nemeritórne), dňa 30.5.2014, ktoré bolo odročené na ďalší nový

dlhý termín dňa 26.9.2014.

Z chronológie mnou uvedených pojednávaní treba mať zato, že i keď procesný súd aj

s dlhšími obdobiami vo veci konal, konal neúčelne a neefektívne, čo je potrebné považovať

v celku za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v SR. ...

Z postupu Okresného súdu Prešov vyplýva, že síce v priebehu konania nariadil viac

pojednávaní, pričom v merite veci doposiaľ nerozhodol, a to i napriek tomu, že po skutkovej

a právnej stránke sa nejedná o právne náročnú a zložitú vec.

Ja.. som viacerými svojimi podaniami adresovanými súdu domáhal sa nápravy

a odstránenia prieťahov v konaní (6.5.2010, 7.11.2011) vrátane aj u samotnej predsedníčky

Okresného súdu Prešov... listami zo dňa 30.4.2012, 29.1.2014, zjednania nápravy, t.j.

odstránenia prieťahov v konaní a vydania meritórneho rozhodnutia. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností možno teda prijať záver, že postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu, či pri rozhodovaní vo veci došlo

k prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu základného práva podľa SR,

je potrebné brať do úvahy tri základné kritériá, ktorými sú:

1.) právna a faktická zložitosť veci, ktorá je predmetom sporu a o ktorej súd

rozhoduje,

2.) správanie sa účastníka konania,

3.) spôsob, akým súd v konaní postupuje (, ).

V prejednávanej občiansko právnej veci podľa môjho názoru sa nejedná o právnu

zložitosť a náročnosť sporu, resp. ani právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej

zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,

nedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou

na pojednávanie, neodborným využitím času určeného na pojednávanie, neodborným

vedeným jednotlivých pojednávaní a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia

procesné významných skutočností pre toto dokazovanie ().

Pri kritériu „správanie účastníkov“ mám zato, že taktiež nie je možné ustáliť, aby

v tomto prebiehajúcom konaní došlo k zbytočným prieťahov v dôsledku správania sa

účastníkov, neposkytovania súčinnosti.

Pri posudzovaní posledného kritéria, ktorým je postup samotného okresného súdu, je

potrebné poukázať, že súd neustálym odročovaním pojednávaní do súčasnej doby nekonal

dostatočne aktívne a sústredene a svojou neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy

v namietanom konaní, čo má za následok porušenie základného práva uvedeného v čl. 48

ods. 2 SR.

O neefektívnej činnosti súdu svedčia jeho opakované odročovania jednotlivých

súdnych pojednávaní a nariadení s vecou nesúvisiaceho zdĺhavého znaleckého

dokazovania.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie 6.000 Eur..., ktoré je Okresný

súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 340,90 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Beňa...

do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. z 11. februára 2015 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu

podaním sp. zn. , z 13. marca 2015 doručeným

ústavnému súdu 20. marca 2015, v ktorom uviedol, že sťažnosť považuje za nedôvodnú,

a poukázal na dôvody, ktoré vo vyjadrení uviedol zákonný sudca. Zákonný sudca

vo vyjadrení k sťažnosti uviedol:

«... žalobca (sťažovateľ) sa iba raz zúčastnil vytýčeného termínu pojednávania (dňa

3.6.2011), kedy ani nevedel uviesť z akého dôvodu sa nedostavil na pojednávanie jeho

právny zástupca...

... žalobca v rámci samotnej žaloby neuviedol hodnotu vyporiadavaného podielu, ani

to akú sumu sú povinní vyplatiť žalovaní žalobcovi z titulu vyporiadania a hodnotu

poplatkového úkonu neuviedol ani na základe výzvy súdu... súd riešil otázku oslobodenia

od súdnych poplatkov... po prešetrení pomerov žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov. Po zaslaní výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, tento nezaplatil, preto bolo

konanie zastavené, následne po zaplatení poplatku, bolo uznesenie o zastavení konania

zrušené a sudcovi, tak ako to vyplýva z prehľadu kolobehu spisu, bol spis pridelený až dňa

18.4.2011.

dňa 29.4.2011 vytýčil termín pojednávania na deň 3.6.2011, ktorého sa žalobca...

jedinýkrát zúčastnil,

pojednávanie bolo odročené na deň 29.6.2011, avšak žalobca svoju neúčasť

ospravedlnil, preto súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že oboch právnych

zástupcov vyzval, aby súdu v lehote 30 dní oznámili, v akom štádiu je mimosúdne

vysporiadanie veci, keďže ho obe strany zhodne navrhli.

listom zo dňa 2.9.2011 súd oboch právnych zástupcov urgoval na podanie

vyjadrenia ohľadom možnosti mimosúdneho vysporiadania veci.

listom súdu doručeným dňa 18.10.2011 právny zástupca žalovaných oznámil, že

žalovaní nesúhlasia s odhadom nehnuteľnosti, ani so samotným návrhom...

listom súdu doručeným dňa 8.11.2011 navrhol žalobca nariadiť znalecké

dokazovanie za účelom ocenenia nehnuteľnosti...

listom súdu doručeným dňa 29.11.2011 navrhol žalobca, aby znalec určil aj výšku

mesačnej úhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu.

dňa 12.3.2012 bol vytýčený termín pojednávania na deň 20.4.2012, na ktorý sa

žalobca ospravedlnil z dôvodu plnenia pracovných povinností a to listom súdu doručeným

dňa 12.4.2012.

podaním súdu doručeným dňa 19.4.2012 svoju neúčasť ospravedlnil aj... právny

zástupca žalobcu...

v rámci pojednávania konaného dňa 20.4.2012 súd vypočul účastníkov, ako aj ich

zákonných zástupcov a pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty predvolal žalobcu, ako aj

jeho právneho zástupcu s upozornením, že ich účasť je nevyhnutná.

podaním súdu doručeným dňa 7.5.2012... žalobca... požiadal, aby bol vypočutý

dožiadaným súdom v Poprade. ...

pojednávanie konané dňa 8.6.2012 bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti

žalobcu o vypočutie dožiadaným súdom Poprad.

dňa 11.10.2012 bol žalobca vypočutý dožiadaným súdom v Poprade.

dňa 2.11.2012 bol tunajšiemu súdu Okresným súdom Poprad predložený predmetný

spis spolu so zápisnicou o výsluchu žalobcu.

dňa 16.11.2012 bol vytýčený termín pojednávania na... 14.12.2012, na ktorý sa

žalobca opätovne ospravedlnil z dôvodu plnenia pracovných povinností.

pojednávanie konané dňa 14.12.2012 bolo odročené s tým, že žalobca bol

vyzvaný, aby súdu jednoznačne oznámil, či procesné navrhuje zmenu (rozšírenie) žaloby

ohľadom užívania jeho spoluvlastníckeho podielu žalovanými aj za obdobie od 1.1.2009,

keďže v rámci žaloby navrhol vydať bezdôvodného obohatenie za obdobie od 17.5.2007 do

31.12.2008 a v rámci svojho výsluchu realizovaného dožiadaným súdom dňa 11.10.2012

uviedol, že žiada náhradu od 17.5.2007 až „doposiaľ“, keďže nerealizoval žiadny procesný

úkon s uvedením presného časového vymedzenia a zároveň bol vyzvaný, aby súdu oznámil

z akého právneho titulu si uplatňuje žiadanú náhradu. ...

podaním súdu doručeným dňa 20.2.2013 žalobca špecifikoval svoj nárok a taktiež

ho aj právne zdôvodnil.

referátom zo dňa 21.2.2013 súd uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi povinnosť

vypracovať zmenu žaloby a pribrať znalca.

uznesením zo dňa 15.4.2013 boli tieto procesné úkony realizované (bola pripustená

zmena žaloby a bol pribratý znalec za účelom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,

ako aj všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu

žalovanými za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2008 a od 1.3.2010 do budúcna).

uznesenie o pribratí znalca nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

18.5.2013.

uznesením zo dňa 16.4.2013 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za rozšírenie žaloby, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.5.2013 a vykonateľnosť dňa 29.5.2013.

listom zo dňa 30.5.2013 bol znalkyni zaslaný spis za účelom vypracovania

znaleckého posudku.

podaním súdu doručeným dňa 9.8.2013 požiadala znalkyňa o predĺženie lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu, že termín obhliadky bol zmarený žalovanými.

podaním zo dňa 4.11.2013 bola znalkyňa urgovaná o predloženie znaleckého

posudku, následne bola telefonicky dňa 13.12.2013 opätovne sudcom urgovaná

o predloženie znaleckého posudku, ktorý predložila dňa 15.1.2014.

dňa 5.2.2014 súd vytýčil termín pojednávania na deň 4.4.2014, pričom žalobca sa

uvedeného pojednávania opätovne nezúčastnil a súd po opätovnom výsluchu žalovanej

v 1. rade a zákonných zástupcov žalovaného v 2. rade týchto vyzval na predloženie

dokladov preukazujúcich ich sociálnu situáciu.

na pojednávanie konané dňa 30.5.2014 sa žalobca opätovne nedostavil, v rámci

tohto pojednávania bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa taktiež pojednávania

nedostavil uložená poriadková pokuta.

uznesením zo dňa 4.8.2014 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť každému

zo žalovaných paušálnu sumu 100 EUR podľa

pojednávanie konané dňa 26.9.2014 bolo odročené z dôvodu choroby sudcu.

na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pojednávanie odročil za účelom

vyhlásenia rozhodnutia na deň 10.12.2014, kedy bol vo veci vyhlásený rozsudok, voči

ktorému žalobca podal odvolanie.»

Predseda okresného súdu, ako aj právny zástupca sťažovateľa v stanovisku

k vyjadreniu okresného súdu doručenom ústavnému súdu 7. apríla 2015 súhlasili

s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd uznesením č. k. z 11. februára 2015 prijal podľa § 25

ods. 3 sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v senáte ústavného

súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Milan

Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 účinného od 1. marca

2015 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Marianna Mochnáčová

(predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec

prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené

v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke

ide o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré patrí

k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Po skutkovej stránke tiež nemožno hodnotiť vec

ako zložitú, pričom je však potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci si vyžadovalo

vypracovanie znaleckého posudku.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Návrh na začatie konania podal sťažovateľ na okresnom súde 27. novembra 2008.

Súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania zaplatil sťažovateľ až 7. apríla 2011,

teda po uplynutí takmer dva a pol roka. Okresný súd už 23. januára 2009 vyzval

sťažovateľa, aby oznámil cenu nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha zrušenia spoluvlastníctva.

Na výzvu súdu sťažovateľ nereagoval, a napriek tomu, že ako navrhovateľ bol povinný v

zmysle o súdnych poplatkoch a

poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov cenu poplatkového úkonu

uviesť, žiadal, aby cenu poplatkového úkonu určili odporcovia. Ani na ďalšiu výzvu súdu z

18. augusta 2009 sťažovateľ cenu poplatkového úkonu neurčil a požiadal, aby okresný súd

ustanovil na ten účel znalca. Po tom, ako odporcovia uviedli, akú cenu sú ochotní za

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zaplatiť, okresný súd opätovne sťažovateľa 24.

júna 2010 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ na túto výzvu reagoval 2.

augusta 2010 žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku. Okresný súd uznesením z 2.

novembra 2010 (ďalej len „uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku“)

sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 24. novembra 2010, pričom okresný súd 13. decembra 2010 opätovne vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Napriek tomu, že uznesenie o nepriznaní

oslobodenia od súdneho poplatku nadobudlo právoplatnosť 24. novembra 1011, sťažovateľ

prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu – advokáta podal proti nemu odvolanie, a to

takmer mesiac po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Krajský súd v Prešove uznesením

sp. zn. z 22. februára 2011 odvolanie odmietol ako oneskorene podané a spis

vrátil 10. marca 2011 okresnému súdu. Okresný súd z dôvodu nezaplatenia súdneho

poplatku uznesením z 23. marca 2011 konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ

podal odvolanie a súdny poplatok zaplatil 7. apríla 2011. Následne okresný súd uznesením z

11. mája 2011 uznesením zrušil uznesenie o zastavení konania z 23. marca 2011 a v ten istý

deň nariadil termín pojednávania na 3. jún 2011.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ sa napriek tvrdeným dlhoročným

pocitom neistoty a úzkosti spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty

() a neprimeraných následkov na jeho zdravotný stav, ako aj zdravotný stav

manželky a celej rodiny nezúčastnil ani na jednom z pojednávaní, ktoré sa konali 29. júna

2011, 20. apríla 2012, 8. júna 2012, 14. decembra 2012, 4. apríla 2014, 30. mája 2014,

26. novembra 2014 a 10. decembra 2014, keď bol vyhlásený rozsudok. Svoju neúčasť

ospravedlňoval pracovnými povinnosťami, resp. práceneschopnosťou. Advokát sťažovateľa

sa nezúčastnil pojednávaní, ktoré sa konali 29. júna 2011, 8. júna 2012 a 30. mája 2014.

Pojednávania konané 3. júna 2011 a 29. júna 2011 boli odročené pre účely uzatvorenia

mimosúdnej dohody. Okresný súd výzvou zo 4. júla 2011, ktorú sťažovateľ, resp. jeho

advokát prevzal 11. júla 2011, žiadal, aby mu účastníci konania oznámili, či došlo

k mimosúdnej dohode. V okresným súdom stanovenej lehote 30 dní sťažovateľ na výzvu

okresného súdu nereagoval, preto okresný súd výzvou z 2. septembra 2011 opätovne vyzval

účastníkov konania, aby v lehote 30 dní oznámili, či došlo k mimosúdnej dohode. Napriek

tomu, že advokát sťažovateľa prevzal výzvu okresného súdu 8. septembra 2011, na túto

reagoval až 8. novembra 2011. Sťažovateľ navrhol, aby bol vypočutý na Okresnom súde

Poprad, okresný súd jeho návrhu vyhovel. Vzhľadom na to, že sťažovateľ pri svojom

výsluchu na Okresnom súde Poprad žiadal, aby bolo rozhodnuté o vydaní bezdôvodného

obohatenia v širšom rozsahu, tak ako žiadal v návrhu na začatie konania, musel okresný súd

uznesením z 15. apríla 2013 rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby. V súlade s návrhom

sťažovateľa okresný súd uznesením z 15. apríla 2013 rozhodol o pribratí znalca pre účely

vypracovania znaleckého posudku na určenie ceny nehnuteľností. Na základe uvedeného

ústavný súd konštatuje, že konanie sťažovateľa významnou mierou prispelo k neprimeranej

dĺžke konania, hoci platí zásada, že práva patria len bdelým (vigilantibus iura). V slobodnej

spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa

o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,

sankčné, satisfakčné a pod. (m. m. ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd považuje za potrebné na úvod tretieho hodnotiaceho kritéria uviesť, že

konanie na okresnom súde začalo v roku 2008 a rozsudkom súdu prvého stupňa bolo

rozhodnuté 10. decembra 2014, teda až po viac ako 6 rokoch, pričom takáto dĺžka konania

je sama osebe na prvom stupni neprimeraná a dochádza ňou k porušeniu základného práva

podľa .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom

z 10. decembra 2014, ústavný súd okresnému súdu vo veci konať neprikázal.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

6 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliada okrem

iného na význam veci pre sťažovateľa, jeho správanie a dĺžku konania. Podľa názoru

ústavného súdu v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

neprichádza.

Tento názor vychádza z už uvedeného správania sťažovateľa v konaní pred

okresným súdom. Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok až po 2 a pol roku po podaní návrhu

na začatie konania a zúčastnil sa iba jedného pojednávania. Takéto správanie sťažovateľa je

možné hodnotiť ako absolútny nezáujem sťažovateľa na výsledku konania. Ak sťažovateľ

takýmto spôsobom pristupuje ku konaniu na súde, ktoré začalo na základe jeho návrhu, vec

zrejme pre neho nemá význam. Napokon je potrebné uviesť, že k neprimeranej dĺžke

konania významnou mierou prispel sám sťažovateľ.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 518,76 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €

a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 284,08 € vrátane režijného paušálu. Právny

zástupca si uplatňoval aj nárok na zvýšenie sumy o 20 %, keďže je platiteľom DPH, avšak

ústavného súdu nepredložil osvedčenie o registrácii DPH.

Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015

(stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne

skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015