Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 300/2015
PDF · 382.79 KB
No categories available
III. ÚS 300/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 1/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 1/2015.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „24. 03. 2015 sa konalo na Okresnom súde v Prešove
verejné zasadnutie vo veci obnovy konania 1 Nt/1/2015, odsúdeného .
Na verejnom zasadnutí sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu
v Prešove... Zápisnica z verejného zasadnutia“ podľa názoru sťažovateľa „nezodpovedá
priebehu verejného zasadnutia...“,preto podal sťažovateľ „trestné oznámenie na Úrad
špeciálnej prokuratúry GP SR, pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona...“
Vzhľadom na podané trestné oznámenie sťažovateľ 28. apríla 2015 vzniesol ďalšiu
námietku zaujatosti (podanie z 27. apríla 2015) „voči Okresnému súdu v Prešove“,
a následne 12. mája 2015 z toho istého dôvodu podal „návrh na prerušenie konania“.
Okresný súd však 8. apríla 2015 „uznesením rozhodol o námietke zaujatosti zo dňa
24. 03. 2015. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť.“.
Sťažovateľ namieta, že okresný súd „neprerušil konanie vo veci obnovy konania
1 Nt/1/2015, napriek trestnému oznámeniu... a vznesenej námietke zaujatosti zo dňa
27. 04. 2015 a návrhu na prerušenie konania zo dňa 12. 05. 2015“.
Ako sťažovateľ tvrdí, „Okresný súd v Prešove postúpil Krajskému súdu v Trenčíne
sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove zo dňa 08. 04. 2015, napriek trestnému
oznámeniu vo veci zápisnice z verejného zasadnutia. Posúdenie pravdivosti zápisnice
z verejného zasadnutia orgánmi činnými v trestnom konaní má podľa sťažovateľa predbežnú
povahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti, o ktorej sudca rozhodol uznesením zo dňa
08. 04. 2015.“.
Sťažovateľ je presvedčený, že „po oznámení Okresnému súdu v Prešove, že vo veci
zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 24. 03. 2015, bolo podané trestné oznámenie
pre podozrenie z trestného činu, mal sudca Okresného súdu v Prešove konanie 1 Nt/1/2015
prerušiť, pretože rozhodovanie o trestnom oznámení vytvára prekážku pre rozhodovanie
v konaní pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Trenčíne. Sudca Okresného
súdu v Prešove konanie neprerušil a vec odstúpil na rozhodovanie Krajskému súdu
v Trenčíne, a porušil ustanovenia Trestného poriadku, upravujúce posudzovanie
predbežných otázok súdom a prerušenia konania súdom. Postup Okresného súdu v Prešove
vo veci 1 Nt/1/2015, je podľa sťažovateľa porušením základných práv a slobôd podľa Ústavy
SR a medzinárodných dohôd.
Sťažovateľ poukazuje na porušenie Trestného poriadku Okresným súdom v Prešove,
ktorý riadne, zákonne a spravodlivo nepostupoval v konaní 1 Nt/1/2015, čím porušil právo
sťažovateľa garantované Ústavou Slovenskej republiky.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa , ... na
súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ľudské práva
a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, boli Okresným súdom v Prešove porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje Okresnému súdu v Prešove, aby vo
veci 1 Nt/1/2015, prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia orgánov činných
v trestnom konaní vo veci trestného oznámenia zo dňa 27. 04. 2015.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 500, EUR, ktoré je Okresný súd
v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ predložil ústavnému súdu aj návrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení,
ktorým by „nariadil Krajskému súdu v Trenčíne, aby nerozhodoval vo veci sťažnosti proti
uzneseniu Okresného súdu v Prešove zo dňa 08. 04. 2015 až do posúdenia tejto sťažnosti
Ústavným súdom SR.
Dôvodom návrhu tohto opatrenie je zabránenie rozhodovania bez posúdenia
predbežnej otázky v konaní o námietke zaujatosti, t. j. pravdivosti zápisnice z verejného
zasadnutia zo dňa 24. 03. 2015 orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne, bez posúdenia pravdivosti zápisnice by došlo k neobjektívnemu,
zaujatému, nezákonnému konaniu súdov, ktoré ohrozuje základné ľudské práva a slobody
sťažovateľa a objektívne by hrozila závažná ujma na týchto základných ľudských právach
a slobodách sťažovateľa.“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný
súd neprerušil konanie vedené pod sp. zn. 1 Nt 1/2015 (o návrhu povolenie obnovy konania
v jeho trestnej veci) po tom, ako sťažovateľ podal trestné oznámenie pre trestný čin zneužitia
právomoci verejného činiteľa v súvislosti s rozporom obsahu zápisnice z verejného
zasadnutia okresného súdu konaného 24. marca 2015 so skutočným jeho priebehom.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že podaná sťažnosť sčasti trpí nedostatkom
logických časových súvislostí, resp. nezodpovedá reálne možnej racionálnej postupnosti.
Ako sám sťažovateľ uvádza, „posúdenie pravdivosti zápisnice z verejného zasadnutia“
konaného 24. marca 2015 „orgánmi činnými v trestnom konaní, má podľa sťažovateľa
predbežnú povahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti, o ktorej sudca rozhodol uznesením
zo dňa 08. 04. 2015“. Trestné oznámenie a ďalšiu námietku zaujatosti však sťažovateľ
podal, ako to vyplýva z jeho sťažnosti, až 28. apríla 2015 a návrh na prerušenie konania až
12. mája 2015, t. j. všetky skutočnosti, ktoré podľa názoru sťažovateľa bránili okresnému
súdu rozhodnúť o (prvej) námietke zaujatosti (z 24. marca 2015), nastali až po vydaní
samotného dotknutého rozhodnutia okresného súdu. Sudca okresného súdu teda nemohol
8. apríla 2015 pri rozhodovaní o sťažovateľovej námietke z 24. marca 2015 prihliadať
na okolnosti, o ktorých v tom danom čase nemohol mať žiadnu vedomosť, pretože nastali
neskôr.
Odhliadnuc od uvedeného, keďže za podstatu sťažnosti ústavný súd považoval
tvrdenie sťažovateľa o povinnosti okresného súdu prerušiť konanie o návrhu na povolenie
obnovy konania v jeho trestnej veci po tom, ako tento podal trestné oznámenie v súvislosti
s úkonmi vykonanými v tomto konaní, ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ ide o základné
práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd.
Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu
k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú
primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných
práv a slobôd (IV. ÚS 23/05).
Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani
z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých
orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade
zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci
(napr. I. ÚS 214/09). Podľa právneho názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať,
aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom v danej
veci nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ
neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už
ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť (IV. ÚS 322/09).
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci preto skúmal, či sú
splnené podmienky konania pred ním, a dospel k záveru, že je vylúčená jeho právomoc
meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia
označených článkov ústavy a dohovoru postupom okresného súdu, pretože preskúmavanie
jeho postupu je zverené krajskému ako druhostupňovému súdu.
Je nepochybné, že preskúmania všetkých okresnému súdu vytýkaných nedostatkov
v jeho postupe, tak ako boli predostreté ústavnému súdu, sa bude môcť sťažovateľ cestou
riadnych opravných prostriedkov, či už proti jednotlivým procesným rozhodnutiam
prvostupňového súdu alebo proti jeho konečnému meritórnemu rozhodnutiu o návrhu
sťažovateľa na povolenie obnovy konania, domáhať pred krajským ako druhostupňovým
súdom. Ako sám sťažovateľ uviedol, proti uzneseniu okresného súdu z 8. apríla 2015 podal
sťažnosť. Už v rámci tohto sťažnostného konania na súde vyššej inštancie sťažovateľ má
možnosť uplatňovať svoje práva tak, aby jeho základným právam bolo učinené zadosť.
Keďže pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že
ochranu sťažovateľom označených práv je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to
v konaní o riadnom opravnom prostriedku, rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu
z čl. 127 ods. 1 ústavy i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Nad rámec je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o namietané porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá
konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať
aj obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02 A. B. v. Slovenská republika, rozsudok
zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože konania o povolení obnovy
konania alebo v rámci nich vydané rozhodnutia priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach
a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti
adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.
A pretože v danom prípade nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu
čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, v dôsledku čoho
absentuje vecná príslušnosť medzi namietaným základným právom sťažovateľa
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými postupom
okresného súdu, ústavný súd mohol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu
zaoberať sa jeho ďalšími v sťažnosti uvedenými požiadavkami, ako aj skutočnosťou, že
sťažovateľ nepripojil k sťažnosti splnomocnenie o svojom zastúpení advokátom (§ 20 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015