Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 91/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom , , ktorou

namieta opakované porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8

C 15/2008, a takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny základných

práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS

118/2013 p o r u š e n é b o l o .

p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v

sume 500 € (slovom päťsto eur), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Mgr. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný

súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť na účet , advokáta, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

zo 4. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal opakované porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

,,listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp.

zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako žalovaný v 3. rade je účastníkom

označeného súdneho konania vedeného na okresnom súde. Poukázal na skutočnosť, že ide

o jeho v poradí druhú sťažnosť, ktorú pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a listiny v predmetnom konaní podal na ústavnom súde. O prvej

jeho sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. z 23. mája 2013,

ktorým konštatoval, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

15/2008 boli porušené označené základné práva sťažovateľa, okresnému súdu prikázal, aby

v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 500 € a náhradu trov konania v sume 275,94 €. Sťažovateľ v

opakovanej sťažnosti uvádza, že okresný súd napriek príkazu ústavného súdu vo veci

2

nekoná, konanie nie je stále právoplatne skončené, vo veci neboli realizované relevantné

procesné úkony a súd neprijal žiadne účinné opatrenia, ktoré by zabránili zbytočným

prieťahom v konaní. Z uvedených dôvodov sa 4. augusta 2014 obrátil so sťažnosťou na

zbytočné prieťahy v konaní aj na predsedu okresného súdu, ktorý vo vyjadrení zo 16.

septembra 2014 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná, keďže vo veci sa nekoná v zmysle § 6

.

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v označenom konaní bolo opakovane

porušené. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu ďalej konať bez

zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a náhradu trov konania v sume 284,08 €.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súd

v liste doručenom ústavnému súdu 11. mája 2015 oznámil, že netrvá na ústnom

pojednávaní, a navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel. Na odôvodnenie tohto návrhu

uviedol, že celková dĺžka konania v období po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného

súdu v tejto veci bola poznačená najmä procesnými ťažkosťami s doručovaním písomností

žalovanej v I. rade, o ktorej sa napokon zistilo, že je vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu tento po odstránení procesných prekážok

vo veci koná a jeho konanie nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípise

doručenom 13. apríla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisu

okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je

dôvodná.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje čl. 38 ods. 2 listiny.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

4

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v

konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa (

listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , III.

ÚS 111/02, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri

svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre

sťažovateľa (napr. , alebo ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

10. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol aj na skutočnosť,

že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. z 23. mája 2013 konštatoval

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny postupom okresného súdu v predmetnom

konaní, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako i náhradu trov konania.

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavného

súdu, či postupom okresného súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti nálezu

sp. zn. z 23. mája 2013 došlo opakovane k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny.

12. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa

prihliada, ústavný súd konštatuje:

13. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie pohľadávky (v danom prípade ide o nesplatenú sumu z poskytnutého

stavebného úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka) tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich

nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Obdobne ústavný súd hodnotí aj

sťažnosťou napadnuté konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení

k sťažnosti nepoukazoval na skutkovú ani právnu zložitosť veci, pričom zákonný sudca

napadnuté konanie označil ako vec „priemerne skutkovo zložitú“.

14. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené akýmkoľvek spôsobom v jeho neprospech,

a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.

15. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd aj v období

po právoplatnosti nálezu sp. zn. zistil viaceré obdobia nečinnosti.

Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné najmä tieto časové

súvislosti:

ešte 9. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, ktorého

obsahovou súčasťou bolo späťvzatie žaloby voči sťažovateľovi ako žalovanému v III. rade

a čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1. rade,

6

nálezom ústavného súdu sp. zn. z 23. mája 2013 bolo okresnému

súdu prikázané ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

až 17. februára 2014 okresný súd vyzval žalovanú v 1. rade a sťažovateľa, aby sa

vyjadrili k späťvzatiu žaloby, pričom výzvu formuloval takto: ,,Vyjadrenie súd nebude

vynucovať, prakticky ho môžete voliť v prípade pozitívne formulovaného nesúhlasu

so zastavením konania alebo určitého návrhu o právach Vašej sporovej strany.“,

sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 20. februára 2014, výzva zaslaná žalovanej v 1.

rade sa vrátila okresnému súdu neprevzatá 13. marca 2014,

na základe vykonanej lustrácie okresný súd 9. septembra 2014 zistil, že žalovaná

v 1. rade je vo výkone trestu odňatia slobody, a to už od 26. apríla 2010 (!) s predpokladom

do 26. októbra 2018,

výzvu na vyjadrenie sa k späťvzatiu, ako aj k čiastočnému späťvzatiu okresný súd

6. novembra 2014 zaslal žalovanej v 1. rade, ktorá ju prevzala 11. novembra 2014, v súdom

ustanovenej 10 dňovej lehote však na výzvu nereagovala,

uznesením z 8. apríla 2015 okresný súd (i) konanie v časti proti sťažovateľovi

zastavil s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania proti sťažovateľovi

rozhodne osobitným uznesením, (ii) konanie v časti o zaplatenie sumy 7 500 € zastavil

s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy

7 500 € rozhodne osobitným uznesením.

16. V období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 23. mája 2013 teda možno vidieť viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu. Prvým bolo

obdobie od právoplatnosti predmetného nálezu ústavného súdu (2. júla 2013)

do 17. februára 2014, keď súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby

(viac ako sedem mesiacov nečinnosti). Nečinnosťou sa vyznačovalo aj obdobie od 13. marca

2014, keď sa súdu vrátila zásielka neprevzatá žalovanou v 1. rade, do 6. novembra 2014,

keď súd opätovne vyzval žalovanú v 1. rade na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (takmer osem

mesiacov nečinnosti). Skutočnosť, že žalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody,

nezbavuje súd zodpovednosti za túto dobu nečinnosti, keďže lustráciou túto skutočnosť

mohol zistiť podstatne skôr. Napokon ako ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd vyhodnotil

čas od novembra 2014, keď žalovanej v 1. rade márne uplynula lehota na vyjadrenie k

späťvzatiu žaloby, do 8. apríla 2015, keď súd uznesením vo vzťahu k sťažovateľovi konanie

zastavil (viac ako štyri mesiace nečinnosti).

17. Aj keď tieto obdobia nečinnosti okresného súdu samy osobe nevykazujú zvlášť

dlhú dobu, v spojení s celkovou dĺžkou konania a najmä v spojení s nerešpektovaním

skoršieho príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov musel byť

ústavným súdom postup okresného súdu vyhodnotený ako ústavne nekonformný. Tieto

skutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o opätovnom porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ako aj v listiny postupom okresného súdu v predmetnom konaní (výrok

1 nálezu). Keďže ústavný súd už svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn.

z 23. mája 2013 prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

neprichádzalo do úvahy opakovane zaviazať okresný súd na túto povinnosť. V tejto časti

preto sťažnosti vyhovené nebolo (výrok 4 nálezu).

IV.

18. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná

vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno

napraviť či odstrániť (napr. , ). Ústavný súd preto tretím výrokom

nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia

ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaní

primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu

primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňuje

skutočnosť, že už skorším nálezom ústavného súdu mu bolo vo vzťahu k okresnému súdu

a porušeniu jeho práv v totožnom konaní priznané primerané finančné zadosťučinenie

8

v sume 3 500 €. Podľa platí, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.

19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.

S poukazom na a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v 284,08 €

(2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť adresovaná

ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €), ktorú je okresný súd

povinný zaplatiť na účet , advokáta, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015