Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 861/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou, Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Humenné, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 660 € (slovom

tisícšesťstošesťdesiat eur), ktoré mu j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Kataríny Adamovskej, Žižkova 6, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Predmetom napadnutého konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktoré začalo na základe návrhu , (ďalej

len „navrhovateľka“), doručeného Okresnému súdu Michalovce 27. októbra 2009.

Okresný súd Michalovce postúpil vec okresnému súdu na základe § 88 ods. 1

písm. b) (ďalej len „OSP“). Navrhovateľka

podaniami doručenými Okresnému súdu Michalovce 2. decembra 2009 a okresnému súdu

21. januára 2010 a 8. februára 2010 namietala postúpenie veci a navrhla, aby vec bola

prikázaná Okresnému súdu Michalovce z dôvodu vhodnosti.

Sťažovateľ poukazuje na nesprávny postup okresného súdu v súvislosti s návrhom

na prikázanie veci inému súdu s tým, že tento opakovane vec predkladal na rozhodnutie

Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“). V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:

„Okresný súd Humenné sa s podaniami Navrhovateľky a dôvodmi v nich

obsiahnutými v otázke miestnej príslušnosti náležite nevysporiadal, vo veci samej začal

konať a nariadil pojednávanie na deň 02. 02. 2010... Spis bol postúpený Krajskému súdu

Prešov dňa 15. 02. 2010, t. j. až po dvoch mesiacoch od prvého podania Navrhovateľky

na zmenu konajúceho súdu. Krajský súd v Prešove... vrátil vec Okresnému súdu Humenné

ako predčasne predloženú z dôvodu zmätočnosti a nezabezpečenia potrebných dôkazov.

Dňa 15. 03. 2010 Navrhovateľka opätovne, už po 4 krát v predmetnom konaní,

podala návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a až tentokrát bola

po prvýkrát vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku. Vo veci oslobodenia od súdneho

poplatku v konaní sp. zn. o prikázaní veci inému súdu rozhodol Krajský súd

v Prešove uznesením až dňa 12. 07. 2010.

Pokynom... zo dňa 21. 09. 2010 bol spis opätovne predložený

Krajskému súdu v Prešove... na rozhodnutie o prikázanie veci...

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 11. 10. 2010 vrátil

vec Okresnému súdu Humenné ako nesprávne predloženú z dôvodu, že nie je príslušný

na rozhodnutie vo veci a vo svojom odôvodnení poukázal na príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Napriek tejto skutočnosti, konajúci sudca Okresného súdu Humenné pokynom zo dňa

20. 10. 2010 prikázal spis opätovne predložiť Krajskému súdu v Prešove

a uviesť za ospravedlňujúce dôvody zmätočného predloženia spisu nesprávne uvedenie

príslušného ustanovenia zákona. Krajský súd v Prešove... zaslal spis dňa

28. 10. 2010 späť Okresnému súdu Humenné ako omylom predložený. Krajský súd

v Prešove v konaní sp. zn. a sp. zn. o prikázanie veci inému

súdu vrátil vec Okresnému súdu Humenné celkovo 3 krát späť z dôvodu zmätočného alebo

nesprávneho predloženia.“

Sťažovateľ podal 21. októbra 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) z dôvodu postupu okresného súdu pri rozhodovaní o

návrhu na prikázanie veci. Predseda okresného súdu považoval sťažnosť za opodstatnenú.

Následne o návrhu na prikázanie veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 8. decembra 2010 tak, že tomuto návrhu nevyhovel,

čím „meritórne rozhodol o príslušnosti súdu konajúceho vo veci vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva po 11 tich mesiacoch a 13 tich dňoch odo dňa podania

návrhu vo veci samej“.

Okresný súd nariadil prvé pojednávanie na 18. január 2011, t. j. „takmer 15

mesiacov od podania návrhu vo veci samej“.

Sťažovateľ podal 21. júna 2011 ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní „pre bezdôvodné

odročovanie pojednávaní. Predseda Okresného súdu Humenné predmetnej sťažnosti

nevyhovel.

Dňa 04. 07. 2011 Sťažovateľ opätovne apeloval na prieťahy v konaní vedenom

Okresným súdom Humenné, nakoľko konajúci súd sa doposiaľ na pojednávaniach

(18. 01. 2011, 24. 02. 2011, 22. 03. 2011, 15. 04. 2011, 24. 05. 2011, 17. 06. 2011) zaoberal

výlučne aktívami a nie pasívami bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to napriek

tomu, že Sťažovateľ dňa 12. 07. 2010 súdu predložil potrebné doklady o prevzatých úveroch

počas trvania manželstva a Žiadosťou zo dňa 17. 08. 2010 navrhoval, aby sa súd týmito

záväzkami zaoberal a vyporiadal. Na pojednávaní dňa 07. 07. 2011 bol Sťažovateľ

po prvýkrát vyzvaný na predloženie dokladov o prevzatých úveroch počas trvania

manželstva, hoci od ich samotného predloženia súdu uplynulo takmer 12 mesiacov a súd

sa nimi doposiaľ nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, Sťažovateľ dňa 01. 08. 2011 podal predsedovi Okresného súdu

Humenné ďalšiu sťažnosť na priebeh a prieťahy v konaní, ktorú predseda príslušného súdu

vyhodnotil ako neopodstatnenú.“.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd konal neefektívne aj v súvislosti so žiadosťou

navrhovateľky o zmenu ustanoveného právneho zástupcu. V tejto súvislosti v sťažnosti

uvádza:

«... Okresný súd Humenné uznesením vyššieho súdneho úradníka sp. zn.

zo dňa 22. 09. 2011 ustanovil Navrhovateľke advokáta

. Sudca Okresného súdu Humenné žiadosti Navrhovateľky zo dňa 03. 10. 2011

o ustanovenie iného advokáta z dôvodu vhodnosti, ako aj jej odvolaniu proti ustanovenému

advokátovi zo dňa 03. 10. 2011 nevyhovel, a to napriek skutočnosti, že ustanovený advokát

podaním zo dňa 03. 10. 2011 odmietol poskytovanie právnych služieb

z dôvodov zákonom vymedzených v ustanovení

o advokácii. Sudca Okresného súdu Humenné, napriek vedomosti o nemožnosti advokáta

zastupovať Navrhovateľku v predmetnom konaní, dôvodnému

odvolaniu Navrhovateľky nevyhovel, čím sa konanie opätovne bezdôvodne predĺžilo.

Krajský súd v Prešove uznesením... konštatoval, že keďže „sudca súdu prvého stupňa

nemienil odvolaniu navrhovateľky vyhovieť“ a vzhľadom na medzičasom zmenenú právnu

úpravu, je nútený uznesenie Okresného súdu Humenné zrušiť a odkázať účastníčku konania

na Centrum právnej pomoci.»

Sťažovateľ tiež namieta, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol

neefektívny aj v tom, že opakovane predlžoval lehotu pre účastníkov na prípravu otázok pre

znalca k znaleckému posudku. Na pojednávaní 7. novembra 2013 uložil lehotu 20 dní,

na pojednávaní 6. marca 2014 opakovane uložil lehotu 10 dní a následne na predloženie

otázok vyzval navrhovateľku výzvami z 25. marca 2014, 16. apríla 2014 a 25. apríla 2014.

„Okresný súd Humenné svojím konaním nedôvodne predlžoval lehoty na vyjadrenie

účastníka konania k znaleckému posudku č. 7/2013, hoci mu zo zákona vyplýva povinnosť

konať aj bez ďalších návrhov účastníka konania, čím bola zjavne narušená rovnosť

účastníkov pred súdom, keďže neospravedlnená nečinnosť Navrhovateľky na opakované

výzvy súdu nebola nijakým spôsobom sankcionovaná.“

Sťažovateľ tiež uvádza, že požiadal o zmenu zápisnice z pojednávania konaného

14. marca 2013, v ktorej bolo uvedené, že nebol prítomný na pojednávaní, hoci

na to pojednávanie len meškal, a rovnako tak aj o zmenu zápisnice z pojednávania

z 10. januára 2014, v ktorej konajúci sudca uviedol, že požiadal o odročenie pojednávania,

hoci súhlasil s pojednávaním aj v neprítomnosti právneho zástupcu.

„O žiadosti Sťažovateľa na zmenu zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 03. 2013

a zo dňa 10. 01. 2014 nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté. Okrem toho, Sťažovateľ

viacerými podaniami a žiadosťami... apeloval na urýchlenie konania, poukazoval na zjavné

prieťahy v konaní a zvyšujúcu majetkovú ujmu Sťažovateľa...“

Sťažovateľ ďalej uvádza:

«Sťažovateľ vzhľadom na pretrvávajúce prieťahy v konaní podal Žiadosť o dohľad

nad spisom zo dňa 11. 03. 2014 adresovaný Krajskému súdu v Prešove. Predsedníčka

Okresného súdu Humenné vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 09. 04. 2014 uvedením

rozsiahleho zoznamu dátumov a úkonov mala za to, že vo veci sa nepretržite koná, a to bez

toho, aby sa dôkladne zaoberala niektorými neodôvodnenými úkonmi konajúceho súdu.

Zároveň si Sťažovateľ dovoľuje poukázať na to, že úkon Okresného súdu Humenné, uvedený

vo v predmetnom vyjadrení predsedníčky súdu ako „pokyn na predloženie veci Najvyššiemu

súdu SR, dňa 20. 10. 2010 je v spise sp. zn. zaznamenaný a zdokladovaný

ako „pokyn na predloženie veci Krajskému súdu v Prešove, dňa 20. 10. 2010“, teda

nedôvodný pokyn, ktorý Sťažovateľ uvádza aj v predmetnej ústavnej sťažnosti.

Dňa 09. 05. 2014 Sťažovateľ podal predsedovi Okresného súdu Humenné podnet

na prešetrenie postupu zákonného sudcu v konaní sp. zn. a namietal

nedôvodné predlžovanie lehoty zo strany súdu na vyjadrenie protistrany, a to opakovane.

Predsedníčka Okresného súdu Humenné sa vo svojej odpovedi zo dňa 06. 06. 2014

s názorom Sťažovateľa stotožnila, avšak k nedôvodným opakovaným výzvam súdu nezaujala

relevantné stanovisko.

Sťažovateľ opätovne podal na Krajský súd v Prešove dňa 16. 05. 2014 Sťažnosť −

nespokojnosť s odpoveďou a žiadal o prešetrenie priebehu konania vedenom pod sp. zn.

, predovšetkým z dôvodu, že taxatívny výpočet dátumov a úkonov v priebehu

konania považoval zo strany predsedníčky Okresného súdu Humenné za nedostatočné

prešetrenie účelovosti vykonaných úkonov. O tejto sťažnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Napriek tomu, že k dnešnému dňu uplynuli takmer 4 roky a 10 mesiacov odo dňa

podania návrhu o začatí konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, príslušný súd meritórnym rozhodnutím vo veci samej doposiaľ nerozhodol a

konanie bezdôvodne predlžuje, a to napriek naliehavej životnej a finančnej situácii

Sťažovateľa, ktorému je predlžovaním konania spôsobovaná značná majetková ujma.“

Stav právnej neistoty, spôsobený dlhotrvajúcim konaním o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov spôsobuje značné finančné problémy

Sťažovateľovi, nakoľko je povinný splácať a opakovane prefinancovať úvery prevzaté počas

trvania manželstva už od roku 2007. Táto situácia sa vzhľadom na neukončené

a bezdôvodne predlžované konanie vedené Okresným súdom Humenné stáva pre

Sťažovateľa neúnosnou, po materiálnej ako aj psychickej stránke.

Sťažovateľ sa snažil tento neúnosný stav odvrátiť práve apeláciou na príslušný

konajúci súd cez podania a sťažnosti adresované predsedovi Okresného súdu Humenné.

O samotnom návrhu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nebolo bez akceptovateľného dôvodu ani po takmer 58 mesiacoch súdom právoplatne

rozhodnuté, čo navodzuje stav právnej neistoty, vo svojich dôsledkoch negatívne

vplývajúcich na život Sťažovateľa, jeho finančnú situáciu a psychické pohodlie.»

Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné právo ... [podľa]

a právo... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Humenné v konaní pod

sp. zn. porušené bolo.

... Okresnému súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.660 eur... [a]... náhradu

za spôsobenú majetkovú ujmu v sume 25.000 Eur..., [ktoré] je Okresný súd Humenné

povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Humenné je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08 Eur na účet právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ považuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

za opodstatnené „najmä vzhľadom na vyššie popísanú neúnosnú finančnú situáciu, v ktorej

sa Sťažovateľ nachádza vzhľadom na postup príslušného súdu v prejednávanej veci,

ako aj vzhľadom na neodôvodnenosť a dĺžku prieťahov v predmetnom konaní. Priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia bude z pohľadu vysokej majetkovej ujmy

spôsobenej nedôvodným predlžovaním súdneho konania, Sťažovateľovi, ktorý je

v súčasnosti ako invalidný dôchodca nútený splácať mesačné splátky úverov vo výške

zhruba 900 Eur, len symbolickou náhradou...“.

Návrh na priznanie náhrady za „spôsobenú majetkovú ujmu“ odôvodňuje sťažovateľ

tým, že od začatia napadnutého konania bol nútený financovať pôvodné úvery novými

úvermi.

„Z dôvodu prieťahov v konaní vedenom Okresným súdom Humenné vo svojej

poľutovaniahodnej životnej a finančnej situácii bol Sťažovateľ nútený prevziať úvery

v hodnote celkom 38.418,71 Eur.

Priznanie náhrady majetkovej ujmy v celkovej sume 25.000 Eur považuje z pohľadu

vysokej majetkovej ujmy spôsobenej nedôvodným predlžovaním súdneho konania osobne

za primerané.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa

uznesením sp. zn. z 11. decembra 2014.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku okresného súdu, aby

sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr 4007/2014

z 21. januára 2015, v ktorom poukázala na doterajší priebeh napadnutého konania, pričom

uviedla:

„1. Navrhovateľka... podala dňa 27. 10. 2009 na Okresnom súde Michalovce proti

odporcovi... návrh na začatie konania o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Spolu s podaním návrhu požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podaním zo dňa 02. 11. 2009 Okresný súd Michalovce podľa ustanovení § 88 ods. 1

písm. b), , prvá veta a postúpil spis Okresnému súdu Humenné

ako miestne príslušnému na ďalšie konanie. Spis bol doručený Okresnému súdu Humenné

dňa 28. 12. 2009.

2. Podaním zo dňa 30. 11. 2009 doručeným Okresnému súdu Michalovce

navrhovateľka navrhla, aby vo veci konal Okresný súd Michalovce z dôvodu, že obaja

účastníci bývajú v obvode Okresného súdu Michalovce a teda pre dodržanie zásady

hospodárnosti konania je vhodné, aby vec prejednal súd v obvode ktorého účastníci bývajú.

Žiadala, aby Okresný súd Humenné postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému

súdu Michalovce.

3. Referátom zo dňa 05. 01. 2010 zákonný sudca v predmetnej veci vytýčil termín

pojednávania na deň 02. 02. 2010.

4. Dňa 21. 01. 2010 bol súdu doručený opätovne návrh navrhovateľky, aby vo veci

konal Okresný súd Michalovce.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21. 01. 2010 sa odporca písomne vyjadril k návrhu

navrhovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že s týmto

návrhom nesúhlasí. Zároveň požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov v zmysle

6. Na pojednávanie nariadené na deň 02. 02. 2010 sa nedostavila navrhovateľka ani

jej právny zástupca, dostavil sa odporca. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým,

že spis bude predložený na Krajský súd v Prešove na rozhodnutie o námietke navrhovateľky

o miestnej príslušnosti podľa

7. Podaním zo dňa 05. 02. 2010 doručeným súdu dňa 08. 02. 2010 navrhovateľka

navrhla vec prikázať inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti podľa § 12 ods. 2

a poukázala na ust. , podľa ktorého o prikázaní veci rozhoduje

súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec

prikázať.

8. Spis bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove dňa 15. 02. 2010

na rozhodnutie podľa

9. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 19. 02. 2010

bola vec vrátená súdu prvého stupňa ako predčasne predložená s tým, že až po riadnom

ozrejmení a zabezpečení všetkých podkladov aj zistení prvostupňovým súdom tento vec

predloží v prípade, že navrhovateľka bude trvať naďalej na podanom návrhu odvolaciemu

súdu zákonným postupom.

10. Podaním zo dňa 04. 3. 2010 súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie

sa či navrhovateľka trvá na svojom návrhu na zmenu príslušnosti súdu a či odporca súhlasí

aby vo veci konal Okresný súd Michalovce.

11. Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 3. 2010 oznámila,

že trvá na svojich návrhoch na postúpenie veci Okresnému súdu Michalovce. Zároveň

žiadala, aby súd rozhodol o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

12. Odporca podaním doručeným súdu dňa 17. 3. 2010 nesúhlasil s tým, aby

o vyporiadaní BSM rozhodoval Okresný súd Michalovce a žiadal, aby vo veci rozhodoval

Okresný súd Humenné.

13. Výzvou zo dňa 07. 4. 2010 súd vyzval navrhovateľku prostredníctvom právneho

zástupcu na zdokladovanie jej majetkových, osobných a finančných pomerov za účelom

rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľky doručená dňa 12. 4. 2010

14. Podaním doručeným súdu dňa 22. 4. 2010 a doplneným, podaním doručeným

súdu dňa 30. 4. 2010 navrhovateľka predložila súdom požadované doklady.

15. Uznesením zo dňa 07. 5. 2010 súd navrhovateľke oslobodenie od súdneho

poplatku v konaní o vyporiadanie BSM a o jej žiadosti o prikázanie veci inému súdu

z dôvodu vhodnosti nepriznal.

16. Navrhovateľka sa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového súdu

odvolala a dňa 06. 7. 2010 bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

17. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 12. 7. 2010

potvrdil uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 07. 5. 2010.

18. Odporca doručil súdu dňa 20. 8. 2010 žiadosť o rovnomerné rozdelenie dlhu

medzi ním a navrhovateľkou a dňa 02. 9. 2010 požiadal o prešetrenie vyjadrenia

navrhovateľky obsahujúcom žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

19. Dňa 29. 9. 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie

o prikázaní veci inému súd v zmysle , na žiadosť navrhovateľky.

20. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 20. 10. 2010

vrátil vec Okresnému súdu Humenné ako nesprávne predloženú.

21. Podaním zo dňa 20. 10. 2010 prvostupňový súd opätovne predložil spis

s predkladacou správou na KS v Prešove v zmysle s tým, že pri

predložení spisu odvolaciemu súdu dňa 23. 9. 2010 nesprávne uviedol paragrafové znenie

v zmysle Krajský súd v Prešove vrátil spis prvostupňovému súdu

dňa 05. 11. 2010 s tým, že tento mu bol predložený omylom.

22. Dňa 02. 12. 2010 predložil Okresný súd Humenné spis Najvyššiemu súdu SR

na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na prikázanie veci Okresnému súdu Michalovce

z dôvodu vhodnosti.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa

08. 12. 2010 doručeným Okresnému súdu Humenné dňa 15. 12. 2010 návrhu Okresného

súdu Humenné na prikázanie veci Okresnému súdu Michalovce nevyhovel.

24. Dňa 03. 12. 2010 podal odporca na súde žiadosť o pridelenie veci Najvyššiemu

súdu, ktorá bola NS SR odstúpená a doručená dňa 13. 12. 2010. Najvyšší súd SR toto

podanie vrátil Okresnému súdu Humenné s tým, že vo veci bolo rozhodnuté 08. decembra

2010 a spis bol expedovaný OS Humenné dňa 13. 12. 2010.

25. Dňa 15. 12. 2010 súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 01. 2011.

Predvolanie na pojednávanie bolo účastníkom doručené dňa 20. 12. 2010.

26. Dňa 11. 01. 2011 bolo súdu doručené podanie odporcu, ktorým doplnil svoje

vyjadrenie vo veci samej.

27. Na pojednávanie nariadené na deň 18. 01. 2011 sa dostavili všetci účastníci

a súd vo veci konal a vec prejednal a vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň

24. 02. 2011 s tým, že účastníci konania boli výzvam na bližšiu špecifikáciu jednotlivých

položiek tvoriacich masu prejednávaného majetku.

28. Dňa 26. 01. 2011 doručila navrhovateľka vyjadrenie vo veci samej na základe

pokynov súdu na predchádzajúcom pojednávaní. Dňa 02. 02. 2011 súd doručoval podanie

navrhovateľky odporcovi, ktorý podaním doručeným súd dňa 11. 02. 2011 žiadal, aby súd

prešetril postup právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý sa neriadil pokynmi súdu

a predmetné vyjadrenie mu nedoručil. Odporca zároveň doručil súdu vyjadrenie k návrhu

na vyporiadanie BSM zo dňa 09. 02. 2011 vrátane príloh.

29. Právny zástupca navrhovateľky prítomný na pojednávaní konanom dňa

24. 02. 2011 požiadal o odročenie pojednávania nakoľko nemal dostatok času na

preštudovanie si podania odporcu zo dňa 09. 02. 2011 a jeho príloh a na oboznámenie

navrhovateľky s ich obsahom. Odporca prítomný na pojednávaní uviedol, že navrhuje

vypočuť v konaní svedkov, ktorých účasť na pojednávaní zabezpečí a súd odročil

pojednávanie na deň 22. 3. 2011.

30. Podaním doručeným súdu dňa 09. 3. 2011 navrhovateľka súdu oznámila,

že odvolala splnomocnenie zo dňa 22. 10. 2009 udelené advokátovi na jej zastupovanie

v konaní a požiadala, aby jej súd ustanovil zástupcu z radov advokátov v súlade s ust. § 30

od. 1 , nakoľko sú u nej splnené predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov.

31. Na pojednávaní konanom dňa 22. 3. 2011 odporca na otázku súdu, či má

výhrady voči vedeniu pojednávania, resp. voči konajúcemu sudcovi uviedol, že vznáša

námietku voči sudcovi, ktorý nevedie konanie podľa jeho predstáv. Žiadal, aby v tejto veci

rozhodol Najvyšší súd. Nesúhlasil s odpoveďami, ktoré dostal na svoje sťažnosti od

Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove. Vyhlásil, že nemá dôveru voči

Okresnému súdu Humenné.

32. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 15. 4. 2011. Toto pojednávanie bolo

odročené po vypočutí účastníkov konania a prítomných svedkov na deň 24. 5. 2011

a to aj na žiadosť odporcu, ktorý žiadal, aby sa mohol podrobne písomne vyjadriť

k jednotlivým položkám tvoriacim predmet vyporiadania BSM.

33. Dňa 29. 4. 2011 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie vo veci samej.

34. Uznesením zo dňa 23. 5. 2011 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej

doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel za účelom stanovenia všeobecnú hodnotu

motorového vozidla tvoriaceho tiež predmet vyporiadania.

35. Na pojednávaní konanom dňa 24. 5. 2011 účastníci konania zhodne uviedli,

že nie je potrebné ustanoviť tohto znalca, nakoľko je medzi nimi možná dohoda ohľadom

zostatkovej hodnoty motorového vozidla. Zároveň požiadali o odročenie pojednávania.

Pojednávanie bolo odročené na deň 17. 6. 2011.

36. Dňa 01. 6. 2011 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie navrhovateľky vo veci

samej, ktoré súd doručil dňa 08. 6. 2011 na vyjadrenie odporcovi.

37. Na pojednávaní konanom dňa 17. 6. 2011 odporca opätovne žiadal, aby vo veci

rozhodol krajský súd. Poukázal na to, že navrhovateľka bola predtým zastúpená advokátom,

ktorý sa na pojednávaniach ospravedlňoval, že sa pre krátkosť času nestihol

na pojednávania pripraviť, pretože mu neboli doručené písomné vyjadrenia odporcu. (Súdu

bolo dňa 13. 6. 2011 doručené písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 10. 6. 2014,

ku ktorému navrhovateľka nemala možnosť sa vyjadriť). Pojednávanie bolo odročené na deň

07. 7. 2011.

38. Dňa 27. 6. 2011 súd zasiela odporcovi písomné vyjadrenie navrhovateľky zo dňa

23. 6. 2011.

39. V podaní doručenom súdu dňa 04. 7. 2011 odporca žiada, aby súd

rovnomerne rozdelil všetky dlhy, ktoré uviedol do spisu podaním na Krajskom súde

v Prešove dňa 12. 7. 2010.

40. Na pojednávaní konanom dňa 07. 7. 2011 došlo k čiastočnej dohode účastníkov

konania ohľadom masy BSM a jej hodnoty, ako aj ohľadom prikázania jednotlivých vecí

do vlastníctva niektorého z účastníkov a o finančnej náhrade. Odporca žiadal, aby bolo

pojednávanie odročené, nakoľko do BSM patria aj úvery, ktoré čerpal a o ktorých doklady

predloží v lehote 30 dní.

41. Dňa 12. 8. 2011 doručil odporca súdu zmluvy o poskytnutí úverov od bánk

aj nebankových subjektov, bez aktuálnych zostatkov a bez toho, aby sa dalo zistiť, koľko

z nich, kto a kedy uhradil.

42. Uznesením zo dňa 22. 9. 2011 na č. l. 229 spisu súd priznal navrhovateľke

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a uznesením z toho istého dňa na č. l. 231

súdneho spisu jej ustanovil zástupcu z radov advokátov a to . Tohto

advokáta jej ustanovil z dôvodu, že už predtým ju v konám zastupoval a teda bol

oboznámený s predmetom a stavom konania.

43. Na pojednávaní konanom dňa 23. 9. 2011 požiadal odporca o jeho odročenie,

opätovne z dôvodu, že si potrebuje preštudovať písomné podanie navrhovateľky doručené

súdu dňa 23. 9. 2011 o 7,52 hod.

44. Podaním doručeným súdu dňa 05. 10. 2011 žiadal ustanovený advokát

, aby bolo uznesenie, ktorým bol ustanovený za zástupcu

navrhovateľky zrušené z osobných a pracovných dôvodov.

45. Dňa 06. 10. 2011 podala navrhovateľka na súde odvolanie proti uzneseniu,

ktorým jej bol za advokáta ustanovený .

46. Dňa 13. 10. 2011 bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie

o odvolaní navrhovateľky.

47. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 24. 01. 2012

zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie stým, že dňa

01. 01. 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 332/11 Z. z..., pričom z ust. vyplýva,

že účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol

oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci a teda

navrhovateľke môže ustanoviť advokáta na zastupovanie v tomto konaní jedine Centrum

právnej pomoci.

48. Poučením a oznámením zo dňa 22. 02. 2012 súd upovedomil navrhovateľku,

že má možnosť požiadať o poskytnutie právnej, pomoci Centrum právnej pomoci...

a za týmto účelom jej určil lehotu 30 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie bolo

navrhovateľke doručené dňa 28. 02. 2012 a súd vytýčil termín pojednávania na 26. 4. 2012.

49. Podaním doručeným súdu dňa 17. 4. 2012 navrhovateľka súdu oznámila,

že jej žiadosť o pridelení advokáta evidujú v centre právnej pomoci v Košiciach,

no doposiaľ o nej nerozhodli.

50. Pojednávanie nariadené na deň 26. 4. 2012 bolo preročené z vyššie uvedeného

dôvodu na neurčito.

51. Žiadosťou zo dňa 25. 4. 2012 a zo dňa 11. 5. 2012 súd vyzýval navrhovateľku

na oznámenie, či jej bol centrom ustanovený advokát na zastupovanie v konaní s tým,

že ak to v lehote 15 dní súdu neoznámi, súd vo veci určí termín pojednávania.

52. Podaním doručeným súdu dňa 23. 5. 2012 navrhovateľka súdu oznámila,

že rozhodnutím zo dňa 11. 4. 2012 jej bola centrom určená na zastupovanie advokátka

, ktorej dňa 03. 5. 2012 podpísala plnomocenstvo na zastupovanie,

ktoré advokátka prijala. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. 6. 2012.

53. Podaním doručeným súdu dňa 19. 6. 2012 odporca súdu oznámil, že odchádza

na dlhšiu dobu do zahraničia a pojednávanie bolo odročené aj z dôvodu, že ustanovená

zástupkyňa navrhovateľky požiadala o čas na prípravu zastúpenia. Pojednávanie bolo

odročené na deň 28. 6. 2012.

54. Pred začatím pojednávania nariadenom na deň 28. 6. 2012 odporca opätovne

vyslovil predpojatosť zákonnému sudcovi ako aj celému Okresnému súdu Humenné a žiadal,

aby vo veci nekonal ani okresný súd ani Krajský súd v Prešove ale aby vec bola pridelená

Najvyššiemu súdu a aby tento o jeho BSM rozhodol. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito s tým, že zákonný sudca sa námietke zaujatosti vyjadrí a potom vec postúpi

na KS v Prešove na rozhodnutie.

55. Krajský súd v Prešove vrátil spis vo veci sťažnosti sťažovateľa späť

dňa 13. 7. 2012.

56. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 9. 2012. Odporca podaním zo dňa

06. 9. 2012 požiadal o odročenie tohto pojednávania, pretože požiadal centrum právnej

pomoci o pridelenie právneho zástupcu, ktorý mu doposiaľ pridelený nebol. Žiadosťou

doručenou súdu dňa 11. 9. 2012 požiadala o odročenie predmetného pojednávania

aj , ktorá bola dňa 07. 9. 2012 Centrom právnej pomoci

ustanovená odporcovi ako právna zástupkyňa, o čom sa dozvedela až dňa 10. 9. 2012.

O ospravedlnenie neúčasti na pojednávam požiadala aj zástupkyňa navrhovateľky z dôvodu

jej práceneschopnosti. Pojednávanie bolo odročené na deň 11. 10. 2012.

57. Na pojednávaní nariadenom na deň 11. 10. 2012 sa zúčastnili obaja účastníci

konania aj ich zástupcovia (resp. substitút na strane zástupkyne navrhovateľky). Zástupkyňa

odporcu predložila na pojednávaní písomné zhodnotenie skutkového stavu zo dňa

10. 10. 2012 bez príloh, na ktoré v ňom poukazuje, ktoré odstúpila zástupcovi

navrhovateľky krátkou cestou. Z uvedeného dôvodu zástupca navrhovateľky požiadal o

odročenie pojednávania. Súd pojednávanie odročil na deň 09. 11. 2012.

58. Podaním doručeným súdu dňa 09. 11. 2012 zástupkyňa navrhovateľky požiadala

o odročenie pojednávania nariadeného na deň 09. 11. 2012 z dôvodu jej pretrvávajúcej

práceneschopnosti, o čom priložila aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd

pojednávanie odročil na deň 06. 12. 2012 s tým, že bude požiadaná ošetrujúca lekárka

zástupkyne navrhovateľky o oznámenie dokedy bude trvať jej práceneschopnosť.

59. Dňa 09. 11. 2012 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej

v rozsahu cca 160 strán.

60. Podaním doručeným súdu dňa 19. 11. 2012 odporca požiadal o prešetrenie

postupu zákonného sudcu, pretože medzi zákonným sudcom a zástupkyňou navrhovateľky

ide o do očí bijúce kamarátstvo a preto vyhlasuje zaujatosť

daného sudcu.

61. Pojednávanie nariadené na deň 06. 12. 2012 bolo odročené z dôvodu odporcom

vznesenej námietky zaujatosti voči sudcovi.

62. Dňa 21. 12. 2012 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie

o námietke zaujatosti voči konajúcemu sudcovi vznesenej odporcom.

63. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 21. 12. 2012

rozhodol, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vo veci a vec bola prvostupňovému súdu vrátená dňa 11. 01. 2013.

64. Podaním doručeným súdu dňa 22. 01. 2013 odporca súdu oznámil, že dňa

14. 01. 2013 požiadal Centrum právnej pomoci v Košiciach o zmenu právneho zástupcu.

65. Podaním doručeným súdu dňa 25. 01. 2013 súdu

oznámila, že dňom 24. 01. 2013 vypovedala plnú moc udelenú odporcom na zastupovanie

v tomto konám, vzhľadom k tomu, že medzi ňou a klientom došlo k narušeniu dôvery.

66. Centrum právnej pomoci na výzvu súdu dňa 15. 02. 2013 oznámilo,

že rozhodnutím zo dňa 30. 01. 2013 došlo k zmene právneho zástupcu odporcu

ustanoveného centrom a na zastupovanie mu bola splnomocnená .

67. Súd vo veci následne nariadil pojednávanie na deň 14. 3. 2013. Pojednávanie

bolo odročené na deň 11. 4. 2013 s tým, že účastníci zhodnotia skutkový stav, resp.

pripravia záverečné reči. Vyjadrenie odporcu k úverom a pôžičkám, ktoré majú podľa neho

tiež tvoriť predmet vyporiadania BSM bolo na súd podané dňa 14. 3. 2013.

68. Podaním doručeným dňa 26. 3. 2013 odporca požiadal o zmenu zápisnice

z pojednávania konaného dňa 14. 3. 2013, v ktorej je uvedené, že sa nedostavil odporca,

pretože on na pojednávanie iba meškal cca 3 až 5 minút z dôvodu komplikácií na ceste.

69. Podaním doručeným súdu dňa 10. 4. 2013 navrhovateľka požiadala

o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 11. 4. 2013 z dôvodu,

predvolania na kontrolnú lekársku prehliadku k posúdeniu invalidity, ktorá sa má

uskutočniť v ten istý deň na Sociálnej poisťovni v Michalovciach. Predvolanie priložila.

70. Na pojednávaní konanom dňa 09. 4. 2013 (správne 11. 4. 2013) prítomní

zástupcovia účastníkov konania a odporca navrhli, aby súd vo pribral znalca z odboru

finančníctva s tým, že v lehote 3 dní predložia otázky, na ktoré má znalec odpovedať.

71. Uznesením zo dňa 03. 5. 2013 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling

a pribratého znalca poveril vypracovaním znaleckého posudku v lehote 60 dní od prevzatia

spisového materiálu. Spis bol znalcovi zaslaný dňa 23. 5. 2013.

72. Podaním doručeným súdu dňa 03. 7. 2013 znalec požiadal o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku vzhľadom k značnému rozsahu posudzovaných

dokladov, ktorých preštudovanie a triedenie si vyžaduje dlhší čas.

73. Podaním doručeným súdu dňa 19. 8. 2013 odporca doložil ďalšie podklady

vzťahujúce sa k pôžičkám, ktoré si musel vziať, aby splácal skôr poskytnuté úvery.

74. Uznesením zo dňa 10. 9. 2013 súd rozhodol o priznaní znaleckej odmeny znalcovi

za vypracovaný znalecký posudok.

75. Dňa 03. 10. 2013 doručil odporca súdu oznámenie o zmene právneho zástupcu

s tým, že rozhodnutím Centra právnej pomoci v Košiciach zo dňa 30. 9. 2013 bola zrušená

právna pomoc z Centra právnej pomoci v Humennom a na jeho zastupovanie bola určená

advokátka .

76. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 11. 2013.

77. podaním doručeným súdu dňa 06. 11. 2013 oznámila,

že nakoľko nedošlo k uzavretiu dohody o poskytovaní právnej pomoci medzi ňou

a odporcom, ani mu nebol odporcom udelená plná moc, nie je oprávnená na jeho právne

zastúpenia. Rozhodnutie Centra právnej pomoci č. 1404/2013 o určení advokáta zo dňa

03. 9. 2013 nenadobudlo právoplatnosť.

78. Na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2013 prítomná zástupkyňa odporcu

poukázala na to, že na Centre právnej pomoci v Bratislave sa

vedie odvolacie konanie proti rozhodnutiu, ktorým bola zrušená právna pomoc z Centra

právnej pomoci v Humennom a teda nie je jasné kto vlastne odporcu zastupuje, keďže

odporca si v odvolaní zvolil nového právneho zástupcu a to .

Zároveň účastníci konania žiadali, aby na nasledujúce pojednávanie bol predvolaný

aj znalec, aby zodpovedal na ich doplňujúce otázky k vypracovanému znaleckému posudku.

79. Dňa 26. 11. 2013 bolo súdu doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci

Bratislava zo dňa 21. 11. 2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie odporcu proti

rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Košice zo dňa 30. 9. 2013 o zmene

rozhodnutia v časti výroku o určení advokátky na poskytovanie

právnych služieb odporcovi.

80. Podaním doručeným súdu dňa 05. 12. 2013 súdu

oznámila, že dňa 29. 11. 2013 prevzala právne zastúpenie odporcu v predmetnej právnej

veci.

81. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 01. 2014.

82. Dňa 27. 12. 2013 odporca súdu oznámil, že jeho právna zástupkyňa

je práceneschopná a on žiada, aby na pojednávaní nariadenom

na deň 10. 01. 2014 bol vynesený rozsudok v jej neprítomnosti.

83. Podaním doručeným súdu dňa 09. 01. 2014 oznámila

súdu, že došlo k zrušeniu právneho zastúpenia odporcu v tomto konaní, preto sa na

pojednávaní nariadenom na deň 10. 01. 2014 nezúčastní.

84. Na pojednávaní konanom dna 10. 01. 2014 odporca uviedol, že opätovne požiada

Centrum právnej pomoci v Košiciach o ustanovenie nového právneho zástupcu a preto

žiada pojednávanie odročiť. Dňa 23. 01. 2014 bolo súdu doručené rozhodnutie Centra

právnej pomoci v Košiciach zo dňa 10. 01. 2014, ktorým bol odporcovi na zastupovanie

v konaní ustanovený advokát . Pojednávanie bolo odročené na deň

31. 01. 2014.

85. Dňa 24. 01. 2014 odporca súdu oznámil, že ustanovený advokát

mu oznámil, že ho nebude zastupovať. Žiadal, aby súd vo veci konal aj

v neprítomnosti ustanoveného advokáta.

86. Dňa 27. 01. 2014 odporca súdu oznámil, že pokiaľ mu Centrum právnej pomoci

v Košiciach nenájde vhodného advokáta, ktorý bude riadne a bez predsudkov obhajovať

jeho záujmy a práva v tomto súdnom spore, bude sa pred súdom obhajovať sám.

87. Na pojednávaní konanom dňa 31. 01. 2014 odporca uviedol, že rozhodnutím

Centra právnej pomoci v Košiciach zo dňa 28. 01. 2014 mu bol ustanovený na zastupovanie

advokát . Tento súdu oznámil, že rozhodnutie o zastupovaní odporcu

prevzal 30. 01. 2014 a preto žiada pojednávanie odročiť z dôvodu 5 dňovej prípravy

na pojednávanie. Súd pojednávanie odročil na deň 28. 02. 2014.

88. Na pojednávaní konanom dňa 28. 02. 2014 sa zúčastnili účastníci konania aj ich

zástupcovia. Bol vypočutý znalec, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok

, ktorý oznámil, že k znaleckému posudku vypracoval doplnok č. 1 zo dňa 18. 02.

2014, ktorý krátkou cestou predložil súdu. Z tohto dôvodu navrhovateľka žiadala

pojednávanie odročiť, aby sa mohla bližšie oboznámiť so závermi doplnku k znaleckému

posudku. Pojednávanie bolo odročené na deň 06. 3. 2014.

89. Pojednávanie konané dňa 06. 3. 2014 bolo odročené na neurčito, nakoľko

po vypočutí znalca prítomného na pojednávaní bolo potrebné tohto poveriť vypracovaním

ďalšieho dodatku k znaleckému posudku. Právnej zástupkyni navrhovateľky bola uložená

povinnosť vypracovať v lehote 10 dní otázky, na ktoré má znalec v dodatku k znaleckému

posudku zodpovedať.

90. Výzvou zo dňa 25. 3. 2014 súd vyzval zástupkyňu navrhovateľky na predloženie

otázok znalcovi. Túto povinnosť urgoval súd výzvou zo dňa 16. 4. 2014 a urgenciou zo dňa

25. 4. 2014.

91. Dňa 07. 5. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu doplňujúce

otázky pre znalca.

92. Uznesením zo dňa 12. 5. 2014 súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania

a to v lehote 60 dní od doručenia právoplatného uznesenia o nariadení doplnenia

znaleckého dokazovanie. Spis bol znalcovi zaslaný dňa 06. 6. 2014.

93. Dňa 17. 7. 2014 znalec predložil súdu vypracovaný dodatok k znaleckému

posudku s tým, že tento bol zaslaný aj právnym zástupcom účastníkov konania. Súd vo veci

nariadil pojednávanie na deň 30. 9. 2014.

94. Dňa 30. 9. 2014 sa uskutočnilo pojednávanie za účasti znalca, ktorý zodpovedal

na otázky súdu i účastníkov konania a na ktorom boli vypočutí účastníci konania.

Pojednávanie bolo odročené na deň 17. 10. 2014 s tým, že účastníci konania sa vo veci

písomne vyjadria.

95. Na pojednávaní konanom dňa 17. 10. 2014 súd vypočul účastníkov konania

a oboznámil ich s obsahom súdneho spisu. Dokazovanie vyhlásil za ukončené

a pojednávanie odročil na deň 05. 11. 2014 za účelom vyhlásenia rozsudku.

96. Na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2014 za prítomnosti účastníkov konania

bol vo veci vyhlásený rozsudok.

97. 18. 11. 2014 bolo súdu doručené odvolanie odporcu proti rozsudku z 5. 11. 2014,

ktoré bolo doručené na vyjadrenie právnej zástupkyni navrhovateľky.

98. 7. 1. 2015 doručené vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky k odvolaniu

odporcu.

99. 16. 1. 2015 okresný súd rozhodol o priznaní odmeny znalcovi.“

Následne predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise uviedla:

„Z hore uvedeného prehľadu úkonov vykonaných konajúcim sudcom vo veci

vyplýva, že Okresný súd Humenné v danej veci nepretržite konal, vykonával

dokazovanie potrebné k rozhodnutiu veci a nedošlo k porušeniu práva odporcu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Humenné nepovažuje prejednávanú vec za právne náročnú, lebo ide

o konanie o vyporiadanie BSM. Toto konanie je však skutkovo náročné a všeobecne bývajú

takéto konania časovo náročné jednak z dôvodu zistenia skutkového stavu (zistenie okruhu

vecí tvoriacich predmet BSM) a jednak pre potrebu nariadenia znaleckého dokazovania.

Podľa názoru súdu, k dĺžke konania prispelo aj správanie samotných

účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Pojednávania v dňoch 24. 2. 2011,

23. 9. 2011, 19. 6. 2012, 14. 9. 2012, 9. 11. 2012, 10. 4. 2013 a 31. 1. 2014 boli odročené

na žiadosť samotných účastníkov, resp. ich právnych zástupcov.

Dĺžka konania bola ovplyvnená aj tým, že odporca podal viaceré námietky zaujatosti

voči konajúcemu sudcovi a vec musela byť predložená na rozhodnutie krajskému súdu.

K predĺženiu konania zásadným spôsobom prispelo aj to, že účastníci konania menili

právnych zástupcov, resp. požiadali Centrum právnej pomoci o ustanovenie právnych

zástupcov z radov advokátov. Odporcovi boli takýmto spôsobom ustanovení viacerí právni

zástupcovia a to

Prebiehalo tiež konanie o odvolaní účastníka vo veci ustanovenia právneho

zástupcu.

Skutkové okolnosti prejednávanej veci si vyžiadali aj nariadenie znaleckého

dokazovania, pričom poverený znalec vypracoval aj dva doplnky k znaleckému posudku.

Okresný súd Humenné má za to, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré by boli zapríčinené procesným

postupom okresného súdu.“

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 9. februára 2015 podal

stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Vo svojom podaní uvádza:

„Obsah vyjadrenia Okresného súdu Humenné... len potvrdzuje skutočnosti uvádzané

Sťažovateľom vo svojich doterajších vyjadreniach, ktoré spočívajú v zmätočných konaniach

príslušného súdu a nedôvodnom predlžovaní konania, a to konkrétne, že:

Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. a sp. zn.

o prikázanie veci inému súdu vrátil vec Okresnému súdu Humenné celkovo 3 krát späť

z dôvodu zmätočného alebo nesprávneho predloženia.

Okresný súd Humenné svojimi zmätočnými podaniami na Krajský súd Prešov

neodôvodnene predlžoval konanie o prikázaní veci inému súdu na základe návrhu

Navrhovateľky... a o samotnej príslušnosti konajúceho súdu bolo na základe jeho postupu

rozhodnuté až po 11 tich mesiacoch a 13 tich dňoch odo dňa podania návrhu vo veci

samej.

Prvé relevantné pojednávanie vo veci... bolo nariadené na 18. 01. 2011, takmer

15 mesiacov od podania návrhu vo veci samej.

Napriek tomu, že Sťažovateľ preukazoval relevantné skutočnosti týkajúce sa pasív

bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom priebehu konania pred súdom, súd sa

začal týmito skutočnosťami zaoberať po prvýkrát na pojednávaní dňa 07. 07. 2011, t. j.

po 21 mesiacoch od podania návrhu vo veci samej.

Sudca Okresného súdu Humenné, napriek vedomosti o nemožnosti advokáta

zastupovať Navrhovateľku v predmetnom konaní, dôvodnému

odvolaniu Navrhovateľky nevyhovel, čím sa konanie opätovne bezdôvodne predĺžilo.

Okresný súd Humenné bezdôvodne, opakovanými (aj urgentnými) výzvami

predlžoval lehoty na vyjadrenie k znaleckému posudku, čím bola zjavne narušená rovnosť

účastníkov pred súdom, keďže neospravedlnená nečinnosť Navrhovateľky na opakované

výzvy súdu nebola nijakým spôsobom sankcionovaná.

Sťažovateľ opakovane podával sťažnosti na prieťahy v konaní... ako aj na

neopodstatnené úkony konajúceho súdu a ich neúčelovosť, na tieto sťažnosti však nebolo

vo väčšine prípadov odpovedané vôbec, alebo ak, tak im nebolo vyhovené. O žiadosti

Sťažovateľa na zmenu zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 03. 2013 a zo dňa 10. 01. 2014

nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté. Takéto konanie zo strany príslušného súdu je nutné

považovať za priam šikanózne.

Na základe vyššie uvedených skutočností má Sťažovateľ za to, že vo veci... došlo

k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na spravodlivý proces, a v celom rozsahu trvá na podanej Sťažnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich

veci rozhodol.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z hľadiska právnej zložitosti predmetnú vec

možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov so stabilizovanou

judikatúrou, ktorá nie je osobitne právne zložitá. Čo sa týka faktickej zložitosti veci, ústavný

súd uvádza, že potreba nariadiť znalecké dokazovanie vo všeobecnosti signalizuje určitý

stupeň faktickej zložitosti veci, čo sa vzťahuje aj na danú vec, pretože v prerokúvanej veci

bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania.

V napadnutom konaní bol navrhovateľke a sťažovateľovi opakovane Centrom právnej

pomoci (ďalej len „Centrum“) ustanovený advokát. Navrhovateľka bola spočiatku zastúpená

advokátom, ktorého si zvolila, následne podaním doručeným 9. marca 2011 okresnému

súdu oznámila, že právnemu zástupcovi vypovedala plnú moc pre nedostatok finančných

prostriedkov, a požiadala, aby jej okresný súd ustanovil advokáta. Okresný súd

navrhovateľke ustanovil advokáta uznesením z 22. septembra 2011.

Následne okresný súd 22. februára 2012 vyzval navrhovateľku, aby požiadala Centrum

o ustanovenie advokáta, navrhovateľka podaním doručeným 23. mája 2012 oznámila,

že jej bola ustanovená advokátka .

Sťažovateľovi bola 7. septembra 2012 rozhodnutím Centra ustanovená advokátka

. Sťažovateľ 14. januára 2013 požiadal o zmenu právneho zástupcu. Dňa 30.

januára 2013 bol sťažovateľovi určený právnik Centra na zastupovanie v konaní. Dňa 3.

októbra 2013 oznámil sťažovateľ zmenu právneho zástupcu – zastupovať ho mala

. Dňa 26. novembra 2013 bolo okresnému súdu predložené rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa proti ustanoveniu právneho zástupcu – . Dňa 9. januára 2014

oznámila, že došlo k zrušeniu právneho zastúpenia zo zdravotných

dôvodov. Rozhodnutím Centra z 10. januára 2014 bol sťažovateľovi ustanovený advokát

. Sťažovateľ 27. januára 2014 oznámil, že ho nebude zastupovať.

Následne sťažovateľa zastupoval advokát .

V dôsledku častej zmeny právnych zástupcov bolo potrebné, aby okresný súd

vo viacerých prípadoch odročil pojednávanie – pojednávanie nariadené na 26. apríl 2012

bolo odročené na žiadosť navrhovateľky, pojednávanie nariadené na 14. september 2012

bolo odročené na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa z dôvodu, že nemala dostatok času

na prípravu na pojednávanie, a zároveň na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky

z dôvodu pracovnej neschopnosti, pojednávanie nariadené na 9. november 2012 bolo

odročené na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu pracovnej neschopnosti,

právna zástupkyňa sťažovateľa 6. novembra 2013, t. j. deň pred pojednávaním,

oznámila, že nie je oprávnená zastupovať sťažovateľa, keďže rozhodnutie Centra

nenadobudlo právoplatnosť, dňa 9. januára 2014, t. j. deň pred pojednávaním, právna

zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že došlo k zrušeniu právneho zastúpenia.

V súvislosti s uvedenými skutočnosťami ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, v ktorej uviedol, že v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania

nepochybne dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená

osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, IV.

ÚS 218/04). Ústavný súd, opierajúc sa o svoju judikatúru, tiež uvádza, že procesné návrhy

sú legitímnou procesnou aktivitou účastníka konania a predstavujú uplatnenie jeho

procesných práv a povinností, nemôžu ale byť dôvodom na nekonanie súdu v merite veci

(podobne napr. , ). Obdobne možno vnímať aj opakované návrhy

účastníkov na zmenu právneho zástupcu, prípadne opakovanú potrebu ustanoviť účastníkom

právneho zástupcu, hoci o ustanovení právneho zástupcu nerozhoduje priamo konajúci súd.

3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom

konaní poukazuje na to, že návrh bol podaný 27. októbra 2009 a postúpený bol okresnému

súdu 2. decembra 2009. Okresný súd prvýkrát meritórne rozhodol 5. novembra 2014, t. j.

po takmer piatich rokoch. Takúto dĺžku konania nemožno samo osebe považovať

za akceptovateľnú. Relevantné je, že napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené.

V napadnutom konaní nemožno identifikovať obdobia nečinnosti okresného súdu.

Okresný súd vykonával jednotlivé procesné úkony v zásade plynulo a priebežne –

postupoval v súvislosti s procesnými návrhmi účastníkov na prikázanie veci inému súdu,

na oslobodenie od súdnych poplatkov, s podanými námietkami zaujatosti, priebežne

nariaďoval pojednávania a tiež ustanovil znalca a nariadil mu vypracovať znalecký posudok.

Okresný súd však v napadnutom konaní nepostupoval vo všetkých prípadoch

efektívne. Neefektívny postup okresného súdu sa prejavil predovšetkým v súvislosti

s návrhom navrhovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Okresný súd

predložil túto vec krajskému súdu celkovo trikrát − prvýkrát vo februári 2010, krajský súd

vec vrátil okresnému súdu ako predčasne predloženú, druhýkrát v septembri 2010, krajský

súd rozhodol uznesením z 11. októbra 2010 tak, že vec vrátil ako nesprávne predloženú,

tretíkrát v októbri 2010, krajský súd vrátil vec ako omylom predloženú. Až následne bola

vec predložená najvyššiemu súdu v novembri 2010, ktorý rozhodol 8. decembra 2010.

Takto bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu navrhovateľky po uplynutí jedného roka.

Neefektívny postup okresného súdu sa prejavil aj v súvislosti s rozhodovaním

o návrhu navrhovateľky na ustanovenie právneho zástupcu doručeného okresnému súdu

9. marca 2011. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol až 22. septembra 2011, t. j.

po uplynutí takmer jedného roka. V tomto období okresný súd nebol nečinný, viackrát

nariadil pojednávanie, nariadil znalecké dokazovanie, avšak na prvú žiadosť navrhovateľky

nijako nereagoval. O tejto procesnej otázke rozhodol až bezprostredne po podaní

opakovanej žiadosti navrhovateľkou doručenej 8. septembra 2011.

Ako čiastočne neefektívny možno hodnotiť aj postup okresného súdu v súvislosti

s doplnením znaleckého dokazovania. Na pojednávaní 6. marca 2014 uložil povinnosť

účastníkom, aby v lehote 20 dní predložili otázky pre znalca. Právna zástupkyňa

navrhovateľky túto povinnosť nesplnila, preto ju 25. marca 2014 vyzval, aby tieto otázky

predložila v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Túto výzvu prevzala právna zástupkyňa

navrhovateľky 31. marca 2014. Dňa 16. apríla 2014 opakovane vyzval právnu zástupkyňu

navrhovateľky na predloženie otázok pre znalca, a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy.

Výzvou z 25. apríla 2014 okresný súd žiadal o predloženie požadovaných otázok obratom

pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Právna zástupkyňa navrhovateľky predložila

požadované otázky znalcovi 7. mája 2014 s ospravedlnením, že na výzvy nereagovala

z dôvodu pracovnej neschopnosti.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že okresný súd v napadnutom konaní

postupoval opakovane neefektívne, a s prihliadnutím na celkovo neakceptovateľnú dĺžku

konania tak došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a k porušeniu práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, aktuálne však o odvolaní

navrhovateľa rozhoduje krajský súd, preto ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa,

aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal priznať „finančné zadosťučinenie v sume

1.660 Eur“ a tiež „náhradu za spôsobenú majetkovú ujmu v sume 25.000 Eur“.

V súlade s návrhom sťažovateľa ústavný súd priznal sťažovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 660 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd nevyhovel sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať náhradu za

spôsobenú majetkovú ujmu v sume 25 000 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd nie

je súdom skutkovým, nie je oprávnený vykonávať dokazovanie na účely zistenia,

či sťažovateľovi vznikla v dôsledku postupu okresného súdu majetková ujma, a nie je tiež

oprávnený rozhodnúť o povinnosti nahradiť takto vzniknutú majetkovú ujmu.

Na rozhodovanie o majetkovej ujme účastníkov konania nemá ústavný súd právomoc;

to patrí do právomoci iného (všeobecného) súdu.

Sťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkou. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov

konania v sume 284,08 € za dva úkony právnej služby.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v uplatnenej

sume, t. j. 284,08 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby

podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume

134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základu

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015