Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 300/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „24. 03. 2015 sa konalo na Okresnom súde v Prešove

verejné zasadnutie vo veci obnovy konania , odsúdeného .

Na verejnom zasadnutí sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu

v Prešove... Zápisnica z verejného zasadnutia“ podľa názoru sťažovateľa „nezodpovedá

priebehu verejného zasadnutia...“,preto podal sťažovateľ „trestné oznámenie na Úrad

špeciálnej prokuratúry GP SR, pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa ...“

Vzhľadom na podané trestné oznámenie sťažovateľ 28. apríla 2015 vzniesol ďalšiu

námietku zaujatosti (podanie z 27. apríla 2015) „voči Okresnému súdu v Prešove“,

a následne 12. mája 2015 z toho istého dôvodu podal „návrh na prerušenie konania“.

Okresný súd však 8. apríla 2015 „uznesením rozhodol o námietke zaujatosti zo dňa

24. 03. 2015. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť.“.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd „neprerušil konanie vo veci obnovy konania

, napriek trestnému oznámeniu... a vznesenej námietke zaujatosti zo dňa

27. 04. 2015 a návrhu na prerušenie konania zo dňa 12. 05. 2015“.

Ako sťažovateľ tvrdí, „Okresný súd v Prešove postúpil Krajskému súdu v Trenčíne

sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove zo dňa 08. 04. 2015, napriek trestnému

oznámeniu vo veci zápisnice z verejného zasadnutia. Posúdenie pravdivosti zápisnice

z verejného zasadnutia orgánmi činnými v trestnom konaní má podľa sťažovateľa predbežnú

povahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti, o ktorej sudca rozhodol uznesením zo dňa

08. 04. 2015.“.

Sťažovateľ je presvedčený, že „po oznámení Okresnému súdu v Prešove, že vo veci

zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 24. 03. 2015, bolo podané trestné oznámenie

pre podozrenie z trestného činu, mal sudca Okresného súdu v Prešove konanie

prerušiť, pretože rozhodovanie o trestnom oznámení vytvára prekážku pre rozhodovanie

v konaní pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Trenčíne. Sudca Okresného

súdu v Prešove konanie neprerušil a vec odstúpil na rozhodovanie Krajskému súdu

v Trenčíne, a porušil ustanovenia , upravujúce posudzovanie

predbežných otázok súdom a prerušenia konania súdom. Postup Okresného súdu v Prešove

vo veci , je podľa sťažovateľa porušením základných práv a slobôd podľa

SR a medzinárodných dohôd.

Sťažovateľ poukazuje na porušenie Okresným súdom v Prešove,

ktorý riadne, zákonne a spravodlivo nepostupoval v konaní , čím porušil právo

sťažovateľa garantované .“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , ... na

súdnu a inú ochranu podľa a ľudské práva

a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, boli Okresným súdom v Prešove porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje Okresnému súdu v Prešove, aby vo

veci , prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia orgánov činných

v trestnom konaní vo veci trestného oznámenia zo dňa 27. 04. 2015.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 500, EUR, ktoré je Okresný súd

v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ predložil ústavnému súdu aj návrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení,

ktorým by „nariadil Krajskému súdu v Trenčíne, aby nerozhodoval vo veci sťažnosti proti

uzneseniu Okresného súdu v Prešove zo dňa 08. 04. 2015 až do posúdenia tejto sťažnosti

Ústavným súdom SR.

Dôvodom návrhu tohto opatrenie je zabránenie rozhodovania bez posúdenia

predbežnej otázky v konaní o námietke zaujatosti, t. j. pravdivosti zápisnice z verejného

zasadnutia zo dňa 24. 03. 2015 orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade rozhodnutia

Krajského súdu v Trenčíne, bez posúdenia pravdivosti zápisnice by došlo k neobjektívnemu,

zaujatému, nezákonnému konaniu súdov, ktoré ohrozuje základné ľudské práva a slobody

sťažovateľa a objektívne by hrozila závažná ujma na týchto základných ľudských právach

a slobodách sťažovateľa.“.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný

súd neprerušil konanie vedené pod sp. zn. (o návrhu povolenie obnovy konania

v jeho trestnej veci) po tom, ako sťažovateľ podal trestné oznámenie pre trestný čin zneužitia

právomoci verejného činiteľa v súvislosti s rozporom obsahu zápisnice z verejného

zasadnutia okresného súdu konaného 24. marca 2015 so skutočným jeho priebehom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že podaná sťažnosť sčasti trpí nedostatkom

logických časových súvislostí, resp. nezodpovedá reálne možnej racionálnej postupnosti.

Ako sám sťažovateľ uvádza, „posúdenie pravdivosti zápisnice z verejného zasadnutia“

konaného 24. marca 2015 „orgánmi činnými v trestnom konaní, má podľa sťažovateľa

predbežnú povahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti, o ktorej sudca rozhodol uznesením

zo dňa 08. 04. 2015“. Trestné oznámenie a ďalšiu námietku zaujatosti však sťažovateľ

podal, ako to vyplýva z jeho sťažnosti, až 28. apríla 2015 a návrh na prerušenie konania až

12. mája 2015, t. j. všetky skutočnosti, ktoré podľa názoru sťažovateľa bránili okresnému

súdu rozhodnúť o (prvej) námietke zaujatosti (z 24. marca 2015), nastali až po vydaní

samotného dotknutého rozhodnutia okresného súdu. Sudca okresného súdu teda nemohol

8. apríla 2015 pri rozhodovaní o sťažovateľovej námietke z 24. marca 2015 prihliadať

na okolnosti, o ktorých v tom danom čase nemohol mať žiadnu vedomosť, pretože nastali

neskôr.

Odhliadnuc od uvedeného, keďže za podstatu sťažnosti ústavný súd považoval

tvrdenie sťažovateľa o povinnosti okresného súdu prerušiť konanie o návrhu na povolenie

obnovy konania v jeho trestnej veci po tom, ako tento podal trestné oznámenie v súvislosti

s úkonmi vykonanými v tomto konaní, ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ ide o základné

práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd.

Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu

k právomoci všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných

práv a slobôd ().

Judikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani

z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

(napr. ). Podľa právneho názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať,

aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom v danej

veci nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ

neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už

ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť ().

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci preto skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním, a dospel k záveru, že je vylúčená jeho právomoc

meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia

označených článkov a dohovoru postupom okresného súdu, pretože preskúmavanie

jeho postupu je zverené krajskému ako druhostupňovému súdu.

Je nepochybné, že preskúmania všetkých okresnému súdu vytýkaných nedostatkov

v jeho postupe, tak ako boli predostreté ústavnému súdu, sa bude môcť sťažovateľ cestou

riadnych opravných prostriedkov, či už proti jednotlivým procesným rozhodnutiam

prvostupňového súdu alebo proti jeho konečnému meritórnemu rozhodnutiu o návrhu

sťažovateľa na povolenie obnovy konania, domáhať pred krajským ako druhostupňovým

súdom. Ako sám sťažovateľ uviedol, proti uzneseniu okresného súdu z 8. apríla 2015 podal

sťažnosť. Už v rámci tohto sťažnostného konania na súde vyššej inštancie sťažovateľ má

možnosť uplatňovať svoje práva tak, aby jeho základným právam bolo učinené zadosť.

Keďže pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že

ochranu sťažovateľom označených práv je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to

v konaní o riadnom opravnom prostriedku, rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu

z i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o namietané porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať

aj obnovu konania (, m. m. A. B. v. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože konania o povolení obnovy

konania alebo v rámci nich vydané rozhodnutia priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach

a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti

adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.

A pretože v danom prípade nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu

dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa , v dôsledku čoho

absentuje vecná príslušnosť medzi namietaným základným právom sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými postupom

okresného súdu, ústavný súd mohol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu

zaoberať sa jeho ďalšími v sťažnosti uvedenými požiadavkami, ako aj skutočnosťou, že

sťažovateľ nepripojil k sťažnosti splnomocnenie o svojom zastúpení advokátom (§ 20 ods. 2

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015