Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 91/2015
PDF · 395.4 KB
No categories available
I. ÚS 91/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom , , ktorou
namieta opakované porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8
C 15/2008, a takto
rozhodol:
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/2008
v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
118/2013 p o r u š e n é b o l o .
p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v
sume 500 € (slovom päťsto eur), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Mgr. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresný
súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť na účet , advokáta, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
I. ÚS 91/2015 7 zo 4. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť
(ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal opakované porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
,,listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 15/2008, ku ktorému malo dôjsť po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp.
zn. IV. ÚS 118/2013.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako žalovaný v 3. rade je účastníkom
označeného súdneho konania vedeného na okresnom súde. Poukázal na skutočnosť, že ide
o jeho v poradí druhú sťažnosť, ktorú pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v predmetnom konaní podal na ústavnom súde. O prvej
jeho sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013,
ktorým konštatoval, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
15/2008 boli porušené označené základné práva sťažovateľa, okresnému súdu prikázal, aby
v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3 500 € a náhradu trov konania v sume 275,94 €. Sťažovateľ v
opakovanej sťažnosti uvádza, že okresný súd napriek príkazu ústavného súdu vo veci
2
nekoná, konanie nie je stále právoplatne skončené, vo veci neboli realizované relevantné
procesné úkony a súd neprijal žiadne účinné opatrenia, ktoré by zabránili zbytočným
prieťahom v konaní. Z uvedených dôvodov sa 4. augusta 2014 obrátil so sťažnosťou na
zbytočné prieťahy v konaní aj na predsedu okresného súdu, ktorý vo vyjadrení zo 16.
septembra 2014 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná, keďže vo veci sa nekoná v zmysle § 6
3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v označenom konaní bolo opakovane
porušené. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu ďalej konať bez
zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
a náhradu trov konania v sume 284,08 €.
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či
trvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súd
v liste doručenom ústavnému súdu 11. mája 2015 oznámil, že netrvá na ústnom
pojednávaní, a navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel. Na odôvodnenie tohto návrhu
uviedol, že celková dĺžka konania v období po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného
súdu v tejto veci bola poznačená najmä procesnými ťažkosťami s doručovaním písomností
žalovanej v I. rade, o ktorej sa napokon zistilo, že je vo výkone trestu odňatia slobody.
Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu tento po odstránení procesných prekážok
vo veci koná a jeho konanie nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.
5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípise
doručenom 13. apríla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
vo veci.
6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisu
okresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je
dôvodná.
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje čl. 38 ods. 2 listiny.
8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
4
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v
konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2
listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III.
ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri
svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií
postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
10. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol aj na skutočnosť,
že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 konštatoval
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnom
konaní, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako i náhradu trov konania.
11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavného
súdu, či postupom okresného súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti nálezu
sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 došlo opakovane k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny.
12. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa
prihliada, ústavný súd konštatuje:
13. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o zaplatenie pohľadávky (v danom prípade ide o nesplatenú sumu z poskytnutého
stavebného úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka) tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich
nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Obdobne ústavný súd hodnotí aj
sťažnosťou napadnuté konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení
k sťažnosti nepoukazoval na skutkovú ani právnu zložitosť veci, pričom zákonný sudca
napadnuté konanie označil ako vec „priemerne skutkovo zložitú“.
14. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené akýmkoľvek spôsobom v jeho neprospech,
a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.
15. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd aj v období
po právoplatnosti nálezu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 zistil viaceré obdobia nečinnosti.
Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné najmä tieto časové
súvislosti:
ešte 9. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, ktorého
obsahovou súčasťou bolo späťvzatie žaloby voči sťažovateľovi ako žalovanému v III. rade
a čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1. rade,
6
nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 bolo okresnému
súdu prikázané ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
až 17. februára 2014 okresný súd vyzval žalovanú v 1. rade a sťažovateľa, aby sa
vyjadrili k späťvzatiu žaloby, pričom výzvu formuloval takto: ,,Vyjadrenie súd nebude
vynucovať, prakticky ho môžete voliť v prípade pozitívne formulovaného nesúhlasu
so zastavením konania alebo určitého návrhu o právach Vašej sporovej strany.“,
sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 20. februára 2014, výzva zaslaná žalovanej v 1.
rade sa vrátila okresnému súdu neprevzatá 13. marca 2014,
na základe vykonanej lustrácie okresný súd 9. septembra 2014 zistil, že žalovaná
v 1. rade je vo výkone trestu odňatia slobody, a to už od 26. apríla 2010 (!) s predpokladom
do 26. októbra 2018,
výzvu na vyjadrenie sa k späťvzatiu, ako aj k čiastočnému späťvzatiu okresný súd
6. novembra 2014 zaslal žalovanej v 1. rade, ktorá ju prevzala 11. novembra 2014, v súdom
ustanovenej 10 dňovej lehote však na výzvu nereagovala,
uznesením z 8. apríla 2015 okresný súd (i) konanie v časti proti sťažovateľovi
zastavil s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania proti sťažovateľovi
rozhodne osobitným uznesením, (ii) konanie v časti o zaplatenie sumy 7 500 € zastavil
s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy
7 500 € rozhodne osobitným uznesením.
16. V období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013
z 23. mája 2013 teda možno vidieť viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu. Prvým bolo
obdobie od právoplatnosti predmetného nálezu ústavného súdu (2. júla 2013)
do 17. februára 2014, keď súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby
(viac ako sedem mesiacov nečinnosti). Nečinnosťou sa vyznačovalo aj obdobie od 13. marca
2014, keď sa súdu vrátila zásielka neprevzatá žalovanou v 1. rade, do 6. novembra 2014,
keď súd opätovne vyzval žalovanú v 1. rade na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (takmer osem
mesiacov nečinnosti). Skutočnosť, že žalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody,
nezbavuje súd zodpovednosti za túto dobu nečinnosti, keďže lustráciou túto skutočnosť
mohol zistiť podstatne skôr. Napokon ako ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd vyhodnotil
čas od novembra 2014, keď žalovanej v 1. rade márne uplynula lehota na vyjadrenie k
späťvzatiu žaloby, do 8. apríla 2015, keď súd uznesením vo vzťahu k sťažovateľovi konanie
zastavil (viac ako štyri mesiace nečinnosti).
17. Aj keď tieto obdobia nečinnosti okresného súdu samy osobe nevykazujú zvlášť
dlhú dobu, v spojení s celkovou dĺžkou konania a najmä v spojení s nerešpektovaním
skoršieho príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov musel byť
ústavným súdom postup okresného súdu vyhodnotený ako ústavne nekonformný. Tieto
skutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o opätovnom porušení základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnom konaní (výrok
1 nálezu). Keďže ústavný súd už svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013
z 23. mája 2013 prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
neprichádzalo do úvahy opakovane zaviazať okresný súd na túto povinnosť. V tejto časti
preto sťažnosti vyhovené nebolo (výrok 4 nálezu).
IV.
18. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnosti
ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla prizná
vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožno
napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokom
nálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšenia
ochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaní
primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu
primerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňuje
skutočnosť, že už skorším nálezom ústavného súdu mu bolo vo vzťahu k okresnému súdu
a porušeniu jeho práv v totožnom konaní priznané primerané finančné zadosťučinenie
8
v sume 3 500 €. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde platí, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.
19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.
S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v 284,08 €
(2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť adresovaná
ústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €), ktorú je okresný súd
povinný zaplatiť na účet , advokáta, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015