Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 269/2015
PDF · 361.74 KB
No categories available
I. ÚS 269/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej advokátom JUDr. Igorom
Nitrianskym, J. Braneckého 14, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Okresného súdu
Nitra sp. zn. 6 T 57/2008, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 27/2012 a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 76/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5, čl. 6, čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Nitra (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 6 T 57/2008, Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
1 To 27/2012 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
6 Tdo 76/2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozhodnutím
okresného súdu odsúdená pre trestný čin vraždy v spolupáchateľstve podľa Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní trinásť rokov a šesť mesiacov. Krajský súd následne
svojím rozhodnutím odvolanie sťažovateľky zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala
sťažovateľka dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g), h) a i) Trestného
poriadku, ktoré najvyšší súd ako nedôvodné odmietol.
3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že bolo porušené jej právo na obhajobu
v konaní pred krajským súdom, v ktorom bol bez jej účasti vyhlásený nespravodlivý
rozsudok 12. marca 2014, obdobne právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
postupom polície, ktorá ju odviedla do výkonu trestu odňatia slobody bez jej súhlasu a tiež
súhlasu zvoleného obhajcu, a napokon namietanými rozhodnutiami boli porušené aj jej
základné práva podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods.
3 písm. b) c) a d) a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, keďže namietané rozhodnutia boli založené na
dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom alebo neboli vykonané vôbec,
a namietané rozhodnutia boli založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
4. Sťažovateľka považuje obsah rozsudku krajského súdu za nesprávny z viacerých
dôvodov a v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd „vyslovil nálezom porušenie zákona
a aby zrušil napadnuté rozhodnutia a to tak, že ja ako navrhovateľka budem oslobodená
z dôvodu, že boli porušené moje ľudské práva a slobody a z tohto dôvodu žiadam
o oslobodenie a prepustenie z trestu odňatia slobody na slobodu.
Sťažovateľka žiadam Ústavný súd... po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
výrokov napadnutých rozsudkov a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam
predchádzalo, aby vyslovil nálezom porušenie zákona a aby uvedeným výrokom zrušil
napadnuté rozhodnutie Okresného súdu a Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v Bratislave.
Navrhujem, aby Ústavný súd mi priznal primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 50, odst. 3 zákona o ústavnom súde v rozsahu 12 000, € a právo na náhradu trov
konania.“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
8. Podľa § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo
slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť
smeruje. Podľa § 50 ods. 3 citovaného ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a akých dôvodov sa ho
domáha.
9. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci zdôrazňuje, že viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na
splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie
sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3
10. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažnosť, ktorú
koncipoval a podpísal právny zástupca (advokát) sťažovateľky, je zmätočná a odôvodnenie
sťažnosti nie je zosúladené s petitom sťažnosti, ktorý je nielen neurčitý, nejasný
a nezrozumiteľný, ale aj nevykonateľný. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa
sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za
porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Návrh sťažovateľky neobsahuje žiadne
konkrétne vykonateľné opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade
s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (petit napr. neobsahuje vo vzťahu k obsahu
odôvodnenia sťažnosti označenie porušovateľov označených práv, špecifikáciu napadnutých
rozhodnutí a základných práv a slobôd sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru), pričom
sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná prostredníctvom advokáta JUDr. Igora Nitrianskeho.
Uvedené skutočnosti sú podstatnými náležitosťami na ďalšie konanie pred ústavným súdom,
preto sťažovateľkou navrhovaný petit sťažnosti (pozri bod 4) nie je dostatočným podkladom
na rozhodnutie ústavného súdu. Označenie základných práv a slobôd a jednotlivých
rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sťažovateľka uviedla v jednotlivých častiach
odôvodnenia svojej sťažnosti, ústavný súd považuje iba za súčasť jej argumentácie, a keďže
neboli premietnuté do petitu sťažnosti, nemôžu byť ani predmetom rozhodovania ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu (podobne III. ÚS 119/03). Zistené nedostatky
sťažovateľka neodstránila ani do času rozhodovania o jej sťažnosti, hoci je právne zastúpená
advokátom. Už v minulosti bola vec sťažovateľky odmietnutá z rovnakých dôvodov
(nesplnenie zákonných náležitostí) vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 212/04.
11. Na záver ústavný súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že podľa § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde sťažovateľka domáhajúca sa priznania finančného zadosťučinia musí
okrem rozsahu, ktorý požaduje, uviesť aj relevantné dôvody súvisiace s požadovanou
nemajetkovou ujmou. Sťažovateľka ani to však v sťažnosti nijako nekonkretizovala
a neodôvodnila, čo je ďalším podstatným nedostatkom tejto sťažnosti.
12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (bod 4, 9 a 10) ústavný súd pripomína, že
tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
13. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne
to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred
ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.
advokáta).
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažnosť vykazuje také nedostatky
náležitostí predpísaných zákonom (nejasnosť a nezrozumiteľnosť petitu sťažnosti, ako aj
absencia odôvodnenia požadovaného finančného zadosťučinenia), ktoré boli podkladom na
jej odmietnutie ako celku z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015