Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 269/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátom JUDr. Igorom

Nitrianskym, J. Braneckého 14, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa , a a práv podľa , , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu

Nitra sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa , a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. , Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozhodnutím

okresného súdu odsúdená pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa Trestného

zákona na trest odňatia slobody v trvaní trinásť rokov a šesť mesiacov. Krajský súd následne

svojím rozhodnutím odvolanie sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala

sťažovateľka dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a i) Trestného

poriadku, ktoré najvyšší súd ako nedôvodné odmietol.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že bolo porušené jej právo na obhajobu

v konaní pred krajským súdom, v ktorom bol bez jej účasti vyhlásený nespravodlivý

rozsudok 12. marca 2014, obdobne právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

postupom polície, ktorá ju odviedla do výkonu trestu odňatia slobody bez jej súhlasu a tiež

súhlasu zvoleného obhajcu, a napokon namietanými rozhodnutiami boli porušené aj jej

základné práva podľa a a práva podľa , ods.

3 písm. b) c) a d) a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, keďže namietané rozhodnutia boli založené na

dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom alebo neboli vykonané vôbec,

a namietané rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

4. Sťažovateľka považuje obsah rozsudku krajského súdu za nesprávny z viacerých

dôvodov a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd „vyslovil nálezom porušenie zákona

a aby zrušil napadnuté rozhodnutia a to tak, že ja ako navrhovateľka budem oslobodená

z dôvodu, že boli porušené moje ľudské práva a slobody a z tohto dôvodu žiadam

o oslobodenie a prepustenie z trestu odňatia slobody na slobodu.

Sťažovateľka žiadam Ústavný súd... po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

výrokov napadnutých rozsudkov a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam

predchádzalo, aby vyslovil nálezom porušenie zákona a aby uvedeným výrokom zrušil

napadnuté rozhodnutie Okresného súdu a Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v Bratislave.

Navrhujem, aby Ústavný súd mi priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa

, odst. 3 v rozsahu 12 000, € a právo na náhradu trov

konania.“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

8. Podľa a sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo

slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť

smeruje. Podľa § 50 ods. 3 citovaného ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a akých dôvodov sa ho

domáha.

9. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na

splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie

sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

).

10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažnosť, ktorú

koncipoval a podpísal právny zástupca (advokát) sťažovateľky, je zmätočná a odôvodnenie

sťažnosti nie je zosúladené s petitom sťažnosti, ktorý je nielen neurčitý, nejasný

a nezrozumiteľný, ale aj nevykonateľný. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za

porušovateľa svojich práv ( ). Návrh sťažovateľky neobsahuje žiadne

konkrétne vykonateľné opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade

s a (petit napr. neobsahuje vo vzťahu k obsahu

odôvodnenia sťažnosti označenie porušovateľov označených práv, špecifikáciu napadnutých

rozhodnutí a základných práv a slobôd sťažovateľky podľa a dohovoru), pričom

sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná prostredníctvom advokáta JUDr. Igora Nitrianskeho.

Uvedené skutočnosti sú podstatnými náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom,

preto sťažovateľkou navrhovaný petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je dostatočným podkladom

na rozhodnutie ústavného súdu. Označenie základných práv a slobôd a jednotlivých

rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sťažovateľka uviedla v jednotlivých častiach

odôvodnenia svojej sťažnosti, ústavný súd považuje iba za súčasť jej argumentácie, a keďže

neboli premietnuté do petitu sťažnosti, nemôžu byť ani predmetom rozhodovania ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (podobne ). Zistené nedostatky

sťažovateľka neodstránila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti, hoci je právne zastúpená

advokátom. Už v minulosti bola vec sťažovateľky odmietnutá z rovnakých dôvodov

(nesplnenie zákonných náležitostí) vo veci vedenej pod sp. zn. .

11. Na záver ústavný súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde sťažovateľka domáhajúca sa priznania finančného zadosťučinia musí

okrem rozsahu, ktorý požaduje, uviesť aj relevantné dôvody súvisiace s požadovanou

nemajetkovou ujmou. Sťažovateľka ani to však v sťažnosti nijako nekonkretizovala

a neodôvodnila, čo je ďalším podstatným nedostatkom tejto sťažnosti.

12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 4, 9 a 10) ústavný súd pripomína, že

tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

13. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne

to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred

ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažnosť vykazuje také nedostatky

náležitostí predpísaných zákonom (nejasnosť a nezrozumiteľnosť petitu sťažnosti, ako aj

absencia odôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia), ktoré boli podkladom na

jej odmietnutie ako celku z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri jej

predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015